Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32Ek-590-2022.pdf
PDF · 72.13 KB
Case nature
Subarea
32Ek/590/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: KPMG Legal s.r.o., IČO: 47 238 623, so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, IČO: 37 927 795, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti povinnému: NIKOS INVEST s. r. o., IČO: 45 686 840, so sídlom Komárňanská 3083/2A, 947 01 Hurbanovo, o vymoženie pohľadávky vo výške 7239,60 Eur s príslušenstvom, vedenom u súdneho exekútora, JUDr. Erika Tótha, so sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 213 EX 235/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/590/2022 dňa 21.09.2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 21.09.2022 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Za použitia ustanovení § 45 ods. 1, § 46 ods. 1 písm. a/, § 61k ods. 1, ods. 2 , ods. 5, § 61l ods. 3, ods. 4 a § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 5 ods. 1 písm. f/ zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch, § 11 ods. 1 a § 12 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) vyhodnotil vyšší súdny úradník návrh povinného ako návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, no zároveň ako nedôvodný. Uviedol, že tvrdenie povinného o nedostatku majetku a príjmov na to, aby mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili na úhradu trov exekútora, nie je dôvodom, pre ktorý by mohol súd zastaviť exekúciu. Posúdenie nemajetnosti a zastavenie exekúcie po splnení podmienok uvedených v § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku patrí do kompetencie súdneho exekútora. Tvrdenie povinného o neprimeranosti výšky úroku z omeškania priznaného exekučným titulom nepovažoval za relevantné, nakoľko ho povinný mohol uplatňovať v opravnom prostriedku proti platobnému rozkazu, o ktorom bol riadne poučený, teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Za neopodstatnené považoval vyšší súdny úradník i tvrdenie povinného, že platobný rozkaz nebol vydaný na to oprávneným subjektom (vyšším súdnym úradníkom). V zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o súdnych úradníkoch v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v upomínacom konaní. Z uvedeného vyplýva, že vyšší súdny úradník v upomínacom konaní rozhoduje vo všetkých veciach s výnimkou tých, voči ktorým je prípustné odvolanie, resp. v prípade sťažností podaných voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Prípustnosť odvolania voči jednotlivým rozhodnutiam je taxatívne vymedzená v § 355 - § 358 CSP, pričom medzi takéto rozhodnutia nepatrí vydaný platobný rozkaz a ani uznesenie o odmietnutí odporu v upomínacom konaní. Pokiaľ povinný okrem iných skutočností v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že má vedomosť o tom, že záväzok v prospech oprávneného bol namiesto povinného uhradený treťou osobou, pričom
však toto tvrdenie povinný nijakým spôsobom nepreukázal, mal ho podľa názoru vyššieho súdneho úradníka podložiť dôkazmi. Nakoľko povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, vyšší súdny úradník jeho návrh ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.
2/ Proti rozhodnutiu povinný podal sťažnosť, v ktorej uviedol, že vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. Ak teda uznesenie súdu prvej inštancie vydal súdny úradník, ktoré sa doručuje, napadnúť ho možno sťažnosťou. Ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky a dôkazy ponecháva na rozhodnutie súdu podľa ustanovení CSP. Vyšší súdny úradník, Mgr. Richard Richter, vydal platobný rozkaz vo veci 5Up/1055/2021, kde je uvedená možnosť odvolania sa formou odporu voči platobnému rozkazu a to v lehote 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu. Povinný má za to, že platobný rozkaz aj uznesenie vo veci 5Up/155/2021 je neplatné pre nesprávne uplatňovanie zákona zo strany súdu, keď vo veci nerozhodol sudca, ale vyšší súdny úradník, pretože vydal rozhodnutie, voči ktorému bolo prípustné odvolanie. Opätovne poukázal na neprimeranosť úrokov z omeškania vo výške 14% ročne priznaných exekučným titulom, napriek tomu, že podľa § 369 ods. 2 a § 369a Obchodného zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z. mala byť výška 8%. Upozornil, že pre výpadok systému elektronického podpisovania nie je možné postupovať v súlade so zákonom a považoval celý elektronický systém za poruchový a nefunkčný. Z uvedených dôvodov žiadal súd zrušiť uznesenie a platobný rozkaz a vo veci samej vydať rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy súdneho konania.
3/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná po zákonom stanovenej lehote. Uznesenie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, sp. zn. 32Ek/590/2022 zo dňa 21.09.2022, bolo povinnému doručené do elektronickej schránky dňa 07.10.2022, o čom svedčí elektronická doručenka nachádzajúca sa v exekučnom spise. Lehota na podanie sťažnosti v zmysle ustanovenia § 242 CSP je 15 dní od doručenia uznesenia, o čom bol povinný v samotnom uznesení poučený. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty (§ 201 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku), a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti. Podľa § 121 ods. 5 CSP je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Povinnému tak začala dňom 08.10.2022 plynúť lehota na podanie sťažnosti, pričom márne uplynula dňa 24.10.2022, ktorý bol posledným dňom na podanie sťažnosti (na súde, odovzdaním orgánu, ktorý má povinnosť doručiť ho - na pošte alebo elektronickými prostriedkami). Nakoľko povinný podal elektronickými prostriedkami sťažnosť až dňa 28.10.2022, o čom svedčí potvrdenka o odoslaní podania, urobil tak po lehote a preto musel súd jeho sťažnosť ako oneskorene podanú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal jej obsahom. Len pre úplnosť veci súd dodáva, že ani jeho neurčité tvrdenia o výpadku systému elektronického podpisovania (nie je zrejmé, čo presne nimi chcel povinný vyjadriť) neboli spôsobilé vyhodnotiť sťažnosť inak (ako podanú včas). Ak by aj bolo možné pripustiť, že majú nejakú spojitosť s oneskoreným podaním sťažnosti, povinný tieto tvrdenia ničím nepreukázal, no najmä nemôžu mať za
následok odpustenie zmeškania lehoty s poukazom na § 201 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Súd podotýka, že povinný mohol podanie (sťažnosť) urobiť nielen v elektronickej podobe, ale aj v listinnej podobe, prípadne mailom, ktorý následne mal dodatočne do 10 dní doručiť v listinnej podobe alebo elektronickej podobe autorizované (§ 125 CSP). Že tak nepostupoval vyplýva z obsahu elektronického exekučného spisu, v ktorom sa žiadne iné podanie povinného, ktorého obsahom by bola sťažnosť voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32Ek/590/2022 z 21.09.2022, nenachádza.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).