Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoPr/2/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: Y. Y., bytom J. č. XXX, zastúpená ustanoveným advokátom Mgr. Romanom Nagyom, so sídlom v Nitre, Akademická 4, proti odporcovi: AnimalPet s.r.o., so sídlom Sv. Beňadika 19, Nitra, IČO: 46 168 028, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -22 zo dňa 13. novembra 2014 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 34,11 eura, ustanovenému advokátovi Mgr. Romanovi Nagyovi, do troch dní.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 178,47 eura jej právnemu zástupcovi , do 3 dní. O zastavení konania rozhodol podľa § 96 ods. 1,3 OSP po tom, čo navrhovateľka vzala návrh späť z dôvodu, že odporca jej po podaní návrhu na súd, zaplatil žalovanú pohľadávku a to v dvoch splátkach- dňa 23.9.2014 jej zaplatil sumu 200 eur a dňa 6.11.2014 sumu 581,16 eura z titulu doplatenia odstupného. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhej vety OSP z dôvodu, že odporca zavinil zastavenie konania, pretože pre jeho správanie t.j. zaplatenie žalovanej pohľadávky po začatí konania, navrhovateľka zobrala návrh späť.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadal aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že navrhovateľke náhradu trov konania neprizná. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že pre jeho správanie sa muselo konanie zastaviť, ale práve správanie navrhovateľky podmienilo podanie návrhu na súd ako i jeho zastavenie. Uviedol, že celý návrh považuje za bezdôvodný a navrhovateľka bezdôvodne vyvolala tento spor, pretože s ňou bol dohodnutý splátkový kalendár, ktorý riadne plnil a odstupné bolo vyplatené v plnej výške skôr ako bolo dohodnuté v splátkovom kalendári. Nesúhlasil ani s výškou prisúdených trov z dôvodu, že súd vychádzal zo žalovanej sumy 884,80 eura, hoci v skutočnosti navrhovateľke zaplatil po začatí konanie sumu 781,16 eura, ktorú navrhovateľka akceptovala. Bol toho názoru, že súd mal o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a to tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že tvrdenia odporcu v odvolaní nie sú pravdivé, s odporcom neuzatvorila žiadny splátkový kalendár ohľadom zaplatenia odstupného. Je pravdou, že odporca po splatnosti odstupného , ktoré sa stalo splatným dňa 30.6.2014, jej zaslal návrh dohody zo dňa 14.7.2014 na splátkový kalendár, ale vzhľadom na doterajšie skúsenosti s odporcom, tento návrh

neakceptovala. Pretože odporca si nesplnil povinnosť zaplatiť jej odstupné v lehote splatnosti a k žiadnej dohode o splátkovom kalendári nedošlo, bola nútená domáhať sa zaplatenia odstupného návrhom na súd a odporca až po jeho podaní zaplatil žalované odstupné. Z uvedeného je zrejmé, že návrh bol podaný dôvodne , čo napokon potvrdil aj odporca svojim konaním, keď jej odstupné uhradil a preto rozhodnutie súdu o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP je vecne správne, aj čo do výšky prisúdených trov a preto ho navrhol potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 59,84 eura.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal účastník konania a v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania ( výrok o zastavení konania nebol odvolaním napadnutý), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) rozhodol o odvolaní tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka podala dňa 19.9.2014 na súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie sumy 844,80 eura s príslušenstvom z dôvodu, že odporca jej odmietol po skončení pracovného pomeru zaplatiť odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku a to v lehote splatnosti odstupného v súlade s ust. § 76 ods. 6 Zák. práce. Výšku odstupného si vypočítala zo svojho priemerného mesačného zárobku( 422,40 eura podľa dokladov, ktoré mala k dispozícii pretože doklady pre výpočet odstupného za rozhodné obdobie (výplatné pásky), nemala k dispozícii. Dňa 12.11.2014 žalobkyňa písomne vzala návrh na začatie konania späť a žiadala konanie zastaviť, nakoľko jej odporca zaplatil odstupné (dňa 23.9.2014 sumu 200 eur a 6.11.2014 sumu 581,16 eura), ktorú výšku akceptovala po doručení jej výplatných pások odporcom , na základe ktorých po prepočte sa stotožnila s výškou zaplateného odstupného a preto zobrala späť návrh v celom rozsahu. Následne napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil a navrhovateľke priznal náhradu trov konania.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade zastavenia konania v zásade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. a), b), c), d) OSP. Z tohto pravidla však existujú dve výnimky zakotvené v ustanovení § 146 ods. 2 OSP. Pokiaľ ide o zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha a len preto navrhovateľ vezme návrh späť.

Keďže v danom prípade odporca v priebehu konania splnil to, čoho sa navrhovateľka domáhala (zaplatenia odstupného) je nutné vychádzať z toho, že práve z tohto dôvodu bol návrh vzatý späť. Za týchto okolností potom pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania súd prvého stupňa správne aplikoval na vec ustanovenie § 146 ods. 2 druhej vety OSP. Jediný správny spôsob, akým mohlo byť o trovách konania rozhodnuté, je taký, aký použil súd prvého stupňa v napadnutom uznesení. V tomto štádiu konania nie je podstatné, či odporca zaplatil žalovanú pohľadávku v plnej výške, pretože súd neskúma, aká by mala byť správna výška odstupného, ale pretože navrhovateľka akceptovala zaplatené odstupné aj v nižšej sume a preto zobrala späť návrh v celom rozsahu, z procesného hľadiska o náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol správne. Správne súd vypočítal aj výšku prisúdených trov advokáta, v súlade s ust. § 10 ods. 1,2 vyhl. č 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keď sa za tarifnú hodnotu považuje výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci,

o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu .V tomto prípade v čase začatia konania bola predmetom sporu peňažná pohľadávka vo výške 884,80 eura a nie suma 781,16 eura, ktorú odporca navrhovateľke po začatí konania zaplatil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, pričom aj výška priznanej náhrady trov konania bola v zmysle § 137 OSP vypočítaná správne, a tak ho ako vecne správne v napadnutej časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s podľa § 224 ods. 1 ,§ 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej vznikli v súvislosti jej zastupovaním ustanoveným advokátom podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby

(písomné vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o trovách konania) v sume 25,72 eura (1/2 zo sumy 51,45 eur) a režijný paušál v sume 8.39 eur (§ 15 písm.a cit. vyhlášky), spolu 34.11 eura, ktoré je odporca povinný podľa § 149 ods. 1,2 OSP zaplatiť advokátovi zastupujúcemu

navrhovateľku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.