Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-191-2013.pdf
PDF · 139.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/191/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX Q., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice
- Staré Mesto, IČO: 42 326 923, právne zastúpeného: Mgr. Peter Masarovič, advokát so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 493,92 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 152,64 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 152,64 € od 20.5.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
Vedľajšiemu účastníkovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 3.5.2013 domáhal toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 493,92 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 20.5.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu neuhradenia ceny za poskytnuté služby vo výške 162,92 € a z nároku na zaplatenie škody vo výške 331 eur. Návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporcom Zmluvu č. T č. T č. T ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle zmlúv vypožičal navrhovateľ odporcovi 3 ks SIM kariet, ktoré umožnili odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ sa domáhal nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá mu vznikla za odpredané telekomunikačné zariadenia/mobilné telefóny I. N vo výške XX eur, LG U H. vo výške 191 eur a O. M R. modem vo výške 71 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačných zariadení/mobilných telefónov a ich akciovou cenou, t.z. škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenia/mobilné telefóny za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatkov sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca tiež riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 168,91 eur vyfakturovaných v období 2011/01-2011/04. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 5.5.2011 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ si časť
pohľadávky vo výške 5,99 € z dôvodu jej odpísania v tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania z celkovej sumy v súlade so všeobecnými podmienkami v článku 11, v bode 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 20.5.2011.
Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa, aby súdu preukázal tvrdené skutočnosti, predovšetkým vznik zodpovednosti za škodu, preukázanie skutočnej škody, preukázanie skutočnej ceny mobilného telefónu a individuálne dojednanie poplatkov.
Navrhovateľ sa v podaní zo dňa 28.10.2013 a zo dňa 4.3.2014 vyjadril tak, že porušenie povinnosti zo strany odporcu spočívalo v tom, že nedodržal povinnosti uvedené v dodatku k zmluve o pripojení a to zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a po celú dobu bude bez prerušenia využívať objednané služby a neuskutoční úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy o pripojení alebo dodatku a súčasne porušil svoju povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté telekomunikačné služby. Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb porušil zmluvné povinnosti a keďže došlo k odpojeniu SIM kariet nebola dodržaná zmluvná viazanosť. Škoda podľa neho predstavuje zmenšenie majetku navrhovateľa o telekomunikačné zariadenia, ktoré sa stali vlastníctvom odporcu. Odporca podpisom zmlúv o pripojení súhlasil s Všeobecnými podmienkami, Cenníkom služieb a Informáciami o poskytovaných službách, ktoré boli súčasťou zmluvy. Poistenie faktúr si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.
Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.
Odporca sa k návrhu vo veci samej nevyjadril.
Vedľajší účastník na strane odporcu sa k návrhu vyjadril tak, že vstúpil do konania len v časti uplatňovanej náhrady škody 331 eur. Podľa neho navrhovateľ porušil zákonné ustanovenie § 4 ods. 3 z. č. 250/2007 Z.z. veta tretia, podľa ktorej predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovať služby na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie služby. K tomu dodal, že navrhovateľ vytára len zdanie predávania mobilného telefónu samostatne, aby obišiel zákaz viazaného predaja a poskytovania služieb, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Podľa neho navrhovateľ tvrdí, že si uplatnil náhradu škody, avšak v skutočnosti požaduje zmluvnú pokutu, ktorú len modifikoval. Navrhovateľovi nemohla vzniknúť škoda na mobilnom telefóne, nakoľko navrhovateľ už nie je jeho vlastníkom, poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nebolo v kúpnej zmluve viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene.
Vo veci sa jednalo o drobný spor, pretože žalovaná suma nepresahovala výšku 1000,-eur (§ 200ea ods. 1 O.s.p.: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) a súd podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vec rozhodol bez prítomnosti nepredvolaných účastníkov bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom miesto, čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli OS Skalica najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci účastníkov.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby cez pevné pripojenie č. T zo dňa 26.1.2011, Zmluvou o pripojení č. T zo dňa 26.1.2011, č. T zo dňa 26.1.2011, Dodatkami k Zmluvám o pripojení, pokusom o pokonávku zo dňa 5.5.2011, faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Cenníkom služieb, podaním navrhovateľa zo dňa 28.10.2013 a zo dňa 4.3.2014, pokusom o pokonávku 5.5.2011, vyjadrením vedľajšieho účastníka a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby cez pevné pripojenie č. T zo dňa 26.1.2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporca sa dohodli, že navrhovateľ poskytne odporcovi pripojenie SIM karty na verejnú telefónu sieť spoločnosti Orange umožňujúcu prenos hlasovej komunikácie prostredníctvom pevného pripojenia a aktivácia účastníckeho programu Mesto a Medzimesto 30. Zmluvou o pripojení č. T zo dňa 26.1.2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporca sa dohodli, že navrhovateľ poskytne odporcovi účastnícky program Denný internet 0 Eur k typu zariadenia O. USB modem. Zmluvou o pripojení č. T zo dňa 26.1.2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporca sa dohodli, že navrhovateľ poskytne odporcovi účastnícky program Volania všetkým 100 + večer a víkend - nonstop zdarma k typu telefónu E.
K zmluve o pripojení č. T zo dňa 26.1.2011 bol predložený Dodatok zo dňa 26.1.2011, ktorého predmetom bola dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu Mesto a Medzimesto 30 a o predaji zariadenia I. N za kúpnu cenu 0,98 eur. K zmluve o pripojení č. T zo dňa 26.1.2011 bol predložený Dodatok zo dňa 26.1.2011, ktorého predmetom bola dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu Denný internet 0 Eur a o predaji telekomunikačného zariadenia O. M R. modem za kúpnu cenu 9 eur. K zmluve o pripojení č. T zo dňa 26.1.2011 bol predložený Dodatok zo dňa 26.1.2011, ktorého predmetom bola dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu Volania všetkým 100 + večer a víkend - nonstop zdarma a o predaji mobilného zariadenia LG U Optimus za kúpnu cenu 19 eur.
V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. a) dodatkov sa odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatkov zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom podľa zmluvy v znení dodatkov ako účastník služieb poskytovaných mu navrhovateľom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmlúv alebo dodatkov pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. c) dodatkov sa odporca taktiež zaviazal, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmlúv alebo právo vypovedať zmluvy z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v dodatkoch alebo v zmluvách, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. d) dodatkov sa odporca zaviazal, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2 písmene b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku Účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku.
V článku 2 v bode 2.1 dodatkov je uvedené, že účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu telefónu vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2 a poplatok vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.5, ďalej je povinný zaplatiť kúpnu cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní od vystavenia faktúry. V prípade, že podnik o to účastníka požiada, je tento povinný zaplatiť celú kúpnu cenu telefónu s DPH alebo poplatok v hotovosti na predajnom mieste.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.1.2011 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporcovi za zariadenie I. N sumu 0,98 eur, faktúra bola splatná dňa 9.2.2011.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.1.2011 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporcovi za zariadenie O. M R. modem sumu 9 eur, faktúra bola splatná dňa 9.2.2011.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.1.2011 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporcovi za zariadenie LG U. H. sumu 19 eur, faktúra bola splatná dňa 9.2.2011.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.2.2011 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporcovi za obdobie 26.1.2011-12.3.2011 za poskytnuté služby sumu 5,39 eur, faktúra bola splatná dňa 9.3.2011.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.2.2011 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporcovi za obdobie 26.1.2011-12.3.2011 za poskytnuté služby sumu 54,70 eur, faktúra bola splatná dňa 9.3.2011.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.3.2011 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporcovi poplatok za upomienku v sume 1,33 eur a poplatok za poistenie faktúr 1 euro, faktúra bola splatná dňa 4.4.2011.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.3.2011 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporcovi za obdobie 13.3.2011-12.4.2011 za poskytnuté služby sumu 27,44 eur, faktúra bola splatná dňa 4.4.2011.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.3.2011 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporcovi za obdobie 13.3.2011-12.4.2011 za poskytnuté služby sumu 16,24 eur, faktúra bola splatná dňa 4.4.2011.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.4.2011 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporcovi poplatok za odpojenie 3,98 eur, faktúra bola splatná dňa 5.5.2011.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.4.2011 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporcovi poplatok za odpojenie 3,98 eur, faktúra bola splatná dňa 5.5.2011.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.4.2011 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporcovi za obdobie 13.4.2011-12.5.2011 za poskytnuté služby sumu 23,87 eur, v nej bol zahrnutý poplatok za odpojenie 3,98 eur, faktúra bola splatná dňa 5.5.2011.
Vo V. podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. účinných od 1.10.2006 sa v článku 17, bod 17.5 sa zmluvné strany dohodli, že vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré nie sú upravené v zmluve alebo všeobecných podmienkach, sa riadia ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách, a ak v ňom nie sú upravené, riadia sa ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.
Z listu navrhovateľa zo dňa 5.5.2011 označeného ako pokus o pokonávku mal súd preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie sumy 168,91 eur za poskytnuté elektronické komunikačné služby a sumy 331 eur za zmluvnú pokutu. Odporca zásielku neprevzal v odbernej lehote.
V cenníku služieb platnom od 1.1.2011 je uvedený poplatok za odpojenie 3,98 eur a poplatok za upomienku 1,33 eur.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení do 30.4.2011 (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 52 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka platného v znení do 30.6.2011 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinní platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.3.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne, a to v časti priznanej rozsudkom za poskytnuté telekomunikačné služby a čiastočne u príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania). Súd mal zmluvami o pripojení a dodatkami k nim patriacimi preukázané, že tieto majú podstatné náležitosti, vyžadované zákonom o elektronických komunikáciách a posúdil ich ako platne uzatvorené, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami, lebo z postavenia účastníkov je zrejmé, že navrhovateľ je v nich dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, t.j. je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmlúv koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca je fyzickou osobou podľa § 52 ods. 4 OZ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzavretých zmlúv má navrhovateľ ako veriteľ voči odporcovi ako dlžníkovi pohľadávku, pretože v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v prospech odporcu plnil tým, že podľa predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol odporcovi elektronické komunikačné služby, za ktoré sa odporca zaviazal v zmluvách a v dodatkoch k nim patriacim zaplatiť odplatu. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal za preukázané tvrdenia navrhovateľa, že zo zmlúv o pripojení a k nim patriacich dodatkov navrhovateľ plnil, poskytol odporcovi SIM karty a umožnil mu využívať svoje telekomunikačné služby.
Súd sa najskôr zaoberal nárokom navrhovateľa uplatneným v sume 331 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, ktorý skutkovo vymedzil navrhovateľ v návrhu ako nárok na náhradu škody. Vyplýva z neho, že navrhovateľ má za to, že mu patrí náhrada tejto škody z dôvodu, že odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu minimálne 24 mesiacov, označovanú aj ako doba viazanosti a porušil ďalej svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať splatné záväzky. Škodu navrhovateľ vypočítal tak, že pri zariadení ZTE N od predajnej ceny 419 eur odpočítal akciovú cenu 350 euro a tak si uplatnil vznik škody vo výške 69 eur, pri zariadení LG U H. od predajnej ceny 210 eur odpočítal akciovú cenu 19 euro a tak si uplatnil vznik škody vo výške 191 eur a od zariadenia O. M USB modem od predajnej ceny 80 eur odpočítal akciovú cenu 9 eur a tak si uplatnil vznik škody vo výške 71 eur. Medzi účastníkmi sa jedná o občianskoprávny vzťah, ktorý súd z titulu nároku na škodu posudzoval podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa zodpovednosti za škodu predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie a pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené všetky uvedené predpoklady. Ak chýba čo i jeden z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.
Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti navrhovateľ uvádzal, že odporca porušil záväzok vyplývajúci zo zmlúv a z Dodatkov k zmluvám o pripojení a to zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Navrhovateľ bližšie nerozlíšil, ktorú z uvedených dvoch povinností odporca porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby resp. oboje. Sám navrhovateľ stanovil vo VP do čl. 4, bod 4.1. ustanovenie, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a platnosť zmluvy zaniká po a) dohodou zmluvných strán b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, a.s. d) smrťou účastníka alebo podľa 4.2. dohodou o dni skončenia zmluvy, ak zmluva alebo jej dodatok neustanovujú inak. V konaní súd nemal za preukázané alebo vyvrátené, že medzi navrhovateľom a odporcom existovala v rámci zmluvnej voľnosti strán iná dohoda o trvaní zmlúv, že zmluvy o pripojení s odporcom bola uzavreté na dobu neurčitú a nezanikli žiadnym zo spôsobov, uvedených v č.l. 4, 4.1 VP, pričom ak by došlo k zániku zmlúv, vyžadovala by sa podľa § 40 ods. 2 OZ pre platnosť právneho úkonu písomná forma a v konaní navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že zmluvy v priebehu 24 mesiacov zanikli. Odpojenie odporcu z telekomunikačnej siete súd nepovažuje za právny dôvod skončenia zmlúv a nie je uvedený ani ako dôvod v č.l. 4 VP. Súd z týchto zistení vyvodil, že odporca neporušil dobu viazanosti a nemohol sa tak dopustiť nedodržania záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Čo sa týka skutkového tvrdenia navrhovateľa, že okrem doby viazanosti mal odporca porušiť svoj záväzok platiť za služby riadne a včas, súd tu poukazuje na formuláciu bodu 2.5. Dodatkov, že okamihom porušenia povinností účastníka (odporcu) tam uvedeným spôsobom má navrhovateľovi vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyložil ho súd podľa slovného znenia vo význame, že ide o zmluvnú pokutu podľa čl. 2, 2.5., stanovenej za nedodržanie doby viazanosti, tiež za nezaplatenie splatnej ceny za služby a tak, že je naviazané na uplatnenie navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu a súd ho nespájal s náhradou škody, ktorá je právne upravená v ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože zmluvná pokuta má podľa § 544 OZ zabezpečovací charakter záväzku a má tak iný právny význam, odlišný od všeobecnoprávnej úpravy škody a jej náhrady. Na základe uvedeného súd
dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorého v spore o zaplatenie nároku z ním tvrdenej vzniknutej škody, ktorú mal spôsobiť odporca, neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov, nebolo preukázané, žeby zmluvy zákonným spôsobom ku dňu vyhlásenia rozsudku zanikli a nesplnenie povinnosti odporcu platiť riadne a včas nemožno považovať za taký protiprávny úkon, z ktorého by navrhovateľovi vznikla škoda, ktorá mala vzniknúť podľa tvrdení navrhovateľa ako rozdiel medzi spotrebiteľskou (trhovou cenou) a dohodnutou cenou medzi účastníkmi za telekomunikačné zariadenia vo výške 372 eur. Nebol tak splnený jeden z predpokladov vzniku škody, a to protiprávny úkon škodcu voči poškodenému.
Navrhovateľ spája škodu, ktorá sa chápe ako ujma, vzniknutá v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi a škoda (majetková ujma) je nimi napraviteľná poskytnutím takéhoto majetkového plnenia. Vznik škody a jej výšku navrhovateľ odvodil od rozdielu spotrebiteľskej (trhovej ceny) a akciovej, zľavnenej ceny. Súd má za to, že za škodu nemožno považovať, ak navrhovateľ v rámci svojej marketingovej politiky predáva mobilné telefóny a zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil navrhovateľ rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať odporcovi zariadenia so zľavou. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú odporcovi pri kúpe zariadení poskytol nemožno považovať za následok porušenia povinnosti odporcu platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale len ako následok vôle navrhovateľa vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou zariadení nemôže byť následkom navrhovateľom tvrdeného, ale navrhovateľom nepreukázaného protiprávneho úkonu odporcu, ale je výsledkom dohody medzi navrhovateľom a odporcom o cene hnuteľnej veci, ktorá bola predmetom prevodu vlastníctva. V prípade účastníkov došlo k platnému uzavretiu zmlúv a dodatkov k zmluvám, ktorých predmetom prevodu vlastníctva bola hnuteľná vec, konkrétne telekomunikačné zariadenia, išlo o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorého predávajúcemu (navrhovateľovi) vznikla povinnosť predmet kúpy kupujúcemu (odporcovi) odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Prejav vôle strán ohľadom zariadení bol zhodný o predmete kúpy a kúpnej cene, ktorá je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a dohoda účastníkov o cene je zrejmá z čl. 1.1.2 Dodatku. Odporca nadobudol telekomunikačné zariadenia do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy jeho prevzatím (§ 133 ods. 1 OZ) a v konaní nebola tvrdená a ani zistená žiadna výhrada vlastníctva v zmysle § 601 OZ. Vyhlásenie účastníka (odporcu), že si je vedomý bežnej maloobchodnej ceny bez zľavy zo spotrebiteľskej ceny má iba deklaratórny charakter a neobsahuje žiadny záväzok odporcu v prípade porušenia akejkoľvek jeho povinnosti zo zmluvných vzťahov s navrhovateľom uhradiť navrhovateľovi škodu a súd nezistil, žeby zo zmlúv, z Dodatkov alebo VP vyplývala povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi doplatok kúpnej ceny zariadení. Súd nemá v konaní preukázané, že došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti sumy 331 eur zamietol. Ak nebolo priznané právo na náhradu škody v žalovanej výške, nevznikol navrhovateľovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd návrh zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z tejto sumy.
V ďalšej časti si navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby vo výške 162,92 eur. Súd nepriznal navrhovateľovi z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.4.2011 sumu 3,98 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.4.2011 sumu 3,98 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.4.2011 sumu 3,98 eur, ktorými si navrhovateľ fakturoval voči odporcovi poplatky za odpojenie z dôvodu, že vykonať takúto službu je síce právom navrhovateľa podľa zákona platného v čase uzavretia zmluvy a to zákona o elektronických komunikáciách, avšak zákon už nehovorí o tom, žeby za tieto služby mal plniť odporca, navyše nárok na tieto sumy navrhovateľovi z ním predložených listinných dôkazov nevyplýva, teda navrhovateľ okrem poukazu na faktúru neuniesol dôkazné bremeno, ani inak nezdôvodnil tieto nároky, tieto nároky nie sú zdôvodnené ani v návrhu, ani v zmluvách o pripojení, či
v Dodatkoch k zmluvám, preto ich súd navrhovateľovi nepriznal. Z rovnakého dôvodu súd nepriznal navrhovateľovi z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.3.2011 poplatok za upomienku 1,33 eur, pri ktorom navrhovateľ taktiež nepreukázal nárok na poplatok, nárok na túto sumu nevyplýva z predložených listinných dôkazov, poplatok za upomienku je spojený s vymáhaním pohľadávok navrhovateľa, v zmluve nie je takýto poplatok ako služba uvedený a preto súd nárok navrhovateľa na tieto poplatky zamietol.
Vzhľadom k tomu, že má súd v konaní preukázané, že odporca neplnil riadne a včas navrhovateľovi za ním poskytnuté telekomunikačné služby vyplývajúce z predložených faktúr a to z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.1.2011 sumu 0,98 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.1.2011 sumu 9 eur, z faktúry č. 9006675095 zo dňa 26.1.2011 sumu 19 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.2.2011 cenu za poskytnuté služby v sume 5,39 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.2.2011 cenu za poskytnuté služby v sume 54,70 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.3.2011 cenu za poskytnuté služby v sume 27,44 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.3.2011 cenu za poskytnuté služby v sume 16,24 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.4.2011 cenu za poskytnuté služby v sume 19,89 eur, pričom odporca v konaní nenamietal, že mu telekomunikačné služby boli dodané, odporca zostal v konaní pasívny, a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi za neuhradené telekomunikačné služby pohľadávku celkom vo výške 152,64 eur.
Súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania z priznanej dlžnej sumy podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pre nezistenie rozporu s ustanoveniami občianskeho práva (§ 517 OZ a nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.) o výške požadovaného úroku z omeškania, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania zo súdom priznanej sumy 152,64 eur a zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 20.5.2011 do zaplatenia tak ako žiadal navrhovateľ, nakoľko faktúry, na základe ktorých bolo navrhovateľovi priznané plnenie, boli už splatné.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Predpokladom rozhodnutia o trovách konania je podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., aby ich účastník uplatnil za podmienok stanovených v tomto ustanovení. Úspešnejší odporca (úspech odporcu v konaní 69,10 %, úspech navrhovateľa 30,90 %, čistý úspech odporcu 38,20 %) si náhradu trov konania neuplatnil, ani mu zo spisu žiadne nevyplývajú a preto súd rozhodol tak, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.
Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania z nasledovných dôvodov: Podaním zo dňa 21.7.2014 sa splnomocnenec vedľajšieho účastníka vyjadril k návrhu a súčasne si uplatnil náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, konkrétne trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, v tom úkon za prevzatie a prípravu zastúpenia, za úkon vyjadrenia k veci a režijný paušál. Celkom si uplatnil trovy konania vo výške 65,88 eur. Súd zastáva názor, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia len v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval, a len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má podľa § 146 ods. 2 O.s.p. zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku náležite odôvodniť. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania je podľa § 142 ods. 1 O.s.p. i účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou vynaloženia trov, pričom trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva, sa pritom neposudzujú ako celok, ale každé plnenie trov je potrebné posudzovať samostatne.
Aj keď v zásade je vo veci naplnený stav, že navrhovateľ bol v konaní neúspešnejší a tým by odporcovi patrilo právo na náhradu trov konania v časti čistého úspechu odporcu 38,20 % (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.), v súdenej veci účastníkov dospel súd k záveru, že trovy vynaložené vedľajším účastníkom, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, nie je možné považovať za účelne vynaložené. Súd je povinný ex offo skúmať neprijateľné podmienky v zmluvách, taktiež bol súd v tomto konaní povinný skúmať zákonné podmienky nároku navrhovateľa na náhradu škody. Súd zastáva názor, že konanie vedľajšieho účastníka nemohlo prispieť k nepriznaniu nároku na náhradu škody. Združenie ako vedľajší účastník v súdnom spore malo právo na zastúpenie advokátom, ale ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom k tomu, že konanie vedľajšieho účastníka nebolo účelným bránením práva odporcu, na podporu ktorého vedľajší účastník vstúpil do konania, trovy, ktoré vedľajšiemu účastníkovi v tejto súvislosti z dôvodu právneho zastúpenia vznikli, neboli vynaložené účelne, a preto navrhovateľovi nevznikla povinnosť podľa § 146 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi. Súdu je tiež z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník si uplatňuje právo na náhradu trov konania za opakujúce sa, takmer identické podania, bez hlbšieho oboznámenia sa s predmetom konania, do ktorého vstupuje a bez kontaktovania sa s odporcom, z čoho tiež vyplýva neúčelnosť takto vynaložených trov, o ktorý prípad ide aj v konaní o danej veci.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.