Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-85-2015.pdf
PDF · 82.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-3T/85/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice- okolie, samosudca JUDr. Peter Mén na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.7.2015 v Košiciach takto
rozhodol:
obžalovaní:
1/ Q. P. - N.. XX.X.XXXX M. K. - Š., C. A. Q., W. Č.. X, Y. K. - Y.,
2/ V.. W. V. - N.. X.X.XXXX M. K., C. A. Q., K. Č.. X,Č..F..XXX, Y. K. - Y.
s ú v i n n í , ž e
po vzájomnej dohode v dobe od 23.00 hod. dňa 29.4.2015 do 01.00 hod. dňa 30.4.2015 v obci Drienovec, okres Košice - okolie a následne v obci Rudník, okres Košice - okolie, po príchode do obce Drienovec k železničnému podjazdu nechali V. K. vystúpiť z motorového vozidla, kde ho začali biť päsťami po celom tele a následne ho kopali a potom, keď ich nasledoval na železničný most, opätovne ho začali biť, vyzliekli do donaha, lanom mu zviazali ruky a opätovne ho naložili do vozidla, kde ho previezli do obce Rudník k ťažobnému priestoru kaolínu a po vystúpení z vozidla ho opätovne bili a spoločne ho rozhojdali a hodili do jamy naplnenej vody z asi 3 metrovej výšky, pričom poškodený V. K. utrpel odreniny po tele a podarilo sa mu z uvedeného miesta ujsť,
t e d a
spoločným konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu a čin spáchali závažnejším spôsobom konania,
t ý m s p á c h a l i
zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j ú :
obžalovaný V.. W. V.
Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona , § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, § 119 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky.
obžalovaný Q. P.
Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona , § 36 písm. d/, j/, l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyroch/ rokov, počas ktorej súd ukladá probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného Q.N. P.. Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona je obžalovaný povinný v skúšobnej dobe zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného V. K., N.. XX.XX.XXXX, A. V., V. N. Č.. XX, okres Košice - okolie, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Súd vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný Q. P. po poučení o možnosti vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil , že je vinný a na otázky samosudcu podľa § 333 ods. 3 písm.c/ Trestného poriadku, či rozumie , čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm.d/ Tr. poriadku, či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s obhajcom radiť o spôsobe obhajoby odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm.f/ Tr. poriadku , či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm.g/ Tr.poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami , ktoré zákon ustanovuje za trestný čin, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm.h/ Tr. poriadku, či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, odpovedal áno. Prokurátor a poškodený V. K. navrhli prijať uznanie viny obžalovaným Q. P.. Po tomto vyhlásení obžalovaného Q. P. súd prijal jeho vyhlásenie , že je vinný zo skutku kvalifikovaného ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v ďalšom priebehu hlavného pojednávania vykonal dokazovanie len ohľadom skutočností dôležitých pre rozhodnutie o treste a o náhrade škody.
Obžalovaný ml. W. V. po poučení o možnosti vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil , že je vinný a na otázky samosudcu podľa § 333 ods. 3 písm.c/ Trestného poriadku, či rozumie , čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm.d/ Tr. poriadku, či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s obhajcom radiť o spôsobe obhajoby odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm.f/ Tr. poriadku , či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm.g/ Tr.poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami , ktoré zákon ustanovuje za trestný čin, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm.h/ Tr. poriadku, či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, odpovedal áno. Prokurátor , poškodený V. K., obhajca mladistvého a jeho zákonný zástupca navrhli prijať uznanie viny obžalovaným ml. W. V.. Po tomto vyhlásení obžalovaného ml. W. V. súd prijal jeho vyhlásenie , že je vinný zo skutku kvalifikovaného ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v ďalšom priebehu hlavného pojednávania vykonal dokazovanie len ohľadom skutočností dôležitých pre rozhodnutie o treste a o náhrade škody.
Poškodený V. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si uplatňuje škodu v sume 100 eur, titulom bolestného, pričom uviedol, že výšku škody určil sám. V prípravnom konaní si škodu neuplatnil, pričom bol o tejto možnosti poučený.
Prečítaním znaleckého psychiatrického posudku súd zistil, že obžalovaný Q.N. P. netrpí na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu v zmysle psychózy. Bol u neho zistený disharmonický vývin osobnosti s prejavmi agresivity v správaní. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný.
Z ďalšieho znaleckého posudku z odboru psychiatrie, ktorý súd na hlavnom pojednávaní prečítal, vyplýva, že obžalovaný ml. W. V. v čase skutku ani v čase znaleckého vyšetrenia netrpel ani netrpí na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu v zmysle psychózy. Bol u neho zistený nevyrovnaný vývin osobnosti pri poklese rozumových schopností do pásma mentálnej subnormy. Jeho pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný.
Súd taktiež prečítal znalecký psychologický posudok , z ktorého je zrejmé, že obžalovaný ml. W. V. je jednoduchá, simplexná a nevyrovnaná osobnosť s poruchami správania , bez etických a charakterových zábran. Emócie má výrazne zúžené a oploštené. Je citovo tupý, bez akýchkoľvek fragmentov empatie a pochopenia iných.
Po takto vykonanom dokazovaní a prijatí vyhlásení obžalovaných Q. P. a ml. W. V. , že sú vinní , súd kvalifikoval spoločné konanie týchto obžalovaných popísané vo výrokovej časti rozsudku ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona , ktorého zákonné znaky obžalovaní svojim konaním naplnili ako po stránke objektívnej , tak po stránke subjektívnej, ktorú súd vyhodnotil ako priamy úmysel podľa § 15 písm.a/ Tr. zákona. Skutočnosť , že obžalovaní poškodeného zbili a zviazali súd vyhodnotil ako použitie násilia a závažnejší spôsob konania podľa § 138 písm.d/ Trestného zákona.
Pri určovaní druhu a výmery trestu u obžalovaných bral súd do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následok , zavinenie , pohnútku , pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti , osoby obžalovaných , ich doterajší život ako aj možnosť ich nápravy a u obžalovaného ml. W. V. aj skutočnosť , že sa trestnej činnosti dopustil ako osoba mladistvá. Súd taktiež prihliadol aj na skutočnosť , akou mierou konanie každého z obžalovaných prispelo k spáchaniu trestného činu. Obžalovaný ml. W. V. je z miesta bydliska charakterizovaný všeobecne. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ho vedie v evidencii detí v starostlivosti sociálneho kurátora od roku 2014 z dôvodu záškoláctva. Základná škola ho hodnotí ako žiaka s podpriemernými študijnými výsledkami a občasnými miernymi poruchami správania. V registri trestov nemá záznam. Na obžalovaného Q. P. nebola podaná v mieste bydliska sťažnosť na jeho správanie. Jeho posledný zamestnávateľ ho hodnotí ako mladého , dynamického a bezprostredného pracovníka , s nízkou sebareflexiou, nedostatkom disciplíny a nezáujmom o prácu. V Ústave na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody sa správa slušne a disciplinovane, bez prejavov agresivity. V registri trestov nemé záznam.
Súd obžalovanému ml. W. V. uložil pri stanovení dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 117 ods. 1 Tr. zákona , podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici o polovicu zníženej zákonnej trestnej sadzby , ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Ako poľahčujúce okolnosti súd vyhodnotil skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol obžalovaný riadny život ( § 36 písm.j/ Tr. zákona ) a k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento úprimne oľutoval ( § 36 písm.l/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti súd nezistil.
Obžalovanému Q. P. súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 roky , výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, počas ktorej uložil probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného. Súd tiež uložil obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe zúčastniť sa psychologického poradenstva , pričom poukazuje na záver znaleckého psychiatrického dokazovania o zistených prejavoch agresivity u obžalovaného. Ako poľahčujúce okolnosti súd vyhodnotil skutočnosť, že obžalovaný Q. P. spáchal uvedený trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých ( § 36 písm. d/ Tr. zákona ) tiež skutočnosť, že pred spáchaním trestného
činu viedol obžalovaný riadny život ( § 36 písm .j/ Tr. zákona ) a k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento úprimne oľutoval ( § 36 písm. l/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti súd nezistil. S poukazom na zistené poľahčujúce okolnosti a mieru ich závažnosti bez zistenia priťažujúcich okolností súd má za to , že uložením takéhoto prísneho podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom a uloženou povinnosťou , možno u obžalovaného Q. P. dosiahnuť jeho prevýchovu a splnenie účelu trestu tak z hľadiska individuálnej ochrany ako aj generálnej prevencie, a to aj bez uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Poškodeného V. K. súd s jeho nárokom na náhradu škody , ktorú si uplatnil na hlavnom pojednávaní v sume 100 eur titulom bolestného, podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko výška ním uplatneného nároku na náhradu škody nemá oporu v žiadnom z dôkazov obsiahnutých v spise a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie , ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. spoločným konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu a čin spáchali závažnejším spôsobom konania,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice-okolie . Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho , komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.