Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/694/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: X. banka a. s., L. námestie 3, Y., M.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou D. legal, s.r.o., E. 2, Y., IČO: 36 XXX XXX, proti povinnej: J. U., nar. X.XX.XXXX, H. XX, zomrela dňa X.XX.XXXX, o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora G.. U. O., Exekútorský úrad Bratislava, S. pod č. EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. -16 zo dňa 4.9.2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa X.X.XXXX domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave sp. zn. II/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý zaväzoval povinnú k zaplateniu sumy XXX,XX eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa sa oboznámil s predloženými písomnými dôkazmi - rozhodcovským rozsudkom, zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty, a obchodnými podmienkami pre medzinárodné kreditné karty a skúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad so zákonom. Z predloženého rozhodcovského rozsudku zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa XX.X.XXXX uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX na základe, ktorej oprávnený poskytol povinnej úverový rámec vo výške XXX,XX eur. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a uviedol, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje nielen možnosť, ale i povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc a príslušnosť na rozhodcovskej doložke, ktorá bola dohodnutá v časti zmluvy (vyjadrenie žiadateľa - držiteľa celkového úverové rámca). Podľa rozhodcovskej doložky, banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom N. bánk v Bratislave jedným rozhodcom. Podľa súdu prvého stupňa bola týmto spotrebiteľovi fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej

splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam. Takáto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 4 absolútne neplatná. Rozhodcovská doložka nie je platná a preto nemohla založiť právomoc a príslušnosť rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Jeho rozhodnutie preto nemá legitimitu a nie je spôsobilým exekučným titulom. Preto súd prvého stupňa na základe uvedeného zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť. V dôvodoch odvolania oprávnený poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods.4 písm. r/ OZ, podľa ktorého postup súdu prvého stupňa nebol správny. Uviedol, že z tejto vyplýva, že ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky a neznamená rozpor s dobrými mravmi, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si svoje práva voči dlžníkovi uplatnil na príslušnom rozhodcovskom súde podľa tejto rozhodcovskej doložky. Poukázal na ustanovenie § 93b ods.1 zákona č.483/1991 Zb. o bankách a uviedol, že oprávnený na základe uvedeného ustanovenia ponúkol neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy /doložky/ a povinný s ňou súhlasil. V prípade, že by s ňou nesúhlasil, mal možnosť túto v lehote XX dní odo dňa podpisu zmluvy vypovedať, čo neurobil. Uviedol, že úverová zmluva bola uzatvorená pred X.X.XXXX, a preto práva a povinnosti z nej vzniknuté nemožno posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 OZ, čo platí aj pre ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ OZ. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XCoE/XXX/XXXX, Krajského súdu Prešov sp.zn. XCoE/XX/XXXX a Krajského súdu v Bratislave sp.zn.XXCoE/XXX/XX, z ktorých citoval viaceré časti a v závere uviedol, že je presvedčený, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní, že rozsudok bol vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku a nedochádza teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora sú v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi XX.XX.XXXX. Povinná dňa X.XX.XXXX zomrela. Dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX. Uznesením súdu zo dňa X.X.XXXX, právoplatným dňa X.X.XXXX bolo konanie pre nemajetnosť povinného zastavené.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na rozhodnutia súdov v Slovenskej republike v obdobných veciach, odvolací súd k tomu uvádza, že tieto nie sú pre konajúci súd záväzné a okrem toho existujú aj rozhodnutia súdov s iným právnym posúdením.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Podstatná námietka oprávneného v odvolaní je, že pri zmluvách o úvere súd je oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky podľa znenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) iba u zmlúv uzavretých po 1.1.2008 a keďže zmluva v prejednávanej veci bola uzavretá dňa XX.X.XXXX, súd prvého stupňa nebol oprávnený rozhodcovskú doložku podľa uvedeného ustanovenia

posudzovať a tiež, že posudzovanie rozhodcovskej doložky podľa uvedeného ustanovenia, nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri H. bankovej asociácie v Y., Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. II/XXXX-XXXX.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v časti zmluvy Vyjadrenie žiadateľa - držiteľa celkového úverové rámca za rozpornú s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, čo oprávnený namietal s poukazom na túto právnu úpravu, ktorá sa stala účinnou až po uzavretí zmluvy, ktorú oprávnený a povinná uzavreli dňa XX.X.XXXX.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Občiansky zákonník síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred XX.XX.XXXX. Občiansky zákonník účinný do XX.XX.XXXX len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zákon s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a , išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve má teda za následok, že táto podmienka je od počiatku absolútne neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 a preto platí, že strany sa na riešení svojich sporov pred rozhodcovským súdom nedohodli. Absolútna neplatnosť totiž znamená, že na právny úkon sa hľadí, ako keby urobený nebol a tento právny úkon ani nevyvoláva právne následky. Nemožno preto pripustiť výklad, podľa ktorého dôsledkom vyslovenia neplatnosti rozhodcovskej doložky by ostala zachovaná možnosť prejednať spor pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským súdom. Pre takýto záver je nevyhnutná existencia platne uzavretej rozhodcovskej doložky, a to podľa ustanovenia § 3 a nasledujúce Zákona o rozhodcovskom konaní.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, Všeobecné obchodné podmienky X. banky, a.s., v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto všeobecné obchodné podmienky nie je možné považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve. Úprava obsiahnutá v Zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v prejednávanej veci dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. 2Cdo XXX/ XXXX).

Ak oprávnený poukazuje na ustanovenie § 93b ods.1 zákona č. 483/1991 Zb. o bankách odvolací súd uvádza, že podľa uvedeného ustanovenia mal byť povinný o ponuke na rozhodnutie sporov rozhodcovským súdom poučený tak, aby mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme návrh

na uzavretie rozhodcovskej doložky. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, oprávnený výlučné riešenie sporov rozhodcovským súdom už sám uviedol v ňom vopred vypracovanom tlačive, ktoré je žiadosťou povinného o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, nevyplýva z neho, že by povinný o rozhodovaní sporov v rozhodcovskom konaní bol poučený, čo v žiadnom prípade nespĺňa zákonnú požiadavku o povinnosti oprávneného poučiť povinného tak, aby sa mohol rozhodnúť, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú doložku. Oprávnený teda sám nesplnil požiadavky uvedené v § 93b ods.1 Zákona o bankách.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Preto neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, a teda rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe a je dostatočným dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom konaní pasívny a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. X W. X/XXXX, princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ (táto skutočnosť nebola v konaní sporná), nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa zákonný princíp ochrany práv spotrebiteľa.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bol prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.