Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/594/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu JUD. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci navrhovateľky: M. N., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX Y., proti odporcom: I. S. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX Y., II. M. Q., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX Y., III. RNDr. Z. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX Y., všetci zastúpení Mgr. Martinou Masárovou, advokátkou, so sídlom Záhradná 2/B, 921 01 Piešťany, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM navrhovateľky a odporcu v I. rade, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, č.k. - 91 zo dňa 26. júna 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom náhradu trov odvolacieho konania 301,45 eur k rukám právnej zástupkyne do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že nehnuteľnosť a to nadstavba rodinného domu so súp.č. XXXX zapísaným na LV č. XXXX, vedeným Správou katastra Trnava, pre obec Y., kat. úz. Y., postaveným na parcele reg. „C“, vedenej ako zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 7953 vo výmere 354 m2, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu v I. rade. Predmetom konania je určovacia žaloba, preto odôvodňoval súd preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení. V danom prípade má súd za to, že nie je možné vyhovieť žalobe o určenie vlastníctva. Ak by totiž súd žalobe vyhovel, v podstate by rozhodoval o mase BSM. Táto otázka je však riešená v konaní , kde je potrebné vyriešiť ju ako otázku prejudiciálnu, resp. prípadným medzitýmnym rozsudkom. Navrhovateľka sama nadstavbu do BSM v uvedenom konaní zahrnula a práve v danom konaní je potrebné sa s touto otázkou vysporiadať /ak by mal súd za to, že nadstavba do BSM nepatrí, rozhodnúť o prípadných investíciách/. Skutočnosť, že vlastníkom spodnej časti nehnuteľnosti, ako to navrhovateľka udáva, nie sú navrhovateľka a odporca 1, a teda iné osoby ako účastníci konania o vysporiadanie BSM /odporca 2, 3/ nebráni tomu, aby o tejto veci bolo v uvedenom konaní rozhodované. V konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné preukázať naliehavý právny záujem, ktorý podľa názoru súdu nie je daný. Ak niekto o sebe tvrdí, že je vlastníkom veci, vrátane nehnuteľnej, nemôže uplatňovať svoje právo žalobou na určenie, ale iba žalobou na plnenie, ktorou je vlastnícka žaloba. Z hľadiska ochrany vlastníckeho práva nemôže byť v inej situácii vlastník, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností a vlastník, ktorý zapísaný nie je. Akonáhle bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana postavenia žalobcu žiadny zmysel, a teda určovacia žaloba nie je opodstatnená. Určovacia žaloba smeruje k nastoleniu právnej neistoty terajšieho vlastníka veci /obzvlášť za situácie, kedy nadstavba je súčasťou veci patriacej vlastnícky odporcom 2, 3 a nie je inak vysporiadaná/. Nadstavba v danom prípade nie je ani evidovaná v katastri

nehnuteľností ako samostatná stavba a prípadné vyhovenie žalobe bez ďalšieho /v zmysle predpisov o katastri nehnuteľnosti/ by nenastolilo právny stav, ktorý navrhovateľka očakáva. V prípade určovacej žaloby je potrebné predovšetkým skúmať naliehavosť právneho záujmu, ktorý bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. O taký prípad sa s poukazom na uvedené nejedná a navrhovateľka naliehavosť právneho záujmu nepreukázala. Za daného stavu má súd za to, že nie sú podmienky na vyhovenie návrhu z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu, a preto návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. V zmysle úspešným odporcom priznal súd náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia u každého z odporcov za prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie vo veci, pojednávanie 26. 6. 2014 u každého z odporcov, vychádzajúc z hodnoty sporu 33.000 eur /ktorú v konaní o vyporiadanie BSM uviedla navrhovateľka a odporcovia s touto vyjadrili súhlas/. V zmysle vyhl. č. potom základná odmena za jeden úkon je 486,34 eur, znížená podľa vyhlášky na sumu 243, eur. K týmto úkonom je potrebné prirátať paušál 1x7, eur, x8, eur, cestovné na pojednávanie podľa vyhl. Piešťany - Trnava a späť 70 km, základná náhrada za 1 km 0, eur, spotreba 5, l/100 km, cena PHM 1, eur, strata času podľa vyhl. 2 začaté polhodiny á 13,40 eur, DPH 20% /455,77 eur/ Ohľadne nákladov cestovného predložila zástupkyňa doklady o vozidle.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pretože prvostupňový súd postupoval nesprávne, nakoľko v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení a súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a nesprávne právne posúdil vec podľa a . Žiadala preto zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátiť na ďalšie konanie. Poukázala na to, že na pojednávanie vo veci konanom 11. 7. 2013 súd v zmysle ustanovenia konštatoval, že otázka či predmetná nadstavba spadá do ich BSM s odporcom 1/ nemôže byť riešená v predmetnom konaní, pretože táto skutočnosť je sporná a je potrebné riešiť otázku v inom konaní na základe samostatnej žaloby a súd jej poskytol lehotu 60 dní na to, aby oznámila či takúto žalobu podala. Po tomto poučení súdu nakoniec takúto žalobu podala a požiadala o prerušenie konania . Vychádzala z toho, že vlastníkmi rodinného domu a nadstavby, ktorá bola postavená nad ním sú odlišné osoby a preto rozhodnutie o určení, že predmetná nadstavba spadá do BSM jej a odporcu 1/ sa musí týkať aj odporcov v 2. a 3. rade. Oni musia byť preto aj účastníkmi konania a neprichádzalo to do úvahy v konaní o vysporiadanie BSM. V napadnutom rozsudku však súd konštatoval, že sa má otázkou určenia vlastníctva zaoberať konajúci súd v konaní ako otázkou prejudiciálnou alebo medzitýmnym rozsudkom. No prehliadol práve to, že súd v konaní takýto postup odmietol a odkázal ju výslovne na podanie samostatnej žaloby. Ak prvostupňový súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka a konštatuje, že je možné, aby vykonaná prístavba patrila do vlastníctva iných osôb ako pôvodných vlastníkov pokiaľ sa na tom dohodli a práve o tejto skutočnosti smerovali aj návrhy navrhovateľky na vykonanie dokazovania. Celý čas sa táto nadstavba užívala ako vec oddelená od pôvodného rodinného domu a má spadať do ich BSM. Predmetná nadstavba bola postavená za trvania ich manželstva s odporcom 1/ a to so súhlasom odporcov 2/ a 3/. Časť prostriedkov na financovanie výstavby tejto nadstavby bola zabezpečená prostredníctvom úveru a preto aj v povoľovacom konaní vystupovali ako stavebníci, všetko toto viedlo k tomu, aby od samého začiatku vytvorili novú nehnuteľnosť. V zmysle zákona číslo o štátnom fonde rozvoja bývania podporu možno poskytnúť na uskutočnenie stavby, ktorou na účely tohto zákona je výstavba bytu, bytového domu, rodinného domu alebo dostavba rozostavaného bytu vrátane bytu, ktorý sa získa nadstavbou... Keďže ona s odporcom 1/ požiadali ako stavebníci o vydanie stavebného povolenia a toto bolo vydané 20.8.1997 poukázala, že v tomto rozhodnutí ako stavba je uvedené: zmena stavby rodinného domu - rekonštrukciou a nadstavbou bytovej jednotky v podkroví. Bytová jednotka má vlastné meranie vody, elektrickej energie a vlastné vykurovanie a rozvody inžinierskych sietí. Pokiaľ ide o časť rekonštrukcie pôvodného domu z obsahu stavebného povolenia vyplýva, že rekonštrukcia sa týkala len vybudovania samostatného vchodu k nadstavbe. Vytvorenie nadstavby bolo financované z viacerých zdrojov, pričom tieto prostriedky patrili do ich BSM. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané Okresným úradom v Trnave ako príslušným stavebným úradom dňa 5. 8. 2000. V tomto rozhodnutí sa povolilo užívanie stavby ako samostatnej bytovej jednotky. Táto je situovaná v podkroví jestvujúceho rodinného domu prístupná samostatným schodiskom. Z týchto skutočností teda jednoznačne vyplýva, že predmetná nadstavba je samostatnou bytovou jednotkou, ktorú je možné užívať nezávisle od pôvodného rodinného domu.

Keď v čase rozvodu zistila, že predmetná nadstavba nie zapísaná na liste vlastníctva, podala návrh na takýto zápis a Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor jej nevyhovel a vyzval, aby do katastra predložila dohodu uzavretú s vlastníkmi pôvodnej stavby o založení spoluvlastníckych podielov. Keďže prebiehalo rozvodové konanie odporcovia odmietli takúto dohodu podpísať. V tejto nadstavbe žije naďalej odporca 1/ a ona nemá žiaden záujem na jej prikázaní do jej výlučného vlastníctva a bude preto súhlasiť, aby bola prikázaná do výlučného vlastníctva odporcu 1/. K trovám konania uviedla, že akceptovala právny názor toho istého súdu vyslovený v inom konaní a dokonca jej bolo výslovne oznámené, že predmetnú nadstavbu súd neprejedná pokiaľ si nepodá samostatnú určovaciu žalobu. Poukázala tiež na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá sa práve možnosťou úplného alebo čiastočného nepriznania náhrady trov konania zaoberá s poukazom na ustanovenie , pretože si treba všímať aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti je teda toho názoru že vlastníkmi pôvodného rodinného domu a samostatnej nadstavby, ktorá vznikla sú odlišné osoby a vzhľadom k jednoznačnej existencii naliehavého právneho záujmu súd mal tento návrh prejednať, vykonať dokazovania a návrhu vyhovieť

Vyjadrenie k odvolaniu podala právna zástupkyňa odporcov. Navrhovateľka podľa ich názoru nepreukázala, že sa domáha určenia vlastníckeho práva k veci, ktorá môže byť samostatným predmetom vlastníckeho práva. V tej súvislosti v zmysle ustanovení §, 118 ods. 1 a 2 , 119 ods. 1 a 2 nadstavba rodinného domu ako je opísaná navrhovateľkou v návrhu nie je vecou, ktorá by mohla byť samostatným predmetom vlastníckeho práva. Vzhľadom na citované ustanovenia je zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o hnuteľnú vec, pozemok a ani stavbu, ktorá by bola spojená so zemou pevným základom rovnako, nebola označená za právo alebo inú majetkovú hodnotu samotnou navrhovateľkou. Ďalej poukázali na ust. b ods. 3 zákona číslo 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a zákona číslo čo sa rozumie pojmom rodinný dom a byt. V čase vydania staveného povolenia a ani neskôr v čase vydania kolaudačného rozhodnutia neboli teda splnené zákonom vyžadované náležitosti na to, aby vznikli 2 samostatné byty, ako samostatné predmety vlastníckeho práva. Ak sa má zhotovením samostatnej bytovej jednotky zmeniť charakter rodinného domu na dom so samostatnými bytmi, bolo by potrebné už v čase pred vydaním stavebného povolenia uzavrieť v písomnej forme zmluvu o nadstavbe. Touto zmluvou by sa určili vlastníci bytov v dome s vymedzením polohy jednotlivých bytov, aj ich popisov, s uvedením rozsahu podlahovej plochy bytov, s vymedzením a výpočtom spoločných častí a spoločných zariadení a príslušenstva domu. Obsahom zmluvy by bolo i vymedzenie spoluvlastníckeho podielu vlastníkov jednotlivých bytov na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku. Keď sa navrhovateľka odvoláva na stavebné povolenie, tak to bolo vydané súdmi, v súlade s ustanovením b ods. 4 stavebného zákona, keď zmeny dokončených stavieb súd nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú a preto nadstavba, ako ju navrhovateľka označila vo svojom návrhu, nie je samostatným predmetom vlastníckeho práva, realizáciou stavby v súlade so spomínaným stavebným povolením došlo len k vybudovaniu nadstavby existujúceho rodinného domu, ktorá sa tak stala súčasťou existujúcej stavby. Nevznikol teda samostatný predmet vlastníckeho práva. To je aj v súlade s ustanovením . Podporuje tento názor aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou uverejnený ZSP pod číslom 58/2005. Nadobudnutie vlastníckeho práva spravovaním cudzej nehnuteľnej veci (stavby) je možné iba v prípadoch, kedy sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú, že touto činnosťou sa zostaví nová nehnuteľná vec (stavba). Vyplýva z toho, že nemožno nadobudnúť vlastníctvo spracovaním len súčastí (podkrovia a podobne cudzej stavby). Navrhovateľka nikdy doteraz netvrdila, že by pôvodne existujúci rodinný dom vo vlastníctve odporcu v 2. a 3. rade pri prestavbe zanikol a vznikla nová nehnuteľnosť. Nedošlo k vzniku novej samostatnej veci, ktorá by bola predmetom vlastníckeho práva, teda neexistuje naliehavý právny záujem na tom, aby súd rozhodoval o určení, že súčasť inej veci (súčasť rodinného domu) patrí do BSM, keďže súčasť veci nemôže byť samostatným predmetom vlastníckeho práva. Aj samotná navrhovateľka prejavuje záujem zapísať samostatnú bytovú jednotku do katastra nehnuteľnosti ako predmet BSM až v čase kedy sa zo spoločnej domácnosti s odporcom 1/ odsťahovala, teda len účelovo. Túto skutočnosť potvrdzuje i reálny stav nehnuteľnosti, kedy vstup do bytovej jednotky podkrovia je stále realizovaný cez bytovú jednotku v prízemí, ktorú obývajú odporcovia v 2. a 3. rade, a teda netvorí samostatný byt, ktorý by bol pevne uzavretý jednak dverami a jednak technickým uzavretím. Preto neexistuje naliehavý právny záujem, nadstavba popísaná navrhovateľkou v návrhu nie je samostatným predmetom vlastníckeho práva. A čo sa týka náhrady trov konania rovnako sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľky, že predmetnú nadstavbu súd v konaní o vysporiadaní BSM

neprejedná, tak v konaní o vyporiadanie BSM je vždy povinný rozhodnúť o celom návrhu, súd uviedol v tomto konaní, že nepovažuje ju za súčasť BSM a proti uvedenému názoru by mala navrhovateľka mať právo podať na odvolanie, ak by tak súd rozhodol. Preto nebola nútená podať samostatný návrh podľa ustanovenia Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal navrhovateľku na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania vo výške 301,45 euro, ktoré sú trovami právneho zastúpenia pri sadzbe tarifnej odmeny za 1 úkon vo veci samej a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 486,34 eura zníženej podľa vyhlášky číslo v sume 243,17 euro + režijný paušál vo výške 8,04 eura za 1 úkon + DPH vo výške 50,24 eura.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( ), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) zverejnením termínu vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom v 1. rade boli manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené a prebieha konanie o vyporiadanie ich BSM, v konaní o vyporiadanie BSM do masy BSM zahrnula i nadstavbu nad rodinným domom č. s. XXXX na parc. Č. 7953, ktorú postavila navrhovateľka s odporcom 1, so súhlasom odporcov 2 a 3 počas trvania manželstva. V konaní o vyporiadaní BSM súd konštatoval, že otázka ohľadne vlastníctva predmetnej nadstavby nemôže byť riešená v danom konaní, lebo táto skutočnosť je stále spornou a vlastníkmi rodinného domu, na ktorom je nadstavba postavená, sú osoby odlišné od účastníkov v predmetnom konaní. V konaní o vysporiadanie BSM účastníkov teda navrhovateľka zahrnula spornú nadstavbu. Konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia tohto konania. V spise o vyporiadanie BSM sú doklady, týkajúce sa nadstavby: úverová zmluva, podpora a nenávratný príspevok, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie. Navrhovateľka však mala preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem spravidla je daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. Z LV č. XXXX SK Trnava vyplýva, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parc. Č. 7953 - zast. Plochy a nádvoria vo výmere 354 m2, parc. Č. 7954/1 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 49 m2, parc. Č. 7954/2

- záhrady vo výmere 464 m2, k. ú. Y., okres Trnava, obec Y., sú RNDr. Z. Q. a manž. M., v podiele 1/1. Okresný úrad v Trnave vydal dňa 20. 8. 1997 Stavebné povolenie pod č. G 97/02170/ŽP-SP/Si, ktorým navrhovateľke a odporcovi 1 povolil zmenu stavby RD - rekonštrukciou a nadstavbou bytovej jednotky v podkroví. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 15. 8. 2000 pod č. G 2000/03843/ŽP-SP/ Si ako pre samostatnú bytovú jednotku situovanú v podkroví jestvujúceho rodinného domu prístupná samostatným schodiskom. Nadstavba nebola zapísaná na liste vlastníctva ako samostatná stavba a predmet vlastníctva. Správa katastra Trnava podaním zo dňa 25. 5. 2011 adresovanom navrhovateľke oznámila, že nie je možný zápis nadstavby do katastra nehnuteľností z dôvodu, že vlastnícke právo k nadstavbe a k pôvodnej stavbe rodinného domu je rovnaké. K vykonaniu záznamu je potrebné predložiť dohodu o založení spoluvlastníckych podielov, ktorá musí byť uzatvorená medzi vlastníkmi pôvodnej stavby a vlastníkmi nadstavby rodinného domu.

Správne bolo poukázané na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , podľa ktorého prístavby a iné stavebné zmeny zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci, pričom za stavebnú zmenu sa považuje i prístavba, ktorá spravidla má za následok i zmenu technických parametrov alebo aj funkcie a účelu stavby. K vykonaniu prestavby sú potrebné práce investičného charakteru; tieto investície samy však neovplyvňujú vlastníctvo stavby. Preto ak nebolo dohodnuté

nič iné, do vlastníctva toho, komu patrila stavba pôvodná pripadne aj prístavba vykonaná na základe stavebných úprav, pričom nie je rozhodné, kto bol stavebníkom. Z rozsudku NS SR nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci /stavby/ je možné iba v prípadoch, kedy sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú, že touto činnosťou sa zhotoví nová hnuteľná vec /stavba/. V danom prípade mohlo dôjsť k zhodnoteniu stavby odporcov 2, 3. V danom prípade je preto správny názor súdu I. stupňa, že nie je možné vyhovieť žalobe o určenie vlastníctva, inak ak by žalobe vyhovel, rozhodoval by o mase BSM. Táto otázka preto v konaní , má byť riešená ako otázka prejudiciálna, resp. prípadným medzitýmnym rozsudkom. Navrhovateľka sama nadstavbu do BSM v uvedenom konaní zahrnula a práve v danom konaní je potrebné sa s touto otázkou vysporiadať a ak by mal súd za to, že nadstavba do BSM nepatrí, rozhodnúť o prípadných investíciách. Skutočnosť, že vlastníkom spodnej časti nehnuteľnosti, ako to navrhovateľka udáva, nie sú navrhovateľka a odporca 1 a teda iné osoby ako účastníci konania o vyporiadanie BSM /odporca 2, 3/ nebráni tomu, aby o tejto veci bolo v uvedenom konaní rozhodované. V konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné preukázať naliehavý právny záujem, ktorý nie je daný. Určovacia žaloba smeruje k nastoleniu právnej neistoty terajšieho vlastníka veci /obzvlášť za situácie, kedy nadstavba je súčasťou veci patriacej vlastnícky odporcom 2, 3 a nie je inak vysporiadaná/. Nadstavba v danom prípade nie je ani evidovaná v katastri nehnuteľností ako samostatná stavba a prípadné vyhovenie žalobe bez ďalšieho /v zmysle predpisov o katastri nehnuteľnosti/ by nenastolilo právny stav, ktorý navrhovateľka očakáva.

Pri rozhodovaní o trovách konania nebolo možné prihliadať na ustanovenie , pretože ako tvrdila odvolateľka v odvolaní treba všímať aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní, ale súd pri vyporiadaní BSM musí o návrhu rozhodnúť a ak prístavbu nezaradí do masy BSM, vyporiada spoločné investície na ňu ako do cudzej nehnuteľnosti.

Preto bola žaloba správne zamietnutá a odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. stupňa potvrdil podľa ust.

Podľa ust. za použitia ust. rozhodol odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania za 1 úkon vo veci samej a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 486,34 eura zníženej podľa vyhlášky číslo v sume 243,17 euro + režijný paušál vo výške 8,04 eura za 1 úkon + DPH vo výške 50,24 eura

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.