Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-93-2015.pdf
PDF · 89.04 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8C/93/2015
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci navrhovateľa Z. proti odporcovi Dražobná spoločnosť, a. s., so sídlom Bratislava, Gunduličova 3, IČO: 35 849 703, za účasti vedľajšieho účastníka - Slovenskej sporiteľne, a. s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
N á v r h na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal 23. 7. 2015 na tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd dočasne zakázal odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi výkon záložného práva, a to vykonaním dražby rodinného domu, súpisné číslo XX, postaveného na pozemku parcele č. XXX o výmere 650 m2, zapísanému na liste vlastníctva číslo XXXX, k. ú. J., a zároveň určil na vypracovanie nového znaleckého posudku nezávislého znalca.
Návrh odôvodnil tvrdeniami, že odporca na návrh vedľajšieho účastníka zadal objednávku znaleckého posudku pre účely dražby. S odporcom riadne spolupracoval a umožnil vstup znalca na nehnuteľnosti. Na jeho prekvapenie bol vypracovaný znalecký posudok č. 163/2014 s výrazne účelovo stanovenou hodnotou nehnuteľnosti 19 800 eur. Táto hodnota nie je ani zďaleka približná skutočnej hodnote nehnuteľnosti, o čom odporcovi ako dôkaz predložil znalecký posudok č. 96/2011. Tento znalecký posudok bol vyhotovený za účelom vybavenia bankového úveru poskytnutého vedľajším účastníkom, ktorý týmto posudkom stanovenú hodnotu nehnuteľnosti 41 300 eur akceptoval, pretože je to ich reálna hodnota. Napriek jeho argumentom a protestom, že cena určená na vydraženie je účelovo nízka, pracovníci odporcu sa mu arogantne vysmiali do tváre s poznámkou, že bohužiaľ, na tom sa už nič nedá zmeniť. 29. 7. 2015 má byť vykonaná dražba, na ktorej vyvolávacia cena bude podľa odhadu 19 800 eur. V prípade predaja nehnuteľnosti za túto nízku účelovú cenu nebudú pokryté ani jeho záväzky.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Predbežné opatrenie v zmysle citovaných ustanovení § 74 a § 102 Občianskeho súdneho poriadku je možné nariadiť pred začatím konania alebo po jeho začatí. Dôvodmi pre nariadenie v oboch prípadoch je buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia.
Znakom predbežného opatrenia v oboch prípadoch je jeho predbežný dočasný charakter, tzn. že upravuje pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia iba do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie v merite veci. Preto každé predbežné opatrenie musí mať vždy vzťah k budúcemu (resp. prebiehajúcemu) konaniu v merite veci, tzn. že právne vzťahy medzi účastníkmi, ktorým je poskytovaná dočasná ochrana predbežným opatrením budú s konečnou platnosťou vyriešené konaním vo veci samej.
V prejednávanej veci navrhovateľ podal samostatný návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Bolo na ňom, aby osvedčil niektorý z vyššie uvedených dôvodov nariadenia predbežného opatrenia, tzn. aby osvedčil, že medzi účastníkmi existujú sporné právne vzťahy, ktorým bude poskytnutá konečná ochrana rozhodnutím vo veci samej, že z týchto právnych vzťahov mu vyplýva právo alebo nárok, ktorý je ohrozený alebo porušený, a ktorý je dôvodné dočasne do doby konečnej ochrany právnych vzťahov rozhodnutím vo veci samej chrániť navrhovaným predbežným opatrením.
Súd len dodáva, že úlohou súdu v konaní o nariadenie predbežného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným právam a nárokom účastníkov do doby právoplatného rozhodnutia v merite veci. Preto pre účely poskytnutia takejto ochrany postačuje, ak navrhovateľ v konaní o nariadenie predbežného opatrenia osvedčí základné skutočnosti rozhodné pre prijatie záveru o dôvodnosti nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia.
Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. J., vyplýva, že navrhovateľ je spolu s manželkou bezpodielovým spoluvlastníkom bytu č. X, vchod č. XX, na prízemí obytného domu súp. č. XX, stojaceho na pozemku parcele č. XXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku vo výške 8550/14845 v pomere k celku.
Z oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe DD 520/2015 z 5. 6. 2015 a znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Ondrejom Nemogom pod č. 163/2014, predloženého navrhovateľom, vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti majú byť predmetom opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorú má vykonať odporca ako dražobník na návrh vedľajšieho účastníka 29. 7. 2015.Cena predmetu dražby podľa oznámenia vychádza zo znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Ing. Ondrejom Nemogom, so sídlom Revúca, Júliusa Bottu 1141/11, pod č. 163/2014 dňa 29. 12. 2014, ktorým nehnuteľnosti znalec ohodnotil na 19 800 eur s tým, že najnižšie podanie predstavuje 17 820 eur.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd v prejednávanej veci považoval za dostatočne osvedčené, že medzi navrhovateľom a odporcom (ako aj vedľajším účastníkom) existujú právne vzťahy založené dobrovoľnou dražbou, ktorá sa opakovane má konať 29. 7. 2015.
Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha zákazu vykonania tejto dobrovoľnej dražby s odôvodnením, že znalecký posudok vyhotovený pre účely dražby znalcom Ing. Ondrejom Nemogom pod č. 163/2014 je účelový a hodnota nehnuteľnosti ním stanovená nezodpovedá ich všeobecnej hodnote. Poukazuje pritom na znalecký posudok vyhotovený znalcom Ing. Jánom Trebuňom pod č. 96/2011 dňa 8. 7. 2011, ktorý hodnotu nehnuteľnosti stanovil na 41 300 eur. Dôvodí, že vykonaním dražby za takúto vyvolávaciu cenu nepokryje svoje pohľadávky. Súčasne sa domáha, aby súd určil znalca, ktorý vypracuje nezávislý znalecký posudok pre účely predmetnej opakovanej dražby.
Súd v prejednávanej veci zastáva názor, že z obsahu návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia predovšetkým nie je zrejmý vzťah obsahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu budúceho konania. Z návrhu nie je možné zistiť, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať v konaní vo veci samej. Keďže súd bez toho nemá možnosť zistiť, načo má slúžiť navrhované dočasné opatrenie, súd nemal inú možnosť, ako takýto návrh zamietnuť.
Právne vzťahy založené dobrovoľnou dražbou upravuje zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dobrovoľných dražbách“).
Podľa § 2 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách dobrovoľnou dražbou sa podľa zákona o dobrovoľných dražbách rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
Ak bolo pri dobrovoľnej dražbe urobené podanie, udelí licitátor príklep tomu účastníkovi, ktorý učinil najvyššie podanie. Na účastníka dražby, ktorému bol udelený príklep, prechádza vlastníctvo alebo iné právo k predmetu dražby na základe príklepu licitátora, a to za predpokladu, že uhradil v stanovenej lehote cenu dosiahnutú vydražením (§ 27 ods. 1), a to k okamihu udelenia príklepu. Ak vydražiteľ neuhradí cenu dosiahnutú vydražením v stanovenej lehote, dochádza k zmareniu dražby /§ 2 písm. j)/ a vydražiteľ nenadobúda k predmetu dražby vlastnícke alebo iné právo. Ak vydražiteľ zaplatil cenu dosiahnutú vydražením v stanovenej lehote, neprechádza na neho vlastníctvo alebo iné právo k predmetu dražby, len ak ide o neplatnú dražbu.
Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
Podľa citovanej právnej úpravy dobrovoľná dražba vykonaná podľa zákona o dobrovoľných dražbách je neplatná, ak jej neplatnosť určí súd. O neplatnú dražbu ide vtedy, ak ide o také porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktorými bola súčasne dotknutá určitá osoba na svojich základných právach. Ak takémuto porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách nedošlo, dražba je platná a má za následok prechod vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby na vydražiteľa.
Platnosť dražby však ešte neznamená, že v súvislosti s dražbou nemôže dôjsť k zavinenému porušeniu právnych povinnosti či už dražobníkom, navrhovateľom dražby alebo inou osobou, zakladajúce zodpovednosť týchto osôb za škodu, a to či už podľa § 33 zákona o dobrovoľných dražbách, prípadne podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, prípadne k vzniku iných nárokov v súvislosti s platnou dražbou.
Podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
Podľa § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
Podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa ods. 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby
žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
Podľa § 36c zákona o dobrovoľných dražbách dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1. júnom 2014, sa dokončia podľa predpisov účinných od 1. júna 2014.
Podľa citovaného § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom. Povinnosť zabezpečiť znalecký posudok (vrátane prípadného nového znaleckého posudku) zákon ukladá dražobníkovi, nie súdu. Súdu zákon nedáva žiadne oprávnenie vykonávať znalecké posudky pre účely dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách.
Preto súd návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal, aby súd ustanovil znalca, ktorý by vyhotovil pre účely dobrovoľnej dražby nový znalecký posudok, ktorý nemá svoju oporu v platnom právnom stave, aj z tohto dôvodu zamietol.
Pokiaľ ide o návrh na zákaz vykonania dražby, súd návrh zamietol aj z dôvodu, že navrhovateľ v konaní neosvedčil, že by vykonaním opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorá sa má konať 29. 7. 2015, malo byť porušené alebo ohrozené nejaké jeho právo alebo nárok vyplývajúci mu z právnych vzťahov založených dražbou.
Navrhovateľ v konaní ničím neosvedčil, že by odporcovi ako dražobníkovi svedčila povinnosť vyhotoviť nový znalecký posudok v zmysle citovaného ust. § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Navrhovateľ v návrhu iba tvrdí, že „... predložil odporcovi a znalcovi znalecký posudok č. 96/2011...“ a že „... napriek mojim argumentom a protestom, že táto cena určená na vydraženie je účelovo nízka sa mi pracovníci odporcu dražobnej spoločnosti arogantne vysmiali do tváre s poznámkou, že bohužiaľ na tom sa už nič zmeniť nedá.“ Navrhovateľ ničím neosvedčil, že svoje námietky proti znaleckému posudku, vyhotovenému Ing. Ondrejom Nemogom 29. 12. 2004 pod č. 163/2014, v zákonnej lehote 10 pracovných dní vzniesol u odporu ako dražobníka, a že súčasne ho požiadal o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom, v dôsledku čoho by odporcovi ako dražobníkovi v súčasnosti vyplývala zo zákona povinnosť zabezpečiť tento nový znalecký posudok.
Z konania nateraz iba vyplýva, že odporca ako dražobník si splnil svoju zákonnú povinnosť a zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom znalca Ing. Ondreja Nemoga z 29. 12. 2014, číslo 163/2014, pričom tento posudok v čase konania opakovanej dražby nie je starší ako 12 mesiacov (§ 22 ods. 1).
Vzhľadom na uvedené právne závery súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol
Súd už len dodáva, že podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách dražobník je povinný, ak ide o nehnuteľnosť, len zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby znaleckým posudkom vrátane prípadného nového znaleckého posudku. Dražobník však nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou k tomu, aby sám vykonal ohodnotenie ceny nehnuteľnosti alebo aby prehodnocoval správnosť ohodnotenia znalca. Ak ide o nehnuteľnosť, zistiť hodnotu predmetu dražby je povolaný znalec a z jeho posudku navrhovateľ dražby a dražobník vychádzajú. Preto ak dražobník pre účely dražby riadne zabezpečí ohodnotenie nehnuteľnosti posudkom znalca, vlastník predmetu dražby v zákonnej lehote nepožiada o nový znalecký posudok a tento znalecký posudok v deň konania dražby nie je starší ako 6 mesiacov (pri opakovanej dražbe 1 rok), dražobník tým splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby ukladá § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.
Tento záver však súčasne neznamená, že by vlastníkovi predmetu dražby nemohlo prislúchať právo na náhradu škody, ktorá mu vznikne následkom „nesprávneho“ posudku znalca, ktorým ohodnotil jeho nehnuteľnosti pre účely dražby. Ak tento znalec zavinene porušil svoje povinnosti pri vypracovávaní znaleckého posudku o cene predmetu dražby, zodpovedá za škodu spôsobenú vlastníkovi predmetu dražby. Porušenie povinností znalcom pri vypracovávaní znaleckého posudku pre účely ohodnotenia predmetu dražby nie je však porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a ani dôvodom pre vyhlásenie neplatnosti dražby. Škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti so zavineným porušením povinností pri vypracovávaní znaleckého posudku znalcom nie sú preto povinní hradiť navrhovateľ dražby ani dražobník (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1263/2008 z 28. 1. 2009, ako aj dôvodovú správu k § 12. ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Ide o samostatné právo vyplývajúce z právneho vzťahu vlastníka predmetu dražby a znalca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.