Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-90-2006.pdf
PDF · 80.38 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/90/2006
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému P. Z., K.. X.X.XXXX, O. G. XXX/XX, W.Ž., pre vymoženie sumy 252,64 eur s prísl. a trov exekúcie
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu vedenú u súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Moyzesova 5 (Ex 570/2006).
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie vo výške 33,62 eur a z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 17.12.1998 na Okresný súd Kežmarok návrh na výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí povinného bez ich výslovného určenia, a to podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 43/717 zo dňa 12.1.1996 vydaného oprávneným.
Dňa 6.2.2006 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky, priznanej vyššie uvedeným právoplatným a vykonateľným rozhodnutím oprávneného a pre vymoženie trov exekúcie. Postupoval v súlade s § 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z.z. v súlade s prechodným ustanovením § 372m O.s.p.
Tunajší súd vydal dňa 20.3.2006 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 18.2.2010 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Šetrením nebol zistený žiaden majetok povinného. Povinný sa z miesta trvalého bydliska odťahoval do zahraničia, na uvedenej adrese ostala len družka povinného. V katastrálnom portáli neboli zistené žiadne nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. V evidencii ODI neboli zistené žiadne motorové vozidlá vo vlastníctve povinného. Povinný nie je evidovaný v evidencii Sociálnej poisťovne, naposledy bol prihlásený do 12.5.1999. Je poistencom zdravotnej poisťovne Union ako osoba, za ktorú neplatí štát a ktorá nie je zamestnancom alebo SZČO, svoje odvodové povinnosti si neplní. Pobyt a pohyb povinného na Slovensku nebol zistený. Povinný nezanechal na Slovensku žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a nie je ani predpoklad, že by v budúcnosti nadobudol majetok podliehajúci exekúcii.
Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Očakávanie musí mať reálny predpoklad, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor. Súd pri rozhodovaní vychádzal taktiež aj z obsahu pripojeného spisu EX 570/2006, z ktorého sú tvrdenia exekútora dostatočne preukázané. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V prejednávanej veci súd taktiež aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený uznesením sp. zn.: 1CoE/52/2013 zo 17.5.2013, podľa ktorého pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Obdobne vyslovil tento právny názor Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 13CoE/23/2014 zo 14.5.2014.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku (účinného od 01.01.2012, a pre neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku k novele účinnej od 01.01.2012 vzťahujúceho sa aj na exekučné konania začaté pred 01.01.2012) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej v čase začatia exekučného konania), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli súdnym exekútorom vyšpecifikované trovy (paušálna odmena) paušálnou sumou za 3 úkony, spolu v sume 9,96 eur. Konkrétne súdny exekútor vykonal tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného v mieste bydliska povinného. Exekučný súd považuje všetky vyššie uvedené exekútorom uplatnené úkony za účelné a preukázané obsahom spisového materiálu. Preto exekučný súd priznal odmenu za 3 paušálne odmeňované úkony t.j. v sume 9,96 eur.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli súdnym exekútorom vyšpecifikované trovy (časová odmena) za 5 začatých hodín (300 minút = celkový čas spolu po sčítaní jednotlivých časových úsekov) v sume 33,19 eur. Súd nepriznal časovú odmenu za úkony - vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia 20 minút, zaevidovanie poverenia na vykonanie exekúcie - 15 minút, vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - 25 minút, rozposlanie upovedomenia oprávnenému a povinnému a ich zaevidovanie - 20 minút, nakoľko súdnemu exekútorovi bola priznaná paušálna odmena za uvedené úkony, teda ide o úkony za ktoré si súdny exekútor duplicitne uplatnil odmenu aj v rámci paušálnej odmeny (ktorú mu súd priznal), a preto mu ju súd v rámci vyčíslenia časovej odmeny nepriznal. Súd nepriznal odmenu ani za úkony: vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie - 35 min., zaevidovanie uznesenia o zastavení exekúcie - 15 min., žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení a jeho odoslanie - 10 min., vyhotovenie faktúry pre oprávneného a jej odoslanie -15 min., vyhotovenie vrátenia poverenia - 15 min., archivácia spisu, vyvedenie z evidencií súdneho exekútora - 50 min, nakoľko tieto časové úseky týchto administratívnych úkonov neboli účelne vynaložené na exekúciu, t.j. nesmerovali k účelu exekúcie a ide o administratívne úkony, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Exekučný súd priznal časovú odmenu iba za 2
začaté hodiny (90 minút) a to za: prijatie návrhu na vykonanie exekúcie - 10 min., zaevidovanie návrhu
- 25 min., zabezpečenie výpisu z OR alebo živnostenského registra - 15 min., vypracovanie správy pre oprávneného - 40 min., t.j. spolu 2 x 6,64 eur = 13,28 eur.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. sú súdnym exekútorom hotové výdavky vyšpecifikované ako suma za poštovné a telekomunikačné poplatky - spolu vo výške 4,78 eur, ktoré súd exekútorovi takto uplatnené priznal.
V súlade s § 196 Exekučného poriadku a s § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov nárok na 20 % DPH, t.j. sumu 5,60 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 33,62 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi tak, ako je to uvedené vo výroku č. II. tohto uznesenia. Pokiaľ ide o trovy ostatných účastníkov tohto exekučného konania súd vychádzajúc z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania, pretože konanie bolo zastavené. Žiadny z ostatných účastníkov konania si náhradu trov tohto konania ani neuplatňoval, pričom v zmysle § 151 ods. 1, 1. vety OSP súd rozhoduje o trovách konania len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok. /§ 58 ods. 5 EP/
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.