Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoCsp-68-2022.pdf
PDF · 82.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/68/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. H. XX, o zaplatenie 619,50 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27. mája 2022 sp. zn. 10Csp/30/2022
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27. mája 2022 č.k. 10Csp/30/2022-62.
Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví odpor žalovanej proti platobnému rozkazu č.k. 10Csp/30/2022-53 zo dňa 26.04.2022 odmietol.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 26.4.2022 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 619,50 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 29.8.2019 do zaplatenia. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že je dôchodkyňa s dôchodkom 560 €, z ktorého spláca úver vo výške 336 € mesačne, v decembri 2019 utrpela rozsiahly infarkt, v roku 2021 prekonala ochorenie COVID a tieto na nej zanechali zdravotné následky. Za lieky platí 55 € mesačne a nič jej už nezostáva na prežitie. Z uvedených dôvodov požiadala o odpustenie dlhu.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 121 ods. 2, 4, 5, § 267 ods. 1, 2 a § 268 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že odpor proti platobnému rozkazu nebol vecne odôvodnený. Obsahom odporu žalovanej bola skutočnosť, že finančná situácia jej neumožňuje uhradiť dlžnú sumu, a preto žiadala o odpustenie dlhu. Skutočnosť, že žalovaná z dôvodu svojej aktuálnej finančnej situácie nemôže splácať svoj dlh, prípadne ho splácať iba v splátkach, sa nepovažuje za vecné odôvodnenie podaného odporu. Zároveň žalovanej nie je možné odpustiť dlh, nakoľko neexistuje hmotnoprávny predpis, na základe ktorého by sa dlh žalovanej mohol odpustiť. Argumentoval tým, že žalovaná je povinná v rámci podaného odporu uvádzať také skutočnosti, ktoré spochybňujú hmotnoprávny základ uplatneného nároku, prípadne vecnú legitimáciu alebo iné prostriedky procesnej obrany, pričom odpor žalovanej tieto tvrdenia neobsahuje. Nedostatok zákonnej náležitosti vecného odôvodnenia odporu súčasne zákon neumožňuje zhojiť ani postupom podľa § 129 CSP. Súd prvej inštancie taktiež poukázal aj na komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck, 2016), z ktorého citoval, že nevyhnutnou náležitosťou odporu je jeho vecné odôvodnenie, ktoré treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, teda so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Rovnako nemožno za vecné považovať také odôvodnenie, v ktorom sú uvedené
iba dôvody nesplnenia dlhu alebo odôvodnenie, ktorým žalovaný iba namieta súdom určenú lehotu na splnenie peňažnej povinnosti a domáha sa lehoty dlhšej.
4. Z vyššie uvedených dôvodov súd podaný odpor v zmysle § 267 ods. 2 písm. c) CSP odmietol, keďže žalovaná bola o odmietnutí odporu riadne poučená.
5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, v ktorom žiadala, aby jej súd umožnil dlžnú sumu 619,50 € splácať mesačne v splátkach vo výške 20 €, príp. 30 € počnúc 25.7.2022, keďže jej jediným príjmom je dôchodok vo výške 562 € a vyššie splátky si nemôže dovoliť a opätovne poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav.
6. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.
8. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.
11. Podľa § 267 ods. 1 CSP, odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.
12. Podľa § 267 ods. 2, CSP súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) neoprávnenou osobou alebo c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.
13. Podľa § 267 ods. 3 CSP, súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom.
14. Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že platobný rozkaz je rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vydané v skrátenom konaní, ktorého skutkovým základom sú len skutočnosti tvrdené žalobcom a preukázané ním predloženými listinnými dôkazmi. To znamená, že právna úprava podmienok skráteného konania (§ 265 a nasl. CSP) nie je zárukou toho, že v ňom ukladaná povinnosť zodpovedá skutočnosti, pretože sa vychádza len zo skutočností uvedených žalobcom. Nástrojom, ktorý môže odstrániť takýto stav, je včas podaný odpor, ktorý sa musí vecne odôvodniť (§ 267 ods. 1 CSP). Inštitút vecného odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, t.j. so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Vec sama tvorí predmet konania a žalovaný musí v odpore uvádzať skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, čiže v odôvodnení musí opísať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň pokiaľ odpor nie je vecne odôvodnený, súd nemôže v súvislosti s absenciou vecného odôvodnenia vyzvať žalovaného
na doplnenie, resp. opravu odporu. Ak teda žalovaný podá proti platobnému rozkazu odpor, ktorý neobsahuje vecné odôvodnenie a bol v platobnom rozkaze o následkoch podania takéhoto odporu poučený, súd ho uznesením odmietne.
15. Žalovaná bola vo vydanom platobnom rozkaze poučená, že podaný odpor musí byť vecne odôvodnený, pričom aj napriek poučeniu v ňom iba poukázala na svoju platobnú neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav, ktoré však nie sú dôvodom na zrušenie platobného rozkazu. Žalovaná sumu priznanú platobným rozkazom v odpore nespochybnila čo do základu, ani čo do výšky a uvedenie dôvodov neschopnosti splácať dlh nemožno považovať za vecné odôvodnenie odporu.
16. Žalovaná napriek poučeniu v odpore (ani v odvolaní) nespochybnila opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku, nespochybnila jej existenciu, ani výšku, k tejto pohľadávke žalobcu sa vôbec nevyjadrila, nevzniesla konkrétne právne alebo vecné námietky a poukazovala len na svoju platobnú neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav. V odvolaní následne požadovala úhradu pohľadávky v splátkach.
17. S poukazom na vyššie uvedené odpor podaný žalovanou nemožno považovať za odpor s odôvodnením vo veci samej, a to ani s prihliadnutím na ust. § 267 ods. 3 CSP.
18. Na tomto mieste odvolací súd dopĺňa, že dňa 1.7.2021 nadobudol účinnosť zák. č. 211/2021 Z. z., ktorým došlo k novelizácii Civilného sporového poriadku a zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, v zmysle ktorého bolo do Civilného sporového poriadku doplnené ustanovenie, podľa ktorého má súd posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom (§ 267 ods. 3 CSP).
19. Cieľom novej právnej úpravy zároveň bolo zabezpečiť posúdenie a právny názor sudcu v spotrebiteľských sporoch (posúdenie spotrebiteľskej zmluvy s ohľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok), keďže platobný rozkaz v zmysle CSP ako aj zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní môže vydať aj vyšší súdny úradník, pričom však v tu prejednávanej veci platobný rozkaz vydal sudca.
20. V danom prípade, aj keď je žalovaná spotrebiteľkou, jej odpor vecné odôvodnenie neobsahoval vôbec - nespochybňovala základ nároku ani jeho výšku, ani svoju povinnosť plniť dlh, a preto ho ani nebolo možné miernejšie posúdiť, t.j. napr. uznať jeho dôvodnosť aj bez splnenia dôkaznej povinnosti, len na základe spochybnenia nároku alebo jeho výšky.
21. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak podaný odpor odmietol.
22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, a tak nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalobcovi preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).