Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-395-2014.pdf
PDF · 91.13 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/395/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci navrhovateľky: Ľ. C., R.. XX.XX.XXXX, D. C. A., H. XXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, spol. s r. o., Bratislava, Záhradnícka 68, proti odporcovi: U. C., R.. XX.XX.XXXX, D. S., A. XX/XX, zastúpenému JUDr. Juliannou Weiszovou, advokátkou, Dunajská Streda, Jantárová 16, o určenie výživného takto
rozhodol:
Odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné v sume 60 eur mesačne od 06.08.2014 do 31.05.2015 a od 01.06.2015 v sume 100 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Dlh na výživnom vznikol odporcovi za obdobie od 06.08.2014 do 31.07.2015 v sume 790,32 eur. Súd povoľuje odporcovi dlh na výživnom splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 33 eur mesačne, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 06.08.2014 sa navrhovateľka (po doplnení návrhu písomným podaním z 17.12.2014 a po oprave na pojednávaní dňa 27.07.2015) domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by uložil odporcovi
- jej otcovi platiť jej výživné v sume 170 eur mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že odporca na jej výživu neplatí od novembra 2013. V júni (2014) ukončila maturitnou skúškou Strednú zdravotnícku školu v Dunajskej Strede, nie je zamestnaná a nemá žiadne príjmy. Od septembra 2014 bude študovať na vyššom odbornom stupni Strednú zdravotnícku školu v Trnave. K návrhu pripojila rozhodnutie Strednej zdravotníckej školy v Trnave z 27.06.2014 o prijatí navrhovateľky do školského internátu pre nadchádzajúci školský rok s poplatkom 35 eur mesačne a stravným 64 eur mesačne. Písomným podaním zo dňa 08.06.2015 navrhovateľka špecifikovala výdavky nasledovne: internát - 100 eur (stravné 65 a ubytovanie 35 eur), školné 30 eur, učebnice a učebné pomôcky 150 eur, oblečenie na prax 100 eur, vreckové a cestovné 60 eur, oblečenie a hygienické potreby 50 eur a mobilný telefón 20 eur, k tomu vyčíslila výdavky spojené s bývaním na 239 eur mesačne.
K návrhu sa vyjadril odporca písomne podaním zo dňa 28.05.2015, v ktorom okrem iného uviedol, že počas manželstva s matkou navrhovateľky zabezpečoval rodinu. K navrhovateľke mal veľmi blízky citový vzťah, aj navrhovateľka k nemu, dokonca keď matka navrhovateľky prvýkrát opustila ich spoločnú domácnosť, navrhovateľka sa rozhodla ostať s otcom. Navrhovateľka nemala dôvod odísť s matkou navrhovateľky ani neskôr, v ich dome jej vybudoval samostatné bývanie. Navrhovateľke dlhé roky platil telefón 35 eur mesačne, keď v telefóne vymenil SIM kartu, vtedy si na odporcu spomenuli, inak mu
netelefonuje ani na Vianoce, ani na sviatky, laptop jej vzal za trest. V súčasnosti býva sám vo veľkom dome a spláca úver, poberá dôchodok 377,40 eur, od marca si našiel aj zamestnanie, aby sa zbavil dlhov, od mája má aj ďalšie zamestnanie. Nie je pravdou, že od novembra 2013 na navrhovateľku nič neplatil, platil jej telefón, splácal jej laptop a na účet jej posielal 10 eur trvalým príkazom. Návrh výšky výživného je pre neho likvidačný. cestou právnej zástupkyne uviedol, že by bol schopný platiť najviac 80 euro mesačne. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci: Manželstvo rodičov navrhovateľky bolo na návrh odporcu zo dňa 18.02.2014 rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7C/31/2014 zo dňa 22.04.2014.
Navrhovateľka je podľa potvrdenia Strednej zdravotníckej školy v Trnave zo dňa 02.09.2014 žiačkou 1. triedy.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v máji 2014 maturitou ukončila strednú zdravotnícku školu a začala študovať trojročné nadstavbové štúdium, ktoré jej má rozšíriť pracovné možnosti, nakoľko ako diplomovaná všeobecná sestra bude môcť pracovať ako profesionálna sestra v nemocnici alebo ako vrchná sestra, chcela by si nájsť prácu v zahraničí. Je bez príjmu, nemajetná, býva s matkou v trojizbovom prenajatom byte, nemá prehľad o výdavkoch na bývanie. Jej matka jej platí internát 100 eur mesačne, cestovné do Trnavy s vreckovým vychádza na 40 až 50 eur mesačne, domov chodí na víkendy. V škole mala zvýšené výdavky na zakúpenie oblečenia a obuvi v sume 40 a 20 eur na prax, ktorú bude absolvovať 2-krát v týždni v nemocnici, malo by vydržať pre celé obdobie štúdia. Rozhodnutie odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti spolu s matkou odôvodnila tým, že už sa nedali počúvať každodenné hádky, pričom inak ako hádkami rodičia nekomunikovali a bližší citový vzťah má k matke. Po tom, ako sa od odporcu odsťahovala, ju vyzval, aby mu vrátila telefón, ktorý jej platí. Matka jej kúpila k štúdiu notebook. S otcom prerušila kontakt po maturite, keď otec vymenil telefónne číslo. Podľa predložených dokladov (k špecifikácii výdavkov na bývanie) predstavuje nájomné 130 eur mesačne, elektrina 35 eur, telefón s internetom 53,67 eur, DigiTV 9 eur. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka pod výrazným vplyvom svojej matky. Odporca popri dôchodku od marca pracuje ako vrátnik, informátor a kurič - na dobu počas zastúpenia iného zamestnanca dlhodobo práceneschopného, za obdobie od marca do júna vykázal výplatnými páskami príjem v priemere 201 eur mesačne. Od mája 2015 pracuje v ďalšom zamestnaní - ako vrátnik, v máji mu bola vyplatená mzda 499,99 eur a v júni 469,72 eur. Z manželstva mu ostali záväzky na úveroch, pričom keď matka navrhovateľky opustila spoločnú domácnosť, ostal úplne bez finančných prostriedkov a zobral si od nebankovej spoločnosti úver 1.100 eur. Dom, v ktorom býva, patrí v rovnakom podiele jemu a matke navrhovateľky, pri dome je vybudovaný tenisový kurt, ktorého hodnotu odhadol na 33 tisíc eur. Ďalej vlastní dvanásťročné vozidlo zn. Opel Vectra. spláca celkom 4 úvery od nebankových spoločností, spolu 208 eur mesačne. Peniaze z úverov boli spotrebované na domácnosť zariadenie izby pre navrhovateľku a nedoplatky. Má zdravotné problémy, absolvuje kontroly pre bolesti chrbtice a onkologické vyšetrenia. Odporca od januára 2015 poberá starobný dôchodok vo výške 377,40 eur mesačne, do toho času mal dôchodok priznaný v sume 372,20 eur mesačne.
Svedkyňa Ľ. C. (nar. XXXX) , matka navrhovateľky, vypovedala, že príčinou rozvratu jej manželstva s odporcom boli nezhody a finančné problémy. Pôžičky najprv brala ona, následne, keď jej nestačila výplata na splátky, začal brať pôžičky aj odporca a dostával rodinu do problémov. Odporca ju chcel pripraviť o vlastníctvo k domu, po dvoch rokoch naliehania však predpísal polovicu domu späť na ňu. Uviedla, že navrhovateľka mala záujem odporcu navštevovať, ale odporca vyhlásil, že víkendové dieťa nepotrebuje. Vlastní teda polovicu rodinného domu, v ktorom býva odporca a vozidlo zn. Daewoo Matis. Je zamestnaná, poberá invalidný dôchodok 256,50 eur mesačne od januára 2015, do toho času mala dôchodok priznaný v sume 253,80 eur mesačne. Zo zamestnania (v ktorom pracuje od roku 2008) má príjem vykázaný za obdobie od novembra 2014 apríla 2015 v priemere 353,61 eur mesačne.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. (§ 28 ods. 2, 3 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine)
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 3, 5 zák. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods. 1 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, ...). Za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, odporca si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, ktorá po maturitnej skúške pokračuje v štúdiu vyššieho stupňa na strednej škole nadstavbovou formou, čím sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie a uplatnenie v pracovnom procese. V súčasnosti je bez príjmu, bez majetku a nie je schopná sama sa živiť. Zvýšené (a účelné - dôvodné) výdavky má navrhovateľka v súvislosti so štúdiom, študuje mimo svojho bydliska, má preukázateľné výdavky spojené s bývaním a stravovaním na internáte (99 eur mesačne), cestovným (40 až 50 eur mesačne). Ostatné ňou vykazované výdavky
sú výdavky bežné - bývanie, strava, hygiena, ošatenie. Obaja rodičia poberajú dôchodok, popri tom sú zamestnaní. Odporca mal do apríla t. r. príjem výlučne z dôchodku, za obdobie od podania návrhu do času, kým sa mu výraznejšie zvýšil príjem o dve mzdy (do júna), vykazoval príjem (za rozhodné obdobie 12 mesiacov predtým) v priemere 372 až 406 eur, z ktorého príjmu súd za primeranú pre potreby vyživovacej povinnosti posúdil sumu 60 eur mesačne, od júna do rozhodnutia súdu má vykázaný príjem v priemere 432 až 523 eur, pričom v oboch zamestnaniach boli predpoklady pokračovania, preto súd zvýšil výživné na sumu 100 eur, ktorá je takto v možnostiach odporcu. Výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom nepreukázal žiadne, na úvery od nebankových subjektov súd v podstate neprihliadol, tu ide o neprimerané majetkové riziká (na nedoplatok v sume 30 eur sa neberie úver vo výške 1.000 eur!), úver súvisiaci s dostavbou a zariadením domu si musí odporca vysporiadať so spoluvlastníkom. Spolu s výživným od matky (rovnako aj matke, ktorá navyše vykázala priemerný príjem vyšší, než má odporca, v sume 610 eur mesačne, trvá vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke) a štátnou dávkou (prídavok na nezaopatrené dieťa) budú tak potreby navrhovateľky zabezpečené. Narušené osobné vzťahy medzi rodičom a dieťaťom, ako boli prezentované v danom prípade (viaznúca vzájomná komunikácia), nemožno posúdiť ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi na strane navrhovateľky a preto nie sú dôvodom neurčenia výšky vyživovacej povinnosti. Odporca sa doposiaľ nevysporiadal s tým, že aj jeho druhé manželstvo sa skončilo neúspechom, pričom neprimerane útočí na navrhovateľku, keď si v konečnom dôsledku za bližšiu osobu vybrala matku, ale jeho útoky nie je povinná za každú cenu znášať. Náprava je tu potrebná z oboch strán.
Výživné odporcovi súd určil spätne - od podania návrhu. Odporcovi do konca júla (výživné za mesiac júl už bolo splatné) takto na určenej čiastke výživného vznikla povinnosť v sume 9 mesiacov x 60 eur a 2x 100 eur (za mesiace september 2014 až máj 2015 a za mesiace jún a júl 2015) + 26 dní za mesiac august 2014 (60 eur/31 dní x 26 dní). Výšku splátky súd určil tak, aby približne do dvoch rokov bol dlh vyplatený.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., v konaní boli približne v rovnakom podiele úspešní obaja účastníci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)