Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1To-37-2022.pdf
PDF · 78.08 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/37/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 8. novembra 2022 prejednal odvolanie podané obžalovaným F. H., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/72/2021 z 3.3.2022 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného F. H. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/72/2021 z 3.3.2022 bol obžalovaný F. H. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
dňa 21.8.2021 v čase okolo 06.27 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo značky ŠKODA FELICIA, evidenčné číslo TS 099 BE po ceste číslo I/59 v meste Tvrdošín, z ktorej odbočil na parkovisko pred obchodný dom TESCO, na ktorom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Tvrdošín, pričom lekárskym vyšetrením ku skúške na alkohol v krvi mu bolo zistené 1,13 promile alkoholu v krvi.
Za to mu súd podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 2 roky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 28 mesiacov.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného. Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho podania doručeného Okresnému súdu Námestovo dňa 17.3.2022 (na poštovú prepravu podané 15.3.2022). Obžalovaný v podanom odvolaní uviedol, že trvá na svojom stanovisku, podľa ktorého alkohol vypil až za situácie, že auto, ktoré predtým riadil, stálo na parkovisku s vypnutým motorom. Za klamlivú označil výpoveď zakročujúceho policajta D., nakoľko tento ho nezastavil štandardným spôsobom. Opakovane uviedol, že pokiaľ sa policajná hliadka dostavila na parkovisko, on už na tomto stál s osobným autom a s vypnutým motorom. Ďalej spochybnil závery lekárskeho vyšetrenia hladiny alkoholu v odobratej krvi. Vzhľadom na neexistenciu objektívnych dôkazov svedčiacich o jeho vine označil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za nezákonný. Sudkyňa okresného súdu jeho osobu odsúdila na základe osobných domnienok. Zvýraznil tú skutočnosť, že v priebehu štyridsiatich rokov vlastníctva vodičského preukazu nemal dopravnú nehodu a takýto stav okresný súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy. Súd mal správne postupovať v zmysle zásady in
dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného a nemal celú záležitosť vybaviť svojským spôsobom v rozpore so zákonom.
Na verejnom zasadnutí konanom na krajskom súde, ktoré sa po splnení zákonných podmienok konalo v neprítomnosti obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o uznanej vine a uloženom treste.
Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými a vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patrila výpoveď zakročujúceho príslušníka polície M. D., ako aj ďalšie listinné dôkazy, a to výsledok lekárskeho vyšetrenia ku skúške na alkohol v krvi, evidenčná karta vozidla Škoda Felicia a evidenčná karta vodiča - obžalovaného. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou napadnutého rozhodnutia, okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom. Preskúmaním dôvodov podaného odvolania obžalovaného odvolací súd prijal záver, že tieto sú len opakovaním obhajoby F. H. či už z prípravného konania alebo hlavného pojednávania. Okresný súd sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku s týmito dôvodmi podrobne zaoberal a na tieto vo väčšom rozsahu reagoval. Krajský súd s prihliadnutím na obsah podaného odvolania opakovane v zmysle napadnutého rozsudku uvádza, že z výpovedí zakročujúceho príslušníka polície jednoznačne vyplynul záver, podľa ktorého obžalovaný F. H. v inkriminovanom čase viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia, ev.č. TS 099 BE, a to pod vplyvom alkoholu (1,13 promile alkoholu v krvi). V súvislosti s týmto konštatovaním a prezentovanou obhajobou obžalovaného krajský súd poukazuje na podstatné rozpory v jeho výpovediach z prípravného konania a hlavného pojednávania. Okresný súd pri rozhodovaní o vine, tak ako na to poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, mal k dispozícii dve verzie výpovedí obžalovaného, ako sa mal stíhaný skutok uskutočniť. Krajský súd nezistil zo spisového materiálu žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by spochybňovala obsah svedeckej výpovede zakročujúceho príslušníka polície. Obhajobu obžalovaného preto odvolací súd vyhodnotil ako krajne nedôveryhodnú a produkovanú so zrejmým účelom zbaviť sa trestnej zodpovednosti. V neuvedených podrobnostiach týkajúcich sa uznanej viny preto krajský súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. S týmito dôvodmi sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil a tieto si aj osvojil. Záverom tejto časti je potrebné doplniť, že pokiaľ obžalovaný spochybnil výsledky krvnej skúšky dokumentujúcej prítomnosť alkoholu v jeho krvi, ani tieto námietky nezodpovedajú realite. Zo spisového materiálu, a to najmä z listinného dôkazu na č.l. 85 spisu jednoznačne vyplýva záver, že osoba obžalovaného, ktorému bola krv na vyšetrenie odobratá, je riadne identifikovaná, a to menom, priezviskom a dátumom narodenia. Taktiež samotné vyšetrenie je označené príslušným číslom. Skutočnosť, že obžalovaný bol už pred odberom vzorky krvi pod vplyvom alkoholu, dokumentovala lekárska správa so žiadosťou o toxikologické vyšetrenie, zadokumentovaná na č.l. 3 spisu. Krajský súd sa preto s obhajobnými námietkami obžalovaného nestotožnil a v otázke uznanej viny prijal už vyššie prezentovaný záver.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.
Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu krajský súd vyhodnotil ako primeraný, zákonný a spravodlivý. Druh a výmera trestu odráža najmä hodnotenie osoby obžalovaného, ale aj jeho postoj k súčasne stíhanému trestnému činu. Obžalovaný spáchanie trestného činu poprel a takýmto spôsobom dal jasne najavo, že so závermi prvostupňového súdu o jeho vine sa nestotožňuje. Zaujal preto aj podľa názoru krajského súdu nekritický postoj k stíhanému trestnému činu, a to za situácie, že jeho vina bola vykonaným dokazovaním bezpochybne preukázaná. Záverom je potrebné zvýrazniť, že už v minulosti bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody, i keď sa v tomto prípade na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Preto aj v tejto časti odôvodnenia výroku napadnutého rozsudku okresného súdu sa krajský súd v celom rozsahu s prezentovanou argumentáciou stotožnil.
Pre uvedené skutočnosti odvolanie obžalovaného krajský súd zamietol postupom podľa § 319 Tr. por., pretože nie je dôvodné.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.