Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_4Er-642-2008.pdf
PDF · 79.11 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/642/2008
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s.r.o., sídlo Vranov nad Topľou, Hronského 2712, IČO: 36 039 039, zastúpeného JUDr. Danielom Přibylom, advokátom so sídlom v Lučenci, Dr. Vodu 18, proti povinnej E. S., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, F. T. J. F. R., Q. X. E. XX/X, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka, Exekútorský úrad so sídlom v Lučenci, Jiráskova 12, pod sp. zn. EX 5780/08, o vymoženie trov právneho zastúpenia v súdnom konaní 37,84 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
II. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Štefanovi Marčekovi, Exekútorský úrad Lučenec, Jiráskova 12, trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu tunajšieho súdu č. k. 1Ro7526/97 zo dňa 29.10.1998 v spojení s opravným uznesením č. k. 1Ro 7526/97-6 zo dňa 6.2.2009, vydal dňa 31.3.2009 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 046672* pre súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka, Exekútorský úrad Lučenec, na vymoženie uloženej povinnosti - trov právneho zastúpenia v súdnom konaní 37,84 Eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 Eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 29,21 Eur a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor vo svojom podnete uviedol, že v priebehu exekučného konania bolo zistené, že povinná zomrela dňa 8.7.1999, teda pred začatím exekučného konania. Na základe uvedeného súdny exekútor navrhol v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) a § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Exekučný poriadok“ ) zastaviť exekučné konanie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“).
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti neexistujúceho subjektu.
Súd mal z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. D/852/1999, preukázané, že povinná zomrela dňa 8.7.1999, t. j pred začatím exekučného konania, ktoré začalo dňom 30.10.2008. Po nebohej prebehlo dedičské konanie, ktoré bolo skončené vydaní osvedčenia o dedičstve č. k. D 852/99-50 zo dňa 16.11.2000. Predmetné osvedčenie nadobudlo právne účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňom 2.12.2000. Na základe tohto osvedčenia nadobudol celý majetok a dlhy poručiteľky jej syn D. S.. Čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 1.392,46 Eur (41.949,30 Sk).
Berúc do úvahy vyššie uvedené a skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňom 30.10.2008, t. j doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného súdnemu exekútorovi, súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou zastavenia exekúcie, ktorú vo svojom podnete uviedol súdny exekútor, teda aj súd po právnom posúdení veci dospel k záveru, že sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu straty spôsobilosti povinnej byť účastníkom konania. Exekučné konanie nemožno viesť proti subjektu, ktorý neexistuje, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a na ňu nadväzujúcu spôsobilosť konať pred súdom (procesnú spôsobilosť). Keďže povinná zomrela dňa 8.7.1999, t. j. pred začatím exekučného konania, ktoré začalo dňa 30.10.2008, v danom prípade absenciu procesnej podmienky na strane účastníka exekučného konania nemožno
odstrániť ani uplatnením procesného nástupníctva. Procesné nástupníctvo v exekučnom konaní je pojmovo vylúčené v prípade ak k rozhodnej právnej skutočnosti došlo ešte pred začatím exekučného konania. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., v ktorom je vyjadrený princíp subsidiarity použitia Občianskeho súdneho poriadku v exekučnom konaní, súd je aj v exekučnom konaní povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V danom prípade jedna z procesných podmienok konania na strane účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené dôvodom neprípustnosti exekúcie, resp. dôvodom, pre ktorú ju nemožno vykonať, je v tomto prípade skutočnosť, že povinná zomrela pred začatím exekučného konania, teda stratila spôsobilosť byť účastníkom konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené, podnet súdneho exekútora a zistený skutkový stav, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu voči povinnej vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
V zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekučného konania, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu nevyhnutných trov exekučného konania a uložil oprávnenému, aby tieto trovy konania uhradil súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Pri rozhodovaní súd vychádzal z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom je vyjadrený princíp zavinenia oprávneného pri zastavení exekúcie a nadväzujúca možnosť súdu uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd mal v tomto prípade za preukázané zavinenie oprávneného pri zastavení exekúcie, keďže hlavným a jediným dôvodom zastavenia exekúcie v tomto konaní bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti subjektu, ktorý v tom čase právne neexistoval, teda bol po smrti, bez toho, aby zohľadnil výsledky dedičského konania.
Súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 39,83 Eur, vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli nevyhnutne vynaložené vo výške 39,83 Eur a v takejto výške ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „vyhláška“ ).
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny exekútora vo výške 33,19 Eur v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, zvýšenej o 20 % DPH v sume 6,64 Eur, keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH. Trovy priznané súdnemu exekútorovi celkom vo výške 39,83 Eur.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.