Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-9T/110/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom Mgr. Evou Straškovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. júla 2015 takto

rozhodol:

Obžalovaní 1/ Z.. E. O., nar. XX. XX. XXXX N. C., trvale bytom F., V.. K. XXXX/X, 2/ Z.. F. S., nar. XX. XX. XXXX N. E. H. D., trvale bytom E. H. D. XXX,

sa podľa § 285 písm. c) Tr. por. - nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní, v plnom rozsahu o s l o b o d z u j ú spod obžaloby, ktorou im bolo kladené za vinu, že

- Z.. E. O. v dňoch 30. 07. 2010, 03. 08. 2010 a 04,. 08. 2010 ako izbový lekár a od 06. 08. 2010 do 08. 08. 2010 do 22,30 hod. ako lekár poverený Z.. K. Š. na jeho zastupovanie počas dovolenky, Z.. F. S. v dňoch 07. 08. 2010 a 08. 08. 2010 ako ošetrujúci a izbový lekár chirurgického oddelenia Všeobecnej nemocnice s poliklinikou n. o. vo Veľkom Krtíši, nezabezpečili štandardný liečebný postup popálenín pacientky B. Z., nar. XX. XX. XXXX, ktorá bola 30. 07. 2010 hospitalizovaná na uvedenom oddelení s popáleninami II. - III. stupňa na ľavej sedacej krajine, na zadnej bočnej a čiastočne prednej ploche ľavého stehna a predkolenia a na pravom predkolení a predlaktí, celkom cca 16 % povrchu tela, uvedená pacientka bola nesprávne liečená od jej prijatia predovšetkým nedostatočnou infúznou liečbou, nezaznamenávaním výdaja a príjmu tekutín bez dostatočnej hydratácie pacientky, hoci mala denne prijať 5500 mililitrov tekutín, B. Z. nebol meraný tlak a pulz, v dôsledku nezabezpečeného štandardného liečebného postupu obvinenými sa zhoršil zdravotný stav pacientky, preto bola 08. 08. 2010 o 22,30 hod. hospitalizovaná na ARO Všeobecnej nemocnice s poliklinikou vo Veľkom Krtíši s diagnózou ťažkej dehydratácie hypovolemickým šokom a metabolickým rozvratom, kde následne došlo k jej úmrtiu 10. 08. 2010 o 04,35 hod.,

č í m m a l i s p á c h a ť

- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš podal na Okresnom súde Veľký Krtíš dňa 10. 10. 2013 obžalobu na obžalovaných Z.. Š., Z.. O.É. a Z.. S. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní všetci obžalovaní svoju vinu popierali a zhodne uvádzali, že nezanedbali zdravotnú starostlivosť poškodenej pani Z., ktorá dňa 08. 08. 2012 zomrela vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou n. o. Veľký Krtíš.

Dňa 14. 07. 2014 obžalovaný Z.. K. Š. zomrel a následne súd uznesením zo dňa 26. 09. 2014 č. k. -533 voči nemu konanie zastavil.

Súd vypočul ako svedkov - poškodených A.. S., A. S.a a T. S., ktorí na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní zhodne uvádzali, že na matke počas hospitalizácie a liečbe ich matky registrovali zhoršenie stavu, táto prestávala s nimi komunikovať a upozorňovali aj ošetrujúci personál na tento zhoršený stav pani Z.. Pokiaľ bola pani Z. umiestnená na tzv. izolačke, nevšimli si infúzie, ktoré by jej boli podávané, ale samotná pacientka odmietala piť. A.. S. navštívil matku 3-krát a naposledy ju videl dňa 09. 08. 2010, nepozdával sa mu liečebný režim a zhoršovanie stavu, na čo sa bol sťažovať aj u námestníka riaditeľa Z.. E.. A. S. a T. S. navštevovali pani Z. denne, A. S. osobne odviezol matku do nemocnice , kde bola hospitalizovaná. T. S. sa informovala pri zhoršení stavu, či by nebolo potrebné pacientku previesť do nemocnice s popáleninovým oddelením. Bola primárom chirurgického oddelenia informovaná, že o tom sa rozhodne na konzíliu ďalší týždeň po jeho návrate.

Svedok Z.. L., ktorý vyšetril pani Z. na chirurgickej ambulancii uvádzal, že rozsah popálenín na ľavej dolnej končatine poškodenej stanovil ako popáleniny II. stupňa na ploche cca 10 až 12 % tela, táto bola ošetrená, obviazaná a proti jej vôli odoslaná na chirurgické oddelenie na hospitalizáciu .

Ďalej súd vypočul svedkov L., C., C., K., K. a C., ktoré prišli do kontaktu s pani Z. ako ošetrujúce sestry chirurgického oddelenia. Tieto v podstate zhodne uvádzali, že pacientka bola ošetrovaná v zmysle pokynov lekárov, či už hneď po prijatí na oddelenie a rovnako aj po jej premiestnení a zmene spôsobu liečby. V súvislosti s príjmom tekutín uviedli, že pacientka bola upozornená na dostatočný príjem tekutín, ale pokiaľ ide o konkrétny príjem a výdaj tekutín pacientkou, tento nebol sledovaný a zapisovaný v záznamoch.

Podľa svedka Z.. Z. K. on osobne vykonal ohliadku mŕtvej a vypísal aj potrebné tlačivá. Pitvu mŕtvej nenariadil, lebo to nepovažoval za potrebné vzhľadom na vek pacientky a predpokladané pridružené ochorenia. Pitvu teda nenariadil, pretože by podľa jeho názoru len akademický význam, čo zmenili následné okolnosti. V samotnom tlačive o ohliadke mŕtveho, resp. štatistickým hlásením o úmrtí uviedol príčinu smrti kardiorespiračné zlyhanie, ale v súčasnej dobe nemožno bezpečne vylúčiť, že k smrti nedošlo aj z iných dôvodov a súčasná exhumácia by však už nepriniesla žiadne relevantné zistenia vzhľadom na odstup času.

Súd vypočul aj svedka Z.. S., primára ARO Všeobecnej nemocnice s poliklinikou n. o. vo Veľkom Krtíši a tento uviedol, že pacientka bola prijatá na oddelenie z chirurgie so zlyhávajúcimi životnými funkciami (dýchanie, cirkulácia, obličky) s rozvratom vnútorného prostredia so začínajúcou poruchou vedomia dňa 08. 08. 2010. Počas pobytu na ARO bolo pokračované v intenzívnej liečbe, pacientka bola napojená na umelú pľúcnu ventiláciu, pretože jej zlyhávalo dýchanie. Asi po 30 hodinách však došlo dňa 10. 08. 2010 k úmrtiu pacientky. Podľa svedka pacientka pri prijatí na ARO bola v kritickom stave, už pravdepodobne nebolo možné zabrániť nezvratnému stavu smerujúcemu k úmrtiu s poukazom na príznaky rozbehnutého šoku (pacientka bola dehydrovaná, hypotenzná so známkami pľúcneho edému, málo močia a dochádzalo k poruche vedomia.

Ďalší svedok Z.. N. bol v čase hospitalizácie pani Z. neatestovaným lekárom a pracoval na chirurgickom oddelení nemocnice vo Veľkom Krtíši. S pacientkou prišiel do kontaktu v dňoch 02. 08., 05. 08. a 06. 08. 2010 počas vykonávanej vizity s primárom a starším lekármi a pokiaľ sa pamätá, pacientkin stav sa začal zlepšovať, začala chodiť, prijímať tekutiny. Príjem a výdaj tekutín zisťoval u ošetrujúceho personálu a podľa jeho vyjadrenia sa tieto skutočnosti zapisujú do zdravotného záznamu len v prípadoch, keď by bola strata tekutín veľká - inak to nie je potrebné.

Z.. S. pracoval vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou n. o. vo Veľkom Krtíši na „ dohodu“ a chodil do nemocnice len počas víkendov, kedy mával služby od januára 2010 do decembra 2011. V čase jeho služby pacientku svedok dvakrát preväzoval a ona sama spolupracovala, normálne komunikovala a na preväz prešla sama bez pomoci. Pokiaľ ide o podávanie infúzie, svedok uviedol, že infúzie boli pacientke nasadené hneď na začiatku rovnako ako antibiotiká a neskôr prijímala tekutiny per ústa. V čase, keď ošetroval pani Z. on, táto určite nebola v hypovolemickom šoku, riadne mala normálny tlak, nemala ťažkosti s dýchaním. Komunikovala a spolupracovala.

Súd vypočul na hlavnom pojednávaní svedka M.. Z.. A. E., S.., ktorý vypracoval aj odborné stanovisko a tento uviedol, že pri popáleninách okrem rozsahu a hĺbky popálenín sa musí posudzovať aj vek pacienta, lokalizácia popálenín, príčina popálenín, pridružené ochorenia a pridružené poranenia. Práve u pani Z. závažnosť úrazu zvyšoval jej vek nad 60 rokov a z pridružených ochorení - chronická ischemická choroby srdca. Jej popálenina mala byť hodnotená ako kritická a malo dôjsť do 48 hodín k jej prevozu na popáleninové pracovisko. Pokiaľ bola pacientka preložená na izolačku, býva to spravidla pokiaľ sa dostaví infekcia a táto mohla viesť aj k následnému zhoršeniu stavu pacientky, čo však nemožno potvrdiť ani vyvrátiť s poukazom na nedostatočne vedený záznam zo strany lekárov i sestier. Aj zmena spôsobu liečby zo zatvoreného na otvorený mohla tiež prispieť k rozvoju infekcie so všetkými dôsledkami, ktoré vyústili šokovým stavom so zlyhaním obehu a smrťou. Z klinického hľadiska hodnotil ako príčinu smrti multiorgánové zlyhanie na podklade rozvratu vnútorného prostredia, pri nej, ku ktorému pravdepodobne prispela nielen dehydratácia, ale aj rozvoj infekcie z popáleninovej rany. Nakoľko pitva nebola nariadená a vykonaná a neboli vykonané ani príslušné vyšetrenia na diagnostiku infekcie, skutočná príčina smrti a prípadne podiel obžalovaných ma tejto smrti sa nedá objektívne preukázať i keď zdravotnú starostlivosť na chirurgickom oddelení vyhodnotil v celku ako „non lege artis“ u obžalovaného Z.. S. ako „lege artis“, tento vychádzal z liečby ordinovanej ošetrujúcim lekárom. V súvislosti s prežitím pacientky uviedol, že s poukazom na Beaxov index - 95, predstavuje štatistická pravdepodobnosť prežitia popáleniny u pacientky len 20 %. Je možné, že pacientka trpela aj nediagnostikovaným diabetes, lebo už pri príjme mala patologické glykémie (9,8 mmo/l) a dňa 08. 08. 2010 bola glykémia 25 mmo/l, čo je už hodnota pri diabetickej kóme. Počas liečenia pacientky podľa Z.. E. došlo k závažným pochybeniam ošetrujúcich lekárov, ktoré predstavovali spočiatku nedostatočné posúdenie hĺbky popálenín a nevykonanie hodnotenia závažnosti popálenín, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu liečiť pacientku v okresnej nemocnici. Od počiatku nebola venovaná dostatočná pozornosť ordinácii správnej tekutinovej liečby pri popáleninovom šoku, klinickému a laboratórnemu sledovaniu a sledovaniu príjmu a výdaja tekutín. Nedostatočné bolo aj vedenie záznamov o jej zdravotnom stave v dokumentácii. Pri podozrení na vznik infekcie v rane, čo je potrebné vzhľadom na rozsah a závažnosť poranenín predpokladať, ako aj z dôvodu prekladu na izolačku, nevykonanie detekcie a prípadne aj liečby infekcie je potrebné považovať za ďalší závažný nedostatok v postupe lekárov. Dňa 08. 08. 2010 boli u pacientky už prítomné znaky multiorgánového zlyhania, došlo k jej preloženiu na OAIM, ale ani správne vedená liečba tohto oddelenia nedokázala zvrátiť tento stav. Nenariadenie pitvy po úmrtí pacientky má za následok, že nebolo možné objektívne preukázať bezprostrednú príčinu smrti, ani iné možné okolnosti, ktoré prispeli k jej úmrtiu. Nakoľko sa počas pobytu v nemocnici staralo o pani Z. viacero lekárov rôznej odbornej úrovne nie je možné posúdiť, ktorý z nich pochybil do tej miery, že privodil jej úmrtie.

Podľa znaleckého posudku Univerzitnej nemocnice Martin č. 2/2011 a dodatkov bola pani Z. prijatá na chirurgické oddelenie Všeobecnej nemocnice s poliklinikou n. o. vo Veľkom Krtíši dňa 30. 07. 2010 s popáleninami v rozsahu 16% povrchu tela II. - III. stupňa, ktorý je možné štandardne ošetrovať na spádovom chirurgickom oddelení. Príčinou zhoršenia zdravotného stavu poškodenej Z. bola dehydratácia z deficitu tekutín, ktorá viedla k hypovolemickému šoku (hypovolémia - znížením objemu cirkulujúcej krvi je spôsobená stratou krvi, stratami tekutín pri ťažkých hnačkových ochoreniach, pri popáleninách, extrémnym potením a pod.) a matebolickému rozvratu organizmu pacientky. Zodpovednosť konkrétnych osôb by bolo možné určiť na podklade organizačnej schémy Chirurgického oddelenia Všeobecnej nemocnice s poliklinikou n. o. vo Veľkom Krtíši, táto však znalcom (rovnako ako vymedzené kompetencie lekárov) neboli známe. V súvislosti so spôsobom ošetrovania popálenín znalci uviedli, že tento spôsob nebol v prípade pani Z. príčinou zhoršenia jej zdravotného stavu, ale rozhodujúcim bolo zabezpečiť dostatočný príjem tekutín a nedošlo by k spomínanému hypovolemickému šoku, ktorý v konečnom dôsledku viedol k smrti pani Z. (príčinou smrti bolo kardiorespiračné zlyhanie následkom hypovolemického popáleninového šoku). Stupeň a rozsah popálenín bolo možné riešiť aj vlhkou aj suchou metódou. Pacientka však bola nesprávne liečená od jej prijatia do nemocnice dňa 30. 07. 2010 a išlo o nesprávnu liečbu v zmysle zanedbania štandardného liečebného postupu, predovšetkým nedostatočnej infúznej liečby a nezaznamenávania tekutinového príjmu a výdaja, ani hodnôt tlaku a pulzu, čo nemožno považovať za postup lege artis. Hneď po prijatí pacientky mal byť začatý štandardný postup v zmysle dostatočnej hydratácie a to podávanie infúzií v množstve 5.500 ml denne počas celého obdobia strát tekutín do obväzov. Pani Z.Ú. prijal obžalovaný 1/ Z.. O. a neskôr ju prevzal obžalovaný 2/ Z.. S. v popoludňajšej a nočnej službe, ktorý však nebol izbovým lekárom pani Z.. Postup mal byť revidovaný primárom oddelenia, ktorým bol zosnulý Z.. Š., ktorý zároveň resp. jeho zástupca, bol zodpovedný za dodržiavanie liečebnej doktríny na pracovisku. V súvislosti z možnou

ranovou infekciou znalci uviedli, že v záznamoch sa nenachádzal žiadny záznam o odbere materiálu z popáleninových rán na mikrobiologické vyšetrenie, takže k tejto otázke nie je možné sa adekvátne vyjadriť. V prípade úmrtia pani Z. mala byť jednoznačne nariadená pitva.

V rámci súdneho konania bol vypracovaný ďalší znalecký posudok č. 1/2015, ktorého zhotoviteľom bola Nemocnica Košice - Šaca a. s., 1.súkromná nemocnica a podľa tohto znaleckého posudku diagnóza a počiatočná liečba na chirurgickom oddelení nemocnice vo Veľkom Krtíši bola správna, ale nedostatočne bola posúdená závažnosť úrazu a z toho vyplývajúce opatrenia na kontrolné vyšetrenia, sledovanie vitálnych funkcií a prípadné načasovanie prekladu pacientky na špecializované pracovisko. Znalci označili postup ako „non lege artis“ pri vyhodnotení celkového stavu pacientky - vek, ischemická choroba, vysoký tlak a cukrovka v kombinácii s termickým úrazom 16 % povrchu. Rovnako aj postup non lege artis bol pri posúdení celkového stavu, keď došlo k prejavom slabosti, zvracaniu a lokálnej infekcii. Zodpovednosť za to nesie primár oddelenia, ktorý má rozhodnúť o pokračovaní liečenia ako aj o preložení na JIS, resp. na špecializované pracovisko, a čiastočne aj jeho zástupca, keď nebol nariadený režim sledovania a kontroly príjmu a výdaja tekutín, lokálnej infekcie rán ako aj vitálnych parametrov u pacientky pri zhoršovaní stavu a uloženiu pacientky na JIS, resp. prekladu na špecializované pracovisko. Popálenina II. stupňa u tak rizikovej pacientky ako bola pani Z. vyžaduje k správnemu stanoveniu celkového stavu komplexné interné vyšetrenie, RTG hrudníka, kontrolu EKG, denné kontroly príjmu a výdaja tekutín, kontroly tlaku, pulzu v hodinových intervaloch a laboratórne vyšetrenia. Pri zhoršení stavu, resp. neadekvátnej reakcii na protišokovú liečbu preloženie na JIS, resp. na špecializované pracovisko. Rovnako tak u starších pacientov s vysokým tlakom a ischemickou chorobou sa presný príjem tekutín riadi celkovou reakciou s meraním všetkých dôležitých vitálnych ukazovateľov a predovšetkým výdajom moču a pri zhoršení lokálneho stavu je potrebné začať chirurgickú liečbu popálených plôch, prevezy v celkovej anestéze odstránením spálených plôch s použitím náhrad kože a neskôr transplantáciou kože. Neštandardný postup zabezpečenia adekvátnej kontroly liečby rizikovej pacientky malo za následok chybné liečebné kroky a rozhodnutia, ktoré vykazujú známky non lege artis. Denne opakované bolestivé prevezy bez analgézie, hraničný príjem tekutín mohli vyvolať neskorší pokles tlaku, ktorý mohol spôsobiť poruchu prekrvenia mozgu, čo malo za následok zmenu správania, poruchy reflexov a obmedzenie hybnosti. Nezistený výdaj moču a nekontrolovaný prísun tekutín len zhoršovali diagnostiku a posúdenie celkového stavu pacientky. Zodpovednosť za spresnenie diagnózy a určenie postupu a metódy liečby je zodpovedný primár oddelenia, ktorý má za povinnosť upozorniť lekárov aj na možnosť vzniku komplikácií (poukázali na častú zmenu ošetrujúceho personálu), nastupujúci lekár nemá presný prehľad o stave pacientky. Pravdepodobnou príčinou úmrtia pacientky bolo, resp. mohlo byť podľa znalcov kardiorespiračné zlyhanie z protrahovaného šoku, septických komplikácií z rozsiahlej rany, pravdepodobne nedostatočnej hydratácie pri ischemickej chorobe srdca. Edém pľúc a pravdepodobne bronchopneumónia a cukrovka sa spolupodieľali na dramatickom zhoršení a rozvrat vnútorného prostredia a zlyhania obličiek boli následkom uvedených diagnóz. Vzhľadom na to, že nie sú dostupné presné záznamy a nebola vykonaná pitva nie je možné hodnoverne potvrdiť, alebo vyvrátiť príčiny smrti pacientky a teda aj jej prežitie. Keďže pitva nebola nariadená zopakovali, že presnú príčinu bolo možné určiť len pitevným protokolom, ale príčinu úmrtia exhumáciou v prípade pani Z. v súčasnej dobe nie je možné, keďže už po niekoľkých dňoch sú zmeny v pitvaných orgánoch nehodnotiteľné. Poukázali na to, že prehliadajúcemu lekárovi vyplýva zo zákona povinnosť určiť pitvu ak ide o úraz a s tým spojené úmrtie v nemocnici. Závery znaleckého posudku potvrdil Z.. A. C., L.. aj na hlavnom pojednávaní a nepovažoval za potrebné nič na nich meniť.

Ďalej súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom Univerzitnej nemocnice Martin, doplnkami znaleckého posudku, správami VšNsP Veľký Krtíš, dodatkom k náplni práce sestry, náplňou práce sestry, náplňou práce lekára, záznamom z lekárskej služby prvej pomoci, lekárskymi záznamami, listom o prehliadke mŕtvej, správou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, chorobopisom, zdravotným záznamom, poverením na intravenóznu aplikáciu liekov, poučením a písomným súhlasom pacienta, hodnotením rizika pádu, hlásením služieb sestier, písomným podaním, správami OO PZ Spišská Nová Ves, upovedomením o úkonoch, záznamom, správou Obecného úradu Kamenica nad Hronom, výpisom z evidencie priestupkov, odpismi z registra trestov obžalovaných, správou Mestského úradu Lučenec, správou VšNsP Veľký Krtíš a znaleckým posudkom č. 1/2015.

Po vykonanom dokazovaní, vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. súd nemohol jednoznačne konštatovať vinu ani u jedného z obžalovaných ako to zhodne uvádzali aj znalci v znaleckých posudkoch, resp. aj M.. Z.. A. E., S.. I keď je jednoznačné, že v prípade zdravotnej

starostlivosti o poškodenú pani Z. došlo k pochybeniam zo strany chirurgického oddelenia VšNsP n. o. Veľký Krtíš, postup znalci označili ako non lege artis, ale bez vykonania pitvy nie je možné ani určiť príčinu smrti a z toho dôvodu ani vinu obžalovaných. Pri rozhodnutí súd použil zásadu „in dubio pro reo“ a oboch obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. - nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní, pretože vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní sa síce preukázalo, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to práve obžalovaní 1/ Z.. O. a 2/ Z.. S. boli tí, ktorí skutok spáchali. Pokiaľ ide o obžalovaného 2/ Z.. S. naopak v znaleckých posudkoch je konštatované, že tento zodpovednosť nenesie. Súd musí len skonštatovať, že jednoznačne pri úmrtí pani Z. mala byť zo strany ohliadajúceho lekára, ktorý zastupuje aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nariadená pitva, ktorá by všetky skutočnosti, teda príčinu úmrtia a následne aj zodpovednosť za toto úmrtie, stanovila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).