Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6C/96/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom, v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., IČO: 00 151 700, sídlo Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, proti odporcovi: I.D. P., V.. XX.XX.XXXX, B. P. D. XXX, XXX XX J., o návrhu navrhovateľa o zaplatenie 130,32 Eur s prísl. a o vzájomnom návrhu odporcu o určenie neplatnosti poistnej zmluvy a zaplatenie nemajetkovej ujmy 1.500,- Eur, takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa zamieta. Vzájomný návrh odporcu zamieta. Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 31.10.2014 proti odporcovi domáhal zaplatenia 130,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 130,32 Eur od 02.04.2012 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa 30.06.2011 uzavrel navrhovateľ ako poisťovateľ s odporcom ako poistníkom poistnú zmluvu č. 0356968784 o kapitálovom životnom a úrazovom poistení typu Život Premium so začiatkom poistenia od 01.07.2011, na základe ktorej bol odporca povinný platiť poistné vo výške 100,50 Eur v štvrťročných poistných obdobiach, pričom prvé poistné bolo splatné v deň začiatku poistenia a ďalšie bežné poistné bolo splatné v prvý deň dojednaného poistného obdobia. Odporca zaplatil poistné splatné dňa 01.10.2011 vo výške 100,50 Eur a nezaplatil poistné vo výške 100,50 Eur splatné dňa 01.01.2012 a 01.04.2012, poistná zmluva preto zanikla dňa 27.04.2012, t. j. jeden mesiac po doručení výzvy navrhovateľa na zaplatenie; dlžné poistné za dobu od 01.01.2012 do zániku poistenia predstavuje 130,32 Eur. Odporca bol na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú pohľadávku upozornený aj písomne, ale neúspešne, odporca pohľadávku nezaplatil, preto sa jej zaplatenia domáhal navrhovateľ návrhom podaným na súde. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. -14 zo dňa 13.01.2015, ktorým súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a ktorý bol zrušený podľa § 174 ods. 2 O. s. p. včas podaným odôvodneným odporom odporcu, v ktorom odporca namietal, že o poistnej zmluve s navrhovateľom až do dňa doručenia platobného rozkazu nevedel, nikdy sa nestretol so zamestnankyňou navrhovateľa Elenou Lukáčovou, ktorá mala za navrhovateľa poistnú zmluvu uzavrieť, nikdy nenavštívil pobočku navrhovateľa v Rožňave, v ktorej mala byť poistná zmluva uzatvorená a túto poistnú zmluvu nikdy nepodpísal. S navrhovateľom odporca uzatvoril iba poistenie liečebných nákladov v zahraničí v roku 2012 a bol tiež pripoistený k úrazovej poistke svojej matky, z ktorého poistenia si v roku 2014 nárokoval vyplatenie poistného plnenia. Výzvu na zaplatenie dlžného poistného zo dňa 23.03.2012 odporca nikdy nedostal, na potvrdení o doručení tejto výzvy odporcovi je podľa odporcu podpísaná osoba označená ako „manželka“, pričom odporca „odo dňa svojho narodenia 20.11.1991 do 30.01.2015 nevstúpil do žiadneho manželského ani iného podobného zväzku, je slobodný, nezamestnaný študent vysokej školy“. Ani výzva

navrhovateľa zo dňa 21.05.2012 odporcovi doručená nebola. Z týchto dôvodov odporca majúc za to, že mu nevznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi poistné, navrhoval návrh navrhovateľa zamietnuť. Vzájomným návrhom obsiahnutým v podanom odpore proti platobnému rozkazu a ďalších písomných podaniach sa odporca domáhal proti navrhovateľovi určenia neplatnosti poistnej zmluvy, ktorej neplatnosť malo spôsobiť to, že odporca s navrhovateľom poistnú zmluvu neuzavrel a ďalej sa domáhal proti navrhovateľovi zaplatenia finančnej náhrady vo výške 1.500,- Eur za zásah do práva na ochranu osobnosti, ktorý bol odporcovi spôsobený konaním navrhovateľa, ktorý podal v predmetnej veci návrh o zaplatenie peňažného plnenia na základe neplatnej poistnej zmluvy, ktorá odporcom uzatvorená nebola. Týmto konaním navrhovateľa, ako aj evidenciou odporcu v zozname dlžníkov, záznamami o odporcovi na Okresnom súde Revúca a tiež nahrávkou jeho telefonického rozhovoru s pracovníkmi navrhovateľa, malo dôjsť k zásahu do cti, vážnosti a dôveryhodnosti odporcu a k zníženiu jeho „kredibility“. Navrhovateľ sa k vzájomnému návrhu odporcu vyjadril tak, že tento návrh nepovažuje za dôvodný a navrhoval vzájomný návrh odporcu zamietnuť. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: poistná zmluva č. l. 3, výzva na zaplatenie dlžného poistného č. l. 6 s doručenkou č. l. 7, oznámenie o zániku poistnej zmluvy č. l. 8, výpis technických dát poistnej zmluvy č. l. 9, poistná zmluva č. l. 26, poistná zmluva č. l. 27, čestné vyhlásenie č. l. 50, doklady o platbách poistného č. l. 51, odpoveď navrhovateľa na podnet odporcu č. l. 52, originál poistnej zmluvy č. l. 55, originál záznamu o rokovaní č. l. 58, poistná zmluva č. l. 60, hlásenie poistnej udalosti č. l. 62, poistná zmluva č. l. 65, výzva na zaplatenie dlžného poistného č. l. 67 s doručenkou č. l. 66, výzva na zaplatenie dlžného poistného č. l. 69 s doručenkou č. l. 68, doklad o úhrade poistného č. l. 70, oznámenie spoločnosti Orange Slovensko, a. s. č. l. 106, poistka č. l. 118, potvrdenie zamestnávateľa č. l. 119, zdravotné záznamy o ošetrení odporcu č. l. 121-127, výsluchom odporcu a výsluchom svedkov Eleny Lukáčovej a Jany Baranovej, na základe ktorých mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ tvrdil, že ako poisťovateľ uzatvoril s odporcom ako poistníkom dňa 30.06.2011 poistnú zmluvu o kapitálovom životnom a úrazovom poistení typu Život Premium so začiatkom poistenia od 01.07.2011, na základe ktorej bol odporca povinný platiť poistné vo výške 100,50 Eur v štvrťročných poistných obdobiach, po zániku tejto zmluvy pre nezaplatenie dlžného poistného ku dňu 27.04.2012 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia dlžného poistného. Odporca vo svojich písomných podaniach a vo svojom výsluchu uzatvorenie predmetnej poistnej zmluvy s navrhovateľom poprel. Svedkyňa Elena Lukáčová, ktorá ako zamestnanec navrhovateľa spornú poistnú zmluvu uzatvárala za navrhovateľa, si nespomínala ako presne došlo k uzatvoreniu spornej poistnej zmluvy, nepamätala sa ani na to, či niekedy stretla odporcu. Vylúčila možnosť, že by poistnú zmluvu podpísala osoba, ktorá nie je jej zmluvnou stranou. Ak by sa tak stalo, mohlo k tomu dôjsť len tak, že odovzdala zmluvu klientovi domov na podpis. Svedkyňa v ten istý deň 30.06.2011 uzatvárala ešte ďalšiu poistnú zmluvu s matkou odporcu. Osobné údaje a ostatné údaje o odporcovi svedkyňa do zmluvy vpisovala podľa občianskeho preukazu odporcu a podľa toho, čo jej mal uviesť odporca pri uzatvorení zmluvy. Svedkyňa Jana Baranová, ktorá je matkou odporcu, uviedla, že mala záujem uzatvoriť zmluvu na životné poistenie pre seba, preto prišla na pobočku do Rožňavy, kde poistnú zmluvu pre seba aj uzatvorila. Následne jej mala byť zamestnankyňou navrhovateľa navrhnutá možnosť uzatvoriť podobnú poistnú zmluvu aj pre členov rodiny, svedkyňa návrh prijala a poistnú zmluvu za odporcu uzatvorila a podpísala. Svedkyňa nemala pri sebe doklady odporcu, osobné údaje odporcu mala zamestnankyňa navrhovateľa prevziať z úrazového poistenia svedkyne, ktorým bol pripoistený aj odporca. Poistné z poistnej zmluvy odporcu platila svedkyňa prostredníctvom poštových peňažných poukazov. Svedkyňa sa rozhodla uzatvoriť poistnú zmluvu za odporcu až na mieste v pobočke navrhovateľa, odporcu o tomto dopredu neinformovala, poistnú zmluvu za odporcu podpísala bez jeho vedomia, pričom v ich domácnosti nebolo bežné, že by navzájom takto za seba uzatvárali zmluvy, svedkyňa takto zmluvu za odporcu uzatvorila iba v tomto jedinom prípade. Svedkyňa si nepamätala, či odporcu informovala o uzatvorení poistnej zmluvy, o tom, že svedkyňa platí poistné podľa poistnej zmluvy odporca nevedel a svedkyňa poistnú zmluvu uzatvorila s tým, že poistné zo zmluvy bude platiť ona sama. Aj doručenku od výzvy na zaplatenie dlžného poistného zo dňa 23.03.2012 adresovanej odporcovi podpísala svedkyňa, pričom na doručenke sa podpísala ako manželka domnievajúc sa, že zásielka je adresovaná jej manželovi, ktorý sa volá rovnako ako odporca. Rozpor plynúci z výpovedí svedkyne Eleny Lukáčovej a Jany Baranovej súd vyhodnotil tak, že s prihliadnutím ku skutočnosti, že svedkyňa Elena Lukáčová má ako zamestnanec navrhovateľa aj vlastný záujem na obhájení platnosti spornej poistnej zmluvy (napr. z titulu možných postihov zo strany navrhovateľa v prípade porušenia interných smerníc navrhovateľa a pod.), za dôveryhodnejšiu považoval súd výpoveď svedkyne Jany Baranovej, ktorá, hoci ako matka je blízkou osobou odporcu, sama takýto vlastný záujem na existencii (resp. neexistencii) právneho vzťahu medzi navrhovateľom

a odporcom nemá. Výpoveď svedkyne Jany Baranovej je navyše podporená aj samotným obsahom poistnej zmluvy, v ktorej texte je napr. uvedené telefónne číslo svedkyne (a nie odporcu). Podpis na zmluve nie je vlastnoručným podpisom odporcu, ale za odporcu poistnú zmluvu podpísala svedkyňa Jana Baranová. Za účelom overenia pravosti podpisu súd nenariaďoval vo veci znalecké dokazovanie z dôvodu hospodárnosti konania, keď vzhľadom k výške žalovanej sumy by náklady spojené s vypracovaním takéhoto znaleckého posudku boli niekoľko násobne vyššie, a tiež z dôvodu, že k záveru o tom, že podpis na spornej poistnej zmluve nie je podpisom odporcu možno dôjsť aj laickým porovnaním písma odporcu (napríklad jeho podpisu na poistnej zmluve č. l. 27) s podpisom na spornej poistnej zmluve vykazujúcim evidentné prvky nezhody.

Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. Podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené. Podľa § 31 ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Podľa § 40 ods. 3 časť vety pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Podľa § 80 písm. c) O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä, o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

K návrhu navrhovateľa:

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca s navrhovateľom poistnú zmluvu neuzavrel. Pre uzatvorenie poistnej zmluvy je predpísaná povinná písomná forma (§ 791 Občianskeho zákonníka), písomná forma poistnej zmluvy vyžaduje pre uzatvorenie poistnej zmluvy podpis návrhu poistnej zmluvy alebo iný písomne zachytený prejav súhlasu s uzatvorením poistnej zmluvy, ktorý nemusí byť na tej istej listine. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporca spornú poistnú zmluvu s navrhovateľom nepodpísal a v konaní nebol zistený iný písomný prejav vôle odporcu adresovaný navrhovateľovi, ktorým by s uzatvorením tejto poistnej zmluvy prejavil svoj súhlas. K uzatvoreniu poistnej zmluvy nedošlo ani zaplatením poistného v zmysle § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý pripúšťa prijatie návrhu poisťovateľa aj touto formou (zaplatením poistného). Zaplatenie poistného tu predstavuje jednostranný adresovaný právny úkon vyjadrený inak ako slovami (konaním), pre uzatvorenie poistnej zmluvy touto formou je preto potrebné, aby takýto právny úkon (podobne ako podpis zmluvy) uskutočnila práve osoba, ktorá má byť zmluvnou stranou poistnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania bolo však preukázané, že poistné podľa spornej poistnej zmluvy platila matka odporcu a to bez vedomia odporcu, ktorý o uzatvorení poistnej zmluvy a platení poistného nevedel. K

uzatvoreniu spornej poistnej zmluvy zaplatením poistného preto nemohlo dôjsť, pretože prejav súhlasu s poistnou zmluvou touto formou nebol (podobne ako podpis zmluvy) uskutočnený osobou, ktorá mala byť zmluvnou stranou spornej poistnej zmluvy (t. j. nebol uskutočnený odporcom). Z výsluchu svedkyne Jany Baranovej vyplynulo, že spornú poistnú zmluvu uzatvorila za odporcu bez jeho vedomia a bez toho, aby odporcu vopred alebo dodatočne o uzatvorení poistnej zmluvy informovala. Pre uzatvorenie poistnej zmluvy v písomnej forme zástupcom sa vyžaduje udelenie splnomocnenia tiež písomne (§ 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by odporca písomne splnomocnil svedkyňu Janu Baranovú uzatvorením spornej poistnej zmluvy podpisom zmluvy alebo zaplatením poistného (čo je napokon v pojmovom rozpore s nevedomosťou odporcu o tejto poistnej zmluve), zároveň nebola preukázaná ani existencia splnomocnenia daného odporcom svedkyni neformálne, keďže v ich rodine nebolo bežné, aby navzájom takto za seba uzatvárali zmluvy a svedkyňa takto zmluvu za odporcu uzatvorila iba v tomto jedinom prípade. Svedkyňa Jana Baranová konala preto pri uzatvorení spornej poistnej zmluvy za odporcu bez splnomocnenia, pričom zároveň nebolo preukázané ani to, že by odporca uzatvorenie spornej poistnej zmluvy svedkyňou dodatočne bez zbytočného odkladu schválil (§ 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom toto dodatočné schválenie ako jednostranný adresovaný právny úkon muselo by byť vyhotovené v písomnej forme (§ 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a doručené navrhovateľovi (ako osobe, ktorej má byť tento právny úkon adresovaný). Sporná poistná zmluva tak nebola uzatvorená odporcom ani písomne ani zaplatením poistného ani prostredníctvom na takýto právny úkon splnomocneného zástupcu odporcu ani dodatočným schválením odporcu. Na základe poistnej zmluvy, ktorá nebola uzatvorená, nemohlo navrhovateľovi vzniknúť proti odporcovi právo na zaplatenie poistného, preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Okolnosť, že poistná zmluva nebola uzatvorená nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy, ale to, že táto zmluva ako právna skutočnosť (právny úkon) nevznikla. Hoci trivializované ustanovenie § 40 ods. 3 časť vety pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka hovorí v súvislosti s podpisom zmluvy o platnosti právneho úkonu, ustanovenie § 44 ods. 1 s prijatím návrhu spája uzatvorenie zmluvy. Platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len pri tých právnych úkonoch, ktoré nadobudli perfektnosť ich uzatvorením oboma zmluvnými stranami (t.j. pri písomných právnych úkonoch ich podpisom). Ak nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, zmluva sa nestala právnou skutočnosťou, neuzatvorená zmluva teda nevznikla a nie je ani možné posudzovať jej platnosť alebo neplatnosť. Z konceptu rozlišovania platného a neexistujúceho právneho úkonu vychádza tiež napr. ustanovenie § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia Zákona o rodine - § 9 až § 16 na strane jednej a § 17 na strane druhej (neexistujúce manželstvo nie je neplatné a naopak). V konečnom dôsledku aj neplatný aj neexistujúci právny úkon majú z praktického hľadiska rovnaké právne následky v tom, že žiadne právne následky nespôsobujú. Z hľadiska teoretického ide ale o dve zásadne odlišné konštrukcie. Súd nemal preukázané, že by došlo k postúpeniu pohľadávky navrhovateľa na tretí subjekt (Intrum Justitia Slovakia s. r. o.), pričom táto skutočnosť by pre rozhodnutie súdu vo veci nemala žiadny právny význam, s ohľadom na skutkové zistenie, že odporca s navrhovateľom spornú poistnú zmluvu neuzatvoril. Rovnako tak bolo potom bezpredmetné skúmať, komu a ako boli doručované výzvy navrhovateľa na zaplatenie dlžného poistného adresované odporcovi. Súd v tejto súvislosti považuje za vhodné len doplniť, že výzva na zaplatenie dlžného poistného zo dňa 23.03.2012 bola doručovaná navrhovateľom odporcovi účinne a v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Označenie odporcu na tejto zásielke bolo úplné a správne a vychádzalo z údajov uvedených v texte poistnej zmluvy, pričom navrhovateľ chránil osobný údaj odporcu o dátume narodenia pred jeho sprístupnením tretím osobám (poštovým doručovateľom) tým, že tento údaj na zásielke neuviedol. Túto zásielku za odporcu prevzala jeho matka, ktorá v mylnej predstave, že zásielka je adresovaná jej manželovi (ktorého meno a priezvisko je rovnaké ako meno a priezvisko odporcu) uviedla na doručenke pri svojom podpise označenie „manželka“ (a je zrejmé, že ak by pritom vychádzala z predpokladu, že zásielka je adresovaná odporcovi, uviedla by pri svojom podpise „matka“). Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Tým sa rozumie, že adresát nadobudol konkrétnu možnosť zoznámiť sa s obsahom prejavu vôle, prejav vôle obsiahnutý v liste bol doručený do bytu adresáta alebo do jeho poštovej schránky, pričom k účinnému dourčeniu postačuje aj vhodenie oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto zásielky, tým skôr (arg. a minore ad maius) potom k účinnému dourčeniu dôjde doručením zásielky inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome (napr. § 46 ods. 2 O. s. p. per analogiam). Nevyžaduje sa, aby sa adresát zároveň s obsahom prejavu vôle aj oboznámil. Je už len logickým dôsledkom takéhoto

doručenia zásielky, že žiadna iná osoba okrem odporcu alebo členov jeho rodiny sa s obsahom tejto zásielky nemohla oboznámiť. K vzájomnému návrhu odporcu v časti o určenie neplatnosti poistnej zmluvy: Rozhodnutia všeobecných súdov spravidla vo všeobecnosti bežne pripúšťajú naliehavý právny záujem na učení neplatnosti akejkoľvek zmluvy, avšak bez bližšieho rozboru podmienok naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O. s. p. vo vzťahu k výroku rozsudku súdu, ktorým by bola určená neplatnosť zmluvy (alebo jej časti). Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O. s. p. môže smerovať len k určeniu práva alebo právneho vzťahu (teda či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je) a to iba za predpokladu existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení, ktorý je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo účastníka konania alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým; žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti. Ustanoveniu § 80 písm. c) O. s. p. zodpovedá iba taká formulácia žalobného petitu, ktorá smeruje výlučne priamo k určeniu práva alebo právneho vzťahu (spravidla najčastejšie určenie vlastníckeho práva) a nie k podmienkam alebo predpokladom existencie právneho vzťahu. Judikatúrou všeobecných súdov takmer hromadne pripúšťané určovanie neplatnosti právnych úkonov formuláciou žalobných petitov a súdnych rozhodnutí nesmeruje k určeniu práva alebo právneho vzťahu, ale k určeniu právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy a alebo iného právneho úkonu), ktorá sama nie je ešte právnym vzťahom alebo právom, ale je iba podmienkou, dôvodom alebo dôsledkom existencie práva alebo samotného právneho vzťahu, k určeniu ktorého výlučne môže žaloba podľa § 80 písm. c) O. s. p. smerovať. Z hľadiska ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. preto nikdy nemôže byť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorá je v právnom vzťahu iba právnou skutočnosťou, ktorej platnosť alebo neplatnosť je dôvodom vzniku zmeny alebo zániku právneho vzťahu samotného (napr. vzťahu vyplývajúceho z vlastníckeho alebo iného práva) a je tak len predbežnou otázkou pre určenie práva alebo právneho vzťahu samotného. Ak možno žalovať na určenie práva alebo právneho vzťahu, nie je potom daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto právneho vzťahu alebo práva týka (rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR sp. zn. <http://www.beck-online.cz/bo/ document-view.seam?documentId=njptembqgfpxexzwhbpwg2lw>). Napr, v prípade neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti alebo inej zmluvy o vecných právach k nehnuteľnostiam, podľa ktorej vklad vlastníckeho alebo iného práva už bol povolený, je pritom vždy možné žalovať priamo určenie vlastníckeho alebo iného práva. Ak je posúdenie platnosti právneho úkonu otázkou predbežnou vo vzťahu k riešeniu otázky (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu, ktorý mal byť týmto právnym úkonom založený, zmenený alebo ukončený, potom na takomto určení nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. O taký prípad ide zásadne aj vtedy, ak sa domáha žalobca určenia neplatnosti výpovede z nájmu (rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR sp. zn. ). Ak právna otázka - platnosť zmluvy, o ktorej má byť rozhodnuté na základe žaloby na určenie, má povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ak možno priamo žalovať na určenie samotného práva

- poručiteľovho vlastníctva (rozhodnutie Vrchního soudu Praha sp. zn. ). Žaloby o určenie právnych skutočností, nie sú určovacími žalobami v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., ale naliehavý právny záujem na určení tu vyplýva vždy z iného - osobitného právneho predpisu, ako je napr. žaloba podľa § 175k ods. 2 O. s. p., excindačná žaloba podľa § 55 Exekučného poriadku, žaloba o určenie doby splnenia dlhu podľa § 564 Občianskeho zákonníka, žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, návrh o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 131 Obchodného zákonníka, určenie popretej pohľadávky podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. a ďalšie. Preto v týchto prípadoch žaloba nemôže byť zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a navrhovateľ ani nie je povinný naliehavý právny záujem tvrdiť a preukazovať (Drápal, Bureš, a kol., Občanský soudní řád I, II Komentář. 1. Vydání, Praha, C. H. Beck, 2009, s. 530). Ak takýto osobitný právny predpis nie je, potom nie je ani naliehavý právny záujem na určení právnej skutočnosti. Určovacia žaloba má tiež predovšetkým preventívnu povahu a jej účelom je poskytnúť ochranu právnemu postaveniu účastníka skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu a tak zabrániť žalobe na plnenie, čím by sa naplnila preventívna povaha určovacej žaloby. Vzájomný návrh odporcu o určenie neplatnosti poistnej zmluvy však práve takúto preventívnu povahu nemá, a to najmä za situácie, ak už na základe spornej poistnej zmluvy bol navrhovateľom podaný návrh o zaplatenie peňažného plnenia majúceho základ práve v tejto spornej zmluve, pretože určením neplatnosti poistnej zmluvy sa nezabráni žalobe na plnenie (ktorá už podaná je). Odporca v konaní o žalobe navrhovateľa na plnenie má k dispozícii námietku neplatnosti resp. neuzatvorenia spornej poistnej zmluvy. Aj keby podľa

hmotného práva bola sporná poistná zmluva neplatná alebo neuzatvorená, riešenie tejto otázky má charakter predbežnej otázky pre návrhom uplatnený nárok navrhovateľa na plnenie z tejto zmluvy. Riešenie tejto predbežnej otázky na námietku odporcu sa potom prejaví rozhodnutím vo veci samej o návrhu navrhovateľa (t.j. pozitívny záver o neplatnosti alebo neuzavretí poistnej zmluvy má za následok zamietnutie návrhu navrhovateľa o zaplatenie dlžného poistného z tejto zmluvy). Vzájomný návrh odporcu o určenie neplatnosti poistnej zmluvy nie je preto opodstatnený teda už z tohto dôvodu, že by sa takto nezabránilo žalobe na plnenie. Hoci odporca v zásade nemá k dispozícii žalobu na plnenie zo spornej poistnej zmluvy, možnosť odporcu podať námietku neplatnosti resp. neuzatvorenia poistnej zmluvy v konaní začatom na návrh navrhovateľa vylučuje naliehavý právny záujem odporcu na samostatnom návrhu o určenie neplatnosti poistnej zmluvy aj za situácie, ak by návrh navrhovateľa o zaplatenie ešte podaný nebol, lebo takýto návrh odporcu by viedol k zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov, čo samo osebe je spôsobilé vylúčiť naliehavosť právneho záujmu odporcu na akomkoľvek určení práva alebo právneho vzťahu súvisiaceho so spornou poistnou zmluvou. T.j. ak by žaloba na plnenie navrhovateľom podaná nebola, bolo by nadbytočné skúmanie platnosti alebo neplatnosti uzatvorenej poistnej zmluvy, pretože určenie práva by v tomto vzťahu nemalo pre odporcu žiadny právny význam (najmä s ohľadom na to, že žalobe na plnenie by sa odporca ubránil len na základe námietky v konaní). V prípade, ak možno žalovať na plnenie, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný iba vtedy, ak by určovacia žaloba vytvorila pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov a predišlo by sa tak ďalším žalobám o plnenie alebo ak by žaloba o plnenie neriešila alebo nemohla riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva, pričom tento predpoklad nie je naplnený práve v situácii, ak predmetom konania je iba určenie jedného z predpokladov vzniku zmeny alebo zániku právneho vzťahu v podobe právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť poistnej zmluvy. Práve žaloba navrhovateľa na zaplatenie dlžného poistného zo zaniknutej poistnej zmluvy za dobu do zániku poistenia je takou žalobu, ktorá vystihuje celý obsah a dosah právneho vzťahu, keď žiadne iné nároky z tejto poistnej zmluvy proti odporcovi už navrhovateľ ani teoreticky uplatniť nemôže. K odstráneniu prípadnej právnej neistoty v právnom postavení odporcu tak úplne postačuje rozhodnutie o žalobe na plnenie podanej navrhovateľom. Možno teda uzavrieť, že z dôvodov vyššie uvedených odporca nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. na určení neplatnosti poistnej zmluvy, pretože by sa takto nezabránilo žalobe na plnenie, pričom túto otázku bolo možno riešiť na námietku odporcu v tomto konaní ako otázku predbežnú. Určenie neplatnosti poistnej zmluvy nezodpovedá svojou formuláciou podmienkam § 80 písm. c) O. s. p., pretože nie je určením práva alebo právneho vzťahu ale je iba určením právnej skutočnosti. V predmetnej veci navyše z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ a odporca spornú poistnú zmluvu neuzavreli, táto zmluva teda nevznikla ako právna skutočnosť (právny úkon, zmluva), u ktorej by bolo možné skúmať jej platnosť. Podmienkam ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. a skutkovým zisteniam v predmetnej veci by za teoretického predpokladu splnenia podmienky naliehavého právneho záujmu na určení zodpovedala iba taká formulácia žalobného petitu, ktorá by bola určením práva resp. právneho vzťahu spornou poistnou zmluvou (ne)založeného t.j. napr. v znení: „určuje sa, že medzi navrhovateľom a odporcom nie je právny vzťah poisťovateľa a poistníka z poistnej zmluvy datovanej dňa 30.06.2011 v Rožňave“. K vzájomnému návrhu odporcu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy: Navrhovateľ ako právnická osoba uplatnením práva na plnenie proti odporcovi v tomto súdnom konaní nemohol zneužiť a využiť nekalé obchodné praktiky na úkor odporcu, keďže o tom, že poistnú zmluvu s navrhovateľom odporca neuzavrel, sa navrhovateľ dozvedel až v priebehu tohto súdneho konania, pričom záväzne bude o tejto skutočnosti rozhodnuté až právoplatnosťou tohto rozsudku (hoci to nič nemení na tom, že navrhovateľ ako právnická osoba zodpovedá za činnosť všetkých svojich zamestnancov). Nemožno však usudzovať na to, že by navrhovateľ úmyselným konaním uplatňoval proti odporcovi neexistujúcu pohľadávku s cieľom dosiahnuť pre seba majetkový alebo iný prospech. Odporca ani žiadna iná fyzická osoba alebo právnická osoba neexistuje izolovane, ale vstupuje do rôznych spoločenských a právnych vzťahov, na základe právnych úkonov alebo na základe iných právnych skutočností (§ 489 Občianskeho zákonníka) a teda nie vždy iba na základe prejavu svojej vôle (zmluvou). Je len prirodzené, že z takto rôzne vzniknutých právnych vzťahov vznikajú spory, ktoré rieši súd. „Vedľajším produktom“ vedenia sporového občianskeho súdneho konania sú potom aj záznamy o spracovaní osobných údajov navrhovateľa a odporcu v spisoch Okresného súdu Revúca (a tiež Krajského súdu v Banskej Bystrici), alebo aj neskoršia archivácia spisu a pod. Zo samotnej tejto skutočnosti, ako ani z skutočnosti, že odporcu navrhovateľ prípadne eviduje v osobitnom internom zozname subjektov dlhujúcich navrhovateľovi alebo ani zo skutočnosti, že navrhovateľ poveril

mandátnou správou a vymáhaním pohľadávky proti odporcovi tretí subjekt, ktorému tiež navrhovateľ poskytol aj osobné údaje odporcu, nemožno vyvodzovať automaticky zásah do práva odporcu na ochranu osobnosti a jeho súkromia. Osobné údaje odporcu už navrhovateľ napokon spracováva resp. spracovával na základe inej poistnej zmluvy odporcu a ďalšej poistnej zmluvy jeho matky. O právach na plnenie (§ 80 písm. a) O. s. p.) alebo o určení, či tu právo je alebo nie je (§ 80 písm. c) O. s. p.) môže rozhodnúť len súd, pričom štandardne sa tak deje na základe návrhu navrhovateľa v konaní vedenom s konkrétnymi účastníkmi (navrhovateľom a odporcom), medzi ktorými tak vzniká procesnoprávny vzťah nezávislý od ich možného hmotnoprávneho vzťahu. Sporové občianske súdne konanie nie je možné viesť bez konkrétne označeného odporcu alebo bez návrhu navrhovateľa (bez toho by teda ani nevznikol nijaký procesnoprávny vzťah). Ak teda povinná existencia odporcu a s tým spojené jeho označenie konkrétnymi údajmi a následné spracovávanie jeho osobných údajov (tak zo strany súdu ako aj zo strany navrhovateľa) je nevyhnutnou podmienkou vzniku tohto procesnoprávneho vzťahu, nemožno potom účasť odporcu v tomto súdnom konaní považovať za zásah do práva na ochranu jeho osobnosti a do súkromia ako protiprávny čin navrhovateľa. Samozrejme nie je vylúčené, že v konkrétnom prípade by v dôsledku účasti v občianskom súdnom konaní mohlo dôjsť aj k ujme pociťovanej odporcom ako zásah do práva na ochranu osobnosti (najmä ale nie výlučne napr. v prípade širšej publicity vedeného občianskeho súdneho konania, alebo v prípade osobitne negatívne pociťovaným vplyvom vedenia súdneho konania na jeho účastníka), táto ujma by však musela byť reálne preukázaná. Nestačí len tvrdiť, že k zásahu do práva na ochranu osobnosti došlo u odporcu účasťou v tomto súdnom konaní, pretože to by potom znamenalo, že rovnaký zásah do práva na ochranu osobnosti a do súkromia je spojený s každou účasťou každého odporcu v každom súdnom konaní, čo je s ohľadom na špecifické okolnosti každého prípadu pojmovo vylúčené. Okolnosť, že iné súdy v iných konaniach posúdili konkrétny prípad účastníka konania tak, že mu prisúdili právo na náhradu nemajetkovej ujmy, súvisí len s právnym posúdením veci, rozhodnutia iných súdov nie sú súčasťou skutkového stavu veci t. j. nie sú dôkazmi preukazujúcimi odporcom tvrdený zásah do cti, vážnosti a dôveryhodnosti odporcu a zníženie jeho „kredibility“ (potrebné je totiž rozlišovať zistenie skutkového stavu veci dôkaznými prostriedkami a následné právne posúdenie takto zisteného skutkového stavu). Odporca nepreukázal, akú konkrétnu ujmu utrpel na svojich právach v dôsledku účasti v tomto súdnom konaní a to už z dôvodu, že na preukázanie utrpenej ujmy nenavrhol vykonať žiadne dôkazy (a rozhodnutia iných súdov takýmito dôkazmi nie sú). Nemožno tak vôbec hodnotiť mieru odporcom tvrdeného neoprávneného zásahu do jeho práv a primerane k tomu určovať aj výšku nemajetkovej ujmy odporcu. Z počtu odporcom produkovaných písomných podaní v predmetnej veci ako aj z ich rozsahu a obsahu plynie, že odporca osobitne citlivo vníma svoju účasť v tomto súdnom konaní. Prípadnú odporcom utrpenú ujmu je však potrebné posudzovať objektívne, teda najmä z pohľadu, či by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k intenzite a trvaniu nepriaznivého následku pociťovala ako závažnú spravidla každá fyzická osoba nachádzajúca sa na mieste a v postavení odporcu (napr. rozsudok Nejvyššího sodu ČR sp. zn. zo dňa 07.10.2009, www.nsoud.cz <http://www.nsoud.cz>), pričom k takémuto záveru nemožno dospieť. Právo odporcu na náhradu nemajetkovej ujmy nemožno založiť ani na ustanovení § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že spotrebiteľ má právo na finančné zadosťučinenie bez toho, aby utrpel konkrétnu ujmu. Ani prebujnelá a často krát nepremyslená a neefektívna aktivita zákonodarcu na poli ochrany spotrebiteľa nemôže narušiť základné princípy platného práva, podľa ktorých odškodniť možno vždy iba ujmu (materiálnu alebo nemateriálnu), ktorá reálne vznikla (§ 442 Občianskeho zákonníka, § 13 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ odporca nepreukázal, akú reálnu ujmu utrpel na svojich právach, nemožno mu priznať finančné zadosťučinenie ani podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., keď z vykonaného dokazovania ani nie je zrejmé, na základe akých skutočností (t.j. utrpenej umy a zasiahnutých stránok osobnosti odporcu) by výška prípadného zadosťučinenia mala byť takto stanovená. Odporca v tomto súdnom konaní navyše ani neuplatňoval žiadne práva spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, ale všetky námietky a vzájomné návrhy odporcu (námietka neuzatvorenia resp. neplatnosti zmluvy, vzájomný návrh o určenie neplatnosti poistnej zmluvy a vzájomný návrh o zaplatenie nemajetkovej ujmy) možno subsumovať pod ustanovenia Občianskeho zákonníka v častiach neupravujúcich špecificky iba osobitné práva spotrebiteľa. Z dôvodov tu uvedených súd preto vzájomný návrh odporcu aj v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 1.500,- Eur ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Odporca s navrhovateľom poistnú zmluvu neuzatvoril, preto medzi navrhovateľom a odporcom nevznikol žiadny hmotnoprávny vzťah. Odporca tak nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože

podmienkou vzniku a existencie spotrebiteľského právneho vzťahu (podobne ako vo všeobecnosti každého právneho vzťahu) plynúcou z ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka je uzatvorenie a plnenie spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej navrhovateľovi ako dodávateľovi vznikne povinnosť plniť dojednaný predmet plnenia (poskytnúť dohodnuté poistné plnenie) a odporcovi ako spotrebiteľovi vznikne právo na zmluvné plnenie od navrhovateľa (poistné plnenie) a povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu tohto plnenia (poistné). Vzhľadom k tomu potom nebolo dôvodné zaoberať sa návrhom odporcu v podaní č. l. 104 na zistenie neprijateľných podmienok v spornej poistnej zmluve, pretože skúmanie prijateľnosti/neprijateľnosti zmluvných podmienok má význam iba v súvislosti s možným nárokom navrhovateľa na plnenie z poistnej zmluvy, pričom z vykonaného dokazovania v predmetnej veci vyplynulo, že navrhovateľ proti odporcovi z poistnej zmluvy žiadny nárok na plnenie nemá. Z dôvodu toho, že hmotnoprávne postavenie odporcu do právoplatného rozhodnutia súdu je sporné - vzhľadom k odporcom tvrdenému neuzatvoreniu poistnej zmluvy s navrhovateľom, je potom z hľadiska procesnoprávneho vzťahu navrhovateľa a odporcu potrebné považovať odporcu za osobu s potenciálnym postavením spotrebiteľa, so zachovaním všetkých hmotných a procesných práv odporcu ako potenciálneho spotrebiteľa (t.j. z napr. hľadiska interpretácie zmluvy podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo z hľadiska možného osobného oslobodenia odporcu od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb., o ktorom bolo rozhodnuté samostatným uznesením). Pri zohľadnení celkovej hodnoty predmetu konania o návrhu navrhovateľa (130,32 Eur s prísl.) a o vzájomnom návrhu odporcu (o určenie neplatnosti poistnej zmluvy a o zaplatenie nemajetkovej ujmy 1.500,- Eur), ktoré návrhy boli rozsudkom vo veci samej všetky zamietnuté v celom rozsahu, bol potom navrhovateľ v konaní prevažne úspešný, právo na náhradu trov konania si však neuplatnil. Vychádzajúc z rovnakého pomeru úspechu a neúspechu bol potom odporca v konaní prevažne neúspešný a právo na náhradu trov konania tak odporcovi nevzniklo. O trovách konania účastníkov konania preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. O svedočnom uplatnenom svedkyňou Janou Baranovou a o trovách konania štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).