Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-186-2015.pdf
PDF · 101.89 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/186/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: L. M., nar. XX. XX. XXXX, Z. XXX/XX, A. O., zastúpeného JUDr. Ruženou Szabóovou, advokátkou, Gazdovská 38, Komárno, o vymoženie sumy 189,79 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13Er/1043/2010 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. Ex 21431/10u, o odvolaní oprávneného zo dňa 30. 09. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 13. júna 2014 č. k. 13Er/1043/2010-26, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s tým, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté osobitným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ustanovenia § 57 ods. 1, písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014. Uviedol, že exekučným titulom je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. so sídlom v Košiciach vydaný dňa 13. 09. 2010 pod sp. zn. EP 20680/10, ktorého vydaniu predchádzala zmluva o pôžičke č. 530611211, uzavretá medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného dňa 09. 03. 2004.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sú všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s., ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd prvého stupňa preto takéto dojednanie rozhodcovskej doložky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi považoval za neprimeranú podmienku, ktorá pre svoju neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul.
Konštatoval, že vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu pokračovaniu vo vykonávaní exekúcie, preto súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a mal za to, že súd prvého stupňa v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorá mu je zverená Exekučným poriadkom. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, i keď súdy často zastávajú nesprávny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Táto nesprávna interpretácia však vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v Úradnom vestníku EÚ. Poukázal i na ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ust. § 159 OSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Uviedol že zo žiadneho slovenského ani európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V podanom odvolaní oprávnený poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 09. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 M Cdo 11/2010, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu oprávneného sa písomným podaním zo dňa 28. 04. 2015 vyjadril povinný prostredníctvom právnej zástupkyne a uviedol, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 13. 06. 2014 je vecne správne, a preto ho navrhol potvrdiť. Mal za to, že odvolanie oprávneného je nedôvodné. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 04. 2013 sp. zn. 5MCdo 2/2012.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 13. 06. 2014 ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 30. 11. 2010, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. rozhodcom JUDr. Jozefom Adamovským dňa 13. 09. 2010 v konaní pod sp. zn. EP 20680/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 09. 2010 a vykonateľnosť dňa 01. 10. 2010. Následne súd prvého stupňa vydal dňa 10. 12. 2010 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Písomným podaním zo dňa 17. 10. 2012 povinný navrhol zastaviť predmetnú exekúciu. Súd prvého stupňa dňa 13. 06. 2014, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s tým, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté osobitným uznesením z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2004 (teda v čase uzavretia zmluvy o pôžičke), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 vyššie citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Podľa § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka (desiata hlava prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2004), spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Z Exekučného poriadku, ako i zo zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že v každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či neexistuje prekážka, pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 v spojení s ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade s vyššie citovaným zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, t.j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie (ako v tomto prípade), musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ust. § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Exekučný súd tak v priebehu celého exekučného konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, pričom je oprávnený a
zároveň i povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ust. § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekúciu zastaviť na základe návrhu alebo aj bez návrhu. Súd prvého stupňa preto vzhľadom na zistené skutočnosti správne exekúciu zastavil a nekonal tak nad rámec svojej právomoci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13. 09. 2011 pod č. k. III. ÚS 372/2011-18 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku zo dňa 27. 01. 1997 v konaní pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej". Uvedené závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 10. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Cdo 146/2011, v ktorom je uvedené, že "pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný".
Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 správne opätovne v priebehu exekučného konania (po vydaní poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie) preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj "zmluvu o pôžičke" č. 530611211 zo dňa 09. 03. 2004 a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Predmetná zmluva totiž môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.
Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa, z obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 09. 03. 2004, ako i zo Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytnutej spoločnosťou Quatro, a.s. (súčasťou ktorých je i rozhodcovská doložka - čl. IX. Záverečné ustanovenia, písm. o/ Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s.), je zrejmé, že ide o zmluvu spotrebiteľskú a o právach a povinnostiach spotrebiteľa z tejto zmluvy rozhodol rozhodcovský súd, ktorý konajúc na základe rozhodcovskej doložky vydal dňa 13. 09. 2010 rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. EP 20680/10. Aj podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka, ktorá je uvedená vo Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytnutej spoločnosťou Quatro, a.s. spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, na základe ktorej sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ sa takto vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu rozhodcovským súdom. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom, len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka (čl. IX. Záverečné ustanovenia, písm. o/ - Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s.) nebola v danom prípade dojednaná individuálne. Z tejto listiny nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú doložku osobitne, bez ohľadu na zvyšný obsah uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 09. 03. 2004. Spotrebiteľ teda nemal na výber, mohol zmluvu o pôžičke odmietnuť ako celok, resp. ju ako celok uzavrieť, vrátane rozhodcovskej doložky, ktorá bola v jeho neprospech.
I podľa judikatúry súdneho dvora EU i rozsudku C-40/08 ASTURCOM, ktorý oprávnený podrobne rozobral vo svojom odvolaní vyplýva, že základný právny akt ochrany spotrebiteľa Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05. 04. 1993, ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník, sa musí v prípade neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez
účasti spotrebiteľa musí, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva tak, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. V prípade, že zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, niet žiadnych pochybností o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak je takouto neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju využije, v takom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd má povinnosť zastaviť exekúciu (prípadne nevydať poverenie na vykonanie exekúcie) v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej doložky.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V predmetnej veci odvolací súd nemal pochybnosť o tom, že zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko pôžička nebola poskytnutá dlžníkovi za účelom podnikania alebo obchodnej činnosti (oprávnený toto netvrdil, ani nepreukazoval), preto oprávnený, resp. jeho predchodca bol povinný zosúladiť dojednania zmluvy o pôžičke vrátane Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytnutej spoločnosťou Quatro, a.s. s ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa.
V záujme spravodlivého usporiadania vzťahov je potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom, výkon práva a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom a keďže na základe takejto neplatnej doložky bol vydaný exekučný titul, tento bol vydaný v rozpore so zákonom. Ako nulitný právny akt je nevykonateľný.
Odvolací súd je toho názoru, že celý postup dodávateľa (veriteľa) od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného
- dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 v spojení s § 57 ods. 1, písm. g/, ods. 2 a ust. § 58 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor vykonával exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne a zákonné potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto uznesenia uvedené.
Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami oprávneného v podanom odvolaní, a preto napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.