Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Scud/1/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, T., proti žalovanému: Česká správa sociálneho zabezpečenia - ústredie, so sídlom Křížová 25, 225 08 Praha 5, Česká republika, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 334/315-AHO zo dňa 21.04.2015, takto jednomyseľne

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou bez uvedenia dátumu, ktorá došla Okresnému súdu Ružomberok dňa 21.05.2015, domáhal sa žalobca, aby súd preskúmal rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia o jeho starobnom dôchodku. Návrh odôvodnil tým, že proti rozhodnutiu zo dňa 06.03.2015 sa odvoláva, pretože nesúhlasí s dobou poistenia za rok 1982, v ktorom má do doby poistenia započítaných 248 dní. Keďže bol v tom čase vo výkone trestu, má za to, že doba poistenia je 365 dní, čo je rozdiel 117 dní. Českej sociálnej poisťovni pre splnenie podmienky nároku na starobný dôchodok, 27 rokov, však chýba 54 dní. V listoch Sociálnej poisťovne vidí aj iné nezrovnalosti. Žiada, aby Okresný súd Ružomberok prejednal danú vec a rozhodol o priznaní nároku na starobný dôchodok od času podania jeho žiadosti v Českej sociálnej poisťovni, t.j. od 05.02.2014. K žalobe pripojil prvostupňové správne rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia č.k. zo dňa 06.03.2015 a druhostupňové správne rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia - ústredie č.k. 334/315-AHO zo dňa 21.04.2015.

Krajský súd v Žiline z obsahu žaloby podanej žalobcom (§ 41 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) zistil, že sa jedná o žalobu proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podľa § 247 a nasl. O.s.p. Hoci žalobca v žalobe rozhodnutie, ktorého prieskum žiada, nešpecifikoval číslom konania, vzhľadom na to, že k žalobe pripojil prvostupňové rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia č.k. zo dňa 06.03.2015 a druhostupňové správne rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia - ústredie č.k. 334/315-AHO zo dňa 21.04.2015 a ako žalovaného označil Českú správu sociálneho zabezpečenia - ústredie, je zrejmé, že žiada preskúmať rozhodnutie tohto správneho orgánu (druhostupňové správne rozhodnutie) v spojení s rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia (prvostupňové rozhodnutie).

Krajský súd v Žiline po oboznámení sa s prílohami žaloby konštatuje, že Česká správa sociálneho zabezpečenia so sídlom Křížová 25, Praha 5, vydala dňa 06.03.2015 rozhodnutie č.k. , ktorým rozhodla vo veci žiadosti žalobcu o starobný dôchodok tak, že pre nesplnenie podmienok § 28 zákona č. 155/1995 Sb. o dôchodkovom poistení v znení neskorších predpisov a s prihliadnutím k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 žiadosť zamietla. Z poučenia vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu je možné podať u

Českej správy sociálneho zabezpečenia písomné námietky, a to do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia tohto rozhodnutia. O námietkach rozhoduje Česká správa sociálneho zabezpečenia.

Z rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia - ústredie, so sídlom Křížová 25, Praha 5, č.k. 334/315-AHO zo dňa 21.04.2015 krajský súd zistil, že týmto rozhodnutím Česká správa sociálneho zabezpečenia - ústredie rozhodla vo veci námietok žalobcu proti rozhodnutiu Českej správy sociálneho zabezpečenia č.k. zo dňa 06.03.2015 o starobnom dôchodku podľa § 88 ods. 8 zákona č. 582/1991 Sb. a § 90 ods. 5 zákona č. 500/2004 Sb. () tak, že námietky zamietla a rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia č.k. zo dňa 06.03.2015 potvrdila. Z poučenia vyplýva, že podľa § 88 ods. 6 zákona č. 582/1991 Sb. nie je možné proti tomuto rozhodnutiu podať námietky. Podľa § 88a ods. 4 cit. zákona sa proti rozhodnutiu o námietkach nepripúšťa odvolanie. Z informácie o možnosti súdneho prieskumu vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu je možné podať do dvoch mesiacov od jeho doručenia žalobu u vecne a miestne príslušného súdu podľa § 7 ods. 1 a 3 zákona č. 150/2002 Sb. (Súdny ) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 7 ods. 2 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 3 O.s.p., iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že o žiadosti žalobcu na priznanie starobného dôchodku rozhodoval žalovaný ako príslušná inštitúcia členského štátu Európskej únie podľa nariadenia EP a Rady (ES) č. 883/2004. Žalobca podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušná inštitúcia, t.j. právnym predpisom Českej republiky, na základe ktorých žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Žalobca žiada, aby súd Slovenskej republiky preskúmal rozhodnutie toho cudzieho správneho orgánu vydané v cudzom štáte (v Českej republike). Krajský súd v Žiline konštatuje, že na preskúmavanie cudzích správnych rozhodnutí všeobecné súdy Slovenskej republiky nemajú založenú právomoc, keďže všeobecné súdy v Slovenskej republike nie sú opravnými inštanciami cudzích správnych orgánov, a to ani v rámci správneho súdnictva.

Nie je teda možné, aby súdy Slovenskej republiky preskúmavali zákonnosť cudzích správnych rozhodnutí v konaní podľa piatej časti O.s.p.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu do obsahu základného práva na súdnu ochranu ako aj práva na spravodlivé súdne konanie patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v

takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktoré predpisuje zákon (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ). V danom prípade vzhľadom na to, že žalobca žiada preskúmať rozhodnutie správneho orgánu, ktoré bolo vydané na území iného štátu ako je Slovenská republika, relevantná právna norma, ktorá zakotvuje právomoc súdu preskúmať správne rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.) nestanovuje právomoc na preskúmanie cudzieho správneho rozhodnutia. Postupom podľa § 7 ods. 2 O.s.p. a následne podľa § 247 a nasl. O.s.p. je možné preskúmať len rozhodnutia správnych orgánov, ktoré boli vydané slovenskými správnymi orgánmi za tam stanovených procesných podmienok.

Právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci preskúmania cudzieho správneho rozhodnutia nie je daná ani zákonom č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Účelom Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je primárne kolízna úprava pomerne rôznorodých právnych vzťahov, ktoré však musia spĺňať dve základné podmienky. V prvom rade musí ísť o právne vzťahy súkromnoprávnej povahy a v druhom rade je nevyhnutné, aby v týchto súkromnoprávnych vzťahoch bol zastúpený medzinárodný (cudzí) prvok. Ak by ktorákoľvek z uvedených podmienok nebola naplnená, aplikácia Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom neprichádza do úvahy. Krajský súd zdôrazňuje, že v danom prípade nie je naplnená podmienka súkromnoprávnej povahy právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Naopak, tento vzťah je čisto verejnoprávnej povahy, pretože žalovaný je orgánom štátnej správy na území cudzieho štátu, ktorý v rámci svojej právomoci rozhoduje o v zákone mu zverenom predmete konania, ktorým je v danom prípade rozhodovanie o žiadosti o starobný dôchodok podľa zákona č. 155/1995 Sb. v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný v Českej republike. Preto aplikácia Zákona o medzinárodnom práve súkromnom procesnom vo veciach správneho súdnictva vo všeobecnosti neprichádza do úvahy. Rovnako právomoc slovenských súdov nie je daná ani nariadením EP a Rady (ES) č. 883/2004, ktoré otázku právomoci explicitne nerieši, určuje však pravidlá pre určenie právnych predpisov, ktorým osoba, na ktorú sa nariadenie vzťahuje, podlieha. Žalobca v žalobe nenamietal, že podľa týchto pravidiel podlieha legislatíve Českej republiky, čím je daná právomoc českých orgánov. Na veci správneho súdnictva nie je možné aplikovať ani nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 1215/2012, ktoré v čl. 1 ods. 1 vylučuje aplikáciu v správnych veciach.

Vzhľadom na to, že nebola daná základná procesná podmienka na vedenie konania o preskúmanie napadnutého rozhodnutia pred súdmi Slovenskej republiky, súd na túto okolnosť musí prihliadnuť ex offo v každom štádiu konania (§ 103 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Keďže sa jedná o neodstrániteľnú vadu podmienky konania, súd bol povinný konanie o žalobe žalobcu zastaviť podľa § 104 ods. 1, veta prvá O.s.p.

Do úvahy neprichádza postúpenie veci príslušnému orgánu v zmysle § 104 ods. 1 druhá veta O.s.p., pretože príslušný orgán na teritoriálnom území SR z dôvodov vyššie uvedených neexistuje. Hoci by i existoval vecne a mieste príslušný súd na preskúmanie napadnutých rozhodnutí na území Českej republiky, ako to napokon vyplýva aj z informácie o možnosti súdneho prieskumu v napadnutom rozhodnutí na str. 3, išlo by o súd cudzieho štátu (Českej republiky). Vo vzťahu k cudzím justičným orgánom nie je možné postupovať podľa § 104 ods. 1 druhá veta O.s.p. a postúpiť im vec ako orgánu, do ktorého právomoci patrí vec prejednať. Práve situácia, keď na konanie vo veci má právomoc cudzozemský orgán, v danom prípade súd Českej republiky, je výnimkou zo zásady, že v uznesení o zastavení konania pre nedostatok právomoci je súd povinný rozhodnúť, ktorému orgánu sa vec postupuje.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky písomne v dvoch vyhotoveniach.