Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/156/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: M. Y., A. XXXX/XX, E., o vymoženie sumy 766,76 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. Ex 27593/14, o odvolaní oprávneného zo dňa 16. 02. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28. januára 2015 č. k. -11, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania s tým, že o trovách konania súdneho exekútora rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 2, 3, § 167 ods. 2, § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP). Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. zo dňa 26. 05. 2009 sp. zn. SR 01799/09.

Lustráciou v súdnom registri bolo zistené, že na základe rozhodcovského rozsudku označeného oprávneným za exekučný titul v tejto veci sa už viedlo exekučné konanie - pod sp. zn. .

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. bolo zistené, že dňa 05. 08. 2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 4987/2009 zo dňa 03.08.2009. Žiadosť podal exekútor na základe návrhu oprávneného, ktorý je oprávneným aj v tejto veci, proti povinnému, ktorý je povinným aj v tejto veci, pre vymoženie sumy 766,76 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom, t. j. rozhodnutím, na základe ktorého oprávnený žiadal vykonať exekúciu proti povinnému, bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. sp. zn. SR 01799/09 zo dňa 26. 05. 2009. Okresný súd Topoľčany udelil dňa 06. 08. 2009 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. -17 zo dňa 27. 08. 2012 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 06. 2013.

Konštatoval, že kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania) a ak zistí nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, alebo nedostatok podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť, konanie zastaví (§ 103, § 104 ods. 1 prvá veta OSP). Procesné podmienky exekučného konania sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania (§ 251 ods. 4 OSP).

Ďalej uviedol, že medzi prekážky konania, ktoré nie je možné odstrániť, patrí aj prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a jej existencia (zistenie) musí v každom štádiu konania viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o účastníkov, nie je samo osebe významné, či majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom ako žalobcovia), resp. či v neskoršom konaní vystupujú z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie právni nástupcovia účastníkov skoršieho právoplatne skončeného konania.

Z rozhodnutia o zastavení exekúcie vo veci vyplýva, že exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená z dôvodu, že bol zistený rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, ktorý zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je rozhodcovský rozsudok, vychádza z neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy - neplatnej rozhodcovskej doložky. Toho dôsledkom potom je, že rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, pretože ho vydal orgán, ktorý na jeho vydanie (rozhodnutie sporu účastníkov) nemal právomoc. Je teda nepochybné, že exekúcia vedená vo veci bola zastavená z hmotnoprávnych dôvodov, teda pri rozhodovaní bola skúmaná existencia práva vyplývajúceho z rozhodcovského rozsudku.

V rámci skúmania procesných podmienok konania súd zistil, že konaniu v tejto veci vedenej pod sp. zn. predchádza iné konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. , ktoré tvorí konaniu v tejto veci prekážku res iudicata. K tomuto záveru súd dospel, pretože zistil, že obidve konania sa týkajú tých istých účastníkov a tej istej veci (predmetom konania je vymáhanie nárokov vyplývajúcich z toho istého rozhodcovského rozsudku). Súd mal tiež za preukázané, že konanie vo veci vedenej pod sp. zn. bolo právoplatne skončené rozhodnutím vo veci samej, pretože exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená z hmotnoprávnych dôvodov, keď bol rozhodcovský rozsudok posúdený za nespôsobilý exekučný titul, čoho dôsledkom je, že na základe neho nie je možné viesť exekúciu. Oprávnený sa napriek tomu na základe toho istého rozhodcovského rozsudku domáha vykonania exekúcie proti povinnému podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie. K zmene skutkových okolností od zastavenia exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn. pritom nedošlo. Keďže prekážka res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, súd aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 103 a § 104 ods. 1 OSP a exekučné konanie zastavil.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

O trovách exekučného konania súd rozhodne samostatným uznesením po ich vyčíslení a preukázaní súdnym exekútorom, v prípade, ak si náhradu trov exekúcie uplatňuje, v lehote troch pracovných dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že podal návrh na vykonanie exekúcie a následne súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na udelenie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia. V predmetnej veci však súd prvého stupňa o návrhu na udelenie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým uznesením o zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 01. 2013 vo veci vedenej pod sp. zn. , v zmysle ktorého, ak exekučný súd exekučné konanie zastavil podľa ust.

§ 45 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, odňal oprávnenej možnosť realizovať jej procesné oprávnenia. Bol toho názoru, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ust. 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 OSP, pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, aplikovať zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 28. 01. 2015 ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 30. 05. 2014, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 26. 05. 2009 pod sp. zn. SR 01799/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 06. 2009 a vykonateľnosť dňa 11. 06. 2009. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. podaním zo dňa 30. 05. 2014 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 28. 01. 2015 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekučné konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania s tým, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 OSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona i odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

V predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého dňa 30.05.2014, domáhal vykonania exekúcie (vymoženia sumy 766,76 eur s príslušenstvom) proti povinnému M. Y., a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. vydaný dňa 26. 05. 2009 v konaní pod sp. zn. SR 01799/06, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 08. 06. 2009 a vykonateľnosť dňa 11. 06. 2009. Súdny exekútor žiadosťou zo dňa 30. 05. 2014, ktorá bola doručená exekučnému súdu dňa 11. 09. 2014 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, nakoľko mal preukázané, že v predmetnom exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 26. 05. 2009 v konaní pod sp. zn. SR 01799/09, na základe ktorého už prebiehalo na tomto exekučnom súde, t. j. Okresom súde Topoľčany exekučné konanie pod sp. zn. proti povinnému M. Y. o vymoženie sumy 766,76 eur s príslušenstvom (0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 756,80 eur od 21. 09. 2008 do zaplatenia a náhrada trov konania v sume 220,82 eur). Uznesením zo dňa 27. 08. 2012 č. k. -17 vyhlásil súd exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, vzhľadom na zistenie, že predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zo dňa 26. 05. 2009 vydaný v konaní pod sp. zn. SR 01799/09 nie je spôsobilým a vykonateľným exekučným titulom.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu súdu prvého stupňa pod sp. zn. vyplýva a odvolací súd zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. vydaného dňa 26. 05. 2009 v konaní pod sp. zn. SR 01799/09, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému M. Y. pre vymoženie 766,76 eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 03. 07. 2009. Exekučný súd vydal v predmetnej veci poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie dňa 06. 08. 2009. Následne opätovne preskúmal predložený exekučný titul a uznesením zo dňa 27. 08. 2012 č. k. -17 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. 04. 2013 č. k. -42 tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie Okresného súdu Topoľčany a Krajského súdu v Nitre nadobudli právoplatnosť dňa 25. 06. 2013.

Za týchto podmienok bol súd prvého stupňa toho názoru, že právoplatne skončené konanie vo veci vedenej na Okresom súde Topoľčany pod sp zn. znamená prekážku rozhodnutej veci pre toto exekučné konanie vedené u neho pod sp. zn. , ktoré je potom potrebné zastaviť podľa ust. § 104 ods. 1 OSP.

Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci znamená, že súd nemôže konať a rozhodovať o veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Prekážka res iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 OSP, podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať

vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 OSP je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení OSP teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prekážka rozhodnutej veci (res iudicatae) je daná vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1/ začne sa opätovne konať vo veci, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté; 2/ začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3/ a o tej istej veci. Vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené konanie (i exekučné), v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa prijme záver o existencii nedostatku podmienky konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 OSP treba vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; čo znamená, že ak sa vyskytne neodstrániteľná prekážka exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 OSP v spojení s ust. § 251 ods. 4 OSP. Nakoľko Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 OSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný navrhovateľom súdneho (teda i exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu, teda návrh oprávneného na tzv. nútený výkon rozhodnutia (právoplatného a vykonateľného exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu nie je materiálne vykonateľný zakladá prekážku res iudicata a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, ktoré sa považujú za rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, t.j. vo veci vedenej na exekučnom súde pod sp. zn. , súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 27. 08. 2012 č. k. -17, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2, § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov s poukazom na ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 06. 2013 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 04. 2013 č. k. -42. Uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule a uplatnený v exekučnom konaní, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, čo znamená, že ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny

názor, že právoplatné uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 27. 08. 2012 č. k. -17 založilo prekážku res iudicatae vo veci vedenej na súde prvého stupňa pod sp. zn. .

Pokiaľ teda oprávnený podal opätovne dňa 30. 05. 2014 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe toho istého exekučného titulu a konanie o tomto jeho návrhu sa vedie pod sp. z. , odvolací súd rovnako so súd prvého stupňa je toho názoru, že v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

K námietke oprávneného v podanom odvolaní (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. ), že v tejto fáze exekučného konania, teda pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné exekučné konanie zastaviť bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, uvádza odvolací súd, že táto námietka oprávneného je celkom nedôvodná. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo vydané za celkom odlišných okolností, ako sú v predmetnej exekučnej veci. V exekučnej veci, ktorej sa týka oprávneným uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia (bez toho aby medzi tými istými účastníkmi už predtým prebiehalo iné exekučné konanie o vymoženie rovnakého práva na základe rovnakého exekučného titulu), exekučný súd túto žiadosť spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a samotným exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom meritórne posúdil a exekučné konanie zastavil z dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto neplatná. Urobil tak bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, čím podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neprípustne „preskočil“ postup podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 v procesnej situácii, v ktorej neboli dané procesné predpoklady pre takýto postup. V uvedenej exekučnej veci teda neexistoval žiadny nedostatok podmienok exekučného konania, ktorý by bránil posúdeniu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutiu o takejto žiadosti.

V predmetnej exekučnej veci však existencia nedostatku podmienok exekučného konania zistená bola, pričom ide o neodstrániteľný nedostatok, ktorý bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda bráni aj posúdeniu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej. S poukazom na uvedené v tejto exekučnej veci potom nemožno aplikovať oprávneným uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo vydané v inej procesnej situácii.

V zmysle ust. § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného konania skúmať splnenie podmienok konania a v prípade zistenia, že tieto nie sú splnené, musí skúmať, či ide o nedostatok podmienok konania odstrániteľný, resp. neodstrániteľný a následne i náležite procesne reagovať. Súd prvého stupňa preto správne v predmetnej exekučnej veci po zistení existencie neodstrániteľného nedostatku podmienok konania exekučné konanie zastavil bez toho, aby rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 OSP. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.