Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5P-90-2022.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/90/2022
Uznesenie
Okresný súd Lučenec vo veci starostlivosti o maloleté deti: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky a A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti matky: I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: V. XXX/X, XXX XX K., t. č. bytom: S. XXX/X, XXX XX N. X - K., F. republika, štátna občianka SR a otca: R. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX, XXX XX C., štátny občan SR, o návrhu otca maloletých detí o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n e m á právomoc konať vo veci neodkladného opatrenia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom K. D., nar. XX.XX.XXXX a A. D., nar. XX.XX.XXXX. Súd konanie o nariadenie neodkladného opatrenia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom K. D., nar. XX.XX.XXXX a A. D., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Otec maloletých detí K. D., nar. XX.XX.XXXX a A. D., nar. XX.XX.XXXX sa svojim návrhom na vydanie neodkladného opatrenia doručenom tunajšiemu súdu dňa 31.08.2022 domáhal úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, tak že by mu boli maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti, tým pádom by žili na území SR. 2. Svoj návrh odôvodnil okrem iného tým, že v spoločnej domácnosti s matkou maloletých detí žil od roku 2003 do septembra 2020, kedy sa po vzájomnej dohode s matkou maloletých detí o spoločnom návrate domov na I. vrátil ako prvý a matka maloletých detí spolu s deťmi sa mala vrátiť po uplynutí I. polroka školského roku 2020/2021. Tento termín si ale bez dohody s navrhovateľom predĺžila do konca školského roka 2020/2021, s čím navrhovateľ nesúhlasil. Do dňa podania neodkladného opatrenia sa matka na územie SR s deťmi nevrátila. Navrhovateľ chodieval za deťmi do N. ako často len mohol, pričom poukázal na to, že mu matka bránila hlavne so synom, ktorý nemal vlastný mobilný telefón v kontakte s ním. Matka podľa jeho tvrdenia požíva alkoholické nápoje, o deti sa nestará riadne. Začiatkom tohto leta prišli deti ako každý rok na prázdniny ku starej mame do K., kde sa s nimi stretol. V priebehu prázdnin prišiel za ním syn. S deťmi mal naplánovanú letnú dovolenku, ktorú s ním nakoniec absolvoval len syn, dcéra na poslednú chvíľu dovolenku zrušila s odôvodnením, že prázdniny chce stráviť v kruhu rodiny a priateľov v K., nakoľko aj napriek prísľubu matky sa mali vrátiť po prázdninách späť do N.. Syn mu po návrate z dovolenky oznámil, že chce ostať u neho a nechce sa vrátiť do N.. T.č. sa syn nachádza u navrhovateľa v mieste jeho trvalého pobytu, kde ho prihlásil a pokračuje vo svojom štúdiu na tamojšej základnej škole. Súd zistil, že vo veci maloletých detí D. doteraz miestna príslušnosť súdnym rozhodnutím založená nebola. Je zrejmé, že maloleté deti podľa dohody rodičov zostali bývať s matkou v N.. Na I. pricestovali len za účelom strávenia letných prázdnin. Po prázdninách ostal syn bez akejkoľvek dohody rodičov u otca v D., ktorý ho tam prihlásil do školy. Maloletá K. sa mala vrátiť k matke do N.. Z uvedeného eklatantne vyplýva, že ani jedno dieťa v čase začatia konania nemalo na I. bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
3. Dňa 03.11.2022 tunajší súd požiadal Okresný súd Banská Bystrica o informáciu, či bolo začaté konanie o nariadenie návratu maloletých detí, kde mu bolo oznámené, že doposiaľ nebol podaný návrh o nariadenie ich návratu. 4. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (prepracované znenie) súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 5. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si v rámci výnimky z článku 7 ešte tri mesiace po presťahovaní zachovávajú právomoc na zmenu rozhodnutia o práve styku, ktoré bolo vydané v tomto členskom štáte pred tým, ako sa dieťa presťahovalo, ak osoba, ktorej bolo upravené právo styku uvedeným rozhodnutím, má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. 6. Podľa čl. 18 Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 7. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 10. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 11. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni a jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania. 12. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právomoc slovenských súdov je daná, ak maloleté dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. V danom prípade súd zistil, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je F. republika, kde sa maloleté deti dlhodobo zdržiavajú so svojou matkou. Ich pobyt v F. republike odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia, keďže tam navštevujú školské zariadenia. 13. Súd poukazuje na to, že obvyklý pobyt je autonómny pojem práva Európskej únie. Za obvyklý pobyt sa považuje miesto, ktoré odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho, rodinného prostredia, na tento účel sa berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky, dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie sa rodiny do tohto štátu, štátna príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa užíva v danom štáte. Tieto kritériá vyplývajú z judikatúry týkajúcej sa práva Európskej únie. Súd má za to, že maloleté deti nemajú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale na území F. republiky, nie je na základe tejto skutočnosti daná právomoc prejednať úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súdmi Slovenskej republiky, ale príslušným súdom F. republiky. Súd v súlade s § 9 CSP v nadväznosti na čl. 2 ods. 1 CSP konanie pre nedostatok právomoci v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zastavil a vyhlásil, že nemá danú právomoc, a to aj bez návrhu 14. Súd poukazuje na to, že je potrebné rešpektovať zásady určovania právomoci súdov členských štátov vo veciach rodičovských práv a povinností ustanovené Nariadením Rady (ES) č. 2019/1111 z 25.06.2019 bodu 19, 20, podľa ktorého kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa a mali by sa uplatňovať v súlade s ním. S cieľom zaručiť najlepší záujem dieťaťa by sa právomoc mala v prvom rade určovať podľa kritéria blízkosti. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá iba príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Krajinou obvyklého
pobytu dieťaťa je krajina, v ktorej dieťa reálne určitý čas žije, kde navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, rôzne mimoškolské aktivity, kde si vytvára citové väzby k príbuzným alebo priateľom. To, kde sa dieťa narodilo, kde je zaevidované k trvalému pobytu alebo ktorého štátu je dieťa občanom, nehrá dôležitú úlohu pri určení obvyklého pobytu dieťaťa. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. Z uvedeného vyplýva, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých situácií uvedených v nariadení, napríklad v prípade zmeny miesta pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti majú maloleté deti evidentne obvyklý pobyt v F. republike, nie na I., preto tunajší súd nemá právomoc v danej veci konať. 15. Okrem toho súd má vedomosť o tom, že maloleté deti boli otcom neoprávnene premiestnené na územie SR, kde otec bez súhlasu matky momentálne maloletého A. D., nar. XX.XX.XXXX zadržiava. 16. Súd podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd nemohol rozhodnúť inak, než s poukazom na čl. 18 citovaného nariadenia vyhlásiť, že nemá právomoc v predmetnej veci konať a následne v súlade s citovaným ustanovením § 9 CSP konanie zastaviť. 17. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 358 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veci práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie