Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2S-62-2020.pdf
PDF · 136.04 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/62/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., trvale bytom C. XX, D., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom Na hradbách č.5, Bardejov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101276248/2020 zo dňa 7. augusta 2020, na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 7. augusta 2020 Číslo: 101276248/2020 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 26. mája 2020 Číslo: 100944792/2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný požiadal Daňový úrad Prešov listom zo dňa 12. decembra 2019 v rámci vzájomnej medzinárodnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok na základe Smernice Rady 2010/24/EÚ o súčinnosť pri vymáhaní pohľadávok rakúskej finančnej správy vo vzťahu k daňovému dlžníkovi – žalobcovi, DIČ XXX XXX XXXX a to dane z príjmu v celkovej výške 27 297,90 Eur s úrokom počítaným podľa § 156 ods.9 zákona č. 563/2009 Z.z. odo dňa doručenia žiadosti o medzinárodnú pomoc pri vymáhaní do SR, tj od 11. decembra 2019. Ide o pohľadávku zodpovedného dlžníka – ručiteľa spoločnosti ALWI PNC Bau und Personalservice GmbH, podľa oznámenia o sekundárnej zodpovednosti zo dňa 22. júla 2019. Úradu bola zaslaná aj obdobná žiadosť o vymáhanie od dlžníka – ručiteľa E. F. podľa oznámenia o sekundárnej zodpovednosti zo dňa 22. júla 2019 s tým, že ak sa pohľadávky vymôžu od jedného dlžníka, nárok sa pre druhého dlžníka zrušuje.
Predložený jednotný exekučný titul pre pohľadávky upravené v Smernici, vydaný žiadajúcim štátom dňa 14. novembra 2019, obsahuje označenie príslušnej pohľadávky 1- dane – daň z príjmu 12/2014 za príslušné obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014, dátum vzniku pohľadávky 22. júl 2019, od ktorého je zároveň možné pohľadávku vymáhať v celkovej sume 1 076,40 Eur. Dátum pôvodného exekučného titulu v dožiadanom členskom štáte je uvedený rovnako 22. júl 2022. Ako osoba, označená vo vnútroštátnom exekučnom titule je označený žalobca ako daňovník zodpovedajúci za pohľadávku spoločnosti ALWI PNC Bau und Personalservice GmbH podľa oznámenia o sekundárnej zodpovednosti zo dňa 22. júla 2019, s uvedením adresy žalobcu na území Slovenska. Dôvod zodpovednosti žalobcu je označený ako inej osoby ako (spolu)dlžník, zodpovedá za zaplatenie daní, poplatkov a iných opatrení,
alebo za zaplatenie daní, poplatkov a iných , alebo za zaplatenie iných pohľadávok, súvisiacich s týmito daňami a inými opatreniami podľa platných zákonov v dožadujúcom štáte. Ako hlavný dlžník je uvedená spoločnosť ALWI PNC Bau und Personalservice GMbH.
V prípade pohľadávky 2 je označená daň z príjmu 1-11/2015 za príslušné obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015, dátum vzniku pohľadávky 22. júl 2019, od ktorého je zároveň možné pohľadávku vymáhať v celkovej sume 26 080,- Eur. Ostatné vyplnené údaje sú totožné ako v prípade Pohľadávky 1.
Pri Pohľadávke 3 je označená daň zo mzdy 2014 za príslušné obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014, dátum vzniku pohľadávky 22. júl 2019, od ktorého je zároveň možné pohľadávku vymáhať v celkovej sume 89,41 Eur. Ostatné vyplnené údaje sú totožné ako v prípade Pohľadávky 1.
Napokon v jednotnom exekučnom titule pre pohľadávku 4 je označený poplatok pre zamestnávateľa 2014 za príslušné obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014, dátum vzniku pohľadávky 22. júl 2019, od ktorého je zároveň možné pohľadávku vymáhať v celkovej sume 52,09 Eur. Ostatné vyplnené údaje sú totožné ako v prípade Pohľadávky 1.
Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27. januára 2020, spísanej úradom žalovaného, predvolaný žalobca po oboznámení s existenciou zahraničného titulu na uvedenú firmu uviedol, že v zahraničí za účelom podnikania kúpil v roku 2014 spoločnosť, ktorú predal v roku 2017 novému majiteľovi s riadne vystaveným preberacím protokolom, v ktorom boli uvedené skutočnosti o stave záväzkov a neuhradených pohľadávok zo strany štátu. Nie je si vedomý žiadnych záväzkov voči zahraničnej správe v uvedenej firme a stav vymáhania pre zahraničnú finančnú správu bude riešiť podaním odvolania voči zahraničnému exekučnému titulu.
Žalobca predložil úradu žalovaného v kópii slovenskej verzie list zo dňa 5. februára 2020 – Žiadosť o doručenie rozhodnutia vo veci, adresovaný rakúskemu finančnému úradu, v ktorom oznamuje rakúskemu úradu okolnosti pôsobenia a predaja spoločnosti.
Po zisťovaní majetkových pomerov žalobcu a komunikácii s dlžníkom vydal úrad žalovaného dňa 26. mája 2020 rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie daňového nedoplatku pre zahraničnú správu vo vlastníctve spoludlžníka – žalobcu fyzickej osoby (podľa LV č. XXX k.ú. G. H., okr. D.), o čom podal žalovanému priebežnú správu so žiadosťou o informácie o prebiehajúcom konaní pred rakúskymi úradmi.
Na základe rozhodnutia bol podľa oznámenia Okresného súdu Bardejov, katastrálny odbor, dňa 12. júna 2020 vykonaný zápis údajov k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe záznamovej listiny č. Z 1118/2020 – daňové záložné právo.
Podľa oznámenia rakúskej finančnej správy zo dňa 9. júla 2020 k medzinárodnému vymáhaniu u dlžníka – žalobcu, táto žiada, aby sa pokračovalo vo vymáhaní. O odvolaní žalobcu – účastníka konania zo dňa 15. júna 2020 proti rozhodnutiu orgánu žalovaného, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím dňa 7. augusta 2020 s odôvodnením v zmysle vyššie uvedeného.
II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
Žalobou, elektronicky doručenou správnemu súdu dňa 11. septembra 2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorý napadnutým vyššie označeným
rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bolo na majetok žalobcu – právnickej osoby zriadené záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky rakúskeho štátneho orgánu. Rozhodnutie bolo zástupcovi žalobcu doručené dňa 17. augusta 2020. Žalovaný v zmysle § 74 ods.4 z.č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100944792/2020 zo dňa 26. mája 2020, ktorým Daňový úrad podľa § 81 ods.1 Daňového poriadku zriadil záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku vo výške spolu 27 297,90 Eur na nehnuteľnosti vo vlastníctve daňového dlžníka – žalobcu, označeného s uvedením IČO: 41942434 a to na základe žiadosti rakúskej finančnej správy zo dňa 12. decembra 2019 o vzájomnú pomoc pri vymáhaní pohľadávky a na základe ním vydaného exekučného titulu zo dňa 14. novembra 2019 č. E._I._XXXXXXXX_J._X.
Žalobca sa nestotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že prvostupňový ani odvolací orgán nie sú oprávnení preskúmavať jednotný exekučný titul a žalovaný sa zameral len na kontrolu postupu a zriadenie záložného práva so zistením, že správca dane nepochybil. V odôvodnení pojednávané postupy a oprávnenia slovenských orgánov uplatnené neboli a nebolo ani zdôvodnené prečo sa tak nekonalo, pričom všeobecný záver o nedostatkoch oprávnenia nepostačuje, nakoľko priamo protirečí citovaným zákonným ustanoveniam v texte. Nedostatočne odôvodnené a vnútorne protirečivé rozhodnutie je tak nezákonné už len pre jeho nepreskúmateľnosť. Žalobca uviedol, že riadne spolupracoval, vždy sa dostavil, predložil potrebné dokumenty, spochybnil exekučný titul, pretože nevedel o jeho vydaní, či doručení. Dôsledky v podobe blokácie majetku záložným právom sú natoľko vážne, že nie je možné bez ďalšieho skúmania podstatných námietok pokračovať vo výkone cudzieho rozhodnutia. Je potrebné pripustiť, že aj orgán dožadujúceho štátu mohol pochybiť pri vydávaní a doručovaní rozhodnutia a preto je namieste, aby sa mal povinný subjekt možnosť brániť sa a využiť dostupné prostriedky. Rakúska strana na dožiadania žalobcu, aj správcu dane nereagovala, len zotrvala na požiadavke pokračovať vo vymáhaní. Nečinnosť rakúskej finančnej správy nemôže byť na ujmu žalobcovi, ale tejto nečinnej strane, ktorá sa domáha vymáhania a musí znášať následky svojho nekonania s poukazom na § 2 písm. a/ z.č. 466/2009 Z.z. Ak žalovaný nebol oprávnený, ako tvrdí, preskúmavať exekučný titul, nebol oprávnený posielať dožiadanie. A contrario, ak žiadal, tak mal vyhodnocovať správnosť postupu, čo dostatok podkladov, inak je postup správneho orgánu vnútorne nesúladný. Nie je zrejmé, prečo sa žalovaný uspokojil s tým, že mu zo strany dožiadajúceho orgánu neboli poskytnuté žiadne informácie, s nepodloženým tvrdením, resp. nepodaním požadovanej informácie o právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu.
Rozporné je v tejto súvislosti aj zistenie o doručení pôvodného exekučného titulu. Správny orgán poukazuje na čl.13 ods.1 Smernice 2010/24/EÚ aj ustanovenie § 9 ods.11 zákona č. 466/2009 Z.z. a tak sám konštatuje svoju právomoc i povinnosti, avšak následne nekoná a kompetenciu na úkor žalobcu nevyužíva. Správny orgán nezisťoval, čo dožiadajúci orgán exekúciu proti žalobcovi viedol, či žalobcu upovedomil a či ten mal možnosť využitia riadnych opravných prostriedkov. Za nepreukázania právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu je poskytnutie pomoci dožadujúcemu orgánu neopodstatnené a nezákonné, preto je rozhodnutie o zriadení záložného práva prinajmenšom predčasné a aj nezákonné. Žalobca má dostatočný majetok na uspokojenie pohľadávky a blokovanie časti majetku znemožňuje jeho užívanie v celom rozsahu oprávnení vlastníka a to ako funkčného celku budov, určených predovšetkým na skladovacie účely, ktoré nie je možné pri prípadnom prenájme, či scudzení deliť a tak zásah do vlastníckych opatrení presahuje rámec daný zákonom, t.j obmedzenia v nakladaní sa vo svojich dôsledkoch týka významne väčšej hodnoty ako je suma vymáhanej pohľadávky. Hodnota stavieb je minimálne dvojnásobne vyššia ako výška zabezpečovanej pohľadávky, čo je nedôvodným zásahom do vlastníckeho práva nad rámec potrebného a oprávneného.
Na základe uvedeného žalobca správnemu súdu navrhol, aby rozsudkom zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 7. augusta 2020, č. 101276248/2020 a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a s tým, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, zvýšenú o DPH.
Uvedené odôvodňuje podľa žalobcu žiadosť o rozhodnutie o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, keď v rámci správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením odložil právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobca v zmysle § 185 písm. a/ S.s.p. navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok.
III.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zhrnul skutočnosti, ktoré mali za následok vydanie v žalobe označených rozhodnutí správnych orgánov. Daňovému úradu Prešov bola doručená žiadosť o vymáhanie alebo predbežné opatrenie zo dňa 14. novembra 2019 referencia E. _A. _I._XXXXXXXXXX_XXXXXXXX_K. od rakúskej finančnej správy Finanzamt Deutschlandsberg Leibnitz Volsterg, Lastenstrasse 10, 8430 Leibnitz o vymáhanie pohľadávky vo výške 27 297,90 Eur od dlžníka – ručiteľa – žalobcu. Prílohou žiadosti bol jednotný exekučný titul zo dňa 14. novembra 2019 referencia XXXXXXXXX/XXXX E._I._XXXXXXXX_J._X. Podľa jednotného exekučného titulu je žalobca zodpovedný za pohľadávky spoločnosti ALWI PNC Bau und Personalservice GmbH podľa oznámenia o sekundárnej zodpovednosti zo dňa 22. júla 2019. Z dôvodu, že daňový úrad doposiaľ neevidoval u daňového dlžníka daňový nedoplatok, zaslal daňovému dlžníkovi predvolanie na ústne pojednávanie. Daňový dlžník sa v určený deň 27. januára 2020 dostavil na daňový úrad, oboznámil sa s existenciou jednotného exekučného titulu, prejavil nesúhlas s daňovým nedoplatkom, pretože si nebol vedomý toho, že rakúska finančná správa eviduje voči nemu akúkoľvek neuhradenú daňovú povinnosť. Uvedenú situáciu sa rozhodol riešiť podaním opravného prostriedku. Správca dane o ústnom pojednávaní spísal Zápisnicu č. 100274216/2020. Dňa 6. februára 2020 daňový dlžník doručil správcovi dane písomné dokumenty, ktoré zaslal zahraničnej finančnej správe z dôvodu, aby došlo k vysvetleniu evidencie pohľadávok uvedených v jednotnom exekučnom titule.
Dňa 26. mája 2020 vydal správca dane odvolaním napadnuté rozhodnutie č. 100944792/2020 o zriadení záložného práva podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) na zabezpečenie daňového nedoplatku vo výške 1.076,40 Eur na dani – daň z príjmu za obdobie 12/2014, splatnú dňa 22. júla 2019 vo výške 26.080,00 Eur na dani – daň z príjmu za obdobie 01-11/2015, splatnú dňa 22. júla 2019 vo výške 89,41 Eur na dani – daň zo mzdy za obdobie 2014, splatnú dňa 22. júla 2019, vo výške 52,09 Eur na dani – poplatky pre zamestnávateľa za obdobie 2014, splatnú dňa 22. júla 2019, podľa jednotného exekučného titulu vystaveného rakúskou finančnou správou - Finanzamt Deutschlandsberg Leibnitz Voitsberg zo dňa 14. novembra 2019 pod č. referencie E._I._XXXXXXXX_J._X v zmysle článku 12 Smernice Rady 2010/24/EU zo dňa 16. marca 2010 a v spojitosti s § 9 ods. 3 v nadväznosti na § 2 písmeno i/ zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na celkovú sumu 27.297,90 Eur.
Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Bardejov, katastrálny odbor, obec G. H., katastrálne územie G. H., zapísané na LV č. XXX, STAVBY: súpisné číslo XXX, na pozemku parcelné číslo XXX/X, druh stavby - 20, popis stavby – garáže a opravárenské dielne, súpisné číslo XXX, na pozemku parcelné číslo XXX/X, druh stavby - 20, popis stavby – administratívna budova, sociálne priestory, súpisné číslo XXX, na pozemku parcelné číslo XXX/ X, druh stavby - 20, popis stavby – výrobné a skladové haly. Právny vzťah k pozemkom parcelné číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X pod hore uvedenými stavbami nie je evidovaný na liste vlastníctva. Daňový dlžník je vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/1. V priebežnej správe o vymáhaní pre zahraničnú finančnú správu zo dňa 9. júna 2020 správca dane žiadal rakúsku finančnú správu o informácie, či na základe dokumentov poskytnutých daňovým dlžníkom prebieha obnova konania alebo odvolacie konanie, na základe ktorého by mohlo dôjsť k zmene výšky daňového nedoplatku alebo k pozastaveniu, resp. ukončeniu vymáhania v SR a či má dožiadaný štát vo vymáhaní pokračovať. Dňa 13. júla 2020 bola správcovi dane doručená informácia pod č. 101164830/2020, v ktorej sa uvádza, že rakúska finančná správa dňa 9. júla 2020 k medzinárodnému vymáhaniu 101798260/2020 u daňového dlžníka – žalobcu uviedla, že žiada, aby sa pokračovalo vo vymáhaní. Daňový dlžník podal proti rozhodnutiu o zriadení záložného práva odvolanie dňa 15. júna 2020. Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán rozhodnutím č. 101276248/2020 zo dňa 7. augusta 2020 rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100944792/2020 zo dňa 26. mája 2020 ako vecne správne potvrdilo.
Žalovaný poukázal na § 8 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z.z., podľa ktorého príslušný orgán Slovenskej republiky zabezpečí vymáhanie pohľadávky členského štátu na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu o jej vymáhanie. Predmetné ustanovenie teda jednoznačne ukladá povinnosť zabezpečiť vymáhanie pohľadávky na základe žiadosti orgánu členského štátu. Príslušný orgán Slovenskej republiky môže zamietnuť žiadosť podľa § 8 zákona č. 466/2009 Z.z. len z dôvodov uvedených v ustanovení § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 466/2009 Z.z., t.j, ak vymáhanie pohľadávky by mohlo mať pre dlžníka, ďalšieho dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, alebo príslušníkov jeho rodiny nepriaznivé následky, alebo ak celková suma pohľadávky je nižšia ako 1 500.00 Eur, alebo ak je medzi dňom, keď sa pohľadávka stala splatnou podľa právneho predpisu členského štátu, a dňom, keď žiadosť príslušného orgánu členského štátu bola doručená príslušnému orgánu Slovenskej republiky, uplynulo viac ako päť rokov. U žalobcu ani jeden z dôvodov nebol zistený ani preukázaný.
Správca dane na základe doručenej žiadosti od rakúskej finančnej správy o vymáhanie pohľadávky od dlžníka – žalobcu a jednotného exekučného titulu referencia E._I._XXXXXXXX_J._X zo dňa 19. novembra 2019 rozhodol o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok vo vlastníctve dlžníka – žalobcu. Jednotný exekučný titul obsahuje okrem iného druh dane, výšku pohľadávky, dátum vzniku pohľadávky, dátum od ktorého je možné pohľadávku vymáhať. Podľa článku 12 bod 1 druhý odsek Smernice Rady 2010/24/EU jednotný exekučný titul v dožiadanom členskom štáte zohľadňuje podstatné prvky pôvodného exekučného titulu a predstavuje jediný základ pre opatrenia na vymáhanie a predbežné opatrenia, ktoré sa prijali v dožiadanom členskom štáte. V tomto členskom štáte nepodlieha nijakému úkonu uznania, doplnenia alebo nariadenia. Z uvedených dôvodov správca dane ani žalovaný nie sú oprávnení akýmkoľvek spôsobom skúmať, spochybňovať alebo rozhodovať o právoplatnosti alebo vykonateľnosti exekučného titulu. Na to je oprávnený orgán členského štátu, ktorý o vymáhanie žiada. V zmysle článku 14 Smernice Rady 2010/24/EU spory týkajúce sa pohľadávky, pôvodného exekučného titulu alebo jednotného exekučného titulu alebo platnosti oznámenia, ktoré zaslal príslušný orgán dožadujúceho členského štátu, patria do pôsobnosti orgánov dožadujúceho členského štátu, ktoré sú v tejto veci príslušné. Ak v priebehu procesu vymáhania zainteresovaná strana napadane pohľadávku alebo jednotný exekučný titul v dožiadanom členskom štáte, dožiadaný orgán oznámi tejto strane, že sa musí obrátiť na orgán dožadujúceho členského štátu, ktorý je v tejto veci príslušný, v súlade s jeho platnými zákonmi.
Žalobca ohľadom pohľadávky komunikoval s rakúskou finančnou správou, čo je zdokumentované v spise. Žalobca zaslal rakúskej finančnej správe dňa 3. februára 2020 žiadosť o doručenie rozhodnutia vo veci, a v ktorej sa vyjadril k celkovému skutkovému stavu v danej veci. Tieto podklady žalobca zaslal aj správcovi dane. Správca dane, majúc informáciu o tom, že žalobca komunikoval s rakúskou finančnou správou ohľadom pohľadávky, listom zo dňa 9. júna 2020 požiadal prostredníctvom príslušného orgánu SR rakúsku finančnú správu o poskytnutie informácie, či v tomto prípade prebieha obnova konania, odvolacie konanie alebo podobné konanie, na základe ktorého by malo dôjsť k zmene výšky vymáhaného nedoplatku alebo k pozastaveniu, resp. ukončeniu vymáhania v SR a či má dožiadaný orgán vo vymáhaní pokračovať. Rakúska finančná správa dňa 9. júla 2020 k medzinárodnému vymáhaniu u dlžníka- žalobcu oznámila, že žiada, aby sa pokračovalo vo vymáhaní. Na základe uvedeného považuje žalovaný žalobné body žalobcu o tom, že nepožadoval informácie a že sa uspokojil s nepodloženým tvrdením o právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu za neopodstatnené.
Podľa § 10 ods. 2 písm. a/ zákona č. 466/2009 Z.z. sa pri zriadení záložného práva postupuje podľa osobitných predpisov, t.j. podľa Daňového poriadku. Správca dane v súlade s cit. ustanovením zriadil záložné právo podľa § 81 Daňového poriadku. Následne žalovaný v odvolacom konaní preskúmaval len to, či boli splnené zákonné podmienky pre zriadenie záložného práva, t.j. existencia daňového nedoplatku (v danom prípade preukázaná jednotným exekučným titulom), spôsobilý predmet záložného práva a vydanie rozhodnutia. Po preskúmaní rozhodnutia správcu dane o zriadení záložného práva, žalovaný konštatoval, že uvedené zákonné podmienky boli splnené.
Podľa žalovaného, samotné rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, má zákonom stanovené náležitosti, odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, obsahuje popis zistených skutočností, právne predpisy, podľa ktorých sa rozhodovalo a právne posúdenie veci.
Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane o zriadení záložného práva nenamietal, že by hodnota založených nehnuteľností bola neprimeraná k výške daňového nedoplatku, resp. neuviedol, že vlastní aj iný majetok, ktorý by bol spôsobilým predmetom záložného práva. Ako však vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, správca dane zisťoval majetkové pomery žalobcu lustráciou v bankách, dopravnom inšpektoráte, v katastrálnom portáli a zistil, že žalobca vlastní nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území G. H..
Správca dane má v zmysle ustanovenia § 81 ods. 6 Daňového poriadku dbať o to, aby hodnota predmetu záložného práva bola primeraná výške daňového nedoplatku. Zároveň predmetné ustanovenie oprávňuje správcu dane zriadiť záložné právo aj na predmet vyššej hodnoty, ak v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva daňový dlžník nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, správca dane zisťoval, či hodnota predmetu záložného práva je primeraná sume daňového nedoplatku a zistil, že sa jedná o stavby, ktoré sú postavené na pozemkoch, ktorých vlastníkom nie je žalobca, zároveň správca dane uviedol, že vzhľadom na lokalitu, v ktorej sa nehnuteľnosti nachádzajú v porovnaní s inými lokalitami je cena nehnuteľnosti nižšia a na základe obhliadky fyzického stavu stavieb, správca dane uzavrel, že hodnota založených nehnuteľností je primeraná k výške daňového nedoplatku. Žalobca zistenia správcu dane ohľadom jeho majetkových pomerov a úvahy o primeranosti predmetu záložného práva k výške daňového nedoplatku v odvolaní nenapadol a ani v podanej žalobe neuvádza žiadne relevantné dôkazy, ktoré by závery správcu dane o primeranosti hodnoty predmetu záložného práva k výške daňového nedoplatku vyvrátili.
Správca dane a žalovaný postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a žalobca nebol postupom daňových orgánov ukrátený na svojich právach. Navrhol, aby správny súd vydal rozhodnutie, ktorým žalobu zamietne a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný k vyjadreniu označil v texte uvedené listinné dôkazy, tvoriace súčasť administratívneho spisu. Napokon žalovaný vyslovil súhlas s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty správneho súdu
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (S.s.p.), účinného od 1. júla 2016, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba, alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
Správny súd primárne rozhodol uznesením zo dňa 4. januára 2021 č.k. 2S/62/2020-28 o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tak, že tento zamietol, riadiac sa ustanovením § 185 písm. a/ S.s.p. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15. januára 2021.
Následne správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Daňového úradu Prešov (jeho úradu) ako prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods.1 S.s.p., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
Podľa § 137 ods. 4 S.s.p. vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 02.11.2022 do 09.11.2022. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní ( § 137 ods.3 SSP) dňa 08.11.2022.
Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovala zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu teda súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a či mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
V predmetnom správnom konaní žalovaný potvrdil napadnutým rozhodnutím rozhodnutie svojho prvostupňového úradu, ktorým bolo v rámci medzinárodnej spolupráce na majetok žalobcu- fyzickej osoby zriadené záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku na podklade jednotného exekučného titulu, vydaného rakúskym finančným úradom vo vzťahu k žalobcovi ako zodpovednej inej osobe daňového dlžníka - obchodnej spoločnosti.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku (Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 88 ods. 1 Daňového poriadku (účinného ku dňu začatia daňového exekučného konania), daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149.
Podľa § 89 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku exekučným titulom je jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu.
Podľa bodu 12 Smernice Rady 2010/24/EÚ zo dňa 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Smernica) počas procesu vymáhania v dožiadanom členskom štáte môže dotknutá osoba napadnúť pohľadávku, oznámenie orgánov dožadujúceho členského štátu alebo nástroj, ktorý umožňuje vymáhanie tejto pohľadávky. Malo by sa ustanoviť, že v takýchto prípadoch by sa dotknutá osoba mala obrátiť na orgán dožadujúceho členského štátu, ktorý je v tejto veci príslušný, a že dožiadaný orgán by mal prerušiť, ak dožadujúci orgán nepožiada inak, akékoľvek exekučné konanie, ktoré už začal, až do prijatia rozhodnutia príslušným orgánom dožadujúceho členského štátu.
Podľa Čl. 11 ods.1 (Kapitola IV Opatrenia na vymáhanie alebo predbežné opatrenie) Smernice, upravujúceho podmienky, ktoré sa vzťahujú na žiadosť o vymáhanie s tým, že dožadujúci orgán nemôže požiadať o vymáhanie, ak a pokým je pohľadávka a/alebo nástroj umožňujúci jej vymáhanie v dožadujúcom členskom štáte napadnutý, s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 14 ods. 4 tretí pododsek.
Podľa Čl. 14 ods.3 Smernice ak bola pohľadávka napadnutá v zmysle odseku 1 pred orgánom dožadujúceho členského štátu, ktorý je v tejto veci príslušný, dožadujúci orgán o tom informuje dožiadaný orgán a uvedie rozsah, v akom pohľadávka napadnutá nebola.
Podľa Čl. 13 ods.3 Smernice od dátumu prijatia žiadosti o vymáhanie účtuje dožiadaný orgán úrok z omeškania v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami platnými v dožiadanom členskom štáte.
Zákonom, ktorý do slovenského právneho poriadku transponoval Smernicu Rady 2010/24/EÚ zo dňa 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení, je na území Slovenskej republiky zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov.
Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 466/2009 Z.z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona je exekučným titulom členského štátu doklad vydaný podľa právneho predpisu členského štátu, na základe ktorého sa vymáha pohľadávka v tomto členskom štáte.
Podľa § 2 písm. i/ citovaného zákona na účely tohto zákona je jednotným exekučným titulom členského štátu doklad vyhotovený na základe exekučného titulu uvedeného v písmene h/, na základe ktorého sa má vymáhať pohľadávka.
Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona príslušný orgán Slovenskej republiky zabezpečí vymáhanie pohľadávky členského štátu na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu o jej vymáhanie.
Podľa § 8 ods.2 cit. zákona príslušný orgán Slovenskej republiky zabezpečí vymáhanie pohľadávky členského štátu, ak žiadosť o vymáhanie pohľadávky obsahuje najmä a) meno, priezvisko a adresu dlžníka, ďalšieho dlžníka alebo tretej osoby, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno alebo názov a adresu sídla dlžníka, ďalšieho dlžníka alebo tretej osoby, ak ide o právnickú osobu, a ďalšie údaje potrebné na identifikáciu tejto osoby, b) identifikáciu exekučného titulu členského štátu, c) identifikáciu pohľadávky a jej výšku vrátane sankčného úroku, kompenzačného úroku, úroku z omeškania, pokuty, penále a výšku nákladov súvisiacich s pohľadávkou uvedených v eurách a v mene členského štátu, ak mena členského štátu je iná ako mena euro, d) dátum doručenia písomnosti dlžníkovi, ďalšiemu dlžníkovi alebo tretej osobe príslušným orgánom Slovenskej republiky alebo príslušným orgánom členského štátu, e) deň, odkedy možno vymáhať pohľadávku, a lehotu, v ktorej sa premlčí alebo zaniká právo na vymáhanie pohľadávky podľa právnych predpisov platných v členskom štáte, f) vyhlásenie príslušného orgánu členského štátu, že 1. proti exekučnému titulu členského štátu nebol podaný opravný prostriedok, 2. vymáhanie pohľadávky bolo vykonané, ale nevedie k plnej úhrade vymáhanej pohľadávky.
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 466/2009 Z.z. prílohou žiadosti o vymáhanie pohľadávky je jednotný exekučný titul členského štátu, ktorý má formu štandardného formulára podľa osobitného predpisu, ktorým je Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1189/2011.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona pohľadávka členského štátu sa vymáha rovnako ako pohľadávka Slovenskej republiky a jej vymáhanie nemá prednosť pred vymáhaním pohľadávky Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona na účely vymáhania pohľadávky sa jednotný exekučný titul odo dňa doručenia žiadosti podľa § 8 považuje za exekučný titul vydaný podľa osobitného predpisu a nepodlieha uznaniu podľa osobitného predpisu.
V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, nútený výkon rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy v Slovenskej republike prichádza do úvahy len v prípade, že Slovenská republika je k takému výkonu viazaná medzinárodnou zmluvou alebo právne záväzným aktom Európskej únie.
Vymáhanie pohľadávky členského štátu je možné začať len na základe jeho žiadosti, ktorá musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a nariadením Komisie (ES) č. 1179/2008. Súčasťou žiadosti je aj vyhlásenie príslušného orgánu členského štátu, že proti exekučnému titulu nebol podaný opravný prostriedok a že vymáhanie pohľadávky bolo uskutočnené, ale nepovedie k úplnému vymoženiu pohľadávky. K žiadosti musí byť doložený exekučný titul.
Ak bolo príslušnému orgánu SR doručené oznámenie príslušného orgánu členského štátu, dlžníka alebo ďalšieho dlžníka, že proti exekučnému titulu bol podaný opravný prostriedok, vymáhajúci orgán vymáhanie pohľadávky odloží, a to až do prijatia oznámenia, že o opravnom prostriedku bolo právoplatne rozhodnuté. Pri odklade exekúcie príslušný vymáhajúci orgán postupuje podľa tohto zákona, zákona o správe daní, exekučného poriadku, colného zákona alebo správneho poriadku.
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu reflektuje na skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, príp. predchádzajúceho mu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu .
Pri postupe podľa zákona č. 466/2009 Z.z. musí jednoznačne z administratívneho spisu vyplývať spôsob, realizácia a účinky doručenia pohľadávky, na ktoré sa vzťahuje exekučný titul v dožadujúcom členskom štáte. Preukázanie dodržania všetkých požadovaných podmienok a ich súlad s relevantnou zahraničnou právnou úpravou, zaťažuje žiadajúci štát. Správny súd úplne nesúhlasí s argumentáciou žalovaného
v tom zmysle, že je potrebné vychádzať výlučne z prezumpcie správnosti údajov, uvedených orgánom žiadajúceho štátu v žiadosti bez ďalšieho. Na poskytnutie medzinárodnej pomoci príslušného orgánu dožiadaného štátu, konkrétne pri výkone pohľadávky, je nevyhnutná často ďalšia súčinnosť žiadajúceho členského štátu EÚ.
Správny orgán ako príslušný na vybavenie žiadosti o vymáhanie pohľadávky musí mať spoľahlivo zistené všetky nevyhnutné skutočnosti, reflektujúc tiež na reakciu dlžníka vo vykonávacom konaní.
Správny súd z napadnutého rozhodnutia, ani z administratívneho spisu nezistil, či bol dlžník – žalobca účastníkom administratívneho konania, vedeného žiadajúcim štátom a teda či mu bolo doručené príslušné rozhodnutie o nedoplatku dane, resp. mzdy, pričom doručenie rozporoval samotný žalobca už pri vypočutí úradom žalovaného. Zároveň konštatoval iniciovanie odvolacieho konania v zmysle príslušných predpisov. Obe tieto skutočnosti nijako žalobca v ďalšom konaní nepreukázal a súčinnosť v tomto smere na základe žiadosti o doplnenie informácie neposkytol ani príslušný orgán žiadajúceho štátu. Ten iba v reakcii vyslovil žiadosť o pokračovanie vo vymáhaní.
Podľa § 88 ods.4 správca dane je povinný a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania a b) vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.
Podľa ods.8 cit. zákonného ustanovenia proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník, možno viesť daňové exekučné konanie a vykonať daňovú exekúciu ktorýmkoľvek spôsobom podľa tohto zákona, ak sa dokladmi preukáže, že: a) na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, b) na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu, c) od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.
Podľa § 98 ods.1 cit. zákona, upravujúceho spôsoby vykonávania daňovej exekúcie, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu : a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, e) predajom cenných papierov, f) predajom nehnuteľnosti, g) predajom podniku alebo jeho časti, h) postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti, i) zadržaním vodičského preukazu.
Realizácia výkonu rozhodnutia formou autoritatívneho rozhodnutia žalovaného, resp. jeho úradu o zriadení záložného práva na majetok dlžníka – fyzickej osoby, musí spĺňať zo strany, v danom prípade príslušného úradu dožiadaného štátu, formálne aj obsahové náležitosti, upravené vnútroštátnym právnym poriadkom štátu výkonu, najmä § 88 a nasl. zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Daňový poriadok má povahu procesného predpisu, no daňové záložné právo má bezpochyby svoj základ v hmotnom práve, teda v Občianskom zákonníku.
Možnosť využitia tohto zabezpečovacieho a uhradzovacieho inštitútu v predmetnom daňovom konaní je potrebné posúdiť aj z hľadiska primeranosť záložného práva pokiaľ ide o hodnotu predmetu záložného práva (zálohu), ktorá má byť primeraná sume daňového nedoplatku (spolu 27 297,90 Eur), na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Len v prípade, že daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty. Všeobecné hodnotiace úsudky v rámci odôvodnenia rozhodnutia úradu žalovaného, potvrdené napadnutým rozhodnutím, vo vzťahu k hodnote predmetu zálohu, bez určitého popisu relevantných skutočností, nepostačujú z hľadiska preskúmateľnosti a presvedčivosti napadnutého rozhodnutia, pričom konkrétne výsledky lustrácie majetkových a finančných pomerov daňového dlžníka nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu.
Námietky v správnej žalobe a relevantné odvolacie dôvody žalobcu v tejto súvislosti môžu ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a samotný postup správneho orgánu, ktorý sa s týmito musí náležite v ďalšom konaní a rozhodnutí vysporiadať v súlade so Smernicou Rady 2010/24/EÚ a ustanoveniami upravujúcimi zabezpečovací inštitút záložného práva v zmysle jeho úpravy v § 81 a nasl. Daňového poriadku.
S odkazom na § 134 ods.1 S.s.p. správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie príslušného úradu žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ S.s.p. z dôvodu, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň možno konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutí nie je dostatočne presvedčivé a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny súd vrátil vec žalovanému, aby po vrátení veci, viazaný právne záväzným názorom správneho súdu (§ 191 ods.6 S.s.p.), v súčinnosti s žiadajúcim súdom doplnil vyššie uvedené skutočnosti, potrebné pre výkon medzinárodnej pomoci pri vymáhaní daňovej pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi – žalobcovi za účelom splnenia podmienok poskytovania medzinárodnej pomoci.
O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. Podľa § 175 ods.2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ S.s.p.; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).