Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43C-309-2015.pdf
PDF · 91.39 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/309/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa: S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. V. č- XXX, C., zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS s. r. o., so sídlom Mierové námestie č. 2, Galanta, IČO: 47 551 372, proti odporcovi: DÓVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436, so sídlom Einsteinova č. 25, Bratislava, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t u p u j e Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2, Bratislava.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.06.2015, doplneným na základe výzvy súdu podaním doručeným dňa 25.06.2015 domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadal odporcovi uložiť povinnosť vyradiť navrhovateľa zo zoznamu dlžníkov uverejneného na www.dovera.sk <http://www.dovera.sk/> až do právoplatného rozhodnutia o návrhu navrhovateľa o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vedeného na okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17Cpr/12011.
Návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľ ako fyzická osoba vedie súdny spor so svojim zamestnávateľom: C. J. - C., miesto podnikania: I. XXX/XX, T., X.: XXXXXXXX o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru vedený na Okresnom súde Trnava pod č.k. 17Cpr/1/2011, ktorý úzko súvisí s nutnosťou vydania navrhovaného predbežného opatrenia, keď v dôsledku ukončenia pracovného pomeru medzi navrhovateľom a jeho zamestnávateľom zo dňa 16.08.2011 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovného pomeru, platnosť ktorého navrhovateľ vo vyššie označenom spore napadol, zamestnávateľ ku dňu 15.08.2011 odhlásil navrhovateľa so Sociálnej a tiež zdravotnej poisťovne, ktorou je v tomto prípade odporca a prestal za navrhovateľa odvádzať preddavky na povinné zdravotné poistenie. Listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým navrhovateľ voči zamestnávateľovi poprel akékoľvek závažné porušenie pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité zrušenie pracovného pomeru mu súčasne oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní v zmysle pracovnej zmluvy, čo mu doposiaľ zamestnávateľ neumožnil. Z tohto dôvodu navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX podal na Okresný súd Trnava návrhu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenie, že jeho pracovný pomer naďalej trvá. Nakoľko si bol navrhovateľ vedomý, že nemá odvádzané preddavky do Sociálnej poisťovne, napriek nesúhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru, bezodkladne požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko C. o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, avšak zamestnávateľ
navrhovateľovi na jeho žiadosť nevydal potvrdenie zamestnaní podľa § 75 Zákonníka práce, na základe ktorého by sa vedel preukázať, že nie je zamestnaným, a preto úrad práce navrhovateľa do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaevidoval; k tomuto došlo až 02.01.2013, odkedy začal odvádzať za navrhovateľa preddavky na sociálne a zdravotné poistenie Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, resp. štát. Dňa XX.XX.XXXX bol navrhovateľovi doručený od odporcu Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX vydaný na základe § 17a zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť odporcovi dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné na verejné zdravotné poistene za obdobie od XXXX/XX do XXXX/XX v sume 902,69 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10,- eur a dňa 28.03.2013 Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť odporcovi dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné na verejné zdravotné poistene za obdobie od 2012/05 v sume 390,64 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10,- eur, proti ktorým navrhovateľ v zmysle § 17a ods. 4 citovaného zákona podal námietky, ktoré však odporca neakceptoval a po nadobudnutí ich vykonateľnosti podal návrhy na vykonanie exekúcie na exekútorský úrad JUDr. Borisa Sobolovského, Koceľova 15, Bratislava, na základe čoho navrhovateľ dňa 27.12.2012 obdržal upovedomenie o začatí exekúcie č.k. EX 20638/2012-3 zo dňa 19.12.2012 a dňa 13.03.2014 upovedomenie o začatí exekúcie č.k. EX 42506/2013-4 zo dňa 05.03.2014. V oboch exekučných konaniach navrhovateľ podal námietky, pričom v prvom prípade Okresný súd Nitra uznesením č.k. 23Er 1481/2012-38 zo dňa 06.08.2013 povolil odklad exekúcie a v druhom prípade uznesením 24Er 1087/2013, EX 42506/2013 zo dňa 17.07.2014 námietky navrhovateľa zamietol, pričom o odvolaní navrhovateľa voči tomuto uzneseniu zo dňa 17.07.2014 Krajský súd v Nitre doposiaľ nerozhodol. V dôsledku týchto skutočností Upozornením ti dňa 02.10.2014 zn. C odporca navrhovateľovi oznámil, že ku dňu 29.09.2014 voči nemu eviduje pohľadávku vo vše 1.303,76 eur a preo ho v súlade s platnou legislatívou zaradil do zoznamu dlžníkov zverejneného na webovej stránke www.dovera.sk <http://www.dovera.sk/> s tým, že zaradením do tohto zoznamu navrhovateľ stratil podľa Zákona o zdravotnom poistení nárok na úhradu inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti, a preto si prípadnú budúcu poskytnutú odkladnú starostlivosť bude uhrádzať sám. Navrhovateľ voči zaradeniu do zoznamu dlžníkov podal podľa § 25a ods. 3 zákona o zdravotnom poistení námietku spolu s výzvou na jeho vyňatie zo zoznamu dlžníkov, nakoľko so zaradením do zoznamu dlžníkov nesúhlasil s poukazom na prebiehajúci spor so svojim zamestnávateľom o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, v ktorom Okresný súd Trnava už rozhodol rozsudkom č.k. 17Cpr 1/2011-66 zo dňa 19.07.2012 tak, že žalobu navrhovateľa zamieta, neskôr po zrušení citovaného rozsudku odvolacím súdom rozsudkom v poradí druhým zo dňa 17.10.2014, že okamžité skončene pracovného pomeru je neplatné a pracovný pomer trvá, avšak v dôsledku podaného odvolania zo strany zamestnávateľa toto konanie doposiaľ nie je právoplatne ukončené. Ďalej poukazoval na platnú legislatívu, predovšetkým ust. § 25a ods. 1, § 9 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení a ust. § 79 ods. 1 a § 142 ods. 3 Zákonníka práce s tým, že je potrebné prihliadať ku skutočnosti, že po oznámení zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, buď mu do právoplatného rozhodnutia začne prideľovať prácu, alebo mu túto neprideľuje, avšak poskytuje mu náhradu mzdy a až do rozhodnutia súdu výkon práce na základe pracovnej zmluvy končí a v závislosti od toho, ako sa pracovný spor skončí, v plnej miere pokračuje trvanie pracovného pomeru alebo zo zákona sa takáto práca skončí, pričom z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zamestnanec trvá na to, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával za splnenia zákonných podmienok je primárnym dôsledkom tejto skutočnosti aj to, že zamestnávateľ zostáva i naďalej platiteľom poistného na verejné zdravotné poistenie, a preto odporca nemal po upovedomení zo strany navrhovateľa o uvedených skutočnostiach žiaden zákonný dôvod považovať ho za samoplatcu a už vôbec ho označiť za dlžníka zasiahnuť tak do jeho reputácie, nakoľko platiteľom poistného na verejné zdravotné poistenie v prospech odporcu má byť v tejto veci i naďalej zamestnávateľ a až v prípade rozhodnutia súdu o platnom skončení pracovného pomeru by si mohol uhradené poistné zamestnávateľa spolu s náhradou mzdy uplatňovať u navrhovateľa ako bezdôvodné obohatenie. V danom prípade teda nemožno za dlžníka považovať navrhovateľa, ale jeho zamestnávateľa, ktorý ho protizákonne odhlásil z povinného zdravotného poistenia napriek tomu, že navrhovateľ podal na súd návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru a žiadal od zamestnávateľa ďalšie prideľovanie práce, a teda splnil všetky zákonom predpísané náležitosti, aby bol aj naďalej zamestnancom zamestnávateľa, ktorý si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť za neho odporcovi preddavok na poistné, a preto postup odporcu spočívajúci vo vymáhaní dlžnej čiastky poistného ,ako aj zaradenie navrhovateľa do zoznamu dlžníkov a jeho zverejnenie na internetovej stránke odporcu je v rozpor so Zákonom o zdravotnom poistení. Na tieto dôvody navrhovateľa odporca reagoval listom, ktorým navrhovateľa odmietol vyradiť, resp. vyňať zo zoznamu dlžníkov s odôvodnením, že jeho postavenie v dôsledku vedenia súdneho sporu je z pohľadu zamestnanca v
zmysle Zákonníka práce spochybniteľné a podľa Zákona o zdravotnom poistení nebol zamestnancom, nakoľko nevykonával zárobkovú činnosť, na základe ktorej by mu vznikol nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 580/2004 Z.z. o dani z príjmov, keď s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 11 ods. 3 sa za zamestnanca osoba považuje v dňoch, kedy príjem poberá, pričom ale navrhovateľ podľa názoru odporcu príjem nepoberal, a teda jeho vymeriavací základ na určenie poistného na verejné zdravotné poistenie neexistoval, pričom okrem toho ho zamestnávateľ dňa 15.08.2011 odhlásil ako svojho zamestnanca a po tomto dátume bol teda povinný platiť si poistné sám ako dobrovoľne nezamestnaná osoba s tým, že súdny spor medzi navrhovateľom a jeho zamestnávateľom nemá vplyv na to, že pohľadávka navrhovateľa ako samoplatiteľa podľa Zákona o zdravotnom poistení reálne existuje. S takouto argumentáciou odporcu sa navrhovateľ nestotožňuje, keď poukázal na paralelu situácie pokiaľ by zamestnávateľ v rozpore so zákonníkom práce nevyplatil zamestnancovi náhradu mzdy za prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce a k tomu by neoprávnene počas ich trvania odhlásil zamestnanca z verejného zdravotného poistenia, musel by si zamestnanec podľa výkladu odporcu hradiť poistné na verejné zdravotné poistenie ako samoplatiteľ. Svojvoľný výklad ustanovení Zákona o zdravotnom poistení a Zákona o dani z príjmov zo strany odporcu bez akéhokoľvek súvisu a širšieho kontextu s ustanoveniami Zákonníka práce znamená tolerovanie protiprávneho stavu zo strany odporcu, na ktoré dopláca poistenec, v tomto prípade navrhovateľ. Dôsledkom neoprávneného zverejnenia navrhovateľa v zozname dlžníkov pritom je, že má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, poskytovanej osobe pri náhlej zmene zdravotného stavu, bezprostredne ohrozujúcej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo náhle zmeny jej správania alebo konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou a život ohrozujúcou nákazou, súčasťou ktorej je aj neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zriadenia, medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov a príjemcov orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu, pričom ju vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby. Všetky ostatné zdravotné výkony, preventívne prehliadky, kúpeľnú starostlivosť ako aj platbu za lieky, výkony vedúce k zisteniu choroby zo zoznamu prioritných chorôb a to aj u iných, ako všeobecných lekárov, stomatologické vyšetrenia, vyšetrenia v prípade úrazov si navrhovateľ však musí vzhľadom na nie svoju vinou vzniknutý stav hradiť sám. V súčasnosti je nezamestnaný a nepoberá žiaden príjem, preto akékoľvek ďalšie výdavky môžu mať pre neho alebo jemu blízke osoby zvlášť nepriaznivé následky, pričom v dôsledku svojej nepriaznivej situácie navrhovateľa si odkladnú zdravotnú starostlivosť v prípade potreby nevie hradiť sám a ak by si ju hradiť, chcel, musí sa stále viac zadlžovať. V súčasnej situácii nevie absolvovať ani len lekárske vyšetrenie u všeobecného lekára. S poukazom na čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 a 2 Charty práv pacienta, prijatej vládou Slovenskej republiky dňa 11.04.2001 upravujúcej ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti napokon argumentoval tým, že mu odporca svojim protiprávnym zverejnením navrhovateľa v zozname dlžníkov odporcu došlo k popretiu z nich garantovaných práv navrhovateľa, a teda porušuje navrhovateľove ústavné právo na ochranu zdravia a na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, čím ho vystavuje riziku zhoršenia jeho zdravotného stavu, pričom vyhovením jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, osvedčenie súvisiaceho nároku považoval za nesporné, dôjde k dočasnej úprave pomerov účastníkov konania tak, aby do rozhodnutia súdu vo veci nemohol byť navrhovateľ uverejnený v zozname dlžníkov a aby tak nebol ohrozený jeho zdravotný stav, život a v neposlednom rade reputácia. Svojim neskorším podaním doplnil, že vo veci samej sa aj proti odporcovi mieni domáhať určenia, že navrhovateľ nie je dlžníkom poisťovne Dôvera, pričom naliehavý právny záujem vo veci odôvodňoval práve tým, že v dôsledku neoprávneného zverejnenia navrhovateľa v zozname dlžníkov má navrhovateľ garantované právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, čím je porušované jeho Ústavou garantované právo na ochranu zdravia a ostatnými vyššie uvedenými skutočnosťami.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné
konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Právomoc súdu je v ustanovení § 7 O. s. p. vymedzená nasledovne: v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (ods. 1). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (ods. 2). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (ods. 3).
Základom predmetného konania je navrhovateľom tvrdené nezákonné a neoprávnené zapísanie jeho osoby do zoznamu dlžníkov v zmysle § 25a zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.
Podľa § 25a ods. 3 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona o poisťovníctve v znení neskorších predpisov dlžník zverejnený v zozname dlžníkov má právo namietať zaradenie do zoznamu dlžníkov. Námietku je možné podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe na elektronickej adrese, ktorú je zdravotná poisťovňa povinná zverejniť spolu so zoznamom dlžníkov.
Podľa § 25a ods. 4 je zdravotná poisťovňa povinná a/ preveriť opodstatnenosť námietky a vyjadriť sa k námietke do piatich pracovných dní od jej prijatia, b/ vyradiť dlžníka zo zoznamu dlžníkov lehote podľa písmena a/ ak je námietka opodstatnená.
Podľa § 22 písm. g/ cit. zákona poistenec má právo domáhať sa ochrany práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia v konaní pred úradom - t.j. Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorého zriadenie a pôsobnosť je upravená v zákone č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z citovaných ustanovení vyplýva záver, že zákonodarca považoval právo poistenca namietať svoje zaradenie do zoznamu dlžníkov za verejnoprávny nárok, o ktorom autoritatívne rozhoduje zdravotná poisťovňa ako predstaviteľ štátnej správy v oblasti zdravotného poistenia.
Pokiaľ zákonodarca určil orgán (úrad), ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zákona týkajúcich sa zdravotného poistenia a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad verejným zdravotným poistením, potom tento orgán (úrad) je oprávnený a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil.
S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že nemá právomoc rozhodovať o dôvodnosti/opodstatnenosti zaradenia navrhovateľa do zoznamu dlžníkov, keďže by mal rozhodovať o otázkach patriacich do právomoci osobitne zákonom určeného orgánu, resp. úradu, čím by prekročil svoju právomoc vymedzenú v ustanovení § 7 ods. 1 O. s. p. Keďže nedostatok právomoci zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, súd konanie podľa § 104 ods. 1 prvej vety O. s. p. zastavil v celom rozsahu. Po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako príslušnému orgánu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.
Poučenie:
P O U Č E N I E :
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.