Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/599/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej, a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: H. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, D., proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o vydanie vkladu vo výške 158,85 eur a zaplatenie zadosťučinenia vo výške 100,- eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. -112, zo dňa 10.06.2012, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 10.7.2012, č.k. -112 v napadnutých častiach p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že odporkyňa je povinná vydať navrhovateľovi vklad na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX, na meno K. I., v sume 158,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3% od 5.2.2011 do zaplatenia a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Ďalej rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom na začatie konania domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu vydať mu vklad na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 4.785,40 Sk (nesprávne v rozhodnutí uvedená mena euro) spolu s príslušenstvom a zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 100,- eur. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe uznesenia Okresného súdu v Žiline č.k. -26, zo dňa 18.5.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.6.2010, opätovne žiadal odporkyňu o vydanie vkladu na predmetnej vkladnej knižke. Okresný súd v Žiline považoval za preukázané, že poručiteľka K. I. peniaze uložené na vkladnej knižke navrhovateľovi darovala a teda v čase prejednávania dedičstva vklad na vkladnej knižke nebol vlastníctvom poručiteľky, a preto nemohol byť ani predmetom dedičského konania. Odporkyňa mu vklad nevydala, čo považuje za zbytočné šikanovanie a preto okrem vydania vkladu žiada aj vyplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 100,- eur.

Odporkyňa uplatnený nárok navrhovateľa poprela z dôvodu, že ak sa navrhovateľ stal novým majiteľom predmetnej vkladnej knižky, bol povinný túto skutočnosť odporkyni oznámiť a doložiť ju hodnovernými dokladmi a požiadať banku, aby vo vkladnej knižke vykonala príslušné zmeny. Navrhovateľ však nepreukázal, že došlo k prechodu práv z vkladnej knižky na neho, čím bolo z jej strany podmienené vyplatenie vkladu na vkladnej knižke. K časti nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia odporkyňa uviedla, že z jej strany nedošlo k porušeniu osobnostných práv navrhovateľa a podmienkou

priznania je nemajetková ujma, ktorá je v značnej miere spôsobilá znížiť dôstojnosť fyzickej osoby a jej vážnosti v spoločnosti.

Súd po vykonanom dokazovaní posúdil vec po právnej stránke podľa §§ 778, 780, 783 a § 628 zák. č. 40/1964 Zb., t.j. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a v časti uplatnených úrokov z omeškania podľa § 517 OZ, v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v znení neskorších predpisov. Vo veci nemajetkovej ujmy nárok navrhovateľa posúdil § 11 a § 13 OZ, s odkazom na § 27 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že v Slovenskej štátnej sporiteľni bola založená vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX s číslom vkladového účtu XXXX/XXX/X na meno K. I.R., bytom L. XXX. Majiteľka vkladnej knižky podpísala dňa 26.2.2002 listinu nazvanú testament, obsahom ktorej bola darovacia zmluva, ktorou darovala navrhovateľovi kladnú knižku so sumou 20.000,- Sk a vkladnú knižku so sumou 15.500,- Sk. K. I. zomrela dňa 11.10.2004. Navrhovateľ požiadal dňa 29.7.2008 o prejednanie novoobjaveného dedičstva, a to vkladu na vkladnej knižke. Okresný súd v Žiline uznesením č. k. -26 zastavil konanie o prejednaní novoobjaveného dedičstva s odôvodnením, že z predložených dôkazov mal preukázané, že vklad na predmetnej vkladnej knižke je majetkom navrhovateľa, získaným na základe darovacej zmluvy (pôvodne označenej ako testament). O skutočnosti, že „testament“ je platnou darovacou zmluvou, informoval Okresný súd v Žiline pracovníka odporkyne a po právoplatnosti rozhodnutia požiadal o vydanie vkladu. Odporkyňa namietala, že jej nebola predložená darovacia zmluva, na ktorú sa navrhovateľ odvolával a heslo vkladnej knižky, a podľa jej názoru rozhodnutie Okresného súdu v Žiline nepreukazuje skutočnosť, že vkladná knižka bola prevedená na navrhovateľa. Súd prvého stupňa sa stotožnil so záverom Okresného súdu v Žiline, že vklad na predmetnej vkladnej knižke nadobudol navrhovateľ na základe darovacej zmluvy a preto zaviazal odporkyňu k vydaniu aktuálneho zostatku na účte vo výške 158,85 eur a zaviazal ju k zaplateniu úrokov z omeškania od 5.2.2011 do zaplatenia (vo zvyšku návrh na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol). Pri rozhodovaní o otázke nemajetkovej ujmy, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť nevydaním vkladu na vkladnej knižke a konaním odporkyne, označeným navrhovateľom za šikanu, súd prvého stupňa posudzoval najmä, či konaním alebo nečinnosťou odporkyne mohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že nebol preukázaný žiadny zásah do týchto práv a konanie odporkyne spočívajúce v odmietnutí vydať predmetný vklad bez preukázania originálu darovacej listiny, možno hodnotiť ako obozretné. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch. Z dôvodu len čiastočnej úspešnosti navrhovateľa nepriznal súd trovy konania žiadnemu z účastníkov.

Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že odporcu zaviaže vydať navrhovateľovi vklad na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno K. I., v sume 158,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3% od 21.06.2010 do zaplatenia, zaplatiť zadosťučinenie vo výške 100,- eur a nahradiť trovy konania. Navrhovateľ uviedol, že o vydanie vkladu odporkyňu požiadal na pobočke v F. dňa 21.6.2010, preto navrhuje odvolaciemu súdu zaviazať odporcu zaplatiť úrok z omeškania vo výške 3% od uvedeného dňa až do zaplatenia. Ďalej uviedol, že napriek predloženiu fotokópie darovacej zmluvy („testamentu“), ktorej hodnovernosť potvrdil Okresný súd v Žiline, právoplatného uznesenia Okresného súdu v Žiline a jeho prehlásenia, že sa proti tomuto uzneseniu neodvolal, odporca vklad z vkladnej knižky nevydal. Toto konanie odporcu, ako aj nekvalifikované informácie zamestnancov odporcu, považuje navrhovateľ za zásah do jeho osobnostných práv a žiada satisfakciu za nemajetkovú ujmu vo výške 100,- eur.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že odvolanie obsahuje len konštatovania totožné so skutočnosťami uvedenými v texte samotnej žaloby, neuvádza nové skutočnosti, nepredkladá žiadne nové dôkazy či nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie v danej veci. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa odmietol, nakoľko neobsahuje zákonom požadované náležitosti. Odporkyňa trvá na všetkých svojich vyjadreniach podaných počas konania na súde prvého stupňa. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s jej názorom, žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Nakoľko odvolanie navrhovateľa nemalo všetky zákonné náležitosti, odvolací súd ho postupom podľa § 211 ods. 1 O.s.p. vyzval, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy odstránil vady odvolania tým, že upresní, v akom rozsahu rozsudok napáda; v čom rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo postup súdu považuje za nesprávny, resp. z akých dôvodov odvolanie podáva.

Na výzvu odvolacieho súdu navrhovateľ reagoval podaním zo dňa 6.7.2015, z ktorého vyplýva, že namieta začiatok obdobia, za ktoré mu boli priznané úroky z omeškania, pretože podľa jeho názoru mu mali byť úroky priznané odo dňa 21.6.2010, kedy odporkyni predložil darovaciu zmluvu. Odporkyňa bola povinná mu po predložení vkladnej knižky na doručiteľa a oznámenia hesla vklad vydať bez zbytočného šikanovania a bez toho, aby navrhovateľ bol nútený domáhať sa vydania vkladu súdnou cestou. Preto odvolaním napáda rozsudok aj v zamietajúcom výroku, t.j. v časti, ktorou bol zamietnutý ním uplatnený nárok na zaplatenie zadosťučinenia vo výške 100,- eur. Odvolaním namietol aj výrok o trovách konania, nakoľko v konaní mu vznikli náklady spojené s cestou na pojednávanie celkom vo výške 12,32 eur, ktoré žiada uhradiť.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.7.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa správne a dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými otázkami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie veci, svoje rozhodnutie správne a dostatočným spôsobom odôvodnil, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, upresnenú v podaní navrhovateľa zo dňa 6.7.2015, ktorým reagoval na výzvu odvolacieho súdu, týkajúcu sa začiatku obdobia, za ktoré mu patria úroky z omeškania, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa tento začiatok určil správne. Navrhovateľ nepreukázal, že by odporkyni dňa 21.6.2010 predložil darovaciu zmluvu a ostatné listinné doklady potrebné na preukázanie jeho práv z predmetnej vkladnej knižky, a preto tento dátum nie je možné považovať za začiatok omeškania odporkyne so splnením dlhu. Práve z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporkyni predložil ňou požadované doklady, ktoré bol v zmysle platnej právnej úpravy povinný predložiť k svojej žiadosti o vyplatenie zostatku vkladu na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/ XXXX v sume 158,85 eur, vystavenej na meno K. I. (len na základe nich mohla odporkyňa vyplatiť zostatok na vkladnej knižke), nebolo možné ani posúdiť, či odporkyňa vo vzťahu k navrhovateľovi postupovala nesprávnym, resp. ako tvrdil navrhovateľ, šikanóznym spôsobom. Bez preukázania tohto základného predpokladu nie je možné vôbec zistiť, či zo strany odporkyne išlo o také konanie, ktorým by mohla zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa spôsobom, ktoré by odôvodňovalo priznať navrhovateľovi určité primerané zadosťučinenie. Preto aj v tejto časti uplatneného nároku odvolací súd považuje prvostupňový rozsudok za vecne správny.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, týkajúcu sa výroku o trovách konania (postup podľa § 142 ods. 2 O.s.p.), aj v tomto smere považuje odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu za správne. Navrhovateľ si uplatnil v konaní len náhradu trov konania vzniknutých mu vo forme cestovných nákladov na pojednávanie z miesta jeho bydliska do R. (od platenia súdnych poplatkov bol oslobodený), pričom súdu predložil len cestovné lístky z F.Č. do R. a z R. do F., obidva zo dňa 17.4.2012 a každý v sume 2,27 eur a tretí cestovný lístok zo dňa 29.5.2012 z F. do R. tiež v sume 2,27 eur. Ďalšie náklady na cestovné nepreukázal. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ bol v konaní úspešný len z časti, súd prvého stupňa správne o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. V zmysle uvedeného ustanovenia mal možnosť vzhľadom len na čiastočnú úspešnosť navrhovateľa v konaní rozhodnúť o trovách spôsobom, že by ich pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní, alebo mal možnosť rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná, ktorú formu rozhodnutia prvostupňový súd zvolil. Pretože navrhovateľ súdu preukázal skutočné cestovné náklady spojené s jeho účasťou na pojednávania len vo 6,81 eur, náhrada nákladov, ktoré by mu súd mohol pri zohľadnení pomeru úspechu obidvoch účastníkov v konaní priznať, by bola zanedbateľná. Aj z tohto dôvodu považuje odvolací súd výrok prvostupňového rozsudku o náhrade trov konania za správny.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., na základe ktorých v odvolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.