Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-27-2015.pdf
PDF · 85.28 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/27/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa A.. Z. F., bydliskom Y. X, V., štátneho občana Slovenskej republiky, proti odporkyni A. R. F., bydliskom Y. X, V., štátnej občianke Slovenskej republiky, o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov A.. Z. F. a A.. R. F. rod. H., uzavreté dňa 31.05.1980, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Trenčín, vo zv. 18, roč. 1980, na str. 154, pod por. č. 163, sa r o z v á d z a.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal o rozvod manželstva s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzavrel dňa 31.05.1980. Z manželstva sa narodili dve deti, ktoré sú už plnoleté a nežijú s nimi v spoločnej domácnosti. S odporkyňou sa zoznámil v roku 1978. Postupne sa ich vzťah prehĺbil a po dvojročnej známosti uzavreli manželstvo. V ich vzťahu neboli vážnejšie konflikty alebo nezhody. Na začiatku bývali u rodičov odporkyne, neskôr sa presťahovali do vlastného bytu a následne do vlastného rodinného domu, kde bývajú doteraz. V roku 1994 tunajší súd rozsudkom č. k. 6C/1048/94-7
zo dňa 02.09.1994 zrušil ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Poznamenal, že od roku 2008 po odchode syna na VŠ žijú s odporkyňou sami. V roku 2010 odporkyňa ochorela a jej zdravotný stav si od roku 2012 vyžaduje aj návštevy u psychiatra a psychológa. Zdravotný stav odporkyne vážne ohrozil a ohrozuje ich vzájomné spolužitie. V tomto období sa výrazne zhoršili ich vzájomné vzťahy. Nepáčilo sa mu, aký postup zvolila psychologička a ako s odporkyňou pracovala. Správanie odporkyne sa veľmi zmenilo, dochádzalo medzi nimi k fyzickým aj psychickým atakom. Odporkyňa zostala náročná, manipulatívna a prudko impulzívna. Opakovane sa stávalo, že musel privolať RZP, nakoľko odporkyňa bola nezvládnuteľná. Spoločne navštevovali aj manželskú psychoterapiu, avšak neúspešne. Prvý návrh na rozvod napísal už v roku 2014, ale tento nepodal, nakoľko dúfal, že sa správanie odporkyne zmení. Odporkyňa sa naďalej správa vulgárne, narúša okruh jeho priateľov a fyzicky ho napáda. Podotkol, že vo februári 2015 odišiel zo spoločnej domácnosti, avšak s ohľadom na ich spoločné podnikateľské aktivity boli s odporkyňou i naďalej v úzkom kontakte, čo viedlo k tomu, že v júni 2015 sa do spoločnej domácnosti kvôli podnikaniu vrátil. K odporkyni stratil citový vzťah a nevidí nádej na jeho obnovu. Má za to, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené a nemá záujem v ňom ďalej zotrvať. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje správanie odporkyne. V rámci podnikania dostali možnosť spolupracovať s jednou spoločnosťou, čo si vyžadovalo časté stretnutia s novými ľuďmi. Vtedy mu odporkyňa začala vyčítať jeho správanie najmä k ženským kolegom. Vulgárne ich napádala, nepáčilo sa jej, keď sa na stretnutí zdržal, ťažké bolo vymeniť si vôbec mail. V súčasnosti medzi nimi naďalej pretrvávajú fyzické útoky. V januári ho odporkyňa napadla
tak, že mu zlomila ruku. Nedávno zase napadol odporkyňu, keď jej zlomil nos. Dodal, že v súčasnosti má vážnu mimomanželskú známosť, s ktorou v budúcnosti plánuje spoločný život. K odporkyni už nič necíti, nemá záujem o návštevu manželskej poradne a taktiež nemá záujem ani na obnovení manželského spolužitia.
Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila. Potvrdila, že manželstvo uzavreli v roku 1980 a žijú v ňom 35 rokov. Manželstvo bolo pre ňu životom. Z manželstva pochádzajú dve plnoleté deti. Uviedla, že počas manželstva sa nevyskytli žiadne vážnejšie nezhody, pre ktoré by sa chceli rozviesť. Naďalej spoločne hospodária, spolu pracujú, nakoľko majú spoločné podnikateľské aktivity. Vždy sa snažila byť dobrou matkou, manželkou a kolegyňou a má za to, že sa jej to aj darilo. Práve navrhovateľ bol ten, kto bol vulgárny a nezhody mali v podstate už aj pred tým. Vždy sa však snažila nezhody urovnať, lebo rodina bola pre ňu prvoradá. Navrhovateľ je oveľa impulzívnejší, ona sa snažila veci riešiť s rozvahou. Podotkla, že v roku 2010 vážne ochorela a vtedy sa správanie navrhovateľa podstatne zmenilo, zlepšilo sa a bol jej veľmi nápomocný. Ochorenie malo veľmi zlý vplyv aj na jej psychiku, preto vyhľadala pomoc psychiatra a bola jej doporučená psychoterapia u psychológa. Potvrdila, že od toho času je podstatne precilivelejšia, nakoľko vyrovnať sa s tak vážnym ochorením. Poznamenala, že navrhovateľa nikdy nekontrolovala, vždy si dôverovali. Bol a stále je jediný muž v jej živote. Od roku 2013 začal navrhovateľ vyhľadávať spoločnosť iných žien, vtieral sa do ich pozornosti a rozprával im veci z ich spoločného života, čo ju veľmi zraňovalo. K ich spoločnej kamarátke sa začal správať neprimerane dôverčivo a dôverne a trávil s ňou dosť času. Po vzájomnom rozhovore s touto ženou, ona upustila od ďalšieho zbližovania s navrhovateľom, ale navrhovateľ sa naďalej snažil s ňou zbližovať, čo je veľmi ubližovalo. Celú situáciu sa snažila riešiť návštevou psychoterapeuta. Navrhovateľ tam najskôr nechcel chodiť, neskôr k tomu pristúpil, ale boli tam len dva alebo tri razy, čo pre úspešnosť bolo veľmi málo. Potvrdila, že medzi nimi dochádza k fyzickým aj psychickým útokom, ktoré nie sú iniciované len z jej strany. Zdôraznila, že navrhovateľ vyhľadáva spoločnosť cudzích žien, ale domnieva sa, že nejde o intímne známosti. Intímne s navrhovateľom naďalej žijú. Domnieva sa, že navrhovateľ je pod vplyvom inej ženy, ktorá ho v konaní o rozvod aj
výrazne podporuje. Dodala, že napriek všetkému navrhovateľa naďalej ľúbi a myslí si, že v prípade ochoty navrhovateľa by za pomoci odborníka mohli manželstvo zachovať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sobášneho listu a potvrdenia MsÚ Trenčín zo dňa 02.02.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 31.05.1980 pred matričným úradom v Trenčíne. U oboch sa jedná o prvé manželstvo.
Z potvrdenia MsÚ Trenčín zo dňa 02.02.2015 vyplýva, že posledné spoločné bydlisko účastníkov je Y. XXX/X, V..
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine základným predpokladom rozvodu manželstva je vážne narušenie a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi do takej miery, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri posudzovaní vážnosti narušenia a rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi musí súd vždy zisťovať i príčiny, ktoré k takémuto rozvratu viedli. V danom prípade súd príčinu rozvratu manželstva medzi navrhovateľom a odporkyňou vidí v správaní oboch účastníkov, keď sa títo vzájomne ako fyzicky tak aj psychicky napádajú, čo vyplynulo zo zhodných výpovedí oboch účastníkov, čím obaja porušujú povinnosť rešpektovať svoju dôstojnosť, ale taktiež nemenej závažnou príčinou rozvratu manželstva je i mimomanželská známosť navrhovateľa, o ktorej navrhovateľ uviedol, že je vážna a v budúcnosti s ňou plánuje spoločný život. Týmto navrhovateľ porušil ďalšiu zo zákonom predpísaných povinností, a to byť si verní. Na základe uvedeného má súd za to, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené, toto si neplní svoj spoločenský účel a od manželov, aj napriek nesmiernej snahe odporkyne, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, nakoľko túto možnosť absolútne vylučuje navrhovateľ, pričom pre možnosť obnovenia manželského spolužitia sa predpokladá vôľa a snaha oboch manželov. Keďže však táto zo strany navrhovateľa v danom prípade absentuje, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Preto súd rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol. Odporkyňa na preukázanie reálnej situácie v manželstve v konaní navrhla vykonať
dôkaz výsluchom detí účastníkov, a to B. F. a H. F.. Na tomto mieste súd poznamenáva, že výsluch týchto svedkov nebol nevyhnutný, nakoľko účastníkmi tvrdené skutočnosti k ich vzájomnému spolužitiu mal preukázané priamo z ich výpovedí, keďže sa v zásade zhodovali a neboli medzi nimi výraznejšie rozpory a navyše uvedení svedkovia v rozhodnom čase s účastníkmi už v spoločnej domácnosti nežili a nemali tak možnosť priamo vnímať situáciu v domácnosti účastníkov.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 O. s. p. prvá veta, v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť matričnému úradu, že prijíma svoje predošlé priezvisko.