Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12C-60-2013.pdf
PDF · 75.45 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/60/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s. r. o., Bratislava, Mliekarenská 10, IČO 35 925 922, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s. r. o., Bratislava, Mliekarenská 10, proti žalovanému: Q. A., R.. XX.XX.XXXX, D. V., H. XXX, o zaplatenie 220,36 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 15.02.2013 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 220,36 eur, pozostávajúcej z 181,82 eur na istine a vo zvyšku na zmluvnej pokute, ďalej 10,5% úroku z omeškania ročne a 0,05% úroku denne a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver, ktorý mal splácať po 910 Sk mesačne po dobu 36 mesiacov. Žalovaný si však svoj záväzok riadne neplnil. Dňa 08.03.2012 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená žalobcovi.
Žaloba bola žalovanému v zmysle § 79 ods. 4 O. s. p. doručená dňa 14.05.2013. K žalobe sa nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Zmluvou o úvere zo dňa 19.01.2006 právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok) žalovanému poskytol úver na nákup notebooku. Zo zmluvy nevyplýva, v akej výške boli žalovanému úverové prostriedky poskytnuté, iba údaj, že zaplatil akontáciu 910 Sk (30,21 eur) a celkom má splatiť k tomu sumu 36 splátok x 910 Sk, celkom 1.117,64 eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve vyčíslená na 10,04%. Všeobecné obchodné podmienky sa podľa zmluvného formulára stali neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán.
Písomným podaním z 17.09.2013 žalobca špecifikoval nárok s tým, že uplatnená čiastka 220,36 eur pozostáva z neuhradenej časti úveru 181,82 eur a sankčnej pokuty 38,54 eur. Poukázal na čl. VIII bod b/ VOP, podľa ktorého bol oprávnený veriteľ uplatniť si 10% zmluvnú pokutu z dlžnej čiastky a 0,05% denne úrok z omeškania. Pripojil prehľad platieb zo strany žalovaného 27x 30,21 eur a 1x 120,83 eur, celkom 936,50 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.03.2012 postupca Consumer Financ Holding, a. s., Kežmarok postúpil na postupníka - žalobcu okrem iných aj pohľadávku vedenú voči žalovanému vo výške 220,36 eur.
Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka („zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“). Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Podstatnými náležitosťami zmluvy sú podľa základného ustanovenia výška úveru a úrok. V danom prípade zmluva tieto údaje neobsahuje a preto nemožno zmluvu definovať ako zmluvu o úvere.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.
V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, posúdenie premlčania podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazuje aj žalobca v žalobe, by bolo v neprospech žalovaných - spotrebiteľov.
Súd pri posúdení oprávnenosti nároku musel vziať do úvahy aj citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu premlčaný, žaloba nebola podaná dôvodne a bolo potrebné ju v celosti zamietnuť. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný riadne úver nesplácal, v zmysle zmluvy splatnosť celého úveru nastala dňom najneskôr
po uplynutí 36 mesiacov (3 rokov), a teda dňom 31.01.2009, vtedy (najneskôr) došlo k možnosti výkonu tohto práva (čo si však zosplatnením mohol uplatniť aj skôr), začala plynúť premlčacia lehota a uplynula pre celý nárok najneskôr 31.01.2012. Žaloba bola podaná po uplynutí tejto lehoty a preto súd na základe uvedeného žalobu bez vecného preskúmania nároku zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., avšak žalovanému, ako úspešnému účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.