Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-101-2005.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/101/2005
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Slovak Telekom, a.s., sídlo: Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469 (univerzálny právny nástupca pôvodného oprávneného T-Mobile Slovensko, a.s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 35 705 019), proti povinnému N. D., R.. XX.XX.XXXX, U.. XX.XX.XXXX, R. D. I. R. C., T. X. K. XXXX/X, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Borovianska 17, pod sp. zn. EX 929/05, o vymoženie 362,10 Eur (10.908,60 Sk) s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, Exekútorský úrad Zvolen, Borovianska 17, trovy exekúcie vo výške 33,70 Eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku tunajšieho súdu č. k. 5C 129/04-43 zo dňa 12.7.2004, vydal dňa 10.5.2005 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 003880* pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu, Exekútorský úrad Zvolen, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 362,10 Eur (10.908,60 Sk) so 17,6 % úrokom z omeškania od 29.8.2000 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 197,67 Eur (5.955,- Sk), poplatku za overenie 6,31 Eur (190,- Sk), súdneho poplatku 16,60 Eur (500,- Sk) a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie voči povinnému, nakoľko bolo zistené, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené, nakoľko poručiteľ nezanechal majetok. Na základe uvedeného súdny exekútora žiadal, aby súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdny exekútor si zároveň uplatnil účelné trovy exekúcie, ktoré mu počas jej výkonu vznikli v sume 42,54 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“). Prílohou podnetu bolo vyúčtovanie trov exekúcie a exekútorský spis sp. zn. EX 929/05.
Podľa § 238 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti neexistujúcemu subjektu.
Súd mal z fotokópie uznesenia tunajšieho súdu č. k. 6D/91/2005-11 zo dňa 1.6.2005, preukázané, že povinný zomrel dňa 01.05.2005, t. j po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňom 8.4.2005. Po nebohom prebehlo dedičské konanie, ktoré bolo predmetným uznesením zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p., keďže poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie č. k. 6D/91/2005-11 nadobudlo právoplatnosť dňom 23.6.2005.
Vzhľadom na podnet súdneho exekútora a zistený skutkový stav, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu voči povinnému zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 348/2011 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1.1.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekučného konania súdneho exekútora, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania a uložil oprávnenému, aby tieto trovy konania uhradil súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto konaní je skutočnosť, že povinný zomrel po začatí exekučného konania, pričom dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konštantnej judikatúry vyšších súdov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 7/2012 zo dňa 30.4.2012, sp. zn. 1 M Cdo/7/2011 zo dňa 31.7.2012, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 30.5.2011 a iné) v danom prípade sa jedná o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 42,54 Eur vrátane DPH vo vyčíslení trov exekúcie, ktoré bolo prílohou podnetu na zastavenie exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 33,70 Eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len „ vyhláška“).
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky s použitím § 14 ods. 2 vyhlášky, t. j. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v sume 6,64 Eur. Odmena za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu (1 hod. a 6,64 Eur), za spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie (10 min.) a za spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie (30 min.). Ďalej odmena súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 13,28 Eur (1 úkon a 3,32 Eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, zisťovanie účtu povinného (daňový úrad), 2 x zisťovanie majetku povinného (ODI, kataster). V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 7,46 Eur (poštovné 1 x 1,36 Eur + 2 x 1,60 Eur + 1 x 1,15 Eur + 1 x 1,75 Eur) za poštové služby a v sume poplatku 0,70 Eur za lustráciu (ISEB). Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 28,08 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 5,62 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 33,70 Eur vrátane DPH.
Súd poznamenáva, že vzhľadom na znenie § 196 Exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania súdu, teda od 1.1.2012 a vzhľadom na nedostatok inej právnej úpravy (prechodných a záverečných ustanovení v zákonoch č. 341/2005 Z. z. a č. 348/2011 Z. z.), patrí súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z odmeny, rovnako aj z hotových výdavkov bez ohľadu na to, kedy sa začalo exekučné konanie, a to napriek skutočnosti, že navýšenie odmeny o sumu DPH v prípade pokiaľ je súdny exekútor registrovaným platcom DPH bolo do Exekučného poriadku zakotvené novelou vykonanou zákonom č. 341/2005 Z. z., t. j. s účinnosťou od 1.9.2005 a navýšenie náhrad určených podľa Exekučného poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 348/2011 Z. z., t. j. s účinnosťou od 1.1.2012.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 0,73 Eur (poštovné), keďže súd nemal z exekútorského spisu sp. zn. EX 929/05 preukázané doručovanie písomnosti prostredníctvom
subjektu oprávneného poskytovať poštové a doručovateľské služby, pri ktorom by súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky na poštovnom za poštové služby. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora určenej podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky súd korigoval a krátil odmenu za dva úkony (za spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie a spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie), keďže má za to, že z logického a gramatického výkladu tohto ustanovenia vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo 48/2008 zo dňa 28.10.2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 MCdo 7/2006 zo dňa 28.5.2007 a iné). Pričom každý z vyššieho uvedených úkonov bezpochyby nemohol trvať 60 minút. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedené hotové výdavky.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.