Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-236-2012.pdf
PDF · 116.59 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/236/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: O. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom Na A. XXX, XXX XX A. 4, T. republika zastúpený JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec proti žalovanému MB POWER SK, a.s., so sídlom Rybné nám. 1, 811 02 Bratislava, IČO: 45 960 704 zastúpený Mgr. Anton Čahoj, advoká, so sídlom 29. augusta 19, 811 09 Bratislava o zaplatenie 108.808,28 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 108.808,28 EUR s úrokom z omeškania -vo výške 9,5% ročne zo sumy 29.015,54 EUR od 02.08.2011 do zaplatenia, -vo výške 9,5% ročne zo sumy 79.792,74 EUR od 02.08.2011 do zaplatenia, trovy konania v sume 6.525,- EUR titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4 143,53 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaním zo dňa 11.09.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 108 808,28 EUR spolu s úrokom z omeškania ako aj trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je spoločnosťou, ktorá sa zaoberá výstavbou fotovoltaických elektrární a zakladaním stavieb.
Žalovaný si u žalobcu objednal konštrukcie a vstupné spínacie stanice (ako je uvedené na objednávkach). V dvoch objednávkach zariadení zo dňa 21.06.2011 boli uvedené zálohové platby z celej dohodnutej odplaty vo výške 30%, ktoré žalovaný uhradil. Žalobca žalovanému následne dodal tovar a za dodaný tovar vystavil dve faktúry, obidve vo výške 70% z celej dohodnutej sumy (nakoľko zálohové platby vo výške 30% boli žalovaným už uhradené). Tieto faktúry však žalovaný ani po lehote splatnosti neuhradil.
Konkrétne neuhradené faktúry:
- faktúra číslo 02011015, splatná ku dňu 01.08.2011, vo výške 29.015,54 €
- faktúra číslo 02011016, splatná ku dňu 01.08.2011, vo výške 79.792,74 €
Napriek zaslaným upomienkam zo strany žalobcu - z 01.11.2011, 11.05.2011, žalovaný na výzvy nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s plnením svojej povinnosti riadne a včas zaplatiť odmenu, žalobca požadoval aj zaplatenie úrokov z omeškania a náhradu trov konania. Súd v tejto právnej veci vydal dňa 15.10.2012 platobný rozkaz v č.k. 31 Rob 196/2012 voči ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. Uvedeným úkonom žalovaného sa vydaný platobný rozkaz zrušil. Odpor odôvodil tým, že faktúry, na ktoré žalobca poukazuje, teda faktúry č.02011015 a č. 02011016, sú vystavené (bez akéhokoľvek zmluvného či zákonného dôvodu) ako proforma faktúry. Žalobca zámerne
a účelovo ich označuje ako faktúry (pričom je evidentné, že ide o zálohové faktúry), aby navodil dojem, že žalovaný neuhradil riadne vystavené zúčtovacie faktúry. Pre úplnosť uvádza, že žalobca vystavil žalovanému v celom obchodnom prípade spolu štyri (4) faktúry - všetky ako zálohové - pričom v podanom návrhu dve označuje ako zálohové (čo je v poriadku) a ďalšie dve účelovo iba ako faktúry, čím sa snaží navodiť dojem ako keby išlo o riadne faktúry, daňové doklady v zmysle platnej legislatívy. Žalovaný na základe uvedených skutočností odmietol plniť na ďalšie - nedôvodné - zálohové faktúry a tieto vrátil žalobcovi na prepracovanie. Zároveň žalovaný a to aj opakovane telefonicky informoval žalobcu, že ďalšie zálohové faktúry akceptovať nebude a vyzval ho na vystavenie riadnych daňových dokladov - faktúr.Postup žalobcu v celej záležitosti, nerešpektovanie platnej daňovej legislatívy, nátlak na žalovaného a vystavovanie ďalších zálohových faktúr bez akéhokoľvek rácia, vzbudzujú pochybnosti o serióznosti žalobcu. Táto skutočnosť je umocnená tým, že v čase dohodnutia predmetného obchodu, zneužijúc časovú tieseň na strane žalovaného, prinútil predsedu predstavenstva žalovaného Ing. Jaroslava Výborného podpísať uznanie dlhu vo výške 108.809,- EUR z neexistentnej pôžičky. Žalobca odôvodňoval takýto postup ako „záruku“ za splnenie záväzku žalovaného, pričom v skutočnosti nikdy nedošlo k predmetnej pôžičke. O účelovom konaní nepriamo svedčí aj takmer identická suma „pôžičky“ a nároku uplatneného v tomto konaní, ako aj identický dátum 21.06.2011 na uznaní dlhu a oboch predmetných objednávkach.
K odporu sa vyjadril právny zástupca žalobcu písomným podaním z 30.11.2012, s uvedením, že argument, o ktorý žalovaný opiera nesplnenie svojej povinnosti teda svoje niekoľkomesačné omeškanie s úhradou je, že splatnosť druhej časti ceny za dodaný tovar, t.j. 70% zo sumy objednávky č. SK11003 a 70% zo sumy podľa objednávky č. SK11004 (ďalej len „doplatok kúpnej ceny“) ešte nenastala. Žalovaný odporuje, že „návrh na vydanie platobného rozkazu a jeho vydanie je predčasné a nedôvodné“. V texte Žalovaný jednoznačne sám potvrdzuje, že
- medzi Žalobcom a Žalovaným existuje obchodný vzťah založený objednávkami č. SK11003 a SK11004;
- uhradil 30% (zo sumy podľa objednávky č. SK11003 a SK11004), ako zálohové platby za dodanie tovaru objednaného v zmysle objednávky č. SK11003 a SK11004;
- nespochybňuje dodanie tovaru podľa objednávky č. SK11003 a SK11004;
- nespochybňuje cenu za dodanie tovaru;
- nespochybňuje svoju povinnosť uhradiť cenu za dodaný tovar. V oboch objednávkach sú výslovne dohodnuté platobné podmienky týkajúce sa 70% doplatku kúpnej ceny v nasledovnom znení: „doplatek 70% - splatnost 40 dní“. Žalobca a Žalovaný si v objednávkach nestanovili žiadne iné platobné podmienky, najmä si nestanovili, že nárok Žalobcu na zaplatenie dohodnutej sumy je podmienený akoukoľvek ďalšou skutočnosťou (t.j. napríklad vystavením faktúry, ako celkom nedôvodne tvrdí Žalovaný vo svojom Odpore). Z objednávok teda jednoznačne vyplýva vôľa zmluvných strán (Žalobcu a Žalovaného) týkajúca sa okrem iného tiež platobných podmienok vzťahujúcich sa na dodanie tovaru. Právny úkon sa pritom vždy posudzuje podľa obsahu a keďže medzi Žalobcom a Žalovaným nie je iná písomná dohoda o podmienkach dodania tovaru a platobných podmienkach, posudzuje sa vzťah medzi Žalobcom a Žalovaným podľa pravidiel dohodnutých pri objednaní tovaru v objednávke č. SK11003 a SK11004. Argumentuje aj ustanovením čl.59 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (160/1991 Zb.) ...“je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy a tohto dohovoru a nie je potrebné, aby bol nato vyzvaný alebo aby boli splnené iné formality zo strany predávajúceho. Odrazom tejto zásady je i ustanovenie §450 ods.1 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom.“ V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že počas celej doby omeškania žalovaného s úhradou doplatku kúpnej ceny, je zreteľne viditeľná snaha všetkými možnými spôsobmi zbaviť sa povinnosti uhradiť doplatok kúpnej ceny alebo aspoň docieliť neustále odkladanie povinnosti plniť. Žalobca mal počas niekoľkých mesiacov záujem riešiť celú vec mimosúdne, čo však vzhľadom na pretrvávajúce a bezdôvodné omeškanie žalovaného vyústilo v konečnom dôsledku do nutnosti domáhať sa zo strany žalobcu svojich práv súdnou cestou.
Počas konania sa právny zástupca žalobcu vyjadril ďalším podaním k veci tak, že žalovaný si u spoločnosti LATINA a.s (ako pôvodného veriteľa a postupcu pohľadávky na žalobcu) objednal konštrukcie a vstupné spínacie stanice. V dvoch objednávkach zariadení zo dňa 26.01.2011 boli uvedené zálohové platby z celej dohodnutej odplaty vo výške 30%, ktoré žalovaný uhradil. Žalobca žalovanému následne dodal tovar a za dodaný tovar vystavil dve faktúry, obe vo výške 70% z celej dohodnutej sumy (nakoľko zálohové platby vo výške 30% boli žalovaným už uhradené) - obe uvedené pro-forma
faktúry boli zo strany zástupcu žalovaného prevzaté osobne. Tieto faktúry, a teda záväzok vyplývajúci zo zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou LATINA a.s. a žalovaným, však žalovaný ani po lehote splatnosti neuhradil. Spolu záväzok žalovaného tvorí sumu vo výške 108.808,28 EUR. Žalobca v snahe vyriešiť spor mimosúdnou cestou, vyzýval žalovaného (formou písomných upomienok) na uhradenie dlžných záväzkov, a to opakovane (upomienka zo dňa 01.11.2011 a následne upomienka zo dňa 11.05.2012). Žalovaný opakovane na písomné a ústne upomienky žalobcu nereagoval, okrem iného napr. aj prostredníctvom e-mailu zo dňa 20.11.2011, kde (opätovne) prisľúbil úhradu záväzku. Žalovaný počas komunikácie so žalobcom nikdy nespochybnil, že by mu neboli doručené pro-forma faktúry (ako boli označené) a že má vedomosť o vzniknutom záväzku a o tom, že je povinný ho uhradiť (ako aj o tom, že je v omeškaní s jeho úhradou).
Počas konania bola navrhnutá zmena účastníka na strane žalobcu, keď do postavenia žalobcu spoločnosti LATINA a.s. vstúpil na základe singulárnej sukcesie O. B.. Súd rozhodol o uvedenom v uznesení z z 22.11.2013, č.k. 25 Cb/236/2012- 54.
Počas konania došlo k zmene zákonného sudcu, v dôsledku prijatého Dodatku č.1 k rozvrhu práce na rok 2015 konajúceho súdu.
Súd v danej veci nariadil pojednávanie na termín 17.10.2014, ktoré pre neúčasť žalovaného bolo odročené. Následne sa pojednávanie konalo dňa 26.06.2015, 24.07.2015 na ktorých boli prítomní právny zástupcovia účastníkov, žalobca osobne prítomný 26.06.2015, žalovaný osobne prítomný 24.07.2015
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a právnych zástupcov
Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v celom rozsahu, s tým, že doložil do súdneho spisu krátkou cestou dodacie listy k tovaru, na čo sa dotazoval súd a vyjadril sa, že vystavené faktúry sú riadnym podkladom na platenie. Ohľadne obrany žalovaného o spriaznenosti osôb pri postúpení pohľadávky má za to, že odmena za postúpenie bola riadne a včas zaplatená a teda nevidí žiadny dôvod na iniciovanie konania zo strany správcu konkurznej podstaty.
Žalobca uviedol, že osobne komunikoval som žalovaným, žiadal ho o úhradu dlžnej sumy, čo osvedčil prepismi sms . správ zasielaných zo svojho telefónneho čísla štatutárnemu orgánu žalovaného - p. Výborným. Má vedomosť, že objednávateľ diela riadne zaplatil žalovanému ako zhotoviteľovi, ten však svojim dodávateľom ako bol žalobca nezaplatil.
Právny zástupca žalovaného namietal tvrdenie o splatnosti dlžnej sumy, tvrdil, že bola dohodnutá lehota splatnosti 40 dní od doručenia faktúry, čo osvedčuje aj tá skutočnosť, že údaje na proforma faktúre nekorešpondujú s údajmi na dodacích listoch. Uviedol, že p. Výborný ako štatutárny orgán žalovaného bol pod obchodným tlakom kedy mal podpísať uznanie záväzku, čo bolo však len fiktívne. Navrhoval vypočuť žalovaného priamo, aby ozrejmil podmienky dohody o zmene splatnosti kúpnej ceny. Dotazoval sa právneho zástupcu žalovaného, či má k dispozícii riadnu faktúru, na ktorú sa odvolával. Právny zástupca uviedol, že mal ju doniesť žalobca priamo na pojednávania 24.07.2015 avšak v dôsledku chybnej rezervácie cestovného lístka na iný termín sa pojednávania nemohol zúčastniť. Uvádza, že nevystavenie faktúry je porušením zákonnej povinnosti, pričom uvedené deklaruje, že faktúra nie je zaradená v účtovníctve žalobcu a teda hospodársky výsledok je skreslený. Uvedené má aj daňové aspekty, nakoľko pokiaľ nebola riadne zaúčtovaná faktúra, žalovaný nemohol ponížiť svoj daňový základ o uvedenú sumu, čo predstavuje rozdiel 21 761,65 EUR ako 20% z fakturovanej sumy. Uvedenú sumu navrhuje žalovaný započítať do žalovanej sumy ako kompenzačnú námietku. Taktiež upozornil, že k postúpeniu pohľadávky došlo medzi spriaznenými osobami, čo by mohlo byť predmetom skúmania zo strany správcu konkurznej podstaty, ktorý t.č. koná za žalobcu.
Žalovaný potvrdil spoluprácu so žalobcom aj skutočnosť, že bola dohodnutá lehota 40 dní po dodaní tovaru, ktorý dodaný bol. Namieta, že zálohová faktúra nie je riadnym dokladom, neosvedčuje príjem a teda hrozí porušenie povinností v daňovej oblasti titulom krátenia dane. Potvrdil, že rokovania medzi účastníkmi prebiehali, ale pre neprijateľné podmienky žalobcu nemali žiadny výsledok.
Súd sa vrámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi: objednávka č. SK11004, SK 11003, faktúra č. 02011013, 02011014, 02011015,0201116, Dodací list z 21.06.2011, z 22.06.2011, Upomienka č.1, č.2, Odpor voči platobnému rozkazu, Uznanie záväzku medzi stranami, Vyjadrenie k odporu, mailová komunikácia, Návrh na zmenu účastníka, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, informatívnymi výpismi z obchodného registra žalobcu ako aj žalovaného a zistil, že:
Tovar uvedený v dodacích listoch z 21.06.2011, 22.06.2011 je identický s tovarom za ktorého dodanie boli vystavené faktúry 02011013, 02011014, 02011015,0201116, pričom tovar bol riadne prevzatý žalovaným o čom svedčí podpis na dodacích listoch. Faktúry 02011013, 02011014, 02011015,0201116 majú obsahové náležitosti daňového dokladu s označením proforma faktúra.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ustanovenia § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Na základe uvedeného súd zistil tento skutkový stav: Medzi účastníkmi bol založený záväzkovo právny vzťah podriadený úprave Obchodného zákonníka špeciálne Kúpnej zmluvy. Nebolo sporné, že tovar bol dodaný, prevzatý žalovaným a bola dohodnutá výška kúpnej ceny a lehota splatnosti kúpnej ceny. Právny titul ani výšku fakturovanej sumy žalovaný nenamietal, doručené faktúry nevrátil ako nedôvodné. Spornosť sa týkala dokladu, ktorý bol podkladom na zaplatenie kúpnej ceny. Súd mal posúdiť a rozhodnúť, či predložené faktúry označené ako proforma faktúry sú dokladom spôsobilým na zaplatenie kúpnej ceny resp. doplatku, čo žalovaný namietal. Taktiež súd mal posúdiť kompenzačnú námietku žalovaného, ktorý žiadal započítať do kúpnej ceny ako nároku žalobcu sumu 21 761,65 EUR titulom náhrady škody.
Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako „ ObZ“) „ Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.“ ods. 2. „ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ „ Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“ Podľa ustanovenia § 265 ObZ „ Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“ Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ „ Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“
Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 ObZ „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“
Podľa ustanovenia § 411 ObZ „Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.“
Podľa ustanovenia § 447 ObZ „Kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.“ Podľa ustanovenia § 448 ods. 1,2 ObZ (1) Kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. (2) Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy. Podľa ustanovenia § 450 ods.1 ObZ Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“ Podľa ustanovenia § 340 ods. 1,2 ObZ (1)„ Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“ (2) „ Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.“
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „ Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“
Podľa ustanovenia § 340 ods.1 ObZ „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „ Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1,2 ObZ „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
(2) Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.“
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenie vlády 87/1995 Z.z. , ktorou sa vykonávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka : „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“ Výška úrokovej sadzby bola v danom čase 1,5%, čím výpočet výšky úrokov z omeškania súd považoval za správny ako aj dobu omeškania sa žalovaného.
Z vykonaného dokazovania ako aj z úkonov žalovaného mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému tovar, tak ako to vyplýva z obsahu vystavených faktúr v korelácii s dodacími listami. Ohľadne dňa / lehoty splatnosti uvedené bolo medzi účastníkmi sporné. Súd dané vyhodnotil aplikáciou
ustanovenia § 409 ObZ s tým, že faktúra je jednostranný právny úkon predávajúceho ( žalobcu) ktorá len v spojitosti s potvrdeným dodacím listom resp. dodacím listom obsiahnutým vo faktúre podpísaným kupujúcim je dôkazom o dodaní tovaru. V danom prípade nebola medzi účastníkmi uzatvorená písomná kúpna zmluva, teda je sťažená dôkazná situácia na strane žalovaného ako toho, kto tvrdí, že boli dohodnuté iné podmienky splatnosti kúpnej ceny. Aplikáciou ustanovenia § 450 ods. 1 ObZ po preukázaní, že tovar bol prevzatý žalovaným ako kupujúcim vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny na strane žalobcu a povinnosť kúpnu cenu zaplatiť na strane žalovaného. „ Vychádzajúc z ustanovenia § 450 ods. 1 ObZ je nepochybné, že predávajúcemu vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny okamihom, keď kupujúcemu umožnil nakladať s tovarom, keďže v konaní nebolo preukázané, že z uzavretej kúpnej zmluvy vyplýva niečo iné. Napriek tomu predávajúci vo vystavených faktúrach určil neskorší dátum splatnosti jednotlivých kúpnych cien. Kupujúcemu teda vznikla povinnosť najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti každej z faktúr zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru...“ ako je uvedené v rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 14.marca 2012, sp.zn. 15 Cob 26/2012.
Námietke žalovaného ohľadne náležitostí vystavených faktúr na úhradu kúpnej ceny, súd vychádza zo skutočnosti, že „ Faktúra je jednostranným právnym úkonom, a to vyhotovením účtovného dokladu zo strany dodávateľa. Faktúra je písomné vyúčtovanie ceny dodaného tovaru alebo odplaty za vykonanú činnosť. Strany si môžu v zmluve dohodnúť spôsob a náležitosti fakturácie. Pokiaľ sa tak v zmluve nedohodnú, vystavenie faktúry nie je podmienkou na vznik povinnosti kupujúceho na základe poskytnutého plnenia zaplatiť jeho cenu. Zákon neustanovuje ani povinnosť predávajúceho vystaviť faktúru do určitej lehoty. To je vecou dohody strán ako uvádza rozsudok NSSR z 28.mája 2008, sp.zn. 2 Obo 61/2008. K namietaným vadám faktúry súd vyslovuje názor v súlade s konštantnou judikatúru, že je bez právneho významu chyba urobená v daňovom doklade, čo v danom prípade malo byť nesprávne označenie. Z konania žalovaného ohľadne podmieňovania splnenia svojho záväzku vystavením „ riadnej“ faktúry je dôvodné vyvodiť záver, že išlo o účelové konanie s cieľom oddialiť čas plnenia záväzku.
Ohľadne lehoty splatnosti faktúr, tým že absentovala dohoda o splatnosti, nebola preukázaná existencia ani ústnej dohody súd uvádza, že čas zaplatenia kúpnej ceny nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, ak teda takáto dohoda neexistuje, kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom.
K námietke označenej žalovaným ako kompenzačná námietka, ktorou žalovaný žiadal o započítanie sumy 21 761,65 EUR do celkovej žalovanej sumy 108 808,28 EUR súd vyhodnotil uvedený úkon v zmysle ustanovenia § 98 Osp cit: „ Vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.“ Teda uvedené je obrana proti návrhu, ktorú súd posúdil ako irelevantnú, nezakladajúca sa na žiadnom preukázanom právnom základe. Žalovaný žiadal o kompenzáciu - náhrada škody, avšak porušenie povinnosti zo strany žalobcu nepreukázal, teda neboli naplnené základné atribúty zodpovednostného vzťahu. Z uvedeného dôvodu súd k námietke neprihliadal, vyhodnotil ju ako nedôvodnú. V rovine obchodnoprávnej platí princíp najširšej zmluvnej voľnosti, strany si môžu dojednať aj iné zmluvy ako uvedené v Obchodnom zákonníku ako určitý typ. Tieto môžu byť dojednané ústne alebo dokonca aj konkludentne tým, že Obchodný zákonník spočíva aj na princípe neformálnosti a zásade dispozitívnosti úpravy tretej časti - záväzkových vzťahov. Účastníci zmluvného vzťahu nenamietali existenciu záväzkového vzťahu, nebolo preukázané porušenie povinností zo strany žalobcu, na druhej strane súdu bolo preukázané porušenie povinnosti zo strany žalovaného riadne zaplatiť za dodaný tovar. Ohľadne uplatnených úrokov z omeškania a trov konania žalobcom má súd za to, že k porušeniu povinnosti na strane žalovaného došlo v dôsledku čoho má žalobca nárok na sankciu vo forme úrokov z omeškania. Z obsahu spisu je zrejmé, že ku dňu podania žaloby žalovaný bol v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v celom rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi. Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 6 528,- EUR podľa položky 1 pís. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške celkom 4 143,53 EUR bez DPH špecifikované ako:
a/ 7 právnych úkonov, 6x á 639,01 EUR (prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na súd, vyjadrenie sa k odporu, účasť na pojednávaní 26.06.2015, 24.07.2015, písomné podanie vo veci z 09.07.2015) + 1x á 159,75 EUR účasť na pojednávaní bez prejednania veci zo dňa 17.10.2014 ) plus 3x režijný paušál á 7,63 EUR a 1x režijný paušál á 8,04 EUR a 3x režijný paušál á 8,39 EUR plus DPH v zákonom stanovenej výške b/ náhrada za stratu času vo výške 67,10 EUR cesta z Hlohovca ( sídlo ) do Bratislavy ( miesto pojednávania) a späť dňa 26.06.2015. c/ cestovné náhrady v sume 33,96 EUR ako náhrada za použitie osobného motorového vozidla podľa ustanovenia § 16 ods. 4 vyhl. č.655/2004 Z.z. a ustanoveniami § 7 ods. 1,2 zákona č. 283/2002 Z.z. a § 1 pís.b) opatrenie Ministerstva práca, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. pozostávajúcich z nákladov na pohonné hmoty a náhrady za použitie osobného motorového vozidla v danom konaní cesta dňa 26.06.2015 Hlohovec - Bratislava a späť celkom 68,8 km pri prepočte 0,183 EUR za každý kilometer pri spotrebe 5,1/ 100 km, pri cene za pohonné hmoty 1,204 EUR, náklady na pohonné hmoty , cestovné náhrady za použitie vlastného motorového vozidla. Súd znížil vyčíslenú odmenu za účasť na pojednávaní 17.10.2014 na 1 z dôvodu uvedenom v ustanovení § 13a ods. 4 vyššieuvedenej vyhlášky, nakoľko predmetné pojednávanie sa odročilo bez prejednania veci, Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za právny úkon označený ako ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, nakoľko nebolo preukázané vykonanie tohto právneho úkony právnej pomoci, Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu ani nárok na náhradu za stratu času pripadajúcu na deň 17.10.2014 ani cestovné náhrady viažúce sa k tomuto dňu a to z dôvodu, aplikácie ustanovenia § 15 pís. b) a § 17 citovanej vyhlášky, nakoľko zo spisu bolo preukázané že v čase vykonania daného právneho úkonu sídlom právneho zástupcu žalobcu bola adresa: Einsteinova ulica 25, 851 01 Bratislava, teda nebola naplnená skutková podstata pre uplatnenia uvedeného nároku tým, že by bola služba vykonávaná v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta. Právny zástupca žiadal poukázať trovy konania vo na účet č. 520700-4201488370/8360.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.