Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38CbZm/14/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: F. L., D.. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. S.Á. XXX/X, XXX XX D. A., zastúpená: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 245 841, o zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 903,53 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni na účet právnej zástupkyne odporkyne trovy konania vo výške 788,28 €, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu 17.04.2014 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 903,53 €, úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 572,53 € od 14.04.2010 do 10.10.2012 a zo sumy 903,53 € od 11.10.2012 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 1 572,53 € od 07.09.2010 do 10.10.2012 a zo sumy 903,53 € od 11.10.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 5,24 € a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 22.05.2009 na zmenkovú sumu 1 572,53 €, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 14.04.2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Navrhovateľ disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich vzťahoch odporkyne a predchádzajúceho majiteľa zmenky. Zmenka bola vystavená dňa 22.05.2009 na sumu 1 572,53 € a do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa, zmenkovú sumu spolu s 0,25 %-ným denným úrokom od 14.04.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 669 € na zmenkovú sumu a na úroky 0 €. Nakoľko zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenia zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ svoj nárok uplatnil podaním návrhu na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“).

Podľa Článku 2 odsek 1 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani

správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii").

Podľa Článku 3 odsek 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa Článku 4 odsek 1 Nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa Článku 5 odsek 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa Článku 5 odsek 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva na návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13.

Podľa Článku 5 odsek 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Podľa Článku 7 bod 1. Nariadenia, do 30 dní doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa Článku 7 bod 3. Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Podľa Článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že navrhovateľom uplatnený nárok spadá do rozsahu pôsobnosti Nariadenia tak, ako je tento vymedzený v Článku 2 bod 1. Nariadenia a nakoľko navrhovateľ je právnickou osobou so sídlom na území Českej republika a odporkyňa má bydlisko na území Slovenskej republiky, je naplnená podmienka cezhraničného charakteru sporu v zmysle Článku 3 bod 1. Nariadenia. Právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie a rozhodovanie o návrhu navrhovateľa je daná na základe Článku 2 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu. Navrhovateľom uplatnený nárok súd posudzoval podľa slovenského hmotného práva, a to v súlade so Štvrtou časťou Čl. I Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“), kedy podľa ustanovenia § 92 ods. 1 forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené a podľa ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky sa spravujú právom platobného miesta, účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boli urobené.

Súd postupom podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia vyplnil časť I vzorového tlačiva C na odpoveď a kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s prílohami spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď doručil odporkyni dňa 21.08.2014 (č.l. 32 spisu). Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu na uplatnenie pohľadávky doručenom súdu dňa 28.08.2014 uviedla, že navrhovateľ sa dožaduje nároku zo zmenky, pričom uvedené je iba obchádzaním zákona zo strany navrhovateľa, nakoľko uvedená zmenka bola zrejme podpísaná odporkyňou v rámci spotrebiteľskej zmluvy o úvere z 22.05.2009. Číslo zmluvy XXXXXXX je uvedené aj na samotnej zmenke. Ide teda o pohľadávku, ktorá vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a v danom prípade zmenka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., s ktorou bola zmluva uzavretá, podala dňa 22.09.2010 návrh na začatie rozhodcovského konania na stály rozhodcovský súd Slovenská rozhodcovská, a.s. V tomto konaní sa domáha zaplatenia zmenky vystavenej odporkyňou v prospech navrhovateľa v sume 1 572,53 € s príslušenstvom, vrátane zmenkového úroku a zákonného úroku v sadzbe 6% tvrdiac a nepreukazujúc, že zmenka bola predložená dňa 07.09.2010. Rozhodcovský súd vo veci vydal rozsudok č. XXXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.01.2011 a vykonateľnosť 13.01.2011. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. podala na Okresný súd Žilina návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe označeného rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 13.12.2012 žiadosť o vydanie poverenia v časti zamietol a v časti exekučné konanie zastavil. Nakoľko spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sa nepodarilo uspieť v exekučnom konaní, v ktorom chcela vymôcť nezákonný nárok z neplatnej zmenky na základe rozhodcovského rozsudku, navrhovateľ sa opätovne v tomto konaní pokúša dosiahnuť priznanie nezákonného nároku z neplatnej zmenky. V danej veci teda existuje prekážka rozhodnutej veci a je neprípustné, aby si navrhovateľ opätovne žiadal judikovať rovnaký nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ktorý bol vymáhaný aj v exekučnom konaní. Odporkyňa ďalej namieta aktívnu legitimáciu navrhovateľa a premlčanie uplatneného nezákonného nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedených dôvodov žiadala návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odpovedi odporkyne, doručenom súdu dňa 13.10.2014, poukázal na charakter zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku, vyplývajúci z judikatúry Najvyššieho súdu SR. Uviedol, že disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná odporkyňou a nemá k dispozícii iné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec skutočností uvedených v návrhu súdu oznámiť alebo predložiť. Aktívnu legitimáciu navrhovateľ odvodzuje od indosamentu uvedeného na rube predloženého originálu zmenky. Podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky a predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Zároveň súdu predložil originál zmenky. Zmenka je pritom listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Navrhovateľ predložil súdu v origináli platnú zmenku, obsahujúcu všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom zmenkovým a šekovým. Zmenka je dôkazom o nárokoch navrhovateľa a preukazuje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky odporkyňa nevzniesla žiadne námietky. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Poukázal na ust. § 17 ZZŠ, v zmysle ktorého odporkyňa vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Pokiaľ tak v sporovom konaní nemôže činiť odporkyňa, nemôže tak činiť ani sám súd. Rovnako poukázal na zásady znášania dôkazného bremena v súvislosti s kauzálnymi námietkami, vyplývajúce z ust. § 17 ZZŠ, kedy kauzálne námietky musia byť vznesené zo strany odporkyne, ktorá nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívnu prevzal súd a suploval aktivitu odporcu v konaní. Pokiaľ odporkyňa namieta, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, navrhovateľ poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v oblasti spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne nelimitoval použitie konkrétneho druhu zmeniek, ani nevylučoval použitie určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné boli akékoľvek zmenky a akékoľvek doložky, teda aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Dohoda o vyplňovacom práve preto nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v oblasti spotrebiteľských úverov, nakoľko právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku zmenkového úroku 0,25 % denne, navrhovateľ poukázal na to, že odporkyňa zmenku podpísala dobrovoľne. Išlo o prejav

jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku bola napísaná na zmenke a bola odporkyni známa v čase vystavenia zmenky. Odporkyňa teda mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku súhlasila. Pokiaľ odporkyňa vzniesla námietku premlčania a ďalej poukazovala na skutočnosti, ktoré majú vyplývať z jej záväzkového vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky, tak navrhovateľ poukázal na to, že predmetom tohto konania nie je nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale výlučne nárok uplatnený zo zmenky. Odporkyňa tak vznáša námietky k inému právnemu vzťahu, než je predmetom tohto konania. Námietky sú preto irelevantné a súd na ne nemôže v konaní prihliadať. Ďalej uviedol, že uplatnená pohľadávka zo zmenky nie je premlčaná, nakoľko premlčacia doba môže začať plynúť až odo dňa splatnosti zmenky, nie od momentu jej vystavenia. Odporkyňa vystavila zmenku ako tzv. vista zmenku, teda jej splatnosť nastáva predložením na platenie. Doložka na zmenke „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu podľa ust. § 34 ods. 1, veta tretia ZZŠ. Z uvedeného je zrejmé, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia a predložiť je ju možné v lehote štyroch rokov od jej vystavenia. Premlčacia doba tak začína plynúť až v momente predloženia na platenie. Ku dňu podania návrhu na uplatnenie pohľadávky na súde nebol nárok zo zmenky premlčaný, nakoľko odo dňa predloženia zmenky na platenie neprešla dlhšia doba ako tri roky. Preukázanie skutočnosti, že nastalo premlčanie uplatneného nároku zo zmenky, je pritom na strane odporkyne. K námietke odporkyne o prekážke právoplatne rozsúdenej veci, ktorú má predstavovať rozhodcovský rozsudok, navrhovateľ poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, z obsahu ktorej vyplýva, že rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, nie je spôsobilé založiť prekážku res iudikata. Nulitné, resp. ničotné rozhodnutie vo všeobecnosti z právneho hľadiska neexistuje, nikoho nezaväzuje a nezakladá prekážku res iudicata. Je pritom bezvýznamné, či k záveru o nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospel exekučný súd alebo nie. V tomto konaní je súd oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti rozhodcovského rozsudku ako s otázkou predbežnou. Súdy sú zároveň povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom, majúcim účinky paactu. Zároveň nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského konania sa uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý vyžaduje zákon. Z navrhovateľom citovanej judikatúry tak vyplýva, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému, ktorý je v tomto konaní odporcom (odporkyňou) je nulitným právnym aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky a je nutné na neho nazerať, akoby neexistoval. Neexistujúci, resp. nulitný právny akt nemôže zakladať prekážku res iudicata. S poukazom na všetky uvedeného skutočnosti navrhovateľ zotrval na podanom návrhu na začatie konania.

Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na 28.júla 2015 v súlade s ust. čl. 5 ods. 1 Nariadenia, nakoľko o nariadenie ústneho pojednávania požiadala odporkyňa v rámci vyplneného tlačiva C na odpoveď. Súd zároveň konštatuje, že nepovažoval za splnené podmienky v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia pre odmietnutie žiadosti odporkyne o nariadenie ústneho pojednávania. Navrhovateľ a jeho právny zástupca ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní písomným podaním doručeným súdu elektronicky dňa 24.07.2015 (č.l. 95 a nasledujúce spisu), súčasťou ktorého bol aj súhlas s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Vzhľadom na žiadosť odporkyne o nariadenie ústneho pojednávania obsiahnutú v písomnom tlačive C na odpoveď doručenom súdu dňa 28.08.2014 súd nepovažoval na dôvodnú námietku navrhovateľa obsiahnutú v písomnom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní, že vo veci neboli splnené podmienky pre nariadenie ústneho pojednávania. Zároveň súd uvádza, že zo znenia čl. 5 ods. 1 Nariadenia, ako ani z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne odporkyne a oboznámením sa s obsahom listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Išlo pritom o listinné dôkazné prostriedky, ktoré boli do obsahu spisového materiálu predložené buďto priamo navrhovateľom alebo odporkyňou spolu s písomným vyjadrením k návrhu na uplatnenie pohľadávky doručenom súdu dňa 28.08.2014 a ktoré boli spolu s predmetným vyjadrením odporkyne doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 01.10.2014 a bola mu daná možnosť sa k vyjadreniu odporkyne a jeho prílohám vyjadriť v lehote 30 dní, čo aj využil doručením písomného podania dňa 13.10.2014. Nie sú preto pravdivé tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa uvedené v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní z 24.07.2015 (č.l. 103 a 104 spisu), že by nemal vedomosť o tom, že by odporkyňa popierala uplatnenú pohľadávku, resp. že by nemal vedomosť o dôkazoch, ktoré boli na nariadenom termíne pojednávania vykonávané, nakoľko tieto boli vykonávané výlučne na základe návrhu účastníkov konania, resp. na základe ich predloženia zo strany účastníkov konania a nie z vlastnej iniciatívy súdu. Navrhovateľ a jeho právny zástupca boli na nariadený termín

pojednávania riadne a včas predvolaní, ako vyplýva z č.l. 98 spisu, bola im teda daná reálna možnosť pojednávania sa zúčastniť a vyjadriť sa k obsahu všetkých dôkazov, ktoré boli na nariadenom termíne pojednávania vykonané. Pokiaľ uvedenú procesnú možnosť nevyužili, tak ako to vyplýva z písomného ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní z 24.07.2015, súd nepovažoval za dôvodné, a ani nebolo jeho povinnosťou pojednávanie ďalej odročovať za účelom poskytnutia priestoru navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, nakoľko takáto možnosť bola navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi reálne daná ich riadnym a včasným predvolaním na pojednávanie konané dňa 28.07.2015.

Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní dňa 28.07.2015 zotrvala na všetkých doterajších vyjadreniach odporkyne. Nad rámec toho, že namietala premlčanie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je zabezpečený práve spornou zmenkou, namietala aj premlčanie nároku zo zmenky. Zároveň uviedla, že zmenku považuje za neplatnú, nakoľko samotné vyplnenie zmenky nezodpovedá dohode podľa všeobecných zmluvných podmienok. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke nebola dojednaná individuálne, ale bola súčasťou všeobecných zmluvných podmienok a teda ako taká predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a je neplatná. Rovnako pokiaľ ide o sumu, ktorá je v nej uvedená a vyplnená, tak 27.08.2009 odporkyňa zaplatila spoločnosti POHOTOVOSŤ sumu 70 €, čo preukázala listinným dôkazom. O túto sumu pri vyplňovaní zmenky nebola znížená suma istiny. Dňa 11.10.2012 odporkyňa zaplatila aj 670 €, čo znamená, že poskytnutý úver 800 € bol zaplatený. Pokiaľ ide o samotnú zmenku, nárok považovala za premlčaný s tým, že zmenka doposiaľ nebola predložená na platenie.

Zo zmenky predloženej navrhovateľom spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky tak, ako sa táto nachádza vo fotokópii na č.l. 10 spisu vyhotovenej z originálu zmenky, ktorý je uložený v trezore Okresného súdu Žilina mal súd zistené, že ide o vlastnú zmenku, vystavenú F. Ž. R. XX.L. XXXX odporkyňou ako vystaviteľom zmenky. Vystaviteľ zmenky sa za túto zmenku zaviazal zaplatiť pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 1 572,53 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 14.apríla 2010. Zmenka je splatná: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. V ľavom dolnom rohu je na zmenke uvedené číslo zmluvy XXXXXXX. Na rube zmenky je uvedený text: „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 26 429 705“. Rubopis je podpísaný konateľom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. T. N..

Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 sa návrhom na začatie rozhodcovského konania s uvedeným číslom zmluvy XXXXXXX doručeným Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenská rozhodcovská, a.s. 22.09.2010 domáhala, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť jej sumu 1 572,53 €, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1 572,53 € od 14.04.2010 do zaplatenia a zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 1 572,53 € od 07.09.2010 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedla, že podaným návrhom sa domáha zaplatenia zmenky vystavenej odporkyňou ako vystaviteľom v prospech navrhovateľa s tým, že odporkyňa vystavila zmenku vo forme blankozmenky, v ktorej nebola vyplnená zmenová sumy a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Navrhovateľ a odporkyňa zároveň pri vystavení zmenky uzatvorili Dohodu o vyplňovacom práve zmenky, obsahom ktorej bolo oprávnenie navrhovateľa ako remitenta za dohodnutých podmienok doplniť do blankozmenky zmenkovú sumu a dátum začatia úročenia zmenkovej sumy. Navrhovateľ následne oznámil odporkyni predloženie zmenky na platenie, ku ktorému došlo 07.09.2010.

Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. rozsudkom z 22.11.2010 sp. zn. SR 11077/10 rozhodol na základe písomného návrhu na začatie rozhodcovského konania spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., označeného vyššie tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 572,53 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1 572,53 € od 14.04.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1 572,53 € od 07.09.2010 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 374,10 €.

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom T.. D. B., P. P. S. XX, XXX XX Q., vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti odporkyni ako povinnému na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, č.k. P. XXXXX/XX, uznesením z 13.12.2012 č.k. XXEr XXX/XXXX-XX, V. XXXX/

XXXX rozhodol tak, že žiadosť o vydanie poverenia v časti o vymoženie sumy 1 031,53 € (poplatok za poskytnutie úveru 772 €, poplatok za upomienky 16 € a trovy mediačného konania vo výške 243,53 €), v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1 572,53 € od 14.04.2010 do zaplatenia, v časti o vymoženie zákonného úroku 6% ročne zo sumy 1 572,53 € od 07.09.2010 do zaplatenia a v časti o vymoženie trov rozhodcovského konania 374,10 € zamietol a v uvedenej časti exekučné konanie zastavil. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že z dôvodov podrobne rozvedených v predmetnom uznesení exekučný súd dospel k záveru, že exekučný titul zaväzuje povinného sčasti na plnenie právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom, vzhľadom k čomu rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 13.decembra 2012 uznesením z 30.augusta 2013 sp. zn. XCoE/XXX/XXXX potvrdil.

Na návrh odporkyne obsiahnutý v písomnom vyjadrení k návrhu na uplatnenie pohľadávky z 28.07.2014 bol do obsahu spisového materiálu pripojený spis Okresného súdu Žilina, sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, pričom súd konštatuje, že jeho súčasťou sú listinné dôkazné prostriedky tak, ako boli uvedené vyššie a predložené odporkyňou spolu s písomným vyjadrením k návrhu na začatie konania.

Súd z vlastnej iniciatívy pripojil do obsahu spisového materiálu rozhodcovský spis Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 11077/10 za účelom posúdenia podmienok konania, ktoré súd skúma ex offo v každom štádiu konania, konkrétne na posúdenie námietky res iudicata vznesenej odporkyňou v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania. Rozhodcovský súd predložil súdu CD nosiť, ktorý je súčasťou spisového materiálu v prílohovej obálke na č.l. 85 spisu. Dôkaz oboznámením s obsahom CD nosiča nebol na nariadenom termíne pojednávania vykonaný, nakoľko všetky skutočnosti potrebné na posúdenie námietky res iudicata boli zistené z obsahu listinných dôkaznych prostriedkov predložených odporkyňou spolu s vyjadrením k návrhu na začatie konania, ktoré sú rovnako súčasťou spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. XXEr XXX/ XXXX.

Podľa Čl. I § 75 Druhá časť ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa Čl. I § 77 ods. 1 Druhá časť ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platení pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.

Podľa Čl. I § 33 ods. 1 a 2 Prvá časť ZZŠ, zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou, sú neplatné.

Podľa Čl. I § 34 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa Čl. I § 5 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Podľa ods. 2, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Podľa ods. 3, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa Čl. I § 11 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa Čl. I § 13 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený. Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa Čl. I § 14 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa Čl. I § 17 Prvá časť ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa Čl. I § 20 ods. 1 a 2 Prvá časť ZZŠ, (1) Indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred sročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. (2) Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.

Podľa Čl. I § 44 ods. 2 a 3 Prvá časť ZZŠ, (2) Protest pre neprijatie musí byť urobený v lehotách určených pre predloženie na prijatie. Ak bola podľa § 24 ods. 1 zmenka prvý raz predložená posledného dňa lehoty, možno urobiť protest ešte v nasledujúci deň. (3) Protest pre neplatenie musí byť urobený, ak ide o zmenku sročnú určitého dňa alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý zo dvoch pracovných dní, nasledujúcich po dni sročnosti. Pri zmenke na videnie musí byť urobený protest pre neplatenie v rovnakých lehotách, aké sú určené v predchádzajúcom odseku na protest pre neprijatie.

Podľa Čl. I § 21 Prvá časť ZZŠ, majiteľ zmenky alebo aj ten, kto zmenku má len v rukách, môže ju až do sročnosti predložiť zmenečníkovi v mieste jeho bydliska na prijatie.

Podľa Čl. I § 78 ods. 1 Druhá časť ZZŠ, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.

Podľa Čl. I § 70 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky.

Podľa Čl. I § 48 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Predmetom konania v prejednávanej veci bol navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 903,53 € s príslušenstvom na základe vlastnej zmenky vystavenej odporkyňou dňa 22.05.2009 na zmenkovú sumu 1 572,53 € tak, ako sa táto nachádza vo fotokópii na č.l. 10 spisu. Z hľadiska formálnych náležitostí navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky v zmysle ust.

čl. I § 75, druhá časť ZZŠ a je zmenkou platnou. Námietku odporkyne, že navrhovateľ uplatňuje nárok z neplatnej zmenky, tak súd nepovažuje za dôvodnú.

Navrhovateľom predložená zmenka bola odporkyňou vystavená na rad remitenta POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 595, Pribinova 25, 811 09 Bratislava a nedatovaným indosamentom napísaným na rube zmenky bola prevedená na navrhovateľa, čím došlo v súlade s čl. I § 14 ods. 1 prvá časť ZZŠ k prevodu všetkých práv zo zmenky na navrhovateľa a navrhovateľ je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k uplatnenému nároku. Nedatovaný indosament napísaný na rube zmenky zakladá aktívnu legitimáciu navrhovateľa vo vzťahu k uplatnenému nároku, preto rovnako námietku odporkyne voči aktívnej legitimácii navrhovateľa súd nepovažoval za dôvodnú.

Predložená zmenka je zmenkou vystavenou na videnie (čl. I § 33 ods. 1 prvá časť Zákona zmenkového a šekového), pričom v súlade s čl. I § 34 ods. 1, veta tretia, prvá časť ZZŠ vystaviteľ zmenky určí lehotu ne predloženie zmenky na platenie 4 roky od vystavenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmenky bola odporkyni predložená na platenie dňa 07.09.2010, ktorým dňom nastala zročnosť zmenky (čl. I § 34 ods. 1, prvá časť ZZŠ). Skutočnosť, že k predloženiu zmenky na platenie odporkyni došlo dňa 07.09.2010 vyplýva z obsahu listinných dôkazných prostriedkov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, najmä návrhu na začatie rozhodcovského konania podaného pôvodným majiteľom zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. na Stálom rozhodcovskom súde Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa 22.09.2010. Pokiaľ právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní 28.07.2015 namietla, že zmenka nebola doposiaľ predložená odporkyni na platenie, vo vzťahu k tomuto tvrdeniu odporkyňa bola v konaní nositeľkou dôkazného bremena, pričom na preukázanie uvedeného tvrdenia odporkyňa neoznačila, ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazné prostriedky.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľom predložená zmenka mala zabezpečovaciu funkciu k zmluve o úvere uzavretej medzi odporkyňou ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom dňa 22.5.2009. Z hľadiska okruhu možných námietok, ktoré má odporkyňa ako vystaviteľ spornej zmenky možnosť vznášať voči nároku uplatnenému navrhovateľom, ktorý nadobudol zmenku na základe nedatovaného indosamentu, je rozhodujúce ustanovenie § 20 ZZŠ, v zmysle ktorého indosament po zročnosti má rovnaké účinky, ako indosament pred zročnosťou. Ak ale bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. Z ods. 2 zároveň vyplýva, že pokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutí lehoty na protest. V súlade s ust. § 44 ods. 3 ZZŠ, pri zmenke na videnie musí byť urobený protest pre neplatenie v rovnakých lehotách, aké sú určené v ods. 2 na protest pre neprijatie. Protest pre neprijatie v zmysle § 44 ods. 2 ZZŠ musí byť urobený v lehotách určených pre predloženie na prijatie, čo je v zmysle ust. § 21 až do zročnosti, t.j. kedykoľvek do splatnosti zmenky. Ako už bolo konštatované, k predloženiu zmenky na platenie došlo dňa 07.09.2010, ktorým dňom nastala zročnosť zmenky. Samotný navrhovateľ v návrhu na začatie konania uvádza, že zmenku predložil k zaplateniu odporkyni indosant, t.j. pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a uvedená skutočnosť rovnako vyplýva z návrhu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na začatie rozhodcovského konania, ktorý je súčasťou spisového materiálu na č.l. 48 a nasledujúce spisu. Z uvedených časových súvislostí, kedy spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. uplatnila nárok na základe spornej zmenky v rozhodcovskom konaní s odkazom na deň splatnosti zmenky 07.09.2010, ako aj vzhľadom na vyjadrenie samotného navrhovateľa v návrhu na začatie konania, že zmenka bola predložená na platenie indosantom vyplýva, že zmenka bola indosovaná po uplynutí lehoty na protest, ktorá je pri zmenke na videnie podľa § 21 ZZŠ do zročnosti zmenky. Vzhľadom na uvedené v súlade s ust. § 20 ZZŠ, nakoľko k indosovaniu zmenky došlo po uplynutí lehoty na protest, indosament napísaný na rube zmenky má len účinky obyčajného postúpenia a odporkyni ostali zachované všetky námietky, ktoré mala proti predchádzajúcemu majiteľovi zmenky, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. bez potreby tvrdenia a preukazovania podmienok vyplývajúcich z ust. § 17 ZZŠ. Na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, že zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, v dôsledku čoho navrhovateľ nebol povinný skutočnosť nezaplatenia zmenky pri splatnosti overiť verejnou listinou (protestom). Aj v prípade, ak majiteľ zmenky je zbavený povinnosti protestovať, má indosament vyznačený na zmenke po uplynutí lehoty na protest pre neplatenie účinky obyčajného postúpenia pohľadávky. Ďalší majiteľ zmenky tak vstupuje do práv a povinností predchádzajúceho majiteľa a stáva sa jeho právnym nástupcom a zmenkovému dlžníkovi ostanú zachované všetky námietky, ktoré mal proti predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Navrhovateľ tak zaujal miesto posledného majiteľa pred protestom, resp. pred uplynutím

lehoty na protest so všetkými jeho právami a povinnosťami, t.j. zaujal právne postavenie spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu na uplatnenie pohľadávky primárne namietala, že navrhovateľ uplatňuje nezákonný nárok z neplatnej zmenky. Nezákonnosť samotného nároku bližším spôsobom nešpecifikovala a zároveň nevzniesla konkrétne námietky voči výške zmenkovej sumy, resp. voči jej vyplneniu v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Skutočnosť vyplnenia zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve preukazuje v konaní, v ktorom sú uplatnené zmenkové nároky, dlžník. Ako už bolo konštatované, zmenka predložená navrhovateľom je zmenkou platnou, ktorá má všetky náležitosti v zmysle ZZŠ. V čase jej vystavenia zákon nevylučoval zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou, vrátane blankozmenky a odporkyňa v konaní konkrétnymi tvrdeniami nenamietala a nepreukázala, že by zmenka nezodpovedala ustanoveniu § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.. Zároveň súd uvádza, že zmenka je listinným cenným papierom, ktorý môže plniť funkciu platobnú alebo funkciu zabezpečovaciu. Samotnú zmenku nemožno vnímať ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Avšak za situácie, ak by k vystaveniu alebo vyplneniu zmenky došlo v rozpore so zákonnými ustanoveniami, slúžiacimi k ochrane spotrebiteľa, za predpokladu preukázania zabezpečovacieho charakteru zmenky vo vzťahu k spotrebiteľkému záväzkovo-právnemu vzťahu, dlžník zo zmenky by sa mohol relevantnými námietkami ubrániť proti povinnosť plniť z inak platnej zmenky. Platnosť zmenky sa však posudzuje výhradne z formálneho hľadiska podľa ustanovení zákona zmenkového a šekového a ani jej prípadné vyplnenie v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve neplatnosť zmenky nespôsobuje.

Odporkyňa v priebehu konania namietala, že vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenému nároku existuje prekážka res iudicata, ktorú zakladá rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 22.11.2010 sp.zn. P. XXXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.01.2011 a vykonateľnosť dňa 13.01.2011. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že týmto rozsudkom bolo rozhodnuté o nároku z rovnakej zmenky, ako bola predložená navrhovateľom v prejednávanej veci, ktorý bol v rozhodcovskom konaní uplatnený prvým majiteľom zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žiadosť o udelenie poverenia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku bola zamietnutá v časti o vymoženie sumy 1 031,53 €, zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 1 572,53 € od 14.04.2010 do zaplatenia a zákonného úroku 6% ročne zo sumy 1 572,53 € od 07.09.2010 do zaplatenia z dôvodu, že exekučný titul sčasti zaväzuje na plnenie právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom. Pokiaľ exekučný súd na exekučný titul neprihliadol v uvedenom rozsahu uplatneného nároku, v takomto rozsahu ide o exekučný titul neúčinný, ktorý nemôže zakladať prekážku res iudicata. Zároveň, pokiaľ exekučný súd na rozhodcovský rozsudok prihliadol v časti istiny 541 €, v tejto časti mu priznal materiálnu vykonateľnosť, a teda nedospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, bolo by v rozpore so zásadou právnej istoty v prejednávanej veci platnosť rozhodcovskej doložky posúdiť odlišne. Z uvedeného vyplýva, že na základe rozhodcovského rozsudku ostala v exekučnom konaní vymáhaná časť zmenkovej sumy vo výške 541 € a v tejto časti rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenému nároku. Z hľadiska terminológie Nariadenia ide v časti zmenkovej sumy 541 € z uvedeného dôvodu (prekážka res iudicata) o návrh neprípustný, preto v uvedenej časti súd návrh navrhovateľa s odkazom na čl. 4 bod 4 Nariadenia zamietol. Vzhľadom na uvedené navrhovateľovi by vznikol nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 362,53 €, pričom pokiaľ právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní 28.07.2015 namietala, že došlo k úhrade sumy 70 € spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. 27.08.2009 a 11.10.2012 zaplatila odporkyňa aj sumu 670 €, uvedené tvrdenia v konaní nepreukázala. Nakoľko v konaní nebolo relevantne rozporované, že odporkyňa zmenku v deň jej splatnosti neuhradila, navrhovateľovi vznikol nárok na úrok vo výške 6% ročne odo dňa zročnosti zmenkovej sumy do jej zaplatenia, v súlade s čl. I § 48 ods. 1, prvá časť ZZŠ. V súlade s čl. I § 5 prvá časť ZZŠ bolo zároveň v navrhovateľom predloženej zmenke odporkyňou ako vystaviteľom zmenky ustanovené úročenie zmenkovej sumy úrokovou mierou 0,25% denne od 17.10.2010, ktorý úrok navrhovateľ požadoval do zaplatenia zmenkovej sumy. Pokiaľ ide o výšku ustanovenej úrokovej miery, táto nie je zákonom (ZZŠ) nijakým spôsobom limitovaná, avšak súd má za to, že uvedený úrok patrí majiteľovi zmenky len do dňa jej splatnosti. Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ pripúšťa pri zmenkách splatných na videnie alebo na určitý čas po videní úročenie zmenkovej sumy úrokovou mierou uvedenou na zmenke. Pri zmenkách s iným zákonom predpokladaným časom splatnosti (datozmenky splatné určitý čas po dátume vystavenia a fixné zmenky splatné v určitý deň) úročenie zmenkovej sumy prípustné nie je a úroková doložka na takýchto zmenkách by platila za nenapísanú. V prípade zmeniek

splatných určitý čas po dátume vystavenia alebo v určitý deň je ich splatnosť vopred známa a je možné prípadné úroky do splatnosti zmenky (pokiaľ existuje kauzálny dôvod na úročenie časti zmenkovej sumy) vopred vypočítať a do zmenkovej sumy zahrnúť, čo v prípade vistazmenky vopred možné nie je, nakoľko pri vystavení nie je známy čas jej splatnosti. Čl. I § 5 ods. 3 Prvá časť ZZŠ vymedzuje dobu úročenia vistazmenky odo dňa vystavenia zmenky alebo od iného dňa na zmenke uvedeného, výslovne však nestanovuje, dokedy možno úroky požadovať a uvedené priamo nevyplýva ani z ustanovenia Čl. I § 48 ods. 1 bod 1. Prvá časť ZZŠ. Vzhľadom na povahu a účel úročenia vistazmenky v zmysle Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ, ktorý úrok nie je možné považovať za dôsledok nezaplatenia zmenky pri splatnosti, je podľa názoru súdu dôvodné tento úrok počítať len do dňa splatnosti zmenky; po splatnosti zmenky sa úrok stane súčasťou postihovej sumy a možno požadovať zmenkový úrok v zákonom stanovenej výške 6% ročne do jej zaplatenia. Postihové nároky majiteľa zmenky po splatnosti zmenky, ktoré môže majiteľ zmenky požadovať v prípade nezaplatenia zmenky pri splatnosti a ktoré „prirastajú“ k zmenkovému záväzku po splatnosti zmenky až do jeho zaplatenia, výslovne vyplývajú z ustanovenia Čl. I § 48 ods. 1 bod 2., 3. a 4. ZZŠ (šesťpercentné úroky odo dna zročnosti, trovy protestu, podaných správ a ostatné trovy a odmena vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške) a ich rozširovanie považuje súd za neprípustné. Súčasné uplatnenie úroku podľa Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ pri vistazmenkách a zákonného úroku 6% ročne od splatnosti zmenky do zaplatenia by bolo nedôvodným „zvýhodnením“ vistazmeniek oproti zmenkám splatným určitý čas po dátume vystavenia alebo v určitý deň, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s účelom ustanovenia Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ. Konkrétne vecné námietky voči výške zmenkového úroku neboli zo strany odporkyne v konaní vznesené.

Prekážkou vyhovenia návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 362,53 € pri zohľadnení vymáhanej časti zmenkovej sumy 541 € v exekučnom konaní na základe predloženého rozhodcovského rozsudku, ako aj zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 1 572,53 € od 14.04.2010 do splatnosti zmenky 07.09.2010 a zákonného zmenkového úroku 6 % ročne od 07.09.2010 do zaplatenia zmenkovej sumy bola námietka premlčania uplatneného nároku, ktorá bola zo strany odporkyne dôvodne vznesená. Súd poukazuje na ustanovenia ZZŠ, konkrétne § 78, podľa ktorého vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky a § 70 ods. 1, podľa ktorého zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa zročnosti zmenky. Dátum zročnosti spornej zmenky bol vykonaným dokazovaním ustálený na 07.09.2010, lehota troch rokov podľa ust. § 71 ods. 1 ZZŠ tak začala plynúť 08.09.2010 a uplynula dňa 07.09.2013. Návrh na začatie konania v prejednávanej veci bol podaný na súde dňa 17.04.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa aj v ostatnej časti zamietol. Pokiaľ navrhovateľ v písomnom vyjadrení doručenom súdu 13.10.2014 namietal, že uplatnený nárok nie je premlčaný, nakoľko splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia na platenie, pričom doložka na zmenke uvádza, že na platenie je možné predložiť ju v 4 rokoch od vystavenia, táto argumentácia navrhovateľa nebola správna. Uvedením doložky na zmenky, že na platenie môže byť predložená v lehote 4 rokov od vystavenia, došlo k predĺženiu zákonnej lehoty na predloženie zmenky na platenie vyplývajúcej z ust. § 34 ods. 1 ZZŠ. Pokiaľ však v rámci tejto lehoty došlo k predloženiu zmenky na platenie, uvedeným momentom nastala zročnosť zmenky a začala plynúť premlčacia doba podľa ust. § 70 ods. 1 ZZŠ, pre plynutie ktorej doložka o možnosti predložiť zmenku na platenie v lehote 4 rokov od vystavenia už nebola relevantná.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa Článku 16 veta prvá Nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemal v konaní úspech, t.j. v prejednávanej veci navrhovateľ. V súlade s citovaným ustanovením súd priznal odporkyni voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia, v nadväznosti na písomné vyčíslenie trov konania z 28.07.2015 v sume 788,28 € za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia rok 2014, vyjadrenie k návrhu 27.08.2014 a účasť na pojednávaní 28.07.2015 pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 210,81 € + režijný paušál 2 x 8,04 € a 1 x 8,39 € + 20 % DPH. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je navrhovateľ povinný v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP zaplatiť na účet právnej zástupkyne odporkyne do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Podľa Článku 15 ods. 1 Nariadenia, rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok. Nevyžaduje sa zloženie záruky.

Podľa článku 18 ods. 1 Nariadenia, odporca je oprávnený požiadať o preskúmanie rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu príslušný súd alebo tribunál členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, ak: a) i) tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky alebo predvolanie na ústne pojednávanie bolo doručené spôsobom bez potvrdenia o doručení do vlastných rúk, ako stanovuje článok 14 nariadenia (ES) č. 805/2004, a ii) doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť obhajobu, alebo b) odporcovi zabránila vo vznesení námietky voči pohľadávke vyššia moc alebo výnimočné okolnosti bez zavinenia na jeho strane za predpokladu, že koná bez zbytočného odkladu.

Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia, ak súd alebo tribunál zamietne preskúmanie na základe toho, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov uvedených v odseku 1, rozsudok zostáva v platnosti. Ak súd alebo tribunál rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odseku 1, rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je neplatný.

Podľa článku 21 ods. 1 Nariadenia, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto kapitoly, sa vykonávacie konanie riadi právom členského štátu výkonu. Rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa vykonáva za tých istých podmienok ako rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu.

Podľa článku 21 ods. 2 Nariadenia, strana, ktorá požaduje výkon, predloží: a) kópiu rozsudku, ktorá spĺňa potrebné podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti, a b) kópiu tlačiva uvedeného v článku 20 ods. 2 a v prípade potreby jeho preklad do úradného jazyka členského štátu výkonu alebo ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov konania súdu alebo tribunálu v mieste, v ktorom sa o výkon žiada, v súlade s právom tohto členského štátu, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu uviedol ako prijateľný. Každý členský štát môže uviesť iný úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Európskej únie ako vlastný, ktorý môže akceptovať v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Obsah tlačiva D prekladá osoba, ktorá je kvalifikovaná na prekladanie v jednom z členských štátov.

Podľa článku 21 ods. 3 Nariadenia, od strany, ktorá požaduje výkon rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte, sa nevyžaduje, aby mala:

a) oprávneného zástupcu alebo b) poštovú adresu v členskom štáte výkonu inú, ako je adresa súdneho exekútora príslušného na výkon rozsudku.

Podľa článku 21 ods. 4 Nariadenia, od strany, ktorá v jednom členskom štáte žiada o výkon rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte, sa nevyžaduje žiadna záruka, kaucia ani vklad akéhokoľvek druhu z dôvodu, že je cudzím štátnym príslušníkom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v členskom štáte výkonu.

Podľa článku 22 ods. 1 Nariadenia, výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom alebo tribunálom v členskom štáte výkonu zamietne, ak je rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu nezlučiteľný s predošlým rozsudkom vydaným v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine za predpokladu, že: a) sa predošlý rozsudok týkal toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami; b) bol predošlý rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu alebo spĺňa podmienky potrebné na jeho uznanie v členskom štáte výkonu a c) nezlučiteľnosť nebola a nemohla byť vznesená ako námietka v konaní súdu alebo tribunálu v členskom štáte, ktorý vydal rozsudok v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 22 ods. 2 Nariadenia, v členskom štáte výkonu sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vecná stránka rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 23 Nariadenia, ak jedna strana napadla rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu alebo ak je takéto napadnutie stále možné, alebo ak strana podala návrh na preskúmanie v zmysle článku 18, príslušný súd alebo tribunál, alebo iný orgán v členskom štáte výkonu môže na návrh strany, proti ktorej sa výkon žiada: a) obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia; b) podmieniť výkon poskytnutím takej záruky, akú stanoví, alebo c) za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.