Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoE-32-2015.pdf
PDF · 86.69 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/32/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: M. J. s.r.o., X. X/A, S., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnej: K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., N. XXX, o vymoženie 231,50 eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 1470/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.9.2014 č. k. 9Er/872/2014-16 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu proti povinnej pre vymoženie 231,50 eur s príslušenstvom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. PW-C/0413/0079 zo dňa 11.10.2013. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 10.9.2014.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1,3,4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že podľa citovaných ustanovení súd ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Konštatoval, že zmluva o úvere uzavretá medzi povinnou a právnym predchodcom oprávneného M. bankou, a.s. dňa 12.11.2008 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku nachádzajúcu sa v čl. 3 ods. 7 zmluvy a v bode 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V zmysle tejto doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa mala uplatniť rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa banka a klient dohodli na riešení všetkých ich vzájomných sporov a) pred rozhodcovským súdom, ak bude žalobcom banka, b) pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, ak bude žalobcom klient. Občiansky zákonník za neprijateľné označil dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak podľa nej spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, ale ak sa začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka). Takto
formulovaná rozhodcovská doložka podľa súdu prvého stupňa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože rozhodcu na riešenie prípadných sporov vybral dodávateľ. Týmto je fakticky odobratá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na začatie konania na ním zvolený rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, kde spotrebiteľ nemal na výber. Pretože v danom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc vo veci odvodzoval od neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nespôsobilým exekučným titulom a súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ním preto musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu (§ 159 O. s. p.). Zdôraznil, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu a ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplývala povinnosť právneho predchodcu oprávneného (M. banka) predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tiež na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorých súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; pretože nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Oprávnený tiež zdôraznil, že vychádzajúc z čl. 288 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, smernice a rozhodnutia nie sú priamo záväzné pre jednotlivcov, a teda ani pre účastníkov tohto konania. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o úvere je štandardnou úverovou zmluvou, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej Banky Slovenska. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Tvrdil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013-8, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Mal za to, že v exekučnom konaní, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Poukázal tiež na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a mal za to, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 6.11.2014 a povinnej dňa 6.11.2014.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje.
Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou exekučného súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.
Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 11.10.2013 sp. zn. PW- C/0413/0079 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava rozhodcom Mgr. Miroslavou Oršulovou. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v čl. 3 bode 7 zmluvy o úvere s odkazom na obchodné podmienky pre úver, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 12.11.2008 uzatvorenej medzi M. bankou, a.s. (právny predchodca oprávneného) a povinnou. Podstatné pre posúdenie, či sa exekúcia vykonáva na základe exekučného titulu vydaného orgánom na to oprávneným je zistenie, či v zmluve, prípadne v inom dokumente si strany dohodli rozhodcovskú doložku alebo uzavreli rozhodcovskú zmluvu.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že právny predchodca oprávneného (M. banka, a.s.) a povinná uzavreli dňa 18.6.2008 zmluvu o úvere, v ktorej v bode X sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach. Povinná v článku 3 bode 3 zmluvy potvrdila, že bola oboznámená so všeobecnými obchodnými podmienkami a obchodnými podmienkami pre úver a súhlasí s nimi. V predložených obchodných podmienkach pre úver je v článku 11 bode11.2 zakotvená dohoda strán, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ak sa nevyriešia dohodou, uplatní sa na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu sporov. Iné všeobecné obchodné podmienky oprávnený k zmluve nepredložil.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a po vzniku sporu, súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená.
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, lebo takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo praktickým dôsledkom rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve o úvere a v obchodných podmienkach je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej formulárovej zmluvy, ktorej obsah nemohla povinná ako spotrebiteľ ovplyvniť, mohla ju len ako celok odmietnuť alebo ju musela (ak chcela, aby jej bol poskytnutý úver) ako celok prijať - podpísať vrátane rozhodcovskej doložky.
Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.
Z uvedeného vyplýva, že ak je dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
Posúdenie rozhodcovskej doložky a následne rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu malo v danej veci zásadný význam, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami oprávneného nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.