Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-273-2014.pdf
PDF · 133.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/273/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: N. S., T.. XX.XX.XXXX, H. I. XXX/XX, XXX XX Y., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, 040 01 Košice, právne zastúpený: Mgr. Peter Masarovič, advokát, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 620,67 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
Žalobca je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v sume 96,46 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou dňa 12.8.2014 Okresnému súdu G. žalobca žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť sumu 620,67 eur a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 26.5.2011 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 26.8.2009 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 597,49 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 30. mesačných splátkach v sume 36,51 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca so žalovaným dohodol na odklade splátok č. 14, 15, 16 a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č. 31, 32, 33. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 3, do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 474,63 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 14 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 620,67 eur dňa 25.5.2011. Túto sumu neuhradil ani čiastočne. Súčasne si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka vo výške 9,25 % ročne.
Podaním zo dňa 3.9.2014 vedľajší účastník na strane žalovaného oznámil svoj vstup do konania na strane žalovaného a to za účelom ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa, nakoľko predmetom konania sú nároky žalobcu vyplývajúce z hromadne uzatváraných spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah nemohol spotrebiteľ podstatným spôsobom ovplyvniť a ktorý nie je schopný ako bežný spotrebiteľ
posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky a procesne sa pred súdom voči nim efektívne brániť. Súčasne doručil súdu stanovy združenia a potvrdenie o pridelení identifikačného čísla ( IČO).
V písomnom vyjadrení zo dňa 8.6.2015 vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že si žalobca uplatňuje od žalovaného nárok na zaplatenie sumy 1.179,16 eur s prísl. zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.8.2009 (ďalej iba „zmluva“) . Zo zmluvy je možné predpokladať, že žalovanému bol poskytnutý úverový limit ako uvádza v žalobe žalobca vo výške 597,49 eur, ktorú mal uhradiť v 30- tich mesačných splátkach vo výške 36,51 eur a vrátiť tak žalobcovi sumu 1.095,30 eur. Ako dodatočný náklad spotrebiteľa k poskytnutému úveru je však nutné k tejto sume pripočítať sumu 59,15 eur , ktorú žalovaný uhradil pri podpise zmluvy v zmysle Bodu 8 8.1 Dohody o poskytnutí služby zmluvy / čo spolu predstavuje celkovú sumu 1.154,45 eur . Žalovaný úver riadne a včas nesplácal a tak veriteľ ako uvádza v žalobe, v súlade s § 565 OZ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru listom zo dňa 25.5.2011. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v zákone NR SR č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení z.č. 568/2007 Z.z. účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Medzi účastníkmi bola dohodnutá ročná úroková sadzba úveru vo výške 68,81 % ako aj ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 67,53 %, čo niekoľkonásobne prevyšuje úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi, pretože tieto sa v auguste roku 2009 pohybovali okolo 15,35 % ročne / zdroj www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> /. Uvedené dojednanie úrokov pri peňažnej pôžičke je v rozpore s dobrými mravmi, pretože pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere v situácii pre neho nepriaznivej a preto v súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky a keďže v tomto prípade výška úrokov dojednaná v zmluve medzi účastníkmi podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú a určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek, tak je potrebné úrokovú sadzbu dojednanú medzi účastníkmi hodnotiť ako takú, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatná. Zmluva je aj v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 o spotrebiteľských úveroch. Medzi žalobcom zastúpeným splnomocnencom a žalovaným bola spísaná žiadosť o poskytnutie úveru a následne žiadosť bola podpísaná žalovaným. Zo samotného bodu 6 vyplýva, že sa nemá vypĺňať, teda v čase uzavretia zmluvy - žiadosti táto časť nebola vyplnená. Žalovanému došlo oznámenie veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere , uvedené oznámenie však nie je podpísané zo strany žalovaného. Z toho vyplýva, že žalobca so žalovaným neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli ustanovenie § 4 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko písomná forma bola dodržaná len v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pričom schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov, ročnej percentuálnej miery nákladov, boli uvedené len v oznámení veriteľa, ktoré žalovaný nepodpísal. Takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy sa považuje za nekalú praktiku žalobcu, nakoľko v čase podpisu zmluvy žalovaný nevie, v akej výške a s akými podmienkami mu bude schválený úver, pretože vypisuje len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru mu má byť oznámené následne dodávateľom služby , kde už nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky, za ktorých je úver poskytnutý - výšku úrokov, splátky a podobne. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú upravené v § 4 ods.1 citovaného zákona. Medzi tieto obligatórne náležitosti patrí podľa § 4 ods. 2 písm. j / ročná percentuálna miera nákladov ( ďalej v texte iba RPMN ). Ako vyplýva z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.8.2009 výška RPMN je v nej uvedená nesprávne. Podľa výpočtu, by pri poskytnutom úvere vo výške reálne vyplatenej sumy 538,34 eur / viď Karta klienta / a sume 59,15 eur, ktorú uhradil žalovaný pri podpise zmluvy, ktorá predstavuje dodatočný náklad k spotrebiteľa k poskytnutému úveru / viď Bod 8 8.1 zmluvy / čo spolu predstavuje schválený úverový rámec 597,49 eur by RPMN predstavovala hodnotu 111,74 % a nie v zmluve uvedený údaj vo výške 68,81 % pri úvere resp. 58,69 % pri revolvingu /. V zmysle § 5 ods. 1 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa dodávateľ služby nesmie spotrebiteľa klamať, najmä uvádzať neúplné a nepresné alebo nepravdivé údaje o službe a nákupných podmienkach. V dikcii § 4 ods. 7 Zák. č. 129/2010 Z.z. je veriteľ povinný postupovať voči spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou. V danom prípade bola žalobcom voči žalovanému uplatnená nekalá obchodná praktika spočívajúca v klamlivom konaní žalobcu , ktorá ho mohla uviesť do omylu vo vzťahu k cene a spôsobu výpočtu ceny služby v zmysle § 8 ods 1 písm. d) z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 7 ods 1 z.č. 250/2007 Z.z. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Poukazuje
na rozhodnutie NS SR č.k. XSžo/XXXX z 26.8.2008 ktorým , NS SR judikoval, že nezahrnutie všetkých poplatkov do RPMN je klamaním spotrebiteľa a teda nekalá obchodná praktika. Z vyššie uvedenej zmluvy zároveň vyplýva, že výška splátok bola v zmluve určená len jednou sumou bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v dikcii § 4 odsek 2 písm. i ) citovaného zákona a taktiež zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a teda doby trvania zmluvy v zmysle § 9 odsek 2 písm. g ) zákona č. 568/2007 Z.z. , čo podľa § 4 ods.3 tohto zákona taktiež zakladá bezúročnosť poskytnutého úveru. Na základe uvedeného je potrebné zmluvu z ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok považovať za bezúročnú a bez poplatkov . Žalobca z poskytnutého úverového rámca 597,49 eur odpočítal pri podpise zmluvy sumu 59,15 eur ako odmenu za možnosť odkladu splatnosti splátok úveru v súlade s čl. 8 bod 8.1 zmluvy a teda žalovanému reálne vyplatil iba sumu 538,34 eur. Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola už judikovaná v rozhodnutiach viacerých súdov. Uvedené dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). K argumentácii o neprijateľnosti takejto odmeny poukazuje na rozsudok KS v C. XXCo XXX/ XXXX, kde súd konštatoval: „ Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky naplňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V skutočnosti teda žalovaný poskytol úver nižší ako uvedený v zmluve a to o sumu rovnajúcu sa „splátke“ 603,- eur. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. Logickým výkladom významu inštitútu splátky spotrebiteľského úveru možno dospieť k záveru, že splátka prichádza do úvahy až po poskytnutí úveru. Konštrukcia o poskytnutí úveru už jeho odpísaním z účtu veriteľa neospravedlní záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože naráža na nenaplnenie ekonomického využitia predmetu úverového právneho úkonu. Splácanie úveru, ktorý nebol poskytnutý na jeho ekonomické využitie, nedáva žiadny zmysel ani logiku. Odvolací súd preto prisudzuje zmluvnej podmienke o započítaní si splátky 603,- eur v okamihu poskytnutia úveru vlastnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože ako vyplýva z vyššie uvedenej definície takáto zmluvná podmienka odporuje ratio legis inštitútu úveru.“
Žalobcovi tak zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.8.2009 vznikol v zmysle vyššie deklarovanej bezúročnosti úveru / v prípade, že zmluvu posúdi zmluvu ako platnú / len nárok maximálne na úhradu reálne vyplatenej sumy vo výške 538,34 eur, pričom na zmluvu ako vyplýva zo splátkového kalendára a Klientskej karty predloženého žalobcom, žalovaný už uhradil sumu 474,63 eur. Vychádzajúc z týchto údajov by tak žaloba žalobcu bola dôvodná len do výšky sumy 63,71 eur. Žalovaný úver riadne a včas nesplácal a tak veriteľ ako uvádza v žalobe , v súlade s § 565 OZ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru listom zo dňa 4.5.2011 , keď splatnosť úveru nastala dňa 25.5.2011 t.j. uplynutím 15 dní od doručenia tejto písomnosti . Týmto úkonom založil žalobca splatnosť pohľadávky , ktorá je predmetom konania Navrhovateľ uplatňuje z dlžnej sumy v súlade s vyššie uvedeným úrok z omeškania v zmysle § 517 OZ odo dňa 26.5.20011 , pričom žaloba navrhovateľa je síce žalobcom datovaná 17.3.2014 avšak ako vyplýva z prezenčnej pečiatky súdu , táto mu bola doručená až dňa 12.8.2014. V danom prípade sa jedná jednoznačne o spotrebiteľský vzťah založený formulárovou dohodou a k nej pripojených zmluvných ustanovení na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení z. č. 568/207 Z.z. účinného v čase podpisu zmluvy. Na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy sa vzťahuje právna ochrana vyplývajúca z ust. § 54 OZ. Spotrebiteľská zmluva vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (B2C, biznismen to consumer) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy je typickým občianskoprávnym vzťahom. V zmysle § 101 OZ Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom , ide teda o spotrebiteľskú zmluvu (B2C Business to Consumer) ,ktorú je nutné posúdiť vo svetle cieľov smernice
Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok X.-XXX/XX I.G.U. X., bod 25, 26, 27, rozsudok X.-XXX/XX až X.-XXX/XX B.). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu. Predmetná vec sa riadi úpravou o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy a ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci XMCdo XX/XX, rozsudok OS H. H. D. D. XX X. XXX/XX). V tejto súvislosti dáva do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu SR č.: I. ÚS XXX/XXXX zo dňa 19.06.2013, na základe ktorého ÚS odmietol sťažnosť obchodnej spoločnosti na porušenie jej ústavného práva na súdnu ochranu a stotožnil sa s názorom Krajského súdu v C. Č..Y.. X X. XX/XXXX z 14.2.2013 na základe ktorého bol právny vzťah medzi zmluvnými stranami / zmluva o úvere uzavretá medzi podnikateľským subjektom a spotrebiteľom / teda v obdobnej právnej veci kvalifikovaný ako spotrebiteľský. Sporný vzťah je vzťahom z úveru ako absolútneho obchodu ,avšak osobitné ustanovenie § 54 ods. 1 OZ sa má v dikcii vyššie uvedených rozhodnutí použiť vo vzťahu k plynutiu času a jeho dôsledkov vrátane premlčania . V danom smere poukazuje taktiež na rozhodnutia KS C. Č..Y.. XXCo/ XX/XXXX zo dňa 5.11.2013 a č.k. XCo/XXX/XXXX zo dňa 10.4.2014. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Ak sa neberie do úvahy výber sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok X.-XXX/XX I. X., bod 25, 26, 27, rozsudok X.-XXX/XX až X.-XXX/XX B.). V zmysle vyššie uvedeného tak aplikácii všeobecnej štvorročnej premlčacej doby v zmysle § 397 Obchodného zákonníka / v danom prípade bolo právo uplatnené aj po uplynutí 4 ročnej premlčacej doby / napriek skutočnosti, že v danom prípade ide o právny vzťah z absolútneho obchodu v zmysle § 261 ods.3 písm. d) Obch.z. , teda zo zmluvy o úvere , bráni ako bolo už vyššie uvedené a citované zo súdnych rozhodnutí vrátane uznesenie Ústavného súdu ustanovenie § 54 odsek 1 OZ ,nakoľko sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský vzťah, kde na jednej strane stojí dodávateľ a na druhej spotrebiteľ. Na základe vyššie uvedeného vznáša námietku premlčania, nakoľko žalobcom uplatnené právo, ako vyplýva z dátumu od, ktorého uplatňuje úrok z omeškania v zmysle § 517 OZ t.j. od 26.5.2011 kedy mohol prvý krát uplatniť právo , uplatnil žalobca žalobou až po uplynutí troj-ročnej premlčacej doby. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žiada žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania. Pokiaľ sa týka oprávnenia vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania ako oprávnenej osoby poukazuje v tejto súvislosti na uznesenie KS v U. Č.. Y.. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 12.2.2014 kde súd konštatuje s poukázaním na rozsudky Najvyššieho súdu Č. M. Č.. Y.. XXCdo/XXX/XXXX zo dňa 19.2.2009 a č. k. XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa 7.7.2005, že uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania a rovnaké právo má v zmysle § 93 ods.3 O.s.p. aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na strane žalovaného. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že ako obrana proti žalobe sa uplatňujú taktiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy ( ako je práve námietka premlčania ), lebo procesné právo tieto námietky uplatniť za konania nemožno zamieňať s tým, že majú pôvod v hmotnom alebo len procesnom práve . Vo vzťahu ku trovám konania vedľajšieho účastníka navrhuje rozhodnúť tak, že súd zaviaže žalobcu zaplatiť náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli právnym zastupovaním, pretože v konaní vystupoval na podporu žalovaného a bol v celom rozsahu úspešný. K účelnosti trov právneho zastúpenia poukazuje na čl. 47 Ústavy SR a ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. v zmysle, ktorého má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník konania, teda aj právo dať sa zastúpiť advokátom v súlade s § 24 a § 25 ods. 1 O.s.p. , realizujúc tak ústavné právo na právnu pomoc pred súdmi.
Žalobca ani jeho právny zástupca sa na riadne predvolanie na pojednávanie nedostavili, zo svojej neúčasti sa neospravedlnili. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil svoju neúčasť neospravednil a k návrhu sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Nedostavil sa právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania, pričom súhlasil, aby sa vec prejednala aj bez jeho účasti.
Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. prejednal vec bez účasti účastníkov a prihliadol na obsah spisu a listinné dôkazy predložené žalobcom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oznámením o zosplatnení zo dňa 4.5.2011, zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 26.8.2009, zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 26.8.2009, výpisom z karty klienta, výpisom z obchodného registra žalobcu, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka, výpisom z účtu žalobcu, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zo dňa 8.6.2015, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný podpísal v Y. dňa 24.8.2009 a žalobca v H. dňa 26.8.2009 ( ďalej v texte len ,, zmluva“) žalobca schválil žalovanému revolvingový úver. Bod 5. zmluvy obsahuje údaje o požadovanom revolvingovom úvere, podľa ktorého žalovaný žiadal úver vo výške 1294,56 eur, splatnosť úveru (počet splátok /splatnosť- deň v mesiaci) 30/19, mesačná splátka 79,10 eur, zmluvná odmena 1078,77 eur, RPMN 68,81%, ročná úroková sadzba 68,81%, priemerná RPMN 37,93%. Bod 6. zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere, podľa ktorého poskytnutá čiastka úveru bola vo výške 597,49 eur, splatnosť úveru (počet splátok /splatnosť- deň v mesiaci) 30/19. Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 36,51 eur), zmluvná odmena 497,91 eur, RPMN 63,69%, ročná úroková sadzba 68,82%, priemerná RPMN 37,93%.
V zmysle bodu 7 zmluvy dlžník s veriteľom v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach o revolvingovom úvere na zadnej strane žiadosti/zmluvy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti/zmluvy s tým, že sa s nimi oboznámili a nemajú k ním žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.
Podľa článku 2 ods.2.1 o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. ( ďalej len ,, zmluvné dojednania“) zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa, a vyplnená žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom 1., a spoludlžníkom 2. je návrhom na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1., spoludlžníka 2. a veriteľa. Dlžník vyplní do formulára žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5.žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa.
Podľa článku 4 Zmluvných dojednaní revolving je automatické navýšenie schváleného úveru o dvanásťnásobok schválenej mesačnej splátky úverov, pri úvere so splatnosťou dvanásť a osemnásť mesiacov, resp. osemnásťnásobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou dvadsaťštyri a tridsať mesiacov, resp. dvadsaťštyri násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou tridsaťšesť, štyridsaťdva a štyridsaťosem mesiacov.
Podľa článku 4. odsek 4.3 zmluvných dojednaní revolving bude poskytnutý bezhotovostným spôsobom a to bankovým prevodom na účet dlžníka do 8 pracovných dní od pripísania šiestej splátky, resp. každej dvanástej splátky pri úvere so splatnosťou 12 a 18 mesicov, dvanástej splátky resp. každej ďalšej osemnástej splátky pri úvere so splatnosťou 24 a 30 mesiacov, každej osemnástej splátky pri úvere 6000 so splatnosťou 30 mesiacov, každej dvadsiatejštvrtej splátky pri úvere so splatnosťou 42 a 48 mesiacov podľa platného splátkového kalendára na účet veriteľa.
Podľa článku 5. odsek 5.2 zmluvných dojednaní za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť zmluvnú odmenu, ktorá bude dlžníkovi oznámená podľa článku 2. odsek 2.2 tejto zmluvy a je splatná ku dňu poskytnutia revolvingového úveru.
Podľa článku 5. odsek 5.3 zmluvných dojednaní za poskytnutie každého revolvingu sa dlžní zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa článku 2. odsek 2.2 tejto zmluvy o revolvingovom úvere a je splatná ku dňu poskytnutia každého revolvingu.
Podľa oznámenia veriteľa o schválení revolvingového úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26.8.2009 žalobca oznámil dlžníkovi tieto údaje o schválenom revolvingovom úvere: číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, schválená výška úveru: 597,49 eur, splatnosť úveru: 30 mesiacov, výška mesačnej splátky: 36,51 eur, dátum splatnosti prvej splátky: 19.10.2009, dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 19.3.2012, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 19., celková výška úveru: 597,49, RPMN za úver 63,69 %, priemerná hodnota RPMN: 37,93%, schválená výška revolvingu: 328,02 eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 328,02 eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 36,51 eur, PRMN po vykonaní revolvingu 55,37 %, úverový limit 597,49 eur, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 557,06 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle č.l. 8.1.: 59,15 eur, ročná úroková sadzba úveru: 68,83%, zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu: 361,48 eur, ročná úroková sadzba revolvingu: 67,54%, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 26.8.2009.
Podľa Karty Klienta označenej menom priezviskom žalovaného, jeho rodným číslom, číslom OP a číslom zmluvy nominálna výška úveru je 1095,40 eur, poskytnutá čiastka 597,49 eur, poskytnuté celkom 597,49 eur, vyplatená čiastka: 537,34 eur, splatené 474,63 eur a zostáva doplatiť 620,67 eur.
Listom označeným ako ,,Oznámenia o zosplatnení“ zo dňa 4.5.2011 žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 4.5.2011 je žalovaný v omeškaní so splátkami č. 17, 18,19. Suma omeškaných splátok je 109,53 eur. Aktuálne omeškanie na najstaršej splátke je 74 dní. Zároveň bola žalovaný upozornený, že ak sa dostane do omeškania s úhradou ktoroukoľvek splátkou o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Uvedené oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 9.5.2011.
V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Dňa 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela č. 102/2014 Z.z., ktorá zavádza do zákona č. 250/2007 Z. z. ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Vzhľadom na to, že súd má v zmysle § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. povinnosť prihliadať na premlčanie ex offo, sa súd v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou tejto právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi.
Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o poskytnutí revolvingu je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorý sa subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník. Zmluva je spracovaná ako tzv. typová zmluva, podľa predtlače. Spotrebiteľom je výlučne fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Je teda zrejmé, že ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv je nevyhnuté použiť aj v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania tak ako je tomu v danom prípade, má spravovať Obchodným zákonníkom, keď charakter spotrebiteľskej zmluvy má tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obch. zákonníka. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. (rozsudok T. súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. X I. XX/XXXX). Vzhľadom k obsahu uzavretej zmluvy medzi účastníkmi súd posúdil podmienky zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení Zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov. Z hľadiska zákonodarcom sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. zákona neexistuje žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie alebo vylúčenie právnej úpravy, podľa ktorej sa má alebo nemá právny úkon posudzovať.
Dňa 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela č. 102/2014 Z.z., ktorá zavádza do zákona č. 250/2007 Z. z. ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. (rozsudok T. súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. X I. XX/XXXX) Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v konaní je potrebné prihliadnuť na premlčanie, ktoré uplatnil vedľajší účastník na strane žalovaného, pričom súdu vyplýva povinnosť prihliadať na premlčanie aj priamo zo zákona. Z tvrdení žalobcu ako aj z listu žalobcu označeného ako ,,Oznámenie o zosplatnení“ zo dňa 4.5.2011 mal súd preukázané, že žalobca uplatnil svoje právo a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Predčasná splatnosť úveru nastala po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 9.5.2011. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia trojročná lehota v tomto prípade začala plynúť odo dňa 26.5.2011, kedy žalobca mohol pohľadávku prvý krát uplatniť na súde a uplynula dňa 26.5.2014. Návrh na súd bol podaný dňa 12.8.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, z toho vyplýva, že žalobcovo právo na zaplatenie dlžnej sumy bolo už premlčané a keďže vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania a súd má povinnosť prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti, súd nemohol žalobcovi toto právo priznať a uplatnený návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.
Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. avšak žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si trovy neuplatnil ani nevyčíslil a ani zo spisu žiadne trovy žalovaného nevyplývajú.
Keďže v danom konaní na strane žalovaného vystupuje ako vedľajší účastník aj občianske Združenie na ochranu spotrebiteľov B. súd rozhodoval aj o náhrade trov tohto vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a ktoré boli účelne vynaložené.
Z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže konania zúčastniť popri navrhovateľovi alebo odporcovi aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosť je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd mal zo stanov vedľajších účastníkov preukázané, že predmetom ich hlavnej činnosti je ochrana spotrebiteľských práv v konaní pred súdom a teda z toho im vyplýva právo byť vedľajším účastníkom konania na strane odporcu, ktorý je spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.
V zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
V zmysle § 25 ods. l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom. Účelom združenia na ochranu spotrebiteľa je kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou. (uznesenie Krajského súdu D. H. H. z 9. augusta 2012, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. Vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania v celkovej sume 96,46 eur. Suma 96,46 eur pozostáva z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenia vo veci zo dňa 8.6.2015) vo výške po 39,84 eur za úkon (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov), z režijného paušálu za dva úkony právnej služby vo výške po 8,39 eur za úkon. Uvedené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené, nakoľko vedľajší účastník sa vecne vyjadroval jednak k premlčaniu nároku navrhovateľa, k nedostatkom zmluvy o úvere, neprijateľnosti zmluvných podmienok ako aj poukazoval na nekalé obchodné praktiky navrhovateľa, pred ktorými má byť spotrebiteľ chránený.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v U., v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).