Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/419/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, proti žalovanému: Š. W., A.. XX.XX.XXXX, W. O., W. XXX, o zaplatenie 2.801,38 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 690,09 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 790,09 eur od 20.03.2014 do 26.11.2014, zo sumy 700,09 eur od 27.11.2014 do 03.03.2015, zo sumy 695,09 eur od 04.03.2015 do 06.04.2015 a zo sumy 690,09 eur od 07.04.2015 do zaplatenia v splátkach po 81 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

V časti o zaplatenie 20 eur súd konanie z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 11.08.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 2.801,38 eur s príslušenstvom (9,25% úrokom z omeškania ročne a náhradou trov konania). Žalobný nárok odôvodnil tým, že dňa 08.04.2010 so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 eur, žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 42 splátkach po 80,37 eur mesačne v termínoch splatnosti podľa zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok, do času zosplatnenia úveru zaplatil spolu len 514,16 eur. Žalobca úver zosplatnil. Suma neuhradených splátok predstavuje 2.861,38 eur. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ).

Žalovanému bola doručená žaloba dňa 16.02.2015, k žalobe sa vyjadril písomným podaním z 23.02.2015 s tým, že nesúhlasí s nárokom žalobcu, zmluvu podpísal, ale miesto schválenej sumy 3.000 eur mu na účet bola zaslaná sumy 2x 1.250 eur. Je nemajetný, spláca viacero úverov, žiadal o možnosť splátkového kalendára.

Písomným podaním zo dňa 15.06.2015 vzal žalobca (pred prvým pojednávaním) žalobu v časti o zaplatenie 20 eur späť.

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu súd konanie v späťvzatej časti zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca podľa výpisu z obchodného registra okrem iných činností poskytuje úvery a pôžičky nebankovým spôsobom a poskytuje aj spotrebiteľské úvery nebankovým spôsobom.

Úverová zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok, je formulárové tlačivo s predtlačeným označením veriteľa - žalobcu, s názvom „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“, do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V danom prípade žiadal žalovaný podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 1.500 eur s tým, že úver bude splácať v 42 splátkach vždy k 16. dňu mesiaca po 80,37 eur (celkom 3.375,54 eur). Formulár žalovaný podpísal dňa 31.03.2010. Na formuláre sa v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením „nevypĺňajte“, z ktorého bodu vyplýva (iným písmom) schválená výška úveru 1.500 eur s podmienkami splácania po dobu 42 mesiacov v 16. deň mesiaca po 80,37 eur. Ročná percentuálna miera nákladov - RPMN za úver bola vyčíslená v bode 6. na 68,02%. Žalobca formulár podpísal dňa 08.04.2010, preukázateľne do formulára dopĺňal nové údaje (v bode 6.), po podpísaní formulára žalovaným.

Žalobca zároveň dňa 08.04.2010 vystavil aj dokument s názvom „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8100029002“, z ktorého vyplývajú údaje zo zmluvného formulára, ďalej údaje k schválenej výške úveru - 1.500 eur, výška splátok úveru, RPMN, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy o revolvingovom úvere - 08.04.2010 a dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere - 08.04.2010.

Podľa predloženej „Karty klienta“ k zmluve č. 8100029002 zo dňa 20.03.2014 bola žalovanému na úvere vyplatená čiastka 1.284,25 eur a do 18.03.2011 splatil celkom sumu 574,16 eur. V zmysle písomného podania žalobcu z 15.06.2015 v priebehu konania žalovaný na úvere zaplatil 1x 10 eur a 2x 5 eur.

Listom zo dňa 03.05.2011 žalobca oznámil žalovanému s poukazom na jeho omeškanie s úhradou splátok č. 10,11,12 v dĺžke 74 dní sumu omeškaných splátok celkom 241,11 eur s výzvou na úhradu do 15 dní pod hrozbou uplatnenia zmluvných sankcií a straty výhody splátok úveru.

Žalovaný vypovedal, že podľa neho dlh predstavuje 800 eur, na úvere dostal len sumu 1.250 eur, peniaze mu boli poslané na účet do banky. Súbežne s týmto úverom prebieha na tunajšom súde konanie aj vo veci druhého úveru od žalobcu (sp. zn. ). Súhlasil s vyčíslením údajov v Karte klienta o prečerpaných peňažných prostriedkoch a o splátkach. Žiadal o možnosť dlh splácať po 10 eur mesačne.

Podľa vyžiadaného výpisu z účtu žalovaného dňa 09.04.2010 bola od žalobcu na jeho účet pripísaná suma 1.284,25 eur (variabilným symbolom platby je číslo zmluvy).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 2 veta prvá včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.

Podľa § 44 ods. 2 prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 46 ods. 1 písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Žalobca má (aj mal) v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol dodávateľom a zároveň veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a tiež § 52 ods. 3 OZ, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa ako vyplýva z § 52 ods. 4 aj z § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi.

Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

V danom prípade by teda malo ísť (podľa obsahu žiadosti a tiež podľa žaloby) o zmluvu spotrebiteľskú a naviac o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných) dojednaní, z ktorých vyplýva, že žalobca ako veriteľ mal požičať žalovanému finančné prostriedky a žalovaný sa mal zaviazať tieto vrátiť v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Z tohto spolu s okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa je potom nutné vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úprave podľa OZ, ale tiež zákonnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ZSÚ). Spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Tu touto formou má byť, podľa tvrdenia žalobcu, zmluva o revolvingovom úvere. Z tohto potom nutne vyplýva, že takáto zmluva musí spĺňať zákonom dané podmienky uvedené nielen v zákonných ustanoveniach OZ, ale aj ZSÚ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ZSÚ musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť.

Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

V zmysle § 4 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Dôsledky nedodržania písomnej formy zmluvy sankcionuje ustanovenie neplatnosťou zmluvy.

Z predloženej listiny (zmluvného formulára) však možno bez pochýb ustáliť iba to, že žalovaný požiadal dňa 31.03.2010 o úver vo výške 1.500 eur, žalobca však do formulára dopísal ďalšie, iné údaje. Je jednoznačné, že v prípade doplňovania údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 , ktorú mal žalovaný prijať a keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalovaný mal formulár opäť opatriť svojím podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozície žalobcovi. V danom prípade však tento postup nebol súdu preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a preto súd uzavrel, že zmluva je neplatná a plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť, možno preto uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

V zmluvných dojednaniach je popísaný postup uzatvárania zmluvy. V praxi podľa tohto je postup taký, že 1./ dlžník vyplní žiadosť/zmluvu, bod 5. žiadosti/zmluvy a podpíše ju iba on, ale listina ešte nie je vyplnená v bode 6., pri ktorom je uvedená poznámka „nevypĺňajte“, 2./ takto podpísaná a v bode 6. nevyplnená zmluva ide žalobcovi, aby posúdil, či žiadosti dlžníka vyhovie alebo nie a v akej výške, 3./ žalobca ako dodávateľ a veriteľ v jednej osobe posudzuje žiadosť/zmluvu dlžníka, 4./ po vyhodnotení, keď žalobca do žiadosti/zmluvy zapracoval možnosť zníženia a vykonania aj iných zmien, bez toho, aby to bolo považované z jeho strany za porušenie zmluvy, vyhotoví oznámenie pre dlžníka, podpíše žiadosť/ zmluvu a následne 5./ tieto listiny zasiela dlžníkovi. Z tohto postupu vyplýva, že spotrebiteľ, a teda aj žalovaný vlastne najprv podpíše žiadosť/zmluvu, kedy však nie je vôbec zrejmé a jednoznačné, jasné a určité, či sumu, akú uviedol v žiadosti, aj fakticky dostane. Navyše samotný žalobca do zmluvných dojednaní zapracoval text o tom, že takto vyplnená a žalovaným podpísaná žiadosť/zmluva sa považuje iba za návrh (bod 2.1. zmluvných dojednaní). Žalobca ako veriteľ si vyhradil právo žiadosť dlžníka posúdiť a prípadne ním požadovanú výšku znížiť alebo zmeniť iné parametre. V tomto smere by takéto dojednanie samo o sebe nebolo v rozpore so zákonom, ani s dobrými mravmi a ani s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodu. Žalobca však zapracoval do zmluvy dojednania, že takéto zmeny môže urobiť jednostranne, nezávisle od vôle spotrebiteľa, bez jeho súhlasu, bez toho, aby mal možnosť spotrebiteľ, teda aj žalovaný sa k tomu vyjadriť a následne sa rozhodnúť, či podpíše alebo nie takýto návrh zmluvy, ktorý mu predložil veriteľ ako dodávateľ. Do zmluvy (do jej zmluvných dojednaní, tzv. všeobecných zmluvných podmienok) dokonca zapracoval súhlas dlžníka, že s oznámením o schválení úveru bude oboznámený po jeho odoslaní žalobcom žalovanému (ale až potom, čo už žiadosť/zmluvu žalovaný podpísal). Takže s obsahom oznámenia by sa mal dlžník oboznámiť podľa dojednaní v zmluve až po tom, čo by ho už zmluva mala zaväzovať. Ide o dojednanie jednoznačne koncipované v prospech výlučne jednej strany - dodávateľa na úkor a v neprospech dlžníka - spotrebiteľa, ktorého takýmito dojednaniami zbavujú jeho práva slobodného rozhodnutia či podmienky, ktoré mu dodávateľ oznámi až dodatočne prijme alebo nie a zaväzujú ho k prijatiu týchto podmienok nezávisle od jeho rozhodnutia a vôle týmito dojednaniami. Celý takýto postup je netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj rozpore so zákonom. Ide o neplatnosť absolútnu. Na dôvod absolútnej neplatnosti musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolá alebo nie. Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy je tiež skutočnosť, že žalobcom vypracované zmluvné dojednania, ktoré obsahujú aj postup veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy a tiež prehlásenia dlžníka a jeho súhlasy, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom, že je prakticky nemožné a vylúčené sa s nimi riadne oboznámiť a posúdiť ich obsah a spôsobuje to neurčitosť a nezrozumiteľnosť (čo je dôvodom absolútnej neplatnosti), na ktorú, ako už bolo uvedené, musí súd prihliadnuť bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolal alebo nie.

V zmysle § 43 až 44 zmluva je uzavretá, ak návrh, ktorý bol predložený druhej strane, bol bez výhrad prijatý. Ak prijatie obsahuje nejaké výhrady, zmeny a doplnky, teda obsahuje niečo, čo pôvodne v návrhu nebolo, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy. Ide o odmietnutie návrhu a zmenený návrh sa považuje za nový návrh od druhej zmluvnej strany. V danej veci žalobca dopĺňal údaje v zmluvnom formuláre (bez ohľadu na to, či sa zhodujú s údajmi uvádzanými žalovaným). Vyplýva z toho, že návrh žalovaného odmietol, v zmysle § 44 ods. 2 OZ. Mala preto nasledovať ďalšia fáza, a to prijatie takto zmeneného, teda nového návrhu zo strany žalobcu žalovaným. Aby došlo k platnému uzavretiu (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mal byť taký návrh žalobcu prijatý a podpísaný žalovaným ako druhou zmluvnou stranou opätovne. V danom prípade takto postupované nebolo. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o existencii platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere, z ktorej by si potom mohol dôvodne odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého úveru aj s úrokmi a prípadne s poplatkami, zmluvnou odmenou zmluvnou pokutou.

Je však nesporné, že žalobca určité plnenie žalovanému poskytol. Nebola to však čiastka 1.500 eur, ako to tvrdí v žalobe, ale ako vyplýva z Karty klienta, iba suma 1.284,25 eur. Takúto sumu by tak žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O túto sumu sa zmenšil majetok žalobcu v prospech žalovaného. Dôvodným je tak nárok žalobcu na poskytnutej sume úveru po odpočítaní sumy, ktorú žalovaný splatil. Žalovaný žalobcovi vrátil na poskytnutých peňažných prostriedkoch sumu 594,16 eur. Žaloba teda bola podaná dôvodne len v rozdiele týchto súm, v ostávajúcej časti nárok žalobcu nie je oprávnený a preto súd žalobu vo zvyšku zamietol. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaný sa s platením služieb preukázateľne dostal do omeškania.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Splátky súd určil žalovanému v sume zmluvou určených splátok, nižšie splátky by znevýhodňovali postavenie žalobcu ako veriteľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., žalovaný ako úspešný účastník konania má právo na náhradu trov voči žalobcovi, žiadne si však v konaní neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).