Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-178-2012.pdf
PDF · 122.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/178/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: Y. W., nar. X.XX.XXXX, bytom P. A. XX, XXX XX M., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpeného splnomocnencom: HKP Legal, s.r.o. so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 890,42 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľské združenie OSA náhradu trov právneho zastúpenia spoločnosťou HKP Legal, s.r.o., Bratislava vo výške 142,01 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Skalica dňa 20.2.2012 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 890,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 632,25 eur od 11.12.2009 do zaplatenia a trovy konania ako postúpenú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 10.12.2009 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a navrhovateľom. Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou dňa 5.10.2005 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXX ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver s dohodnutými podmienkami čerpania, podmienkami splácania, podmienkami pri neplnení s tým, že zmluva obsahuje náležitosti podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Odporkyňa neplnila splátky úveru riadne a včas a preto pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 890,42 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 632,25 €, riadneho úroku 1,23 €, úroku z omeškania 246,65 € a ostatného príslušenstva 10,29 €. Po postúpení pohľadávky neuhradila odporkyňa nič.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.4.2012 oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA prostredníctvom svojho splnomocnenca vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p., v oznámení vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatneným voči odporkyni v tomto konaní, požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania a zároveň požiadal o priznanie náhrady trov konania, ktoré ku dňu podania oznámenia predstavovali
náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby a ktoré mal vedľajší účastník v prípade úspechu vo veci špecifikovať po skončení konania, resp. na výzvu súdu.
Navrhovateľ sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil splnomocnenec navrhovateľa, prítomný na pojednávaní.
Odporkyňa sa na výzvu súdu k návrhu nevyjadrila.
Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa, odporkyne a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy berúc do úvahy, že vec bolo možné rozhodnúť aj na základe listinných dôkazov.
Súd uznesením č.k. 3C/178/2012 -103 zo dňa 3.5.2015 konanie čiastočne na návrh navrhovateľa a podľa § 96 O.s.p. o úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 632,25 eur od 11.12.2009 do zaplatenia zastavil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 5.10.2005, osobitnými podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s. pre balík produktov a služieb pre fyzické osoby, platobnou históriou odporkyne, oznámením o zastavení čerpania kontokorentného úveru, výpoveďou zmluvy, pokusom o zmier, podaním zo dňa 5.2.2014, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, výsluchom splnomocnenca navrhovateľa, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 5.10.2005 uzavrel pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporkyňa Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 564,30 eur (17 000 Sk). V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba premenlivá 11,65 % ročne, splatnosť úrokov mesačne, k poslednému dňu v mesiaci a konečná splatnosť úveru dňa 4.10.2006. Podľa čl. III. bod 1 sa doba trvania zmluvy predlžovala vždy o dobu jedeného roka. Touto zmluvou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy odporkyne na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu uvedeného v č.l. 1 zmluvy aj v prípade, že nebude existovať odporcova pohľadávka z účtu a to do výšky úverového rámca. Výška úroku z omeškania ani výška iných poplatkov než poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za správu úveru, nie sú v zmluve uvedené. Zmluva obsahuje iba v článku II. v bode 6. odkaz, že veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Podľa bodu 3 je v prípade, ak bude rozsah čerpaného úveru väčší ako je úverový rámec v čase pred termínom konečnej splatnosti, je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť úrok z prečerpania vo výške určenej veriteľom zverejnením zo sumy, o ktorú je rozsah čerpaných peňažných prostriedkov väčší ako výška úverového rámca. Podľa bodu 5 je pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. V zmysle bodu 7 za podmienok stanovených v zmluve je veriteľ oprávnený jednostranne zmeniť (znížiť alebo zvýšiť) výšku úverového rámca (novourčený úverový rámec) a dlžník s tým súhlasí. Podľa bodu 8 sa strany dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny.
Navrhovateľ súdu predložil osobitné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby sú účinné od 1.2.2006 pripravené na formulárovej predtlači nepodpísané odporkyňou, ktoré sa týkali Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby a to balík Extra, Extra Plus a Balík Exclusive.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2009 právny predchodca navrhovateľa oznamoval odporkyni, že postupuje pohľadávku vo výške 890,42 eur vyplývajúcu z kontokorentného úveru č. XXXXXXXXX na navrhovateľa. Odporkyňa zásielku neprevzala v odbernej lehote.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 10.12.2009 a k nej patriacou prílohou č. 1 má súd preukázané, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na postupníka, ktorým je navrhovateľ v tomto konaní pohľadávku voči odporkyni a to v sume 890,42 eur. Tým mal súd preukázané, že aktívna legitimácia v konaní svedčí navrhovateľovi, ktorý sa stal novým veriteľom odporkyne nadobudnutím pohľadávky voči odporkyni zo zmluvy.
Z pokusu o zmier zo dňa 11.1.2012 súd zistil, že odporkyňa bola vyzvaná na zaplatenie celého záväzku navrhovateľovi, ktorý ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 1 074,97 eur.
Podľa výpisu z účtu odporkyne mala účet založený dňa 3.10.2005. Účet bol odporkyni vedený do dňa 14.11.2006, kedy bol účet zrušený na základe výpovede zo zmluvy. Po zrušení účtu nasledujú ďalšie položky, medzi ktoré patrí aj prolongácia účtu, až do dňa 10.12.2009, kedy bol účet opätovne zrušený.
Oznámením o zastavení čerpania kontokorentného úveru zo dňa 10.10.2006 oznamoval pôvodný veriteľ odporkyni, že jej s účinnosťou od 10.10.2006 zastavil čerpanie kontokorentného úveru a ďalej ju poučil o tom, že ak v lehote 10 dní od doručenia oznámenia neodstráni skutočnosti, ktoré mali za následok pozastavenie čerpania úveru, tak pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru alebo k výpovedi zmluvy o kontokorentnom úvere.
Výpoveďou zmluvy zo dňa 31.10.2006 pôvodný veriteľ vypovedal zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXX. Výpoveď mala nadobudnúť účinnosť dňom doručenia. Navrhovateľ súdu nepredložil doručenku od odporkyne.
Navrhovateľ v podaní zo dňa 5.2.2014 uviedol, že odporkyňa uhradila celkom sumu 4 579,10 eur, z jej úhrad bola na poplatky započítaná suma 89,42 eur. Odporkyňa vyčerpala celkom bez poplatkov sumu 5 032,70 eur. Výška poplatkov za upomienky a za vedenie účtu bola uvedená v cenníku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy a odporkyňa podpisom zmluvy vyjadrila s cenníkom súhlas.
Navrhovateľ súdu predložil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 29.3.2011, v ktorej odporkyňa uznala záväzok zo zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej s pôvodným veriteľom, dlžná suma pozostávala z istiny 632,25 eur, z príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 133,56 eur. V časti forma splatenia záväzku chýbalo uvedenie výšky splátky, bol tam uvedený dátum prvej splátky 20.4.2011 a splatnosť splátok v 20. deň v mesiaci.
Splnomocnenec navrhovateľa pri výsluchu uviedol, že nedošlo k premlčaniu pohľadávky navrhovateľa, nakoľko pôvodná premlčacia lehota sa podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku prerušila a nastúpila nová premlčacia lehota v zmysle dohody a to 10 ročná lehota, ktorá ešte neuplynula.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka v znení do 30.11.2009 ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.5.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 30.6.2006 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení od 1.5.2014 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa článku VIII. bod 12. zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: za § 5a sa vkladá § 5b, ktorý znie: „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával." Podľa článku XIV. zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2014.
Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere vznikla ako spotrebiteľská zmluva. Právny predchodca navrhovateľa - banka, poskytla odporkyni úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a odporkyňa prijala finančnú službu ako spotrebiteľ. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie odporkyne v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a v § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a postavenie banky, ktorá poskytla podľa predmetu svojho podnikania finančnej služby odporkyni podľa zmluvy vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že pôvodný veriteľ je bankou, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporkyňa požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah účastníkov nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka. Charakter spotrebiteľskej zmluvy zostáva zachovaný aj po postúpení pohľadávky bankou na navrhovateľa a nestráca sa zmenou v súčasnosti aktívne legitimovaného účastníka - navrhovateľa, pretože tento sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky iba novým veriteľom odporkyne, pričom nebolo pochýb ani o tom, že s postúpenou pohľadávkou prešlo aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z.
Novela zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd preto ex offo skúmal, či pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni je premlčaná. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, súd prihliada na premlčanie v súčasnosti ex offo a tak sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh nebol podaný dôvodne. Zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že v konaní je potrebné ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku v zmysle ustanovnia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení od 1.5.2014 a súd musel vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované návrhom a pri rozhodnutí zohľadnil § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia a znamená to, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Pri posudzovaní premlčania súd pre spotrebiteľský charakter zmluvy aplikoval ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba tri roky a nie úpravu premlčania podľa Obchodného zákonníka, ustanovujúceho premlčaciu dobu štvorročnú, nakoľko bolo potrebné postupovať podľa § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, účinného od 1.5.2014 a prednostne použiť na právny vzťah, v ktorom vystupuje odporkyňa v pozícii spotrebiteľa ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mala použiť norma obchodného práva. Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dňa 5.10.2005 Zmluvu o kontokorentnom úvere, pričom pôvodný veriteľ podaním zo dňa 31.10.2006 zmluvu vypovedal a požiadal o zaplatenie pohľadávky. Navrhovateľ síce súdu nepredložil doručenku od odporkyne k výpovedi zo zmluvy, uvedené však nesmie pôsobiť v neprospech spotrebiteľa, keďže z výpisu z účtu súd zistil, že na podklade výpovede zo zmluvy pôvodný veriteľ dňa 14.11.2006 zrušil odporkyni účet. Súd ďalej z výpisu z účtu zistil, že tento bol následne v ten istý deň ako bol zrušený tiež prolongovaný, čo súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, nakoľko po tomto dátume viedol pôvodný veriteľ odporkyni ešte účet do dňa 10.12.2009, na ktorom už iba prirátaval odporkyni príslušenstvo, pričom odporkyňa nevykonávala žiadne výbery ani úhrady. Súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, aby dodávateľ služby najskôr na základe výpovede zo zmluvy najskôr zrušil účet a potom ho následne prolongoval a viedol ďalšie tri roky a preto má súd za to, že odporkyni bol účet platne zrušený už dňa 14.11.2006. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia lehota v tomto prípade začala plynúť odo dňa 15.11.2006 (deň nasledujúci po lehote splatnosti, zrušení účtu) a uplynula dňa 15.11.2009. Návrh na súd bol podaný dňa 20.2.2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto bolo potrebné premlčaný návrh navrhovateľa ex offo ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.
Vzhľadom k zamietnutiu návrhu pre premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa, súd sa nezaoberal neprijateľnými podmienkami zo zmluvy o kontokorentnom úvere.
Navrhovateľ síce v konaní predložil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, avšak aj pre platnosť dohody o uznaní záväzku sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď dospel k záveru, že pri podpísaní dohody boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa odporcu ako priemerného spotrebiteľa. Záver v predchádzajúcej vete súd robí z doterajšej praxe navrhovateľa, súdu známej z jeho rozhodovacej činnosti o návrhoch navrhovateľa, smerujúcim voči spotrebiteľom. Samotná dohoda je vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. V tlačive sú strojom doplnené údaje, dohoda je jej predkladateľom /dodávateľom/ formulovaná tak, že odporkyňa uznáva aj príslušenstvo bližšie nešpecifikované a to podľa zmluvy. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. Po oboznámení sa s listinou súd vyvodil záver, že je neurčitá. V „dohode“ nie je uvedená žiadna výška dohodnutej splátky, navrhovateľ nepreukázal dohodu s odporkyňou o výške splátok. Aby bola splátka dohodnutá, vyžaduje sa k nej
zhodný prejav vôle najmenej dvoch strán. Chýba tak prejav vôle druhej strany k vzniku právneho úkonu, ktorý zamýšľal navrhovateľ vyvolať ohľadom časti dohody, nazvanej Forma splatenia záväzku. Takto naformulovaný právny úkon ako prejav vôle, smerujúci k vzniku uznania záväzku je pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Uznanie dlhu odporkyňou súd hodnotí tiež ako neplatný právny úkon, nadiktovaný dodávateľom spotrebiteľovi do „Dohody“, ktorý sa podľa § 39 OZ prieči dobrým mravom. Ako vyplýva z konania odporkyne, ktorá po podpise dohody neuhradila ani jednu splátku, jej zámerom nebolo splácať svoj dlh v splátkach. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sú nekalé obchodné praktiky zakázané a čo je zákonom zakázané nepožíva právnu ochranu. Súd dohodu vyhodnotil ako neplatnú a uznanie záväzku za neúčinné a v konaní na „dohodu“ neprihliadal.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni ako plne úspešnej účastníčke konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporkyňa nepodala návrh na rozhodnutie o trovách a zo spisu jej žiadne nevyplývajú (§ 151 ods. 1 a 2 O.s.p.).
Vedľajší účastník na strane odporkyne vyčíslil trovy konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. vo výške 165,91 eur.
Z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže konania zúčastniť popri navrhovateľovi alebo odporcovi aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosť je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd mal zo stanov vedľajších účastníkov preukázané, že predmetom ich hlavnej činnosti je ochrana spotrebiteľských práv v konaní pred súdom a teda z toho im vyplýva právo byť vedľajším účastníkom konania na strane odporcu, ktorý je spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.
V zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
V zmysle § 25 ods. l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. V tomto prípade mali odporcovia právo na náhradu trov konania.
Podľa ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Toto ustanovenie možno aplikovať vtedy, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že existujú dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada aj na osobné, majetkové a zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, pričom je potrebné zohľadňovať aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Zistenie, že účastník mal úspech v konaní v dôsledku uplatnenia námietky premlčania, nie je dôvodom, aby súd bez ďalšieho nepriznal úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Pokiaľ ide o osobné, majetkové a zárobkové pomery, túto skutočnosť nemožno
zohľadniť v prospech navrhovateľa, keďže k tomu nie sú žiadne dôvody a ani v tomto smere navrhovateľ neargumentuje.
Súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania v celkovej sume 142,01 eur. Vedľajší účastník na strane odporkyne vyčíslil trovy konania celkom vo výške 165,91 eur. Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vedľajší účastník vypočítal odmenu za dva úkony právnej služby vo výške 2 x 51,45 eur a to z hodnoty pohľadávky 890,42 eur a 134,85 eur (úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 632,25 eur od 11.12.2009 do 24.4.2012 t.j. ku dňu začatia poskytovania právnych služieb). V tejto súvislosti súd poukazuje na nesprávny postup, ak do základu pre výpočet odmeny za úkon právnej služby okrem pohľadávky 890,42 eur boli vzaté i kapitalizované úroky z omeškania v sume 134,85 eur.
Podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Uvedené ustanovenie výslovne hovorí o hodnote pohľadávky a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Úroky z omeškania sú len príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už spomínanom ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky.
Pri hodnote pohľadávky vo výške 890,42 eur vedľajšiemu účastníkovi v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vznikol nárok na náhradu trov prvostupňového konania vo výške 142,01 eur, nakoľko odporkyňa na ktorej stranu vedľajší účastník vstúpil do konania bola plne úspešným účastníkom konania. Suma 142,01 eur pozostáva z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenia k žalobe zo dňa 13.1.2013) vo výške po 51,45 eur za úkon (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), z režijného paušálu za dva úkony právnej služby vykonané (jeden v roku 2012 a druhý v roku 2013) vo výške po 7,63 eur a 7,81 eur a z 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).