Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoPr-4-2022.pdf
PDF · 212.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 4, IČO: 46 104 020, proti žalovanému: MATADOR Automotive Vráble, a.s., so sídlom Vráble, Staničná 1045, IČO: 31 411 801, zastúpený: JUDr. Milan Červenka, advokát so sídlom Bratislava, Konopná 16A, v konaní o určenie rozsahu zodpovednosti za pracovný úraz a určenie výšky miery viny zamestnanca na pracovnom úraze, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 7. marca 2022, č. k. 5Cpr/18/2020-292, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.
Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo 7. marca 2022, č. k. 5Cpr/18/2020-292 určil, že miera zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 21.05.2020, je v rozsahu 100%. 1.2. Vo zvyšku žalobu zamietol. 1.3. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2.1. Rozhodnutie v merite ( vo veci samej) právne odôvodnil s poukazom na § 195 ods. 1, 2, 6, § 196 ods. 1 až 5, § 146 ods. 1 až 5, § 147, § 148 zákona č. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), § 12 ods. 2 písm. a/, § 6 ods. 1 písm. a/, c/, d/, f/, i/, j/, k/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoBOZP“). 2.2. Výrok o trovách konania oprel o ust. § 255 ods. 2 CSP. 3.1. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil, že žalobca bol zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.03.2019 a jej dodatku od 01.04.2019 na pracovnej pozícii operátor zoraďovania. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 21.06.2020 (zrejme z 21.05.2020
- pozn. odvolacieho súdu) vyplýva, že žalobca dňa 21.05.2020 utrpel pracovný úraz, v ktorom žalovaný ako príčinu úrazu uviedol: Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvanie v ohrozenom priestore. Pracovný úraz bol kvalifikovaný ako ostatný pracovný úraz, pri ktorom sa nejedná o ťažkú ujmu na zdraví. 3.2. Zo zápisnice o škodovej komisii zo dňa 25.05.2020 vyplýva, že škodová komisia navrhla, aby žalobcovi nebola uznaná náhrada za škodu na zdraví podľa § 196 ods. 1 písm. a/, postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie BOZP, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody ako aj interný predpis SMED - Preškolenie pracovníkov na presný postup zoradenia stroja, na základe rozhodnutia škodovej komisie sa miera zavinenia zamestnanca za pracovný úraz zo dňa 21.05.2020 určuje na miere 100%. Pracovník porušil interný predpis SMED - preškolenie pracovníkov na presný postup zoradenia stroja. Zoraďovač neodobral transportný doraz a spustil zariadenie bez kontroly pracovného priestoru, čo malo za následok stlačenie a následne vystrelenie transportného dorazu do jeho ľavého predlaktia. 3.3. Žalobca nesúhlasil s prerokovaním škody škodou komisiou v plnom rozsahu. Z výpovede zraneného
- svedka (žalobcu) k úrazu dňa 25.05.2020 cca o 12,00 hod., čas úrazu 10,20 hod., vyplýva, že zoraďovali lis, jeho úlohou ako zoraďovača číslo 2 bolo vybrať stôl a zasunúť dnu ďalší. Po zasunutí kolega prestavil parametre lisu. Po prestavení lisu išiel s baranom na zoraďovaciu výšku, upla sa horná časť nástroja, ktorú zdvihol. Kolegovi pomohol upnúť transfér, nakoľko nabúraval. Po upnutí kolegovi oznámil, že ide na druhú stranu dať dole dorazy. Medzi tým ešte prisunul dopravník do lisu a nastavil jeho výšku. Medzi tým už kolega prišil tiež na druhú stranu a urobil sklz. On zložil doraz a potom ešte raz skontroloval. Otvoril kanál a zavrel zadnú bránu, s kolegom prešiel na prednú časť lisu. Kolega transférom preložil kusy v nástroji. On podal krok na pásy. Následne sa kolegu opýtal, Q. je všetko v poriadku? Môžeme strihať? On povedal áno, môžeme a následne na to on stlačil spúšťacie tlačidlá lisu. 4. Sociálna poisťovňa listom zo dňa 17.07.2020 žiadala žalobcu, aby do 14 dní od doručenia listu písomne preukázal, že podal na súd žalobu proti zamestnávateľovi o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa a tým i o určenie rozsahu jeho viny na pracovnom úraze zo dňa 21.05.2020. 5.1. Zo záverov protokolu č. INA-84-12-2.2/P-J4-20 zo dňa 02.11.2020 Inšpektorátu práce Nitra (IPN), ktorý na podnet žalobcu vykonal prešetrenie pracovného úrazu žalobcu vyplýva, že bolo zistené, že Z.. S. Z. dňa 28.05.2020 posúdil pracovný úraz žalobcu ako ostatný (pracovný) úraz (mimo smrteľných následkov a ťažkej ujmy na zdraví) s predpokladanou dobou PN 60 dní. Boli zistené nedostatky
- Výsledok- kód zdroja úrazu- III-20 lisy, kladivá, buchary a iné, kód príčiny úrazu - 6- Nesprávna organizácia práce a 8 - používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynov, zotrvávanie v ohrozenom priestore. V bode G písm. a/ bod 1 Zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany poškodeného (žalobcu) - ...žalobca s Q. R. nastavovali nástroj na prvý strih, pri tejto práci je potrebné správne nastaviť nástroj a vybrať všetky transportné dorazy umiestnené medzi dvoma časťami nástroja a skontrolovať pracovný priestor stroja pred jeho spustením. Zoraďovači ponechali jeden transportný doraz v nástroji a postihnutý zamestnanec (žalobca) spustil zariadenie, ktoré mu spôsobilo zranenie ľavého predlaktia, pričom nedodržiaval právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený (nebola spustená predná zábrana na prvý strih, tak ako je určené v návode na obsluhu), čím porušil § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP. 5.2. V bode G písm. b/ bod 2 Zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany zamestnávateľa poškodeného (žalovaného) - kontrolovaný subjekt neurčil bezpečný pracovný postup, tak ako je to v návode na obsluhu pre strojné zariadenie lis TLE2-1200-4200-1600 FAGOR č. 3, rok 2009, v.č. 21077, ev. č. 33803 na strane 24 „Jeden úder“- je to funkcia, ktorá sa vykonáva pri rýchlosti 12 úderov /minútu. Táto funkcia sa používa, keď sa podávajú súčiastky po jednom, t. j. keď sa chce skúšať nejaká časť stroja. Jeden úder lisu je možné vykonať s podaním alebo bez podania tabúľ. Stroj je možné používať ak sa pôsobí na tlačidlo chodu. Bariéry musia byť vždy zatvorené, čím porušil § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o BOZP. Zamestnávateľovi bolo nariadené odstrániť tento zistený nedostatok v časti G písm. a/ bod 1, písm. b/ bod 2 preškolením zamestnancov z predpisov BOZP a s návodmi na použitie jednotlivých strojných zariadení, prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Strany súhlasili s týmito oboznámenými nedostatkami žalobca aj zástupca žalovaného (Mgr. Katarína Jelínková). 6.1. Zo systému OEE vyplýva, že žalobca bol od 01.04.2019 zaradený na pozíciu operátor zoraďovania 2, od 01.10.2019 zvýšenie tarifného stupňa na operátor zoraďovania 3, v roku 2019 zoraďoval lis 145 krát, v roku 2020 zoraďoval lis 53 krát, od 21.04.2020 do 18.05.2020 zoraďoval lis 9 krát, lis FAHGOR č.3 1200 zoraďoval s Q. R. dňa 20.05.2020, do pracovného úrazu ho zoradil 3krát. 6.2. Z Návodu na obsluhu strojného zariadenia lis TLE2- 1200-4200-1600 FAGOR č. 3, rok 2009, v.č. 21077, ev. č. 33803 na strane 3 nastavenie vyplýva, že prvý strih prebieha pri rýchlosti 10 úderov /min. a pri otvorenej bráne. 6.3. Z pracovného postupu SMED o.i. vyplýva popis pracovných činností pre zoradenie strojného zariadenia lis TLE2-1200-1600 FAGOR č. 3 rok 2009, v.č. 21077.
7. Z rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra č. 71/21/práv. zo dňa 16.03.2021 vyplýva, že konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 2 ods. 1 písm. a/ v treťom bode o inšpekcii práce, ktoré spočívalo v porušení predpisu a zistenom skutkovom stave, pričom v dôsledku tohto porušenia prišlo k vzniku registrovaného pracovného úrazu žalobcu, bolo zastavené, keď správny orgán dospel k záveru, že nedokáže jednoznačne a bez pochybností preukázať porušenie povinnosti zamestnávateľa vyplývajúcej u z § 6 ods.1 písm. i/ zák. č. 124/2006 Z. z. o BOZP, nedokáže jednoznačne preukázať skutočnosť, že zamestnanci vykonávali činnosti pre funkcii jeden úder, kedy musia byť bariéry vždy zatvorené, a preto zobral na vedomie vyjadrenie účastníka konania, že zamestnanci vykonávali činnosti spojené s funkciou nastavenie, kedy je možné používať stroj s otvorenými bariérami. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán ďalej uviedol, že v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť účastníka konania za zistený správny delikt, účastník konania sa môže tejto zodpovednosti zbaviť len za predpokladu, že predloží relevantné dôkazy preukazujúce, že zistené správne delikty vôbec nespáchal. Odstránenie zisteného nedostatku nie je spôsobilé založiť účastníkovi konania žiaden liberačný (oslobodzujúci) dôvod, ktorý by ho zbavoval zodpovednosti za spáchanie sankcionovaného deliktu. 8.1. Zo zápisu o internej vzdelávacej aktivite - preškolenie pracovníkov na presný postup zoradenie stroja - prezenčná listina zo dňa 07.05.20219 vyplýva, že preškolenia sa žalobca zúčastnil. Dĺžka trvania 1 hod., bez hodnotenia. 8.2. Zo zápisu o internej vzdelávacej aktivite - preškolenie pracovníkov opakované školenie - prezenčná listina zo dňa 26.02.2020 vyplýva, že opakovaného preškolenia sa žalobca zúčastnil. Dĺžka trvania 1 hod., bez hodnotenia. 8.3. Zo zápisu o internej vzdelávacej aktivite -vstupné - opakované školenie BOZP, OPP A ŽP- prezenčná listina zo dňa 01.04.2019 vyplýva, že preškolenia sa žalobca zúčastnil. Dĺžka trvania 2 hod., bez hodnotenia. 9.1. Žalobca listami zo dňa 13.06.202 a zo dňa 26.07.2021 žiadal zamestnávateľa - žalovaného o preradenie na inú vhodnú prácu zo zdravotných dôvodov, nakoľko stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu. 9.2. Žalobca listom zo dňa 10.08.2021 okamžite skončil pracovný pomer so žalovaným podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, keď podľa Lekárskeho posudku MUDr. Jána Tencera zo dňa 12.07.2021 nemôže ďalej vykonávať svoju prácu bez ohrozenia svojho zdravia a žalovaný ho v 15-dňovej lehote nepreradil na inú prácu. 10. Žalobca sa podanou žalobu domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa 21.05.2020 je pracovným úrazom a tiež určenia, že miera zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu je 100 %. 11.1. Prvoinštančný súd uviedol, že v danej veci ide o osobitný prípad zodpovednosti zamestnávateľa, ktorá je objektívna, bez ohľadu na prípadné zavinenie. Dokonca nemusí byť prítomná ani protiprávnosť, lebo zamestnávateľ zodpovedá za škodovú udalosť, ktorou je pracovný úraz. Preto ak sú splnené podmienky úrazového deja, zamestnávateľ sa zodpovednosti nemôže zbaviť napríklad tvrdením, že neporušil žiadne bezpečnostné predpisy alebo že dodržal všetky svoje povinnosti vyplývajúce z predpisov, ale mohol by sa jej zbaviť, či už úplne alebo čiastočne len vtedy, ak by boli splnené podmienky stanovené v ustanovení § 196 Zákonníka práce. Právna úprava odškodňovania pracovných úrazov vymedzuje tieto predpoklady vzniku zodpovednosti: - škoda na strane zamestnanca, - škodná udalosť (pracovný úraz), -príčinná súvislosť medzi škodou a škodnou udalosťou, - k pracovnému úrazu muselo prísť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním alebo pre plnenie úloh. Za škodu v súvislosti s pracovným úrazom zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Dôvody, ktoré umožňujú zamestnávateľovi, aby sa svojej zodpovednosti zbavil, sú upravené v ods. 1 a 2 § 196 Zákonníka práce taxatívnym spôsobom, z iných dôvodov ako sú tu upravené sa zamestnávateľ nemôže liberovať. 11.2. Úplné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa prichádza do úvahy len z dvoch dôvodov za predpokladu, že sú jedinou príčinou škody. Prvý dôvod spočíva v zavinenom porušení bezpečnostných predpisov alebo pokynov zo strany postihnutého zamestnanca za predpokladu, že bol s nimi riadne a preukázateľne oboznámený, že ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované. Druhý dôvod spočíva v opitosti, alebo zneužití iných omamných prostriedkov zo strany postihnutého zamestnanca za predpokladu, že zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Neboli by splnené predpoklady pre úplnú liberalizáciu napríklad vtedy, keď by zamestnávateľ síce vedel preukázať, že zamestnanca s bezpečnostnými predpismi riadne oboznámil, ale ich znalosť a dodržiavanie už nevyžadoval ani nekontroloval. Pojem opitosť Zákonník práce nedefinuje, v súlade s doterajšou judikatúrou by malo ísť o taký stupeň alkoholového opojenia, v dôsledku ktorého došlo k zníženiu duševných funkcií a celkovej pohotovosti zamestnanca nevyhnutnej pre bezpečný a nerušený výkon zamestnania v konkrétnom prípade. Posúdenie vplyvu požitého alkoholu na zníženie duševných schopností zamestnanca vyžaduje znalecké posúdenie. 11.3. Čiastočná liberácia za strany zamestnávateľa prichádza do úvahy z troch taxatívnych dôvodov uvedených v odseku 2 § 196 Zákonníka práce. Prvé dva dôvody sú takmer identické s dôvodmi úplnej liberácie, až na tieto výnimky: - postačuje, ak by uvedené dôvody boli jednou z príčin pracovného úrazu a nie jedinou ako je to pri plnej liberácii, - v prípade prvého dôvodu stačí, aby zamestnávateľ preukázal, že zamestnanec bol s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne oboznámený, nie je však potrebné, aby preukazoval, že ich znalosť a dodržiavanie sústavne vyžadoval a kontroloval,- v prípade druhého dôvodu zamestnávateľ nie je povinný preukazovať, že nemohol škode zabrániť. Samostatným, tretím dôvodom pre čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa je ľahkomyseľné správanie zamestnanca. Ako liberačný dôvod môže byť ľahkomyseľné konanie posudzované len vtedy, keď nie je zároveň spojené s porušením predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokynov tohto charakteru. V opačnom prípade sa zbavenie zodpovednosti posudzuje podľa ods. 1 písm. a/ alebo ods. 2 písm. a/ § 196 ZP. Vyžaduje sa kvalifikovaná ľahkomyseľnosť. Teda taká, keď počínanie zamestnanca je neprimerané jeho kvalifikácii a skúsenostiam, pričom práve vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti si musel byť vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. 12.1. Konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia plnej miery (100 %) zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz, ktorý sa stal žalobcovi dňa 21.05.2020 o 10,20 hod. počas výkonu práce na lise FAGOR 1200T, kde bol pridelený ako pomocný zoraďovač v dôsledku servisu lisu, na ktorom bežne pracoval, keď žalobca po 4 pracovných dňoch od preradenia, pri obsluhe lisu zložil dorazy na zadnej strane lisu, následne skontroloval zadnú stranu lisu, kolega Q. ako hlavný zoraďovač mal skontrolovať prednú stranu lisu, pred strihaním Q. R. slovne potvrdil, že je všetko o.k., následne po povolení začatia lisovania hlavným zoraďovačom žalobca spustil lis, kedy mu vystrelil zo stroja transportný doraz z prednej časti lisu smerom do ľavého predlaktia, ktorý žalobcovi spôsobil pracovný úraz, žalobca utrpel trieštivú zlomeniu oboch kostí na ľavom predlaktí. Žalobca mal naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, keď od určenia rozsahu zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu rozhodnutím súdu sa odvíja výška jednotlivých úrazových dávok, vyplácaných Sociálnou poisťovňou. 12.2. Žalobca v konaní trval na tom, že si nie je vedomý, že by konal v rozpore s bezpečnostnými predpismi a postupmi práce, alebo že by porušil interný predpis SMED tak, že: „použil nebezpečný postup alebo spôsob práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvanie v ohrozenom priestore“, čo žalovaný uvádza ako príčinu úrazu. Trvá na tom, že interný predpis SMED nedostatočne špecifikuje povinnosti zamestnanca pri práci. Na obsluhu prístroja, s ktorým žalobca pracoval, existuje návod na obsluhu, ktorý presne uvádza postup pri obsluhe stroja z pohľadu bezpečnosti. Tento bol ako dôkaz vykonaný aj v správnom konaní pre IP Nitra. V zmysle návodu na obsluhu stroja/prístroja neboli zamestnanci žalovaného dostatočne a správne poučení a v dôsledku nedostatočného poučenia a nesprávneho pracovného postupu podľa pokynov žalovaného došlo k pracovnému úrazu žalobcu. Došlo k pracovnému úrazu zamestnanca, tak ako je definovaný v Zákonníku práce a žalovaný nepreukázal, že: a) postihnutý zamestnanec svojím konaním porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom v prípade porušenia pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí zamestnávateľ preukázať, že také pokyny boli zamestnancovi riadne uložené, b) zamestnávateľ sústavne vyžadoval a kontroloval znalosť a dodržiavanie povinností, ktoré zamestnanec porušil, c) existuje priama a výlučná príčinná súvislosť medzi porušením povinností podľa písmena a) a vznikom ujmy na zdraví zamestnanca - žalobcu. 13.1. Žalovaný v konaní uvádzal, že žalobca porušil interný predpis SMED. Žalobca ako zoraďovač neodobral transportný doraz a spustil zariadenie bez kontroly pracovného priestoru, čo malo za následok stlačenie a následné vystrelenie transportného dorazu do jeho ľavého predlaktia. Žalobca teda použil nebezpečný postup a spôsob práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvanie v ohrozenom priestore. Predpis SMED je dostatočne podrobný a dôsledne upravuje pracovné postupy, vrátane zobrazenia názornej fotodokumentácie, špecifikuje dostatočne určito postup aj pre prípad, keď na lise pracujú a obsluhujú ho viacerí zoraďovači. Žalobca náležite vnímal pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsiahnuté v internom predpise zamestnávateľa a týmto so zreteľom na svoju duševnú vyspelosť porozumel. Tým, že žalobca spustil zariadenie (lis) potvrdil, že predošlé kroky sú v poriadku. Obaja zoraďovači majú rovnaké povinnosti a majú vykonávať tie isté činnosti, pričom ten, kto spustí lis, je zodpovedný. Žalovaný dostatočne vykonal potrebné opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a taktiež dostatočne zisťoval nebezpečenstvá, ktoré môžu nastať v prípade práce dvoch a viacerých zamestnancov pri jednom zariadení. 13.2. Žalovaný určil bezpečný pracovný postup nasledovne: - vypracoval bezpečný pracovný postup podľa zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení § 6 odsek 1 písmeno i/ - vypracoval bezpečný pracovný postup SMED podľa návodu na obsluhu pre strojné zariadenie lis TLE2 - 1200-4200-1600 FAGOR č. 3, rok 2009, v. č. 21077, - preukázateľne oboznámil zamestnanca z návodu na obsluhu pre strojné zariadenie lis TLE2 - 1200-4200-1600 FAGOR č. 3, rok 2009, v. č. 21077, čím splnil povinnosť uvedenú v ustanovení § 7 odsek 1 písmeno a/ zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení, - preukázateľne oboznámil zamestnanca z pracovného postupu SMED, čím splnil povinnosť uvedenú v ustanovení § 7 odsek 1, písmeno a/ zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení. Pracovný úraz sa stal žalobcovi pri nastavovaní/ zoraďovaní nástroja v strojnom zariadení FAGOR č. 3 1200, kde nastavenie nástroja je pri otvorenej bráne pri rýchlosti 10 úderov /min., ktorého súčasťou je prvý strih. Prvý strih prebieha pri rýchlosti 10 úderov/min a pri otvorenej bráne (návod na obsluhu strojného zariadenia lis TLE2 - 1200-4200-1600 FAGOR č. 3, rok 2009, v.č. 21077, ev. č. 33803 na strane 24 „nastavenie“). O tejto skutočnosti bol zranený žalobca preukázateľne preškolený. Súčasťou pracovného postupu pre nastavenie/zoradenie nástroja SMED je povinnosť zoraďovača pred spustením strojného zariadenia skontrolovať pracovný priestor lisu/nástroja a vybrať z tohto zariadenia transportné dorazy. Povinnosťou operátora zoraďovania je skontrolovať pracovný priestor, či sa v ňom nenachádzajú osoby alebo predmety nesúvisiace s bezchybným a bezpečným chodom zariadenia. Keďže žalobca spustil zariadenie, pričom v nástroji zostal doraz, ktorý následne spôsobil tlakom barana na lise jeho vymrštenie do pravej ruky žalobcu, je zrejmé, že žalobca nepostupoval v súlade s vypracovaným pracovným postupom SMED, čím porušil ustanovenie § 12 odsek 2 písmeno a/ zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení. Na základe získaných vedomostí a zručností, ktoré sú súčasťou odbornej spôsobilosti, žalobca nedodržal povinnosti zamestnanca, čím porušil ustanovenie § 12 odsek 2 písmeno c/ zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení. Jedinou príčinou poškodenia zdravia žalobcu bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že žalobca svojím zavinením porušil ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Žalobca bol preukázateľne oboznámený so špecifikami takéhoto postupu pri práci na lise FAGOR. 14. Strany sporu neurobili spornou skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 29.03.2019 uzavretá pracovná zmluva a v čase úrazu dňa 21.05.2020 pracovnoprávny vzťah trval. Úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 21.05.2020 o 10,20 hod., sa stal v pracovnom čase pri plnení pracovných úloh a je pracovným úrazom. 15.1. Z vykonaného dokazovania - zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, z obsahu spisu Inšpektorátu práce Nitra IPNR/IPNR-OBOZP/BEZ/2020/5448, predložených lekárskych správ, výpovedí žalobcu a svedka Q. R. súd zistil, že dňa 21.05.2020 o 10,20 hod. prišlo k pracovnému úrazu žalobcu počas pracovnej doby pri plnení pracovnej úlohy tak, že žalobca, ktorý bol v dôsledku servisu lisu, na ktorom pracoval bežne, pridelený ako pomocný zoraďovač k susednému lisu FAGOR 1200T, kde hlavným zoraďovačom bol Q. R.. Po 4 dňoch výkonu práce na tomto lise žalobca pri obsluhe lisu zložil dorazy na zadnej strane lisu, skontroloval zadnú stranu lisu, kolega Q. R. mal skontrolovať prednú stranu lisu, pred strihaním žalobca oslovil kolegu R., či môže strihať, tento potvrdil, že môže, že všetko je o.k., následne žalobca spustil lis a zo stroja vystrelil transportný doraz z prednej časti lisu smerom do ľavého predlaktia žalobcu, ktorý žalobcovi spôsobil pracovný úraz- otvorenú trieštivú zlomeniu oboch kostí na ľavom predlaktí. Z.. S. Z. dňa 28.05.2020 posúdil pracovný úraz žalobcu ako ostatný (pracovný) úraz (mimo smrteľných následkov a ťažkej ujmy na zdraví) s predpokladanou dobou PN 60 dní. 15.2. Žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu v zázname o registrovanom pracovnom úraze, spísaný dňa 21.06.2020 (zrejme z 21.05.2020 - pozri č. l. 23 - pozn. odvolacieho súdu) uviedol, že žalobca dňa 21.05.2020 utrpel pracovný úraz a ako príčinu úrazu uviedol: Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvanie v ohrozenom priestore. Pracovný úraz bol kvalifikovaný ako ostatný pracovný úraz, pri ktorom sa nejedná o ťažkú ujmu na zdraví. V zápisnici o škodovej komisii zo dňa 28.05.2020 škodová komisia navrhla, aby zamestnancovi nebola uznaná náhrada za škodu na zdraví v zmysle § 196 ods. 1 písm. a/ - postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie BOZP, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody ako aj interný predpis SMED - Preškolenie pracovníkov na presný postup zoradenia stroja. Na základe rozhodnutia škodovej komisie sa miera zavinenia zamestnanca za pracovný úraz zo dňa 21.05.2020 určila na miere 100 %. Pracovník porušil interný predpis SMED - preškolenie pracovníkov na presný postup zoradenia stroja. Zoraďovač neodobral transportný doraz a spustil zariadenie bez kontroly pracovného priestoru, čo malo za následok stlačenie a následne vystrelenie transportného dorazu do jeho ľavého predlaktia. 16.1. Inšpektorát práce Nitra v protokole zo dňa 02.11.2020, číslo protokolu: INA-84-12-2.2/P uviedol, že vyšetrovaná udalosť je pracovným úrazom, zistil porušenia právnych predpisov zo strany zamestnávateľa ako aj zamestnanca - žalobcu a dospel k zisteným nedostatkom - kód príčiny úrazu -6- Nesprávna organizácia práce a 8- používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynov, zotrvávanie v ohrozenom priestore. Zo strany žalobcu ako poškodeného zistené nedostatky: Z. Q. s Q. R. nastavovali nástroj na prvý strih, pri tejto práci je potrebné správne nastaviť nástroj a vybrať všetky transportné dorazy umiestnené medzi dvoma časťami nástroja a skontrolovať pracovný priestor stroja pred jeho spustením. Zoraďovači ponechali jeden transportný doraz v nástroji a postihnutý zamestnanec (žalobca) spustil zariadenie, ktoré mu spôsobilo zranenie ľavého predlaktia, pričom nedodržiaval právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený (nebola spustená predná zábrana na prvý strih, tak ako je určené v návode na obsluhu), čím porušil § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP. Zo strany zamestnávateľa poškodeného - kontrolovaný subjekt boli zistené nedostatky: Zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný postup, tak ako je to v návode na obsluhu pre strojné zariadenie lis TLE2-1200-4200-1600 FAGOR č.3, rok 2009, v.č. 21077, ev. č. 33803 na strane 24 „Jeden úder“- je to funkcia, ktorá sa vykonáva pri rýchlosti 12 úderov /minútu. Táto funkcia sa používa, keď sa podávajú súčiastky po jednom, t. j. keď sa chce skúšať nejaká časť stroja. Jeden úder lisu je možné vykonať s podaním alebo bez podania tabúľ. Stroj je možné používať ak sa pôsobí na tlačidlo chodu, bariéry musia byť vždy zatvorené, čím porušil § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o BOZP. 16.2. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra č. 71/21/práv. zo dňa 16.03.2021 bolo konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 2 ods. 1 písm. a/ v treťom bode o inšpekcii práce, ktoré spočívalo v porušení predpisu, v dôsledku tohto porušenia prišlo k vzniku registrovaného pracovného úrazu žalobcu zastavené, keď správny orgán dospel k záveru, že nedokáže jednoznačne a bez pochybností preukázať porušenie povinnosti zamestnávateľa vyplývajúcej u z § 6 ods. 1 písm. i/ zák. č. 124/2006 Z. z. o BOZP, nedokáže jednoznačne preukázať skutočnosť, že zamestnanci vykonávali činnosti pre funkcii jeden úder, kedy musia byť bariéry vždy zatvorené, a preto zobral na vedomie vyjadrenie účastníka konania, že zamestnanci vykonávali činnosti spojené s funkciou nastavenie , kedy je možné používať stroj s otvorenými bariérami. 17.1. Vo vzťahu k inšpektorátu práce, ktorý vyšetroval pracovný úraz žalobcu, súd uviedol, že pokiaľ IP vydá právoplatné rozhodnutie v správnom konaní v zmysle § 193 CSP, je ním súd nepochybne viazaný. V civilnom súdnom konaní nemôže súd riešiť ako prejudiciálnu otázku to, či a kto sa dopustil správneho deliktu. Súd však rieši otázku významnú pre posúdenie liberácie zamestnávateľa v zmysle § 196 Zákonníka práce, teda či bol žalobca oboznámený s takými právnymi alebo ostatnými predpismi alebo pokynmi pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré mu ukladali určitý spôsob konania prípadne zakazovali určitý spôsob konania a ktorých porušenie postihnutým zamestnancom bolo jedinou alebo jednou z príčin škody. 17.2. Súd v danej veci riešil otázku zodpovednosti za škodu na zdraví žalobcu, ku ktorej prišlo pracovným úrazom a existenciu zavineného porušenia právnych predpisov prípadne ostatných predpisov na zaistenie ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci žalobcom. V zmysle § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 Zákonníka práce. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa. U zamestnávateľa sa neskúma zavinenie. Na vznik zodpovednosti zamestnávateľa sa vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Predpokladom tejto udalosti je, že musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere alebo inom právnom vzťahu. Dodržanie všetkých povinností vyplývajúcich z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie je dôvodom na obmedzenie alebo zbavenie zodpovednosti zamestnávateľa za následky pracovného úrazu a vzniknutú škodu. Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti len v prípade, ak preukáže také porušenie povinností na strane zamestnanca, ktoré boli buď výlučnou alebo čiastočnou príčinou úrazu. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti môže byť preukázané, zavinené, protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V citovanom ustanovení § 196 ZP je výslovne uvedené, kedy sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti za úraz celkom alebo sčasti. 17.3. V zmysle § 196 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnávateľ preto, aby sa zbavil zodpovednosti za pracovný úraz, musí preukázať porušenie konkrétneho právneho predpisu o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V konaní súd zisťoval, či existovala konkrétna norma, či už právny predpis, interná norma alebo pokyn, ktorý by žalobca svojím správaním porušil a v príčinnej súvislosti s tým by prišlo k poškodeniu jeho zdravia. Zamestnávateľ - žalovaný v zmysle Zákonníka práce zodpovedá za takúto škodu bez ohľadu na skutočnosť, že ku žiadnemu porušeniu takéhoto predpisu alebo povinnosti vôbec neprišlo. Teda nemá žiadnu relevanciu skúmanie porušenia takejto povinnosti. 18.1. Žalovaný sa pri svojej obrane dovolával porušenia žalobcom povinnosti zamestnanca s tým, že žalobca nepostupoval v súlade s vypracovaným pracovným postupom SMED, porušil v § 12 ods. 2, písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podľa ktorého bol povinný a) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky v súlade s 1. návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený. Na základe získaných vedomostí a zručností, ktoré sú súčasťou odbornej spôsobilosti, žalobca nedodržal povinnosti zamestnanca, čím porušil ustanovenie § 12 odsek 2 písmeno c/ zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení. 18.2. Zamestnávateľ pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo osobitné predpisy, nemôže sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných. Za ľahkomyseľné konanie podľa ods. 2 písm. c/ § 196 ods. 5 ZP nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce. Zamestnávateľ musí preukázať, že zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia. Zamestnávateľ musí preukázať aj skutočnosť, že zamestnanec zavinene porušil bezpečnostné predpisy. Skúma sa, či zamestnanec bol s predpismi riadne a preukázateľne oboznámený, či sa ich znalosť sústavne vyžadovala a či ju zamestnávateľ sústavne kontroloval. Zavinenie sa u zamestnanca vopred nepredpokladá, preto sa musí preukázať. 19. V zmysle judikatúry (napr. R 11/1976), pri porušení predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí ísť o predpis alebo pokyn konkrétny, ktorý upravuje určitý spôsob konania alebo ho zakazuje. Porušenie predpisov a pokynov všeobecného charakteru nemôže mať za následok zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom. Z uvedených dôvodov pre posúdenie súdu, či a do akej miery sú naplnené liberačné dôvody žalovaného spočívajúce v tvrdení, že žalobca porušil predpisy na zaistenie ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol oboznámený a ich dodržiavanie sa vyžaduje, nie je pre túto úvahu významné všeobecné zistenie, že žalobca bol preškolený z BOZP, alebo, že prišlo k porušeniu všeobecnej povinnosti zamestnanca zakotvenej v Zákonníku práce ukladajúcej dbať pri práci o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa jeho činnosť týka a podobné všeobecné úvahy a zistenia. Relevantným je len taký právny alebo osobitný predpis, ktorý by žalobcovi ako zamestnancovi ukladal určitý konkrétny spôsob chovania sa pri práci, v ktorej žalobca pracoval, ktorý žalobca v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu porušil. 20. Porušenie žalobcom takéhoto konkrétneho ustanovenia právneho predpisu resp. osobitného predpisu nemal súd preukázané. Z listinného dôkazu, a to zo záverov vykonanej inšpekcie Inšpektorátom práce Nitra vyplynulo, že zistené nedostatky, v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu žalobcu zo strany poškodeného - žalobcu spočívali v tom, že nebola spustená predná brána na prvý strih tak ako je to určené v návode na obsluhu, čím porušil žalobca § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z. z. o BOZP. Rovnako tento nedostatok bol vytknutý zamestnávateľovi - žalovanému, že neurčil bezpečný pracovný postup, tak ako je to uvedené v návode na obsluhu pre strojné zariadenie lis TLE 2.1200-4200-1600 FAGOR č. 3, rok 2009, v.č. 21077, ev. č. 33803 na strane 24 - jeden úder, kedy je stroj možné používať ak sa pôsobí na tlačidlo chodu. Bariéry musia byť vždy zatvorené, čím porušil zamestnávateľ § 6 ods. 1 písm. i/ zák. č. 124/2006 Z. z. o BOZP. 21. Samotný žalovaný predložil súdu aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 71/21/práv. zo dňa 16.03.2021, ktorým bolo konanie vo veci uloženia pokuty žalovanému v správnom konaní zastavené, a to ohľadom porušenia povinnosti žalovaného vyplývajúcej z § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z. z. o BOZP, keď správny orgán zobral na vedomie vyjadrenie účastníka konania, že zamestnanci vykonávali činnosti spojené s funkciou nastavenie, kedy je možné používať stroj s otvorenými bariérami. Na základe hore uvedeného žalobca vyššie popísanou činnosťou neporušil § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z. z. o BOZP, keď mal súd za preukázané, že žalobca s Q. vykonávali činnosti spojené s funkciou nastavenie, kedy je možné používať stroj s otvorenými bariérami. 22. Z vykonaného dokazovania, a to z obsahu záznamov zo školení žalobcu aj ostatných zamestnancov žalovaného z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), z predpisu SMED a z výsluchu svedka P.. A. N., bezpečnostného technika, ktorý bol školiteľom zamestnancov, vyplynulo, že boli vykonané školenia zamestnancov žalovaného. Svedok p. N. uviedol, že on robí školenia zamestnancov. Je ich viacero, úvodné školenie BOZP, školenie na pracovisku. Pokiaľ ide o nastavovanie strojov a postup, toto už robia technológovia na pracovisku. V súvislosti s BOZP na pracovisku, ako je to, keď pracujú dvaja, túto časť neškolí on. Myslí si, že majster im toto určuje. To sú školitelia, ktorí školia na pracovisku, ktorí školia pracovníkov o tom, aké majú mať pracovné pomôcky a postupy. Je to napísané v internom dokumente v registri rizík. Podľa vyjadrenia svedka, žalobca spustil zariadenie, tým potvrdil predošlé kroky, že sú v poriadku, obaja zamestnanci to mali kontrolovať. Obaja majú rovnaké povinnosti. Obaja majú robiť to isté. To je na ústnom podaní. Pokiaľ bolo určené, že hlavný mal byť p. R., mal si to skontrolovať, on mal stlačiť spúšťanie. Zodpovedá ten, kto spustí lis. Myslí si, že v návode na obsluhu to bude. Pokiaľ ide o predpis SMED - „Predpis pre zoradenie stroja“ bezpečnostný technik - svedok P.. A. N. uviedol, že je to manuál pre rýchle a efektívne zoradenie stroja s upozornením možných chýb zariadenia, ktoré zamestnanci ovládajú. 23.1. Pokiaľ ide o žalovaným predložené dôkazy v priebehu konania - Návod na použitie lisu FAGOR 1200 z roku 2015, žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.01.2022 poukazoval na iný návod na obsluhu z roku 2009, tento dôkaz je teda zmätočný. Režim nastavenia a jeho opis je tu na inej strane ako je tento režim uvedený v dôkaze Návod na použitie z roku 2015, pričom žalovaný tento rozpor nijako nevysvetlil. K tomuto dôkazu žalobca uviedol, že tento návod na použitie mu bol prvýkrát predložený až pri dokazovaní pred inšpektorátom práce a nebol s ním oboznámený pri svojej práci. Pokiaľ ide o ďalší dôkaz predložený žalovaným v priebehu konania - Zoznam bezpečnostných rizík, taktiež tento dôkaz nebol podľa vyjadrenia žalobcu žalobcovi predložený a nebol s ním oboznámený a žalovaný nepreukázal, že žalobcu s týmito listinami skutočne oboznámil a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Nie je pre túto úvahu významné všeobecné zistenie, že žalobca bol preškolený z BOZP, alebo že prišlo k porušeniu všeobecnej povinnosti zamestnanca zakotvenej v Zákonníku práce ukladajúcej dbať pri práci o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa jeho činnosť týka a podobné všeobecné úvahy a zistenia. Relevantným je len taký právny alebo osobitný predpis, ktorý by žalobcovi ako zamestnancovi ukladal určitý konkrétny spôsob chovania sa pri práci, v ktorej žalobca pracoval, ktorý žalobca v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu porušil. 23.2. V uvedenom SMED - predpise pre zoradenie stroja nie sú uvedené riziká a upozornenia, ktoré by mohli spôsobiť zamestnancom poškodenie zdravia alebo smrť, tento predpis neurčuje bezpečné pracovné postupy, určuje postup pri práci tak, aby práca bola čo najefektívnejšia a najrýchlejšia. Ide o postup práce jedného zoraďovača pri zoraďovaní. Z vyjadrenia hore uvedených svedkov Q. R., A. E., A. C. vyplynulo, že tento predpis je jediným, ktorý upravuje pracovný postup zamestnancov pri obsluhe strojov. 24. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že zamestnávateľ - žalovaný nemá usmernenie pre prácu vo dvojici na jednom pracovisku, čo taktiež vyplynulo z výpovedí svedkov. Z vykonaného dokazovania, z vyjadrenia samotného žalovaného aj z výsluchu svedkov vyplynulo, že až po pracovnom úraze žalobcu došlo k zvýšeniu bezpečnostných prvkov u zamestnávateľa - žalovaného, a to k zmene farby transportných dorazov, k zmene kvality transportných dorazov, zatváranie prednej brány pri prvom strihu a k preškoleniu zamestnancov žalovaného. 25.1. Na základe hore uvedeného dospel prvoinštančný súd k záveru, že nebol naplnený liberačný dôvod v zmysle § 196 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti za pracovný úraz zamestnanca, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali a nebol naplnený ani liberačný dôvod čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa v zmysle § 196 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, podľa ktorého postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody. 25.2. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca (postihnutý zamestnanec) svojím konaním porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom v prípade porušenia pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí zamestnávateľ preukázať, že také pokyny boli zamestnancovi riadne uložené, zamestnávateľ sústavne vyžadoval a kontroloval znalosť a dodržiavanie povinností, ktoré zamestnanec porušil, a existuje priama a výlučná príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom ujmy na zdraví zamestnanca - žalobcu. Žalovaný v konaní nepreukázal, ktorý bezpečnostný predpis žalobca porušil, ktorý pracovný postup porušil v prípade dvoch pracovníkov na jednom pracovisku, kde je upravený jednoznačný postup zamestnancov v prípade, že na jednom pracovisku pracujú dvaja pracovníci, že žalobca bol riadne oboznámený s návodom na použitie Lis Fagor 1200t, (hoci nejde o bezpečnostný predpis) a so zoznamom bezpečnostných rizík, že bol zaškolený na výkon práce pri stroji Fagor 1200t, že zamestnávateľ vyžadoval a pravidelne kontroloval bezpečné pracovné postupy zamestnancov na pracovisku. Ani zo záverov Inšpektorátu práce nemožno vyvodiť, že žalobca sa dopustil vytknutého porušenia § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z. z. o BOZP, keď z neskôr vykonaného dokazovania aj z tvrdenia samotného žalovaného vyplynulo, že predná zábrana na prvý strih nemusela byť spustená, zamestnanci - žalobca a Q. R. vykonávali činnosti spojené s funkciou nastavenie, kedy bolo možné používať stroj s otvorenou bariérou. 26.1. V zmysle § 196 ods. 1 písm. a/ ods. 2 písm. a/ ZP, zamestnávateľ sa úplne alebo čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škodu si zavinil úplne alebo čiastočne zamestnanec sám. Zamestnávateľ sa nevie liberovať, ak škodu zavinila tretia osoba. Dôkazné bremeno a preukázanie liberácie je na zamestnávateľovi. Za riadne a preukázateľne oboznámenie zamestnanca s právnymi predpismi alebo ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sa nepovažuje predloženie predpisov na prečítanie zamestnancovi, ich letmé preštudovanie a podpísanie protokolu o oboznámení sa. Zamestnávateľ je povinný zamestnanca riadne oboznámiť s predpismi a zabezpečiť mu dostatočné školenie kvalifikovanou osobou. Na druhej strane skutočnosť, že zamestnanec bol riadne a preukázateľne oboznámený s predpismi, môže zamestnávateľ preukázať nielen protokolom, ktorý zamestnanec podpíše, ale aj svedeckými výpoveďami, napr. kolegov. Nejde o riadne zoznámenie zamestnanca s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo s príkazmi, zákazmi a inými pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak by sa zamestnávateľ obmedzil iba na to, že by dal zamestnancovi na prečítanie príslušné bezpečnostné predpisy. Na tomto závere nič nemení ani to, keby zamestnanec potvrdil svojím podpisom, že bol s príslušnými predpismi oboznámený. 26.2. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si splnil všetky povinnosti, ktoré mal splniť v časti stroja, ktorý obsluhoval. Žalovaný nemal vypracovaný pracovný postup na obsluhu stroja v prípade dvoch pracovníkov, títo neboli dostatočne poučení, ako majú postupovať a pri práci sa riadili výhradne vzájomnou dohodou a skúsenosťami, pričom vedeli, že je potrebné pracovať čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Bolo preukázané, že v časti, ktorú obsluhoval žalobca, boli splnené všetky postupom (návodom) uvedené podmienky pre spustenie stroja, bolo preukázané, že doraz vyletel z prednej časti, ktorú obsluhoval zamestnanec Q. ako hlavný zoraďovač (čo potvrdil aj tento svedok, ktorý jediný bol pri danom pracovnom úraze), bolo preukázané, že tento druhý zamestnanec potvrdil žalobcovi, že je stroj pripravený k spusteniu a ak, pochybil tento druhý zamestnanec, za tohto zodpovedá žalovaný a nie žalobca. Pokiaľ ide o povinnosť zatvárania prednej bezpečnostnej brány lisu (s ohľadom na nejasnosť Návodu na požitie - Lis fagor 1200t), predná bezpečnostná brána mohla zabrániť vzniku pracovného úrazu, a preto malo byť snahou žalovaného v rámci BOZP vyžadovať, aby bola táto pri práci využívaná, pokiaľ je to technicky možné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bránu pri strihu, kde hrozí riziko poškodenia zdravia zamestnancov, je možné zatvoriť. Uvedené pochybenie žalovaného zakladá jeho zodpovednosť za pracovný úraz žalobcu v plnom rozsahu, keď ustanovenia zákona o BOZP neboli dostatočne zo strany žalovaného plnené, žalovaný nedostatočne vykonával opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a nedostatočne zisťoval nebezpečenstvá, ktoré môžu nastať v prípade práce dvoch a viacerých zamestnancov pri jednom zariadení. Tieto riziká zhodnotil až po pracovnom úraze žalobcu. V prípade výkonu práce na stroji, ktorý môže vykonávať činnosť len za určitých špecifických pracovných postupov, patrí k riadnemu oboznámeniu zamestnanca s predpismi aj povinnosť oboznámiť zamestnanca so špecifikami takéhoto postupu (rozhodnutie NS ČSR sp. zn. 5 Cz 41/75). 27.1. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný (zamestnávateľ) sa nezbavil zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu (poškodeného zamestnanca) ani sčasti podľa §-u 196 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, keď nepreukázal určitú mieru zavinenia za vznik poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu žalobcom, keď nebolo preukázané protiprávne a zavinené konanie žalobcu, ktoré by bolo jednou z príčin škody. Na základe hore uvedeného preto určil mieru zodpovednosti zamestnávateľa - žalovaného v rozsahu 100%, keď po prevedenom dokazovaní dospel k záveru, že rozsah zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu zo dňa 21.05.2020, za ktorý žalovaný zodpovedá objektívne, teda sa neskúma jeho zavinenie, je 100%, keď vychádzal z vykonaného dokazovania pred súdom aj zo záverov inšpektorátu práce o vyšetrení vzniku pracovného úrazu. 27.2. Žalobu žalobcu vo zvyšku, ktorou sa domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa 21.05.2020, je pracovným úrazom, súd zamietol ako žalobcom ničím neodôvodnený, keď úraz žalobcu bol riadne zaregistrovaný ako pracovný úraz a bol nahlásený Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra, ktorá rozhoduje ako príslušný orgán o úrazových dávkach v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ako aj Inšpektorátu práce v Nitre a zdravotnej poisťovni. 27.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalobca mal vo veci takmer plný úspech, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 28.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. Alternatívne, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 389 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 28.2. Ako odvolacie dôvody uviedol ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/. Má za to, že napadnutý rozsudok nenapĺňa predpoklady, ktoré kladie na odôvodnenie rozsudku zákonodarca v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí a navyše je aj rozporné. V odôvodnení rozsudku absentuje zdôvodnenie toho, na základe čoho súd mal za preukázané, že žalobca si splnil všetky povinnosti, ktoré si mal ako zamestnanec pri obsluhe zariadenia lisu splniť, keď z výpovedí svedkov, ako aj z listinných dôkazov je zrejmé, že tomu tak nebolo. Z odôvodnenia rozsudku nie ani zrejmé prečo v danom prípade napriek zistenému skutkovému stavu neprichádzalo do úvahy zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa (liberácie), vzhľadom na preukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Súd je povinný vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci (a to vrátane ústavnoprávnych argumentov), teda uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Takéto úvahy v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu absentujú. 28.3. Konštatuje, že rozsudok súdu nedáva konzistentné odpovede na rozhodujúce otázky potrebné pre posúdenie veci. Rozsudok súdu považuje za nepreskúmateľný do tej miery, že neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Má za to, že závery vyslovené súdom v odôvodní rozsudku vyznievajú zmätočne, čím sa nabudzuje dojem arbitrárneho rozhodovania, nakoľko nie je zrejmé aké skutkové závery boli z konkrétnych vykonávaných dôkazov urobené. Poukazuje na to, že namietal spôsob vykonania dôkazu výsluchom strany Z. Q. na pojednávaní dňa 23.08.2021, ktorý doslovne prečítal na pojednávaní vopred pripravenú písomnú výpoveď. Aj keď je v civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom, túto námietku žalovaného k dôkazu z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti a pravdivosti (hodnovernosť zdroja) ponechal súd bez povšimnutia ani sa s ňou v odôvodnení rozsudku nijako nevysporiadal. Navyše tvrdenia žalobcu považoval súd podľa dôvodov rozsudku za absolútne pravdivé, hoci boli žalovanou stranou výslovne popreté. 28.4. Ďalej vytýka súdu nesprávne hodnotenie dôkazov preto, lebo zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, respektíve, že si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli v konaní najavo. Jedná sa o výsluch svedkov a listinné dôkazy. Má za to, že hodnotenie dôkazov z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti cieľov súdom odporuje príslušným ustanoveniam CSP. Podľa jeho názoru z interného predpisu zamestnávateľa „SMED Preškolenie pracovníkov na presný postup zoradenia stroja“, ktorý bol súdu predložený ako listinný dôkaz, jednoznačne vyplýva povinnosť zamestnancov pred spustením lisu odobrať transportné dorazy. Predmetný interný predpis zamestnávateľa je dostatočne podrobný a dôsledne upravuje pracovné postupy, vrátane zobrazenia názornej fotodokumentácie, špecifikuje dostatočne určito postup aj pre prípad, keď na lise pracujú a obsluhujú ho aj viacerí zoraďovači. Žalobca podľa vykonaného dokazovania náležite vnímal pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsiahnuté v internom predpise zamestnávateľa a týmto so zreteľom na svoju duševnú vyspelosť, vzdelanie vek a prax u žalovaného porozumel. Žalobca bol preukázateľne oboznámený so špecifikami takéhoto postupu pri práci na lise FAGOR.
28.5. Z výsluchu žalobcu, ako aj výsluchu svedkov a listinných dôkazov bolo nespochybniteľne preukázané, že žalobca ako zoraďovač neodobral transportný doraz a spustil lis bez kontroly pracovného priestoru, čo malo za následok stlačenie a následné vystrelenie transportného dorazu do jeho ľavého predlaktia. Žalobca teda použil nebezpečný postup a spôsob práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvanie v ohrozenom priestore. 29.1. Žalovaný zastáva názor, že konštatovania súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku sú v rozpore so skutkovými zisteniami, ktoré vyšli najavo po vykonanom dokazovaní. Svedok A. K., vedúci prevádzky vo výpovedi potvrdil, že ak pri lise pracujú dvaja zoraďovači, každý má povinnosť kontrolovať lis pred zoradením. Svedecká výpoveď jednoznačne dokumentuje, že žalobca porušil svoje povinnosti zamestnanca. Súd prvého stupňa na tento dôkaz však neprihliadol pričom a ani neodôvodnil prečo naň neprihliadol a ako sa s ním vysporiadal. Iba samotné konštatovanie, že argument účastníka konania je irelevantný, bez bližšieho zdôvodnenia, prečo si to súd myslí, je neprípustným a svojvoľným spôsobom vyrovnania sa s argumentom. Svedok A. E., technológ lisovania vypovedal, že žalobca porušil pracovný postup zoradenia, nakoľko si mal skontrolovať, či je všetko v poriadku pred spustením lisu. Svedok uviedol, že pri spustení lisu môže byť otvorená predná brána lisu. Potvrdil, že nie je povinnosť vymieňať dorazy za hliníkové. Poukázal na to, že žalovaný si dal za svoju úlohu vymieňať lisy za hliníkové nad rámec akýchkoľvek povinností. Po úraze žalobcu sa síce začali zatvárať obe brány lisu, aby bola zvýšená bezpečnosť pracovníkov ale nie je to predpísané výrobcom. Súd opätovne na tento dôkaz neprihliadol ani v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol ako sa s ním vysporiadal. Svedok A. C., majster lisovne vypovedal, že zodpovedný je ten, kto ovláda obojručné tlačidlo. Na každom lise sa nachádza zoraďovací predpis a ten čo stláča tlačidlo a ide do strihu, ten si musí skontrolovať, či môže stláčať. Keď boli pridelení dvaja zoraďovači, ten kto spúšťa lis je zodpovedný, lebo v tom momente ovláda celý lis a jeho úlohou je prekontrolovať, či tam nie je niečo zabudnuté, či je všetko v poriadku. Keď sú dvaja zoraďovači, tak sa dohodnú, kto bude robiť ktorú stranu nástroja, je na dohode, kto spustí strih. Poukázal na bod 64 odôvodnenia rozsudku a uviedol, že takéto závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. 29.2. Uviedol, že z dokazovania vykonaného súdom však vyplýva, že nutnosť zatvárať prednú bránu lisu nie je potrebné ani predpísané a nevyplýva to zo žiadneho predpisu ani návodu na použitie. Nie je to povinnosť, a preto ju žalovaný nemohol porušiť. Je síce faktom, že predná bezpečnostná brána na lise mohla zabrániť vzniku pracovného úrazu žalobcu, ale rovnako by k úrazu žalobcu nedošlo v prípade, ak by si žalobca riadne splnil povinnosť určenú mu v predpise SMED a to skontrolovať pred spustením lis a odobrať všetky transportné dorazy. Súd vôbec pri rozhodovaní nezohľadnil, že rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra č. 71/21/práv. zo dňa 16.03.2021, číslo spisu IPNR/IPNR_PRODD/ ROZ/2021/2214 zároveň inšpektorát práce podľa § 30 ods. 1 písm. h/ správneho poriadku zastavil konanie, vedené vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti žalovanému, v dôsledku ktorého došlo k vzniku registrovaného pracovného úrazu žalobcu Z. Q., nakoľko nebolo preukázané porušenie povinnosti zo strany zamestnávateľa. Inšpektorát práce nezistil žiadne porušenie povinností žalovaným. 29.3. Súd zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver o tom, že sa nepreukázala určitá miera zavinenia žalobcu za vznik poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu žalobcu, keďže nebolo preukázané protiprávne a zavinené konanie žalobcu, ktoré by bolo jednou z príčin škody. Svedok Q. R., spolupracovník žalobcu v čase úrazu potvrdil, že boli aj so žalobcom preškolení ohľadom pracovnej činnosti niekedy aj viackrát do roka. Uviedol, že zoraďovací predpis SMED bol a je k dispozícii na lise na stolíku na náradie. V danom prípade pri obsluhe lisu, keď došlo k úrazu, podľa pracovného postupu mal on na starosti zadnú stranu lisu a žalobca prednú stranu lisu. Prednú stranu lisu mal skontrolovať žalobca. Súd tento fakt pri rozhodovaní hodnotení dôkazov nezohľadnil. Samotná skutočnosť, že zamestnávateľ po pracovnom úraze zamestnanca vykoná opatrenia na predchádzanie vzniku nového úrazu iného zamestnanca teda neznamená bez ďalšieho, že by táto okolnosť bola sama o sebe spôsobilá na vylúčenie zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za už vzniknutý pracovný úraz. Podľa jeho názoru nemá oporu vo vykonanom dokazovaní konštatovanie súdu (bod 59 odôvodnenia Rozsudku), že nie je významné všeobecné zistenie, že žalobca bol preškolený z BOZP, alebo, že prišlo k porušeniu všeobecnej povinnosti zamestnanca zakotvenej v Zákonníku práce ukladajúcej dbať pri práci o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa jeho činnosť týka a podobné všeobecné úvahy a zistenia. 29.4. Žalovaný má za to, že v konaní nebolo preukázané, tak ako tvrdí súd, že zamestnávateľ nedostatočne zabezpečoval ochranu zdravia svojich zamestnancov pri práci a v čase pracovného úrazu žalobcu nedostatočne predchádzal vzniku poškodenia zdravia svojich zamestnancov a že žalovaný nedostatočne vykonával opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a nedostatočne zisťoval nebezpečenstvá, ktoré môžu nastať v prípade práce dvoch a viacerých zamestnancov pri jednom zariadení a že tieto riziká zhodnotil až po pracovnom úraze žalobcu. Z listinných dôkazov naopak vyplýva, že žalovaný dostatočne vykonal potrebné opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a taktiež dostatočne zisťoval nebezpečenstvá, ktoré môžu nastať v prípade práce dvoch a viacerých zamestnancov pri jednom zariadení a preukázal, že určil bezpečný pracovný postup pretože: i) vypracoval bezpečný pracovný postup podľa zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení § 6 odsek 1 písmeno i) - vypracoval bezpečný pracovný postup SMED podľa návodu na obsluhu pre strojné zariadenie lis FAGOR, ii) preukázateľne oboznámil žalobcu s návodom na obsluhu pre strojné zariadenie lis FAGOR, čím splnil povinnosť uvedenú v ustanovení § 7 odsek 1 písmeno a) zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení, iii) preukázateľne oboznámil zamestnanca z pracovného postupu SMED, čím splnil povinnosť uvedenú v ustanovení § 7 odsek 1, písmeno a) zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení. Tieto skutočnosti súd opätovne vo vzťahu k svojim právnym záverom nesprávne vyhodnotil, respektíve ich nechal bez povšimnutia. 29.5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.01.2022 poukazoval na iný návod na obsluhu z roku 2009, tento dôkaz je teda zmätočný. Režim nastavenia a jeho opis je tu na inej strane ako je tento režim uvedený v dôkaze Návod na použitie z roku 2015, pričom žalovaný tento rozpor nijako nevysvetlil. Súd si však nevšimol významnú a podstatnú skutočnosť a to, že obsahovo sú návody zhodné, ale len formalisticky nesprávne konštatoval zmätočnosť tohto dôkazu bez ďalšieho odôvodnenia. Podľa názoru žalovaného bola jedinou príčinou poškodenia zdravia žalobcu skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že žalobca svojím zavinením porušil ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Príčinou úrazu žalobcu bola v danom prípade taká príčina, za ktorú nesie zodpovednosť samotný zamestnanec tým, že použil nebezpečný postup. 30.1. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považuje právne posúdenie súdu za správne a stotožňuje sa s ním. Navrhuje, aby odvolací súd odvolanie ako nedôvodné zamietol a rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vec správne v celom rozsahu potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 30.2. Podľa názoru žalobcu sa súd dostatočne podrobne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia so všetkými dôkazmi navrhnutými stranami a vykonanými počas súdneho konania. Súd jasne uviedol, ktoré dôkazy vyhodnotil ako hodnoverné a ktoré vyhodnotil ako zmätočné. Súd jasne vo svojom odôvodnení vysvetlil, že neboli naplnené liberačné dôvody, podľa ktorého sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti za pracovný úraz zamestnanca, nakoľko žalovaný nepreukázal, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie BOZP alebo pokyny na zaistenie BOZP, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Súd jasne uviedol, že žalovaný v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal, že by žalobca svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie BOZP alebo pokyny na zaistenie BOZP, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Súd jasne uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a na základe toho nemal za preukázané, že by sa žalovaný liberoval zo svojej objektívnej zodpovednosti. Súd sa dôsledne vyrovnal aj s argumentami žalovaného, ktoré na jeho liberáciu však nepostačovali. V konaní bolo jasne dokázané, že žalobca si riadne splnil všetky svoje povinnosti a pokyny, ktoré od zamestnávateľa - žalovaného mal, a ktoré sústavne dodržiaval. 30.3. Uviedol, že dokument, nemá s bezpečnostnými pokynmi týkajúcimi sa BOZP nič spoločné, čo potvrdil aj sám bezpečnostný technik - svedok P.. A. N.. Uvedený dôkaz „SMED“ je len manuál pre rýchle a efektívne zoradenie stroja s upozornením možných chýb zariadenia, ktoré zamestnanci ovládajú. Nakoľko v manuáli SMED nie sú riešené žiadne riziká a upozornenia, ktoré by mohli spôsobiť zamestnancom poškodenie zdravia alebo smrť, nebolo povinnosťou súdu považovať tento predpis za dôkaz, ktorý mal prispieť k liberácii žalovaného za zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi. Súd jasne zhodnotil uvedený dôkaz v ods. 60. odôvodnenia rozsudku a navyše poukázal aj na to, že nejde o predpis, ktorý by riešil bezpečný pracovný postup dvoch zoraďovačov na danom lise. Výpoveď svedka A. K. nedokumentuje v žiadnom prípade, že žalobca porušil svoje povinnosti zamestnanca. A. K. sám uviedol, že neštudoval interný predpis SMED ani neštudoval návod na obsluhu, tento svedok nevedel jednoznačne uviesť, kto v prípade dvoch zoraďovačov na lise má aké povinnosti a ani z čoho vyplývajú. Jeho výpoveď je len osobným názorom svedka, ktorá nepreukazuje, že došlo zo strany žalobcu k porušeniu konkrétnej povinnosti. Sám svedok uviedol, že „on pracovné postupy neurčoval, ani ich neštudoval, nebol v nich školený“. Na základe uvedeného preto nemohol tento svedok dokázať, že žalobca porušil akúkoľvek svoju povinnosť. Výpoveď svedka A. E. je opätovne subjektívna, ktorá však nedokazuje akú povinnosť kto pri úraze porušil. Sám svedok zmätočne uvádza, že pri dvoch zoraďovačoch na jednom lise na jednej strane zodpovedá ten, kto spúšťa lis ručným tlačidlo a na druhej strane súčinnosť dvoch zoraďovačov riadi hlavný zoraďovač, ktorí hovorí, čo kto bude robiť. Po správnosti podľa tohto svedka aj spustenie by mal robiť ten, kto je hlavný zoraďovač, čo v tomto prípade bol. R R. a nie žalobca. Napriek jeho subjektívnej výpovedi svedok neuviedol, akým konkrétnym predpisom na zaistenie BOZP sa majú zoraďovači vo dvojici riadiť a z pozície zaujatého svedka vypovedal v prospech svojho zamestnávateľa - žalovaného. Svedok nemôže predsa hodnotiť, kto bol zodpovedný za pracovný úraz a jeho subjektívny postoj nemôže súd vyhodnotiť ako hodnoverný dôkaz. Ani z výpovede A. C. ako zaujatého svedka - stále zamestnanca žalovaného - nevyplýva jasne a jednoznačne, aké boli povinnosti zoraďovačov pri práci vo dvojici, keď povedal, že v predpise SMED nie je uvedené, kto má konkrétne kontrolovať transportné dorazy, keď sú tam dvaja zoraďovači. Ani tento svedok neuviedol, aký bezpečnostný predpis resp. pokyn žalobca porušil, a preto jeho výpoveď takisto nepreukázala, že by sa žalovaný zo svojej zodpovednosti za PÚ liberoval. Pokiaľ ide o rozhodnutie inšpektorátu práce ako dôkaz v tomto konaní, tak skutočnosť, že inšpektorát práce konštatoval, že sa mu nepodarilo preukázať porušenie povinnosti zo strany zamestnávateľa pri pracovnom úraze nie je v konaní podstatné. V tomto konaní sa zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz ako objektívna zodpovednosť prezumuje v zmysle § 195 ods. 1/ ZP. Práve naopak, žalovaný - ako zamestnávateľ má v konaní preukázať - uniesť dôkazné bremeno o tom, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. A toto žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal a toto v konaní nepotvrdil ani žiadny vykonaný dôkaz. Nebolo povinnosťou súdu skúmať porušenie povinnosť zamestnávateľa - nakoľko tu ide objektívnu zodpovednosť danú zákonom ale skúmať, akú konkrétnu povinnosť porušil výhradne žalobca. A toto sa v konaní preukázať žalovanému vôbec nepodarilo. 30.4. Skutkové zistenia súdu na podklade vykonaných dôkazov boli jasne v rozsudku zadefinované. Súd správne zadefinoval, že dôkazy vykonané v konaní preukázali, že žalobca si splnil všetky povinnosti v časti stroja, ktorý obsluhoval. Žalovaný nepreukázal, že mal vypracovaný pracovný postup pre obsluhu stroja v prípade dvoch pracovníkov a to výpoveďami všetkých svedkov, ktorí potvrdili, že jediným manuálom obsluhy bol manuál SMED, ktorý postup pre prípad dvoch zoraďovačov neurčoval - a navyše tento nebol predpisom BOZP. Má za to, že je na zamestnávateľovi, aby preukázal existenciu konkrétnej normy, ktorú zamestnanec svojim správaním zavinene porušil, zvlášť za situácie, pokiaľ naproti povinnostiam zamestnanca Zákonník práce v ustanovení § 82 zakotvuje aj základné povinnosti vedúcich zamestnancov, ku ktorým patrí mimo iného i utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Okrem toho v čase vzniku pracovného úrazu účinný zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ukladal zamestnávateľom ďalšie povinnosti (§ 8a citovaného zákona), medzi iným i povinnosť zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, stroje, zariadenia, náradie, nástroje, materiály, pracovné pomôcky, pracovné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy (ods. 1 písm. d/). Súd podľa názoru žalobcu správne aplikoval právne normy na zistený skutkový stav, keď konštatoval, že sa žalovanému nepodarilo vyviniť (zbaviť sa) sa zo svojej objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu. Samotná skutočnosť, že žalovaný pristúpil k zvýšeniu bezpečnosti zamestnancov pri práci uvedenými opatreniami, je dôkazom toho, že zamestnávateľ - žalovaný nedostatočne zabezpečoval ochranu zdravia svojich zamestnancov pri práci a v čase pracovného úrazu žalobcu nedostatočne predchádzal vzniku poškodenia zdravia svojich zamestnancov. 31.1. Žalovaný v replike na vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvádzanými v podanom vyjadrení v tom smere, že v odôvodnení rozsudku absentuje zdôvodnenie toho, na základe čoho mal súd za preukázané, že žalobca si splnil všetky povinnosti a že žalovaný sa objektívnej zodpovednosti, a to ani čiastočne, nezbavil. To, že súd v odôvodnení rozsudku napísal, že nemal preukázané, že sa žalovaný zbavil svojej objektívnej zodpovednosti neznamená, že súd sa aj vysporiadal s argumentmi účastníkov konania, respektíve argumentmi žalovaného, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie, teda, že by uviedol dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Takéto úvahy v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu absentujú. Tvrdenie žalobcu, že v konaní bolo jasne dokázané, že žalobca si riadne splnil všetky svoje povinnosti a pokyny, ktoré od zamestnávateľa - žalovaného mal a ktoré sústavne dodržiaval, nemá oporu v odôvodnení rozsudku. 31.2. K tvrdeniu žalobcu týkajúceho sa predpisu SMED uviedol, že tak ako uviedol v odvolaní, nie je pre posúdenie veci podstatné, ako je predpis SMED označený alebo nazývaný, dôležitý je jeho obsah a to, že dôsledne v súlade s právnymi predpismi, vrátane predpisov BOZP, upravuje pracovné postupy, vrátane zobrazenia názornej fotodokumentácie, špecifikuje dostatočne určito postup aj pre prípad, keď na lise 3 pracujú a obsluhujú ho viacerí zoraďovači. Žalobca preukázateľne a nesporne túto internú normu zamestnávateľa porušil. Žalobca vo vyjadrení tvrdí, že výpoveď svedka A. K. nedokumentuje v žiadnom prípade, že žalobca porušil svoje povinnosti zamestnanca a je subjektívna a taktiež, že výpoveď svedka A. E. je opätovne subjektívna. Ďalej žalobca tvrdí, že ani z výpovede A. C. ako zaujatého svedka
- stále zamestnanca žalovaného - nevyplýva jasne a jednoznačne, aké boli povinnosti zoraďovačov pri práci vo dvojici. Žalobca mal možnosť sa k výpovedi všetkých svedkov sa vyjadriť na pojednávaní, čo aj urobil. Žalobca výslovne nenamietal ani dôveryhodnosť svedkov ani ich zaujatosť. Súd zrejme preto ani z týchto hľadísk svedecké výpovede nehodnotil. 31.3. Žalovaný má za to, že súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver, keď určil mieru zodpovednosti zamestnávateľa - žalovaného za pracovný úraz zo dňa 21.05.2020 v rozsahu 100 %, nakoľko dospel k nesprávnemu právnemu záveru o rozsahu zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu, ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu zbavenia sa zodpovednosti žalovaného. Žalovaný preto v plnom rozsahu odkazuje na odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní proti rozsudku a navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu žalovaného zmysle odvolacieho návrhu vyhovel. 32. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 33. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel je pracovným úrazom a miera zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu zo dňa 21.05.2020 je v rozsahu 100 %. Žalovaný napadol odvolaním rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa jeho obsahu v rozsahu výroku I. a závislého výroku III. o náhrade trov konania, navrhujúc rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 34.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 34.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 34.3. V ustanovení § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. 35.1. Podľa Čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 35.2. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (Čl. 2 ods. 2 CSP). 35.3. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04). 35.4. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (sp. zn. I. ÚS 46/05, sp. zn. II. ÚS 76/07). 36. Ak má odvolací súd za to, že prvoinštančný súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať. 37. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na správne zistený skutkový stav. Prvoinštančný súd v tejto preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné., preto sa odvolací súd s napadnutým rozhodnutím stotožňuje a na zdôraznenie jeho vecnej správnosti dodáva nasledovné: 38.1. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. 38.2. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. 38.3. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196. 38.4. Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a/ škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. 39. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenia Zákonníka práce dospel k záveru, že miera zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 21.05.2020, je v rozsahu 100 %. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca pracoval u žalovaného, ako zamestnávateľa, na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.03.2019 a jej dodatku od 01.04.2019 na pracovnej pozícii operátor zoraďovania. Spornou bola otázka zodpovednosti za škodu na zdraví žalobcu, ku ktorej prišlo pracovným úrazom a taktiež existencia zavineného porušenia právnych predpisov prípadne ostatných predpisov na zaistenie ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci žalobcom. 40.1. Žalovaný v prvom rade namieta tú skutočnosť, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je dostatočne odôvodnené, pretože absentuje to, na základe čoho mal súd za preukázané, že žalobca si splnil všetky povinnosti, ktoré si mal zamestnanec pri obsluhe zariadenia splniť. K uvedenej odvolacej námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, pretože súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti správne a v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, pretože žalobca si splnil v časti stroja, ktorý obsluhoval všetky povinnosti. Odvolací súd je toho názoru, že výsluchom zamestnanca Q., v čase pracovného úrazu ako hlavného zoraďovača, sa preukázalo, že tento zamestnanec pochybil natoľko, že doraz vyletel z prednej časti, čo spôsobilo úraz žalobcovi. Žalobca nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť chybný krok zamestnanca Q. R.. V rámci svedeckej výpovede toto samotné tvrdenie žalobcu potvrdil aj zamestnanec Q. R.. Na základe toho, že Q. R. bol jediný, kto bol prítomný pri tomto pracovnom úraze, aj odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazné prostriedky, preto odvolací dôvod v tejto časti je irelevantný. Všetky povinnosti zo strany žalobcu boli splnené vzhľadom na to, že druhý zamestnanec stroj pripravený na spustenie nesprávne skontroloval a v rámci ich komunikácie nesprávne vyhodnotil stav stroja pred spustením, čo mohlo zabrániť vzniku pracovného úrazu. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že k pochybeniu možnosti uzatvorenia brány pri strihu, kde hrozí bezprostredné poškodenie zdravia zamestnanca došlo na základe nesplnenia si povinností a ustanovení vyplývajúcich zo ZoBOZP k chybe na strane žalovaného, čo skonštatoval aj Inšpektorát práce. 40.2. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. 40.3. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 41. Preskúmaním správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. 42. Zodpovednosť zamestnávateľa podľa ustanovenia § 195 ods. 1 Zákonníka práce je založená na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie. Jej predpokladom nie je zavinenie, v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Objektívna zodpovednosť zamestnávateľa je moderný sociálny právny inštitút, ktorý vo svojej podstate významným spôsobom chráni zamestnanca, keďže ho zbavuje povinnosti preukazovať porušenie právnej povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s pracovným úrazom. Inštitút objektívnej zodpovednosti je výnimkou zo všeobecnej zásady, podľa ktorej zodpovednosť určitej osoby vzniká ako dôsledok jej protiprávneho konania. Jeho účelom je nútiť konať zamestnávateľa tak, aby na jeho pracoviskách pracovné úrazy nevznikali. 43. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa (liberácia) môže byť len preukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti je na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti len tým, že zamestnanec porušil bezpečnostný predpis. Musí ísť o zavinené porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa môže byť len preukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Zamestnávateľ musí preukázať, že zamestnanec porušil právne predpisy, predpisy k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, že ide o zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca, s týmito predpismi bol riadne a preukázateľne oboznámený, ich znalosť bola zo strany zamestnávateľa sústavne vyžadovaná, ich znalosť bola zamestnávateľom sústavne kontrolovaná, dodržiavanie týchto predpisov bolo zamestnávateľom sústavne vyžadované, dodržiavané týchto predpisov bolo zamestnávateľom sústavne kontrolované, uvedené skutočnosti boli jedinou príčinou škody. 44. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, keď uviedol, že žalovaný sa zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu nezbavil z dôvodu, že nebolo preukázané protiprávne a zavinené konanie žalobcu, ktoré by bolo jednou z príčin škody. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný nemal vypracovaný pracovný postup na obsluhu daného stroja, v prípade ak ho obsluhujú dvaja pracovníci. Pri práci sa riadili vzájomnou dohodou. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že žalobca ako zamestnanec sa nedopustil zavineného porušenia bezpečnostných predpisov. 45. V danom prípade je relevantným len taký právny predpis alebo osobitný predpis, ktorý upravuje určitý spôsob konania alebo konkrétny spôsob konania zakazuje (R 11/1976). 46. V každom prípade bolo v súdnom konaní povinnosťou zamestnávateľa preukázať, že poučenie o konkrétnom riziku pri výkone práce a o konkrétnych pravidlách bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súvislosti s postupom pri obsluhe lisu FAGOR 1200T dvomi pracovníkmi bolo konkrétne. Takéto poučenie preukázané nebolo ani podľa názoru odvolacieho súdu, a preto je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný sa nezbavil svojej zodpovednosti za vzniknutý úraz. So zreteľom na uvedené sú námietky odvolateľa neopodstatnené a odvolací súd postupom podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
47.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
47.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47.3. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47.4. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní, o ktorej výške rozhodne po právoplatnosti vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie. 49. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).