Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14C-208-2015.pdf
PDF · 102.01 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/208/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO. 35 787 783, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, proti odporkyni: B. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. na Q. č. XX, o zaplatenie 93,94 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 76,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 75,22 € od 16.1.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 10,21 € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 37,13 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.3.2015 domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 93,94 € spolu s úrokom vo výške 39 % ročne zo sumy 75,22 € od 16.1.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 75,22 € od 16.1.2014 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 18.10.2011 uzavrel s odporkyňou zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 270,- €, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť navrhovateľovi v 18 mesačných splátkach po 20,72 € splatných k 15. dňu v mesiaci počnúc od 15.11.2011. Odporkyňa poskytnutý úver riadne nesplácala, a to ani na výzvy navrhovateľa. Konečná splatnosť úveru nastala dňa 15.1.2014, k tomuto dňu dlh odporkyne predstavuje sumu vo výške 93,94 €, pričom zaplatenia tejto sumy sa domáha podaným návrhom na začatie konania. Zároveň si uplatnil na zaplatenie sumu dohodnutého zmluvného úroku počnúc od konečnej splatnosti dlhu ako i úroku z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu. Titulom náhrady trov konania si navrhovateľ uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Súd vo veci nariadil pojednávania, vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti odporkyne, ktorá sa na pojednávania napriek riadnemu predvolaniu nedostavila a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise - výpisom z obchodného registra navrhovateľa, zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb, predžalobnou upomienkou, kópiou doručenky, prehľadom finančných operácií, potvrdením, potvrdením, prehľadom transakcií a ostatnými ku spisu pripojenými listinami a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ je obchodná spoločnosť s predmetom podnikania (okrem iného) poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Odporkyňa ako spotrebiteľ uzavrela s navrhovateľom dňa 18.10.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 270,- €, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť navrhovateľovi 18 mesačnými splátkami po 20,72 € splatnými k 15. dňu v mesiaci počnúc od 15.11.2011 do 15.4.2013. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola vyčíslená v hodnote 46,80 % pri priemernej RPMN 45,11 % a ročná úroková sadzba vo výške 39 %.
Ako vyplynulo z podania navrhovateľa zo dňa 8.4.2014, týmto podaním navrhovateľ oznámil odporkyni, že ku dňu 15.1.2014 nastala predčasná splatnosť úveru. Zároveň vyčíslil svoju pohľadávku voči odporkyni v sume 93,94 € (titulom úverovej istiny suma 75,22 €, titulom dlžných nákladov spojených s uplatnením pohľadávky suma 17,90 € a titulom poplatku za odklad mesačných splátok suma 0,82 €). Odporkyňa bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy. Ako vyplynulo z potvrdenia o prevzatí, predmetné podanie prevzala odporkyňa dňa 11.4.2014. Odporkyňa dlžnú sumu neuhradila.
Podľa potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov a o prijatých splátkach odporkyňa titulom spotrebiteľského úveru celkove čerpala dňa 11.11.2011 sumu 270,- €. Titulom poskytnutého úveru navrhovateľovi uhradila sumu 437,03 €.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 93,94 € titulom neuhradenej sumy spotrebiteľského úveru s príslušenstvom.
Odporkyňa sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám nevyjadrila, hoci jej tieto listiny boli spolu s výzvou na vyjadrenie sa doručené dňa 26.6.2015.
Podľa časti 3. bodu 4.1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 18.10.2011, v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver/ revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé a/alebo nesprávne údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/ku klienta začaté exekučné konanie, alebo ak klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo ZoSÚ je Cetelem oprávnený: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru/revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie úveru/revolvingového úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od ZoSÚ/ZoRSÚ s okamžitou platnosťou, c) vypovedať ZoSÚ/ZoRSÚ; výpovedná doba je jeden mesiac a začína plynúť v 1. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná, d) pozastaviť ďalšie čerpanie úveru/revolvingového úveru.
Podľa časti 3. bodu 4.2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 18.10.2011, Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinností klienta splácať poskytnutý úver/revolvingový úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru/revolvingového úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Cetelem je oprávnený od klienta požadovať náhradu škody, ktorá Cetelemu vznikla v súvislosti s porušením povinností klienta.
Podľa časti 3. bodu 4.3. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 18.10.2011, nesplácanie úveru/revolvingového úveru klientom riadne a včas môže mať pre klienta negatívne dôsledky, najmä finančné (napr. úrok z omeškania, poplatky, náklady) a iné (napr. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, odstúpenie od zmluvy zo strany Cetelemu, postúpenie pohľadávky, uplatnenie nároku Cetelemu na súde, exekúciu, zaradenie klienta do registra SOLUS, sťaženie prístupu klienta k novým úverom).
Podľa časti 3. bodu 4.4. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 18.10.2011, ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru/revolvingového úveru alebo odstúpenia od ZoSÚ/ ZoRSÚ alebo výpovede ZoSÚ/ZoRSÚ je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. nesplatená istina úveru/ revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoRSÚ, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru/revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvného vzťahu, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je nariadenie vlády č. 87/95 Z.z.).
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného do 31. januára 2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol dňa 18.10.2011 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe tohto zmluvného vzťahu poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške 270,- €, ktorý sa odporkyňa zaviazala navrhovateľovi vrátiť 18 mesačnými splátkami po 20,72 €. Odporkyňa navrhovateľovi z dlžnej sumy uhradil len sumu 437,03 € Súd mal tiež preukázané, že navrhovateľ oznámil odporkyni splatnosť celého úveru k 15.1.2014. K tomuto dňu pohľadávka navrhovateľa proti odporcovi predstavovala sumu 93,94 € pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 75,22 €, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 17,90 € a poplatku za odklad mesačných splátok vo výške 0,82 €. Odporkyňa z tejto sumy nič neuhradila.
Súd preskúmaním uplatneného nároku dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa pozostávajúci z vyčíslenej dlžnej istiny vo výške 75,22 € a poplatku za odklad mesačných splátok vo výške 0,82 € je dôvodný, keď tento uplatňovaný nárok navrhovateľ v konaní riadne preukázal predloženými listinnými dôkazmi, pričom odporkyňa dôvodnosť ani výšku tejto dlžnej sumy nenamietala. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 17,90 € titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky tento súd vyhodnotil ako nedôvodný, keď navrhovateľ v tomto smere nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku a jeho výšky. Navrhovateľ v časti tohto uplatneného nároku neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal na základe akého titulu si tento nárok uplatňuje a tiež jeho výšku. Preto súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený nárok v časti zmluvného úroku vo výške 39 % ročne zo sumy 75,22 € od 16.1.2014 do zaplatenia, súd má za to, že navrhovateľ má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru k 15.1.2014 (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil navrhovateľ právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Súd mal za to, že v danom prípade bol úver poskytnutý na určité konkrétne obdobie (18 mesiacov), uplynutím ktorej doby by nastala konečná splatnosť úveru. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Pokiaľ si účastníci zmluvného vzťahu nedohodnú čas, na ktorý sa úver poskytuje, vzniká veriteľovi právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci zmluvného vzťahu dohodnú úverové obdobie (čo je i daný prípad) a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádza do úvahy za obdobie po splatnosti úveru len nárok na úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom, pričom tento má sankčnú povahu. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo odporkyňu k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd návrh v časti uplatneného zmluvného úroku zamietol.
Pretože odporkyňa nesplnila svoj dlh riadne a včas dostala sa do omeškania so zaplatením žalovanej sumy. Súd ju preto zaviazal i na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy dlžnej istiny počnúc od 16.1.2014 (dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru), ktorý úrok z omeškania bol zo strany navrhovateľa uplatnený v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vychádzajúc z výsledku konania mal súd za to, že pri rozhodovaní o trovách konania je dôvodné náhradu trov konania pomerne rozdeliť. Navrhovateľ si náhradu trov konania v priebehu konania riadne a včas uplatnil. Súd preskúmal navrhovateľom predložené vyčíslenie trov konania aplikujúc vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že navrhovateľ si náhradu trov konania vyčíslil v súlade s vyhláškou pre prípad jeho plného úspechu v konaní. Nakoľko však úspech navrhovateľa v konaní bol 80,95 % a jeho neúspech 19,05 % súd mu titulom trov konania priznal náhradu v rozsahu 61,90 % účelne vynaložených trov konania (80,95 - 19,05 = 61,90). Titulom náhrady trov konania súd potom priznal navrhovateľovi náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 10,21 € (61,90 % zo sumy 16,50 €) ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 37,13 € (odmenu za 2 úkony právnej služby po 16,60 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania), 2 x režijný paušál po 8,39 € a náhrada DPH, celkove vo výške 59,98 €; z toho 61,90 %.
V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporkyňu zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu.
Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.