Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/722/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne I. P., bývajúcej v G. č. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Sama Chalupku 18, proti žalovanej V. G., bývajúcej v O., G. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku 8, v konaní o 3.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. -99 zo dňa 30.5.2014

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 40,52 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Kizivata do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Michalovce (ďalej aj súd prvého stupňa alebo súd) uznesením označeným v záhlaví zastavil konanie (o zaplatenie 3.000 € s príslušenstvom - poznámka odvolacieho súdu). Zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 775,26 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Kizivata do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (správne uznesenia - poznámka odvolacieho súdu).

O zastavení konania rozhodol v zmysle ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p. potom, čo žalobkyňa zobrala žalobu späť a žalovaná so späťvzatím žaloby v celom rozsahu súhlasila.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. a vzhľadom na zavinenie zastavenia konania žalobkyňou zaviazal ju na náhradu trov konania žalovanej, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 775,26 €. Konštatoval, že pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., a teda pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej neboli splnené zákonné podmienky. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania nepovažoval tú skutočnosť, že ide o súdny spor medzi príbuznými (teta a neter) a že priznanie náhrady trov konania by bolo ďalším dôvodom pre zhoršenie už aj tak čiastočne narušených rodinných vzťahov, nakoľko z priebehu samotného konania vyplynulo, že vzťahy medzi účastníčkami konania sú už tak zlé a narušené, že priznanie náhrady trov konania žalovanej už ani nemôže spôsobiť ich zhoršenie. Za nepravdivé považoval aj tvrdenie žalobkyne, že žalovaná uznala oprávnenosť požiadavky žalobkyne zaplatiť jej 3.000 €, pretože takýto záver nevyplynul ani z ústnych prednesov žalovanej a ani z jej písomných podaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania nevzhliadol ani v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch žalobkyne. Konštatoval, že síce žalobkyňa je invalidnou dôchodkyňou a jej jediným príjmom je invalidný dôchodok, avšak žalobkyňa dedením po matke získala majetok značnej hodnoty, ktorú skutočnosť vzal súd za preukázanú z pripojeného spisu súdu sp. zn. , konkrétne z právoplatného osvedčenia o dedičstve zo dňa 20.12.2012. Dedením žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie G. - rodinný dom súp. č. XX, postavený na

parcele č. XXX, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 946 m2, parcela č. XXX - záhrady s výmerou 1.224 m2 v celku v hodnote 54.149,61 €, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX katastrálne územie G. pod B6 ako parcela č. XXXX - orná pôda s výmerou 1671 m2, parcela č. XXXX

- orná pôda s výmerou 2087 m2 a parcela č. XXXX - orná pôda s výmerou 1868 m2 v podiele 40/210, t.j. 1072 m2 v hodnote 313,01 €, zostatok na vkladnej knižke zriadenej v Poštovej banke, a.s. v sume 3267,18 €, podielový list ASSET Management Slovenskej sporiteľne, a.s. s počtom podielov 198.702, a to v 1/2, t.j. v počte podielov 99.351 a podielový list ASSET Management Slovenskej sporiteľne, a.s. s počtom podielov 169.358 v celosti, pričom celková hodnota oboch podielových listov predstavuje 12.472,44 €. Okrem toho je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou alebo výlučnou vlastníčkou ďalších nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., zapísaných na LV č. XX, XXX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XX. Zohľadniac celkové majetkové pomery žalobkyne dospel k záveru, že jej majetková sféra neutrpí ujmu priznaním náhrady trov konania žalovanej. Na druhej strane zohľadnil osobné a majetkové pomery žalovanej, ktorej nepriznaním náhrady trov konania by vznikla ujma v majetkovej sfére. Žalovaná je dôchodkyňou a osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a jej jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 400 €. Z týchto dôvodov priznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia, ako je táto podrobne špecifikovaná v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o náhrade trov konania, v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla uznesenie v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd účastníkom náhradu trov konania neprizná. V dôvodoch odvolania uviedla, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože okolnosti, ako sú popísané v žalobe, boli pravdivé. V dôsledku ich nepreukázania sa dostala do dôkaznej núdze, a preto bola nútená svoju žalobu zobrať späť, aby predišla narastaniu trov konania. Vzhľadom na tieto okolnosti, pomery žalobkyne a príbuzenský vzťah účastníčok konania sa domáha aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., lebo existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov. Poukázala na to, že žalovaná jej vkladnú knižku vydala až potom, čo žalobkyňa podala žalobu o vydanie tejto vkladnej knižky, ktorá bola vedená na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. . Aj keď si je vedomá svojho zavinenia na zastavení konania, poukazuje na to, že je invalidnou dôchodkyňou, trvale postihnutou po telesnej stránke i stránke verbálnej komunikácie a jej jediným zdrojom príjmu je invalidný dôchodok vo výške 268,40 €. Pri väčšine úkonov je odkázaná na pomoc inej osoby a jej invalidný dôchodok sotva postačuje na úhradu najzákladnejších potrieb. Pokiaľ vlastní role a pasienky, tieto sú bez využitia a neprinášajú jej žiaden prospech, sú všeobecne nepredajné a ich vlastníctvom si nemôže zlepšiť svoje majetkové, sociálne a osobné pomery. Rodinný dom, ktorý vlastní, využíva na svoje bývanie, a preto nie je možné ho speňažiť, ani iným spôsobom využiť na zlepšenie jej finančnej situácie. Pokiaľ zdedila podielové listy v Slovenskej sporiteľni, a.s., bola dedičkou iba v polovici a svoj podiel použila na výplatu svojej netere (spoludedičky), ktorá sa pri prejednaní dedičstva po matke žalobkyne vzdala svojho podielu v prospech žalobkyne za finančnú náhradu. V súčasnom období žalobkyňa nedisponuje žiadnymi úsporami, ani finančnými prostriedkami. Z týchto dôvodov sú jej majetkové, sociálne a osobné pomery znásobené invaliditou a odkázanosťou na pomoc inej osoby veľmi nepriaznivé. Namietala tiež priznanie odmeny za právny úkon súhlas so späťvzatím žaloby vo výške 121,17 €, keďže nejde o úkon v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie v napadnutom výroku potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že žaloba bola podaná nedôvodne. Opätovne poukázala na majetok, ktorý žalobkyňa zdedila po svojej matke, predovšetkým značnú finančnú čiastku a ako aj na skutočnosť, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou alebo výlučnou vlastníčkou viacerých nehnuteľností v obci Koromľa. Aj keď sa na žalobkyňu nehnevá, je toho názoru, že žalobkyňa musí znášať následky svojich rozhodnutí a konania, a to aj vo vzťahu k povinnosti uhrádzať trovy konania vyvolané zbytočnými žalobami podávanými na súdoch.

Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 2.9.2014.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle

ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

Uznesenie je v napadnutom výroku o trovách konania vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne, výstižné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody uznesenia v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalobkyňa v odvolaní opakuje argumenty, s ktorými sa súd prvého stupňa správne vyporiadal pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov v odôvodnení napadnutého uznesenia a jeho úvahy, z akých dôvodov v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., sú správne. Odvolacie námietky žalobkyne preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., keďže zastavenie konania z procesného hľadiska zavinila žalobkyňa späťvzatím žaloby, ku ktorej však nedošlo pre správanie sa žalovanej a zároveň podmienky pre rozhodovanie v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. splnené neboli.

V prejednávanej veci predmetom konania bolo zaplatenie sumy 3.000 €, pričom k späťvzatiu žaloby došlo žalobkyňou bez uvedenia dôvodu a nebolo to z dôvodu, že by žalovaná dobrovoľne žalobou uplatnenú sumu v celom rozsahu alebo čiastočne žalobkyni zaplatila, resp. túto sumu uznala a zaviazala sa ju zaplatiť mimosúdnou cestou. Za tejto situácie súd správne dospel k záveru, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila žalobkyňa. Na tomto závere nič nemení ani tvrdenie žalobkyne, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že sa dostala do dôkaznej núdze. Dôkaznú núdzu nemožno hodnotiť ako okolnosti prejednávanej veci, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a ktoré by teda zakladali výnimočnosť prípadu na účely aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, ako ich má na mysli zákonodarca.

V občianskom súdnom konaní majú účastníci konania nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t. zn., že sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd potom rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná a môže vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Rozhodnutiu vo veci teda predchádza vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdení tak žalobcu, ako aj obrany žalovaného, pričom obe procesné strany nesú zodpovednosť v prípade neunesenia dôkazného bremena vo forme neúspechu v konaní.

Ak teda žalobca označenými dôkazmi nepreukáže svoje tvrdenia v žalobe, má to za následok zamietnutie jeho žaloby a v tomto prípade musí znášať všetky náklady spojené s procesným neúspechom v konaní, vrátane vzniku povinnosti hradiť trovy úspešnej strane, ktoré jej vznikli v súvislosti s bránením práva proti žalobcovi.

Rovnako je to aj v prípade, že žalobca v dôsledku dôkaznej núdze vezme svoju žalobu späť. Späťvzatie žaloby v dôsledku dôkaznej núdze žalobcu je z procesného hľadiska zavinením žalobcu, pretože v tomto prípade k späťvzatiu nedochádza pre správanie sa žalovaného. Ak v súvislosti s bránením práva žalovaných proti žalobcovi vznikli trovy konania, je povinný tieto trovy uhrádzať žalobca, ak nie sú splnené podmienky v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dôkazná núdza žalobkyne nie je okolnosťou odôvodňujúcou nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnej žalovanej v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

Pokiaľ ide o ostatné okolnosti, ktorými žalobkyňa odôvodňuje aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., t.j. tvrdený príbuzenský vzťah medzi účastníkmi konania a jej osobné, majetkové a zárobkové pomery, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že v prejednávanej veci neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce či už v okolnostiach prejednávanej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. z dôvodov, ako ich veľmi podrobne uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia a na ktoré dôvody odvolací súd v celom rozsahu odkazuje a s týmito dôvodmi sa stotožňuje.

Ani v odvolacom konaní neboli preukázané okolnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovanej, keďže žalobkyňa iba opakovane poukazuje na svoje osobné a majetkové pomery, ktoré boli zohľadnené súdom prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania.

V tejto súvislosti k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že súd je povinný zohľadniť osobné, majetkové a zárobkové pomery komplexne, a teda nie je možné vychádzať výlučne z tej skutočnosti, že žalobkyňa je invalidnou dôchodkyňou a jej jediným príjmom je invalidný dôchodok. Súd je povinný prihliadnuť na všetok majetok vo vlastníctve žalobkyne a ako vyplynulo z napadnutého uznesenia, žalobkyňa je vlastníčkou viacerých nehnuteľností a určitý majetok nadobudla aj v dedičskom konaní. Existenciu tohto majetku nie je možné preto pominúť pri hodnotení jej celkových osobných a majetkových pomerov.

Vychádzajúc zo zistených osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalobkyne s prihliadnutím na zárobkové a majetkové pomery žalovanej dospel súd k správnemu záveru, že nepriznaním náhrady trov konania žalovanej by došlo k nepriaznivému zásahu do jej majetkovej sféry a zároveň priznaním náhrady trov konania žalovanej neutrpí majetková sféra žalobkyne.

Z vyššie uvedených dôvodov súd správne postupoval pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p..

Správne súd určil aj výšku trov konania, ktoré prislúchajú žalovanej, preto odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

K námietke žalobkyne, že nie je možné priznať odmenu za úkon právnej služby späťvzatie žaloby, keďže nejde o úkon v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. odvolací súd uvádza, že späťvzatie žaloby a súhlas protistrany s týmto späťvzatím sú písomnými podaniami súdu, ktoré sa týkajú veci samej v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., preto za tieto úkony patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto je povinná nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalovanej. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 21.8.2014, pričom ide o vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, teda úkon právnej služby v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., za ktorý patrí odmena iba vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny. Tarifnou hodnotou veci v odvolacom konaní je výška trov priznaných žalovanej, t.j. 775,26 €, z ktorej odmena za 1 úkon právnej služby v zmysle § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. predstavuje 51,45 €. Keďže ide o úkon, za ktorý patrí odmena iba vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny, odvolací súd priznal za tento úkon odmenu vo výške 25,73 € (1/2 zo sumy 51,45 €). Po pripočítaní režijného paušálu za tento úkon vo výške 8,04 € a 20 % DPH predstavujú trovy odvolacieho konania 40,52 €, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalobkyňu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu JUDr. Jána Kizivata vedený v Sberbank Slovensko, a.s., pobočka Michalovce, Hollého 7, Michalovce, IBAN: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, SWIFT: U. Z. do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.