Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-58-2021.pdf
PDF · 80.92 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/58/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Slávka Kováčová, advokátka, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 30 689 210 proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo A. B. a A. B. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a to byt č. XX na 6. poschodí nachádzajúci sa v k. ú. C., okres C., obec C., zapísané na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor, označený ako bytový dom, súp. č. XXXX, vchod č. 12, na Ul. Podjavorinskej 12 v Poprade, postavený na parc. č. XXXX/XX a podielové spoluvlastníctvo podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaných pod D. XX z r u š u j e .
II. Do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a to byt č. XX na 6. poschodí nachádzajúci sa v k. ú. C., okres C., obec C., zapísané na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor, označený ako bytový dom, súp. č. XXXX, vchod č. 12, na Ul. Podjavorinskej 12 v Poprade, postavený na parc. č. XXXX/XX a podielové spoluvlastníctvo podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX.
III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi ako náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu sumu vo výške 50.000,- eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.12.2021 elektronickým podaním domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo A. B. a A. B. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a to byt č. XX na 6. poschodí nachádzajúci sa v k. ú. C., okres C., obec C., zapísané na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor, označený ako bytový dom, súp. č. XXXX, vchod č. 12, na Ul. Podjavorinskej 12 v Poprade, postavený na parc. č. XXXX/XX a podielové spoluvlastníctvo podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaných pod D. XX, aby do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a to byt č. XX na 6. poschodí nachádzajúci sa v k. ú. C., okres C., obec C., zapísané na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor, označený ako bytový dom, súp. č. XXXX, vchod č. 12, na Ul. Podjavorinskej 12 v Poprade, postavený na parc. č. XXXX/XX a podielové spoluvlastníctvo podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX a žalovanú zaviazal na zaplatenie náhrady
jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške 50.000,- eur v lehote 30 dní. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
Svoj nárok odôvodnil tým, že manželstvo so žalovanou uzavreli dňa 9.11.1996. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 14Pc/79/2018 zo dňa 22.3.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.4.2019. V čase, keď so žalovanou boli manželmi, podali žiadosť na odkúpenie bytu č. XX na 6. posch., bytového domu súp. č. XXXX na E. C. XX F. C., keďže boli obaja nájomcovia predmetného bytu, pričom v tom čase došlo aj k príprave písomnej Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu (ďalej len Zmluva) a taktiež bola aj vyplatená kúpna cena k tomuto bytu. Medzitým bolo ich manželstvo rozvedené. K podpísaniu Zmluvy došlo až dňa 9.9.2019 s tým, že v tom čase už so žalovanou neboli manželmi a ich vlastníctvo k bytu bolo do katastra nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX, byt č. XX na 6. poschodí na meno A. B. a A. B. v podiele 1:1 a nie v podiele 1 pre každého z nich, pričom kataster vychádzal z údajov uvedených v Zmluve, keď boli manželmi. Zo spoločného bytu bol nútený sa odsťahovať z dôvodu nedôvery k žalovanej na ubytovňu. Predmetný byt užíva žalovaná aj so svojimi deťmi. Po rozvode manželstva mal snahu riešiť záležitosť s bytom, vzájomným vyporiadaním, ako aj celkovým vyporiadaním BSM po rozvode manželstva. Vyzýval žalovanú písomne, ktorá na výzvy nereagovala. Naposledy vyzval žalovanú prostredníctvom advokátky dňa 4.10.2021 s tým, že žalovaná si list prevzala, avšak na neho nereagovala.
Žalovanej boli doručené dňa 24.6.2022 listiny - žaloba, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie na vyjadrenie a termín pojednávania dňa 2.9.2022. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nepoprela tak skutkové tvrdenia žalobcu. Na pojednávanie sa nedostavila, ani nežiadala pojednávanie odročiť. Súd konal podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
Vykonaným dokazovaním najmä listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v rámci procesného útoku: výzva na vyporiadanie, doručenka, rozsudok č.k.. 14Pc/79/2018 - 23, čiastočný výpis z LV č. XXXX, Zmluva, potvrdenie Tatranského správcovského domu, súd zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
Dňa 22.3.2019 tunajší súd rozhodol rozsudkom vydaným pod sp. zn. 14Pc/79/2018, že rozvádza manželstvo sporových strán, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.4.2019. Dňa 9.9.2019 podpísalo Okresné stavebné bytové družstvo Poprad a členovia družstva A. B. a A. B. Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, ktorá bola zavkladovaná na katastri nehnuteľností pod F./XXXX zo dňa 30.9.2019. Z čiastočného výpisu LV č. XXXX, okres, obec a k.ú. C. vyplýva, že sporové strany sú zapísané v spoluvlastníckom podiele 1/1.
Na zistený skutkový stav súd aplikoval uvedenú právnu úpravu:
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 149 ods. 1 – 4 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa v civilnom sporovom poriadku presúva na procesné strany. Obzvlášť dispozičný princíp, princíp kontradiktórnosti konania a zásada formálnej pravdy majú v sporových konaniach podľa CSP obrovský význam najmä vo vzájomnej kombinácii, pretože práve ich dôsledným uplatňovaním možno dosiahnuť stav, v ktorom zodpovednosť za výsledok sporu leží najmä na stranách sporu.
Princíp kontradiktórnosti a zásada formálnej pravdy, resp. zásada prejednacia obsiahnuté v čl. 8 a 9 Základných princípov CSP, spočívajú v tom, že každá zo strán sporu je povinná niesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tých skutkových okolností, ktorých existencia predurčuje jej výhru v súdnom spore; súd bremeno tvrdenia ani dôkazné bremene nenesie a pri rozhodovaní vychádza len z toho, čo tvrdili a preukázali strany sporu.
Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.
S poukazom na § 151 CSP porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu majúcu za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany, alebo vo forme neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany. Na odvrátenie fikcie nespornosti skutkových tvrdení protistrany postačuje ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach.
Vzhľadom na to, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli sporné, teda popreté žalovanou stranou, súd ich považoval za nesporné. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže bol v konaní úspešný žalobca, súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnej žalovanej.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.