Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/25/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: Ing. C. G., nar. XX. XX. XXXX, K. T. XXX/XX, U., zastúpeného JUDr. Anetta Árvayová, advokátka, Sládkovičova 7, Nitra, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. decembra 2014 č. 47086-3/2014-BA, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 09. 02. 2015 domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zo dňa 08. 12. 2014 č. 47086-3/2014-BA, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 09. 07. 2014 č. 18956-41/2014-BAM, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 95 a § 96 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nepriznal žalobkyni nárok na pracovnú rehabilitáciu. Namietala nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, keď jeho odôvodnenie bolo nezrozumiteľné a zmätočné, pričom z neho nebolo možné usúdiť, čo bolo skutkovým a právnym dôvodom zamietnutia jej uplatneného nároku na dávku za pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné. Uviedla, že dňa 08. 08. 2012 podala pobočke Sociálnej poisťovne Bratislava písomnú žiadosť o poskytnutie pracovnej rehabilitácie na základe pracovného úrazu zo dňa 14. 06. 2007, ktorý žalobkyňa utrpela tak, že ako išla po schodoch dolu na prízemie, pošmykla sa jej noha alebo zatočila hlava, nepamätá si to presne, sadla na zadnú časť tela, pričom si udrela chrbticu a bedrový kĺb a neskôr asi o dva týždne bolo zistené, že mala natrhnutý aj veľký sedací sval. Tento skutkový stav uviedol v protokole o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu Inšpektorát práce Nitra. Zdôraznila, že vzhľadom na svoj zdravotný stav (žalobkyni robí problém sed, dlhšia chôdza a státie, predklon trupu a cestovanie) musela ukončiť pracovný pomer v spoločnosti Provident financial, s.r.o. dohodou ku dňu 31. 03. 2012, kde bola zamestnaná ako vedúca obchodnej skupiny, nakoľko k jej pracovnej náplni patrilo aj denné cestovanie osobným motorovým vozidlom. Zamestnávateľ jej ponúkol pracovnú pozíciu v administratíve listom zo dňa 19. 01. 2012, ale tak ako mala na pracovnej zmluve s miestom výkonu práce v Trnave, pričom žalobkyňa musela túto ponuku odmietnuť zo zdravotných dôvodov. Dňa 22. 07. 2013 žalobkyňa uzatvorila pracovný pomer v spoločnosti handicap Slovakia s.r.o., Nitra, s miestom výkonu práce Lužianky, kde pracuje ako operátor kódovania a spracovania údajov. Dňa 30. 09. 2014 bolo žalobkyni ponúknuté miesto na vedúcej pozícii, ale jej počítačové znalosti nezodpovedajú požadovanej úrovni pre dané pozície. Poznamenala, že žalovaná vo svojom rozhodnutí na jednej strane uvádza, že žalobkyňa je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 % a na druhej strane uvádza, že žalobkyňa nemá pokles pracovnej schopnosti. Podotkla, že je invalidná na následky

pracovného úrazu a bolo jej priznané aj jednorazové vyrovnanie vo výške 30 %. Ďalej uviedla, že dňa 20. 02. 2014 vydala žalovaná rozhodnutie č. 19972-2/2014-BA, v ktorom vyhovela jej odvolaniu a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zrušila a vec jej vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava po predvolaní žalobkyne do pobočky Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra rozhodla dňa 09. 07. 2014 č. r. 18956-41/2014-BAM tak, že žalobkyňa nemá nárok na pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Dňa 03. 12. 2014 bola žalobkyňa predvolaná k posudkovému lekárovi MUDr. Zemanovi a dňa 16. 12. 2014 jej bolo doručené rozhodnutie žalovaného č. 47086-3/2014-BA, ktorým bolo odvolanie podané proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 09. 07. 2014 vo veci nepriznania nároku na úrazovú dávku - pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné zamitenuté a prvostupňové rozhodnutie bolo v celom rozsahu potvrdené. Poukázala na ust. § 95 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Nesúhlasila so stanoviskom žalovaného, že pracovná rehabilitácia po piatich rokoch následkom pracovného úrazu nie je odôvodnená. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania.

Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že pobočka v súvislosti so žiadosťou žalobkyne o poskytnutie úrazovej dávky - pracovnej rehabilitácie a rehabilitačného v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 14. 06. 2007 vydala dňa 12. 11. 2013 rozhodnutie č. 24081-34/2013- BAM, ktorým žalobkyni podľa § 95 a § 96 zákona nepriznala nárok na pracovnú rehabilitáciu a na rehabilitačné. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie v zákonom ustanovenej lehote. Posudkový lekár pobočky Nitra vyhotovil dňa 26. 10. 2012 lekársku správu, ako i posudok na pracovnú rehabilitáciu, v ktorých vyslovil svoj odborný medicínsky záver o zdravotnej spôsobilosti žalobkyne absolvovať pracovnú rehabilitáciu. Posudkový lekár pobočky Nitra uviedol, že žalobkyňa je od 07. 06. 2010 invalidná, s mierou poklesu 45 %, po odvolaní prehodnotená od 21. 02. 2011 s mierou poklesu 55 %. Po opakovanom zhodnotení zdravotného stavu je žalobkyňa naďalej invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % aj s navýšením (45 % stav po operácií chrbtice a 10 % na depresiu). Obtiaže žalobkyne nie sú na následky pracovného úrazu zo 14. 06. 2007. Esenciálny (familiárny) tremor nie je spôsobený uvedeným úrazom. Z neurologického hľadiska nie je vylúčená možná súvislosť s Parkinsonovom chorobou jej otca. Na základe uvedených skutočností nie je na pracovný úraz odôvodnená po piatich rokoch pracovná rehabilitácia. Žalobkyňa ako aj právny zástupca boli oboznámení s posudkom posudkového lekára. Dňa 12. 11. 2013 vydala pobočka rozhodnutie, ktorým žalobkyni nepriznala nárok na pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné. Po oboznámení sa s kompletným spisovým materiálom, dospel žalovaný k záveru, že rozhodnutie pobočky zo dňa 12. 11. 2013 bolo vydané na základe nesprávneho právneho záveru, preto ho žalovaný zrušil rozhodnutím zo dňa 20. 02. 2014 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Ďalej uviedol, že pobočka v novom prejednaní opätovne posúdila žiadosť žalobkyne a rozhodnutím zo dňa 09. 07. 2014 rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, po podaní ktorého bol nárok žalobkyne z hľadiska medicínskeho opätovne posúdení posudkovým lekárom pobočky Nitra, ktorý v lekárskej správe zo dňa 01. 10. 2014 uviedol, že žalobkyňa nestratila a pracovné zručnosti a psychické schopnosti, ktoré mala pred úrazom, je vysokoškolsky vzdelaná, pracuje v administratíve, čo je pre postihnutie vzniknuté následkom daného pracovného úrazu vhodné pracovné zaradenie. Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností nie je pracovná rehabilitácia žalobkyne odôvodnená. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Nitra vo svojej lekárskej správe zo dňa 03. 12. 2014 v časti celkový posudok uviedol, že úraz sa žalobkyni zhojil, preto nemala pokles pracovnej schopnosti, lebo bola schopná vykonávať pôvodnú prácu. žalovaný zdôraznil, že pobočka rozhodla správne, ak v konaní nárok žalobkyni nepriznala. Zdôraznil, že v danej právnej veci bolo preukázané, že žalobkyňa, resp. jej zdravotný stav následkom pracovného úrazu jej umožňuje vykonávať doterajšiu činnosť (pred pracovným úrazom) alebo inú vhodnú činnosť, aj bez priznania uplatnenej úrazovej dávky. Poukázal na rozdiel medzi posudzovaním miery poklesu pracovnej schopnosti a posudzovaním poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, najmä vzhľadom na možný súvis medzi nimi. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa stanovuje všeobecne, zatiaľ čo miera poklesu pracovnej schopnosti je presne viazaná na výkon doterajšej pracovnej činnosti, pri ktorej poškodený utrpel pracovný úraz. Charakter pracovného úrazu žalobkyne zo dňa 14. 06. 2007 netvoril medicínsky predpoklad pre dôvodné priznanie žiadanej úrazovej dávky. Žalovaný posúdil odvolanie žalobkyne ako nedôvodné a rozhodnutím zo dňa 08. 12. 2014 rozhodol tak, že toto rozhodnutie pobočky potvrdil v celom rozsahu. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 12. 2014, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z predloženého administratívneho spisu, týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, vyplýva a nie je sporné, že žiadosťou zo dňa 08. 08. 2012 žalobkyňa žiadala o poskytnutie pracovnej rehabilitácie a rehabilitačného z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 14. 06. 2007. K svojej žiadosti pripojila žiadané doklady odôvodňujúce jej žiadosť. Rozhodnutím zo dňa 29. 11. 2012 č. 31817/2012-BAM Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava prerušila konanie z dôvodu, že v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci. V predloženom spise sa nachádzajú lekárske správy, posudky na pracovnú rehabilitáciu a zápisnice z ústnych pojednávaní. Rozhodnutím zo dňa 12. 11. 2013 č. 24081-34/2013-BAM Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava nepriznala žalobkyni nárok na pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla dôvody svojho nesúhlasu s týmto rozhodnutím a žiadala ho zrušiť. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 20. 02. 2014 č. 19972-2/2014-BA odvolaniu žalobkyne vyhovel a napadnuté rozhodnutie zo dňa 12. 11. 2013 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava na nové prejednanie a konanie. Po opakovanom zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne, vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutie č. 18956-41/2014-BAM zo dňa 09. 07. 2014, ktorým nepriznala žalobkyni nárok na pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a žiadala toto rozhodnutie zrušiť. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 08. 12. 2014 č. 47086-3/2014-BA odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie zo dňa 09. 07. 2014 potvrdil.

Podľa § 95 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: (1) Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku. (3) Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu. (4) Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu 58) alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa osobitného predpisu. 59)

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné.

V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

V konaní správneho súdnictva úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v intenciách citovaných zákonov a ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného (vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, lebo obe rozhodnutia tvoria jeden celok) a dospel k záveru, že žalovaný, ako i správny orgán prvého stupňa uplatnili svoju kompetenciu v súlade so zákonom.

V administratívnom konaní bolo zistené a nesporne preukázané, že žalobkyňa si dňa 10. 08. 2012 podala žiadosť, v zmysle ktorej si ako poškodená uplatnila nárok na poskytnutie pracovnej rehabilitácie v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 14. 06. 2007 u zamestnávateľa Provident financial Bratislava, u ktorého zamestnávateľa pracovala od októbra 2004 (pracovná zmluva zo dňa 12. 10. 2004 ako obchodný zástupca až do 31. 03. 2012 (Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 30. 03. 2012). Žalobkyňa v čase od 07. 02. 2012 do 31. 03. 2012 bola na neplatenom voľne, nakoľko nemohla nastúpiť na pôvodné miesto u svojho zamestnávateľa do Trnavy zo zdravotných dôvodov. Z Protokolu o vyšetrení príčin pracovného úrazu zo dňa 14. 08. 2007, vyhotovený Inšpektorátom práce Nitra, vyplýva, že žalobkyňa dňa 14. 06. 2007 spadla na točitých schodoch, pričom si udrela chrbticu a bedrový kĺb a mala natrhnutý veľký sedací sval. Inšpektorát o. i. zistil, že povrch schodov nemá protišmykovú úpravu (rozpor s § 6 zák. č. 124/2006 Z. z.). Žalobkyni v dôsledku pracovného úrazu dňa 14. 06. 2007 bol priznaný nárok na náhradu za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia s diagnózou S70 - pomliaždenie veľkého sedacieho svalu, úraz uznaný zamestnávateľom (zápisnica zo dňa 27. 06. 2012). Žalobkyňa však od 22. 07. 2013 zmenila zamestnávateľa a začala pracovať v spoločnosti Handicap Slovakia s.r.o. Lužianky na skrátený úväzok na 6 hodín denne ako digitalizácia písomností. Na súdom pojednávaní uviedla, že dôvodom na uplatnenie si nároku v zmysle uplatnenej žiadosti bola tá skutočnosť, že pracovnou rehabilitáciou by získala výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti v oblasti PC, nakoľko nemá potrebné zručnosti pri práci s počítačom a nemohla tak prijať pracovnú ponuku na vedúcu funkciu.

Z jazykového výkladu ust. § 95 zák. č. 461/2003 Z. z. vyplýva a nie je sporné, že pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára nemožno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu. Zákon teda stanovuje postup a podmienky za ktorých možno úrazovú dávku priznať.

Podkladom pre vydanie rozhodnutia o nároku žiadateľa je posudok posudkového lekára. Tento postup správny orgán prvého a druhého stupňa dodržali a posudkoví lekári vypracovali jednotlivé posudky v priebehu administratívneho konania podľa lekárskych správ a zadovážených podkladov. Posudkový lekár v podanom posudku na pracovnú rehabilitáciu ešte dňa 26. 10. 2012 konštatoval, že žiadateľka (žalobkyňa) po opakovanom zhodnotení zdravotného stavu je naďalej invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % aj s navýšením (45 % stav po operácie chrbtice a 10 % na depresiu). Obtiaže menovanej nie sú na následky pracovného úrazu zo dňa 14. 06. 2007. Esenciálny tremor nie je spôsobený uvedeným úrazom. V priebehu administratívneho konania pred správnymi orgánmi prvostupňový správny orgán opätovne požiadal posudkového lekára pobočky Nitra o posúdenie zdravotného stavu žalobkyne na účely pracovnej rehabilitácie a posudkový lekár dňa 25. 04. 2014 opätovne konštatoval, že žalobkyňa nemá pokles pracovnej schopnosti na účely pracovnej rehabilitácie, lebo je schopná na výkon doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti. Jednoznačne už z tohto posudku vyplývalo a súd mal preukázané, že žalobkyňa nemá zákonom predpokladaný pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu v zmysle ust. § 95 ods. 1 citovaného zákona o sociálnom poistení, preto neboli splnené podmienky pre priznanie tohto nároku na pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné.

V rámci odvolacieho administratívneho konania žalovaný opätovne požiadal posudkového lekára o posúdenie zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska medicínskeho a z lekárskej správy zo dňa 01. 10. 2014 vyplýva, že žalobkyňa nestratila pracovné zručnosti a psychické schopnosti, ktoré mala pred úrazom u zamestnávateľa. V čase rozhodovania žalobkyňa vykonávala administratívne práce, čo posudkový lekár zhodnotil ako vhodné pracovné zaradenie v dôsledku postihnutia vzniknutého následkom pracovného úrazu a u žalobkyni nezistil, že pracovná rehabilitácia je odôvodnená. Žalobkyňa nemá pokles pracovnej schopnosti, lebo je schopná na výkon doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti. Jednoznačne posudkový lekár konštatoval, že úraz sa žalobkyni zhojil, preto nemala pokles pracovnej schopnosti a bola schopná vykonávať pôvodnú prácu. Špeciálna rehabilitácia jej zdravotného stavu nebola potrebná, iba tá, ktorú mala žalobkyňa v rámci liečebného procesu. Bolo preukázané, že na následky pracovného úrazu zo dňa 14. 06. 2007 u žalobkyni nenastal pokles pracovnej schopnosti, lebo bola schopná na výkon doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti.

V danom prípade súd dospel k záveru, že je potrebné rozlišovať medzi posudzovaním miery poklesu pracovnej schopnosti a posudzovaním poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na možný súvis medzi nimi, na čo v podstate poukazuje žalovaný správny orgán (ale aj žalobkyňa v administratívnom konaní). Jednoznačne ide o diametrálne odlišné kritériá a výsledné hodnotenia nie je možné dávať do jednej roviny. V posudzovanom prípade v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa určuje percentuálne miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia jednotlivých orgánov a systémov žiadateľa (fyzickej osoby) a miera poklesu pracovnej schopnosti (§ 95 zákona) je presne viazaná na výkon doterajšej pracovnej činnosti, pri ktorej poškodený utrpel pracovný úraz. Pracovný úraz, ktorý utrpela žalobkyňa dňa 14. 06. 2007 ako zamestnankyňa u spoločnosti Provident financial Bratislava, posudzovaný v príčinnej súvislosti s pracovnou činnosťou, vykonávanou v čase jej vzniku, nevytvoril medicínsky predpoklad pre dôvodné priznanie žiadnej úrazovej dávky. Žalobkyňa nevykonáva pôvodnú pracovnú činnosť a so zamestnávateľom, u ktorého utrpela pracovný úraz, skončila pracovný pomer dobrovoľne na vlastnú žiadosť.

Z vykonaného dokazovania, lekárskych správ, posudkov a zadovážených listín nesporne vyplýva a súd mal preukázané, že nárok žalobkyne na základe podanej žiadosti nie je odôvodnený vzhľadom na odstup času i vzhľadom na medicínsky záver, že žalobkyňa nemá pokles pracovnej schopnosti a zdravotný stav žalobkyne následkom pracovného úrazu jej umožňuje vykonávať doterajšiu činnosť alebo inú vhodnú činnosť aj bez absolvovania pracovnej rehabilitácie.

Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR , a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. V tomto duchu žalovaný správny orgán vysvetlil podstatu podmienok ust. § 95 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení na zistený skutkový stav podľa dôkaznej situácie u žalobkyni a postupoval v súlade s touto judikatúrou.

Záver pobočky žalovaného a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v čase posudzovania žiadosti. Žalobkyňa nemohla byť vyššie uvedenými rozhodnutiami správnych orgánov ukrátená na svojich právach, nakoľko sa dôsledne neriadila vyššie citovaným zákonom. V tejto súvislosti nemožno nepoznamenať, že ide o fakultatívnu dávku, čo zákonodarca v ust. § 95 vyjadril slovami “Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá...“, teda žiadateľ na ňu nemá nárok automaticky podaním žiadosti. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).