Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-893-2008.pdf
PDF · 68.38 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Er/893/2008
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, zastúpeného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Poprad, so sídlom Tolstého 3631/1, 058 01 Poprad proti povinnému: G. T., L.. XX.X.XXXX, J. G. XXX/X, XXX XX D. J., občan SR pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.170,85 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom pod sp. zn.: EX 2068/2008 - K sa z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal 31.10.2008 na Exekútorský úrad súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka so sídlom v Nitre, Moyzesova 5 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.170,85 eur priznanej právoplatným a vykonateľným platobným výmerom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k.: PV 701/02004/2007 z 28.11.2007.
15.1.2009 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
Poverený súdny exekútor doručil súdu 23.12.2011 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň uviedol, že trovy exekúcie nežiada priznať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že jeho majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe reálny podklad pre úspešné vedenie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov. Povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti v rámci Slovenskej republiky. V evidencii motorových vozidiel povinný taktiež nie je vedený ako držiteľ resp. vlastník motorových vozidiel. Opakovanými osobnými návštevami v mieste trvalého bydliska povinného bolo zistené, že povinný je dlhodobo nezamestnaný, v evidencii Sociálnej poisťovne je evidovaný ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov, nepoberá žiadne dávky a ani dôchodok. Za posledných 5 rokov pracoval len ako dohodár. Povinný má s manželkou 5 detí, žije s rodinou vo veľmi slabých sociálnych
podmienkach a z ich jediného príjmu - rodinné prídavky, nedokážu zabezpečiť ani nájom a základné potraviny. Exekútorsky úrad povereného súdneho exekútora vedie voči povinnému 3 exekúcie v celkovej výške 2.026,80 eur. U povinného nie je predpoklad, že by nadobudol majetok podliehajúci tejto exekúcii.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. Šetrením nebol zistený žiadny majetok povinného, a teda ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
V tejto súvislosti súd prihliadol i na judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), v zmysle ktorej: " ... súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor."
V prejednávanej veci súd aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený uznesením sp. zn.: 1CoE/52/2013, podľa ktorého pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.
Keďže súdny exekútor si trovy exekúcie podaním z 23.12.2011 nenárokoval, súd vyslovil, že mu ich náhradu nepriznáva.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.