Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-47-2010.pdf
PDF · 112.55 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/47/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Markovou v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti odporcovi: Ignác Čuntala
- AUTODOPRAVA, Hurbanova 2615, 02401 Kysucké Nové Mesto, IČO: 10976566, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 8.2.2010 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zo dňa 9.12.2009, sp.zn. Rsp V-74/2009, ktorým rozhodcovský súd čiastočne zamietol žalobu navrhovateľa z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Ako dôvod uviedol, že navrhovateľ sa v rozhodcovskom konaní domáhal zaplatenia sumy 16.285,39 € s príslušenstvom titulom Leasingovej zmluvy č. F. uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Nakoľko odporca porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a neuhrádzal splátky úveru riadne a včas, navrhovateľ využil svoje právo a v zmysle bodu 4.4.1 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu (ďalej len „VZP“) vypovedal zmluvu. Navrhovateľ v nadväznosti na to vyhotovil odporcovi dňa 29.12.2005 konečné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy a dňa 23.8.2006 dodatok konečného vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy, v ktorom podrobne vyčíslil svoj nárok vo forme nedoplatku vo výške 16.285,39 €, na ktorý mu predčasným ukončením zmluvy vznikol nárok. Rozhodcovský súd v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, v tomto spore preukázal len nezaplatenie troch leasingových splátok odporcom a ostatné právne nároky navrhovateľa založené na uplatňovaní náhrady vynaložených nákladov navrhovateľ nepreukázal. Okrem toho rozhodcovský súd mal za to, že navrhovateľ sám spochybnil rozpornými dokladmi svoje právne nároky na náhradu nákladov a spôsobenej škody. Navrhovateľ sa s týmto tvrdením nestotožnil a poukázal na pripojenú zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľom a novým nájomcom Jozefom Hantákom SIMA - SPED, ktorý uzatvoril zmluvu s navrhovateľom po odovzdaní vozidla odporcom. Uvedená nezrovnalosť bola na výzvu rozhodcovského súdu odstránená v lehote 5 dní a bola zaslaná zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom a preberací protokol preukazujúci prevzatie vozidla odporcom. Dňa 1.12.2005 navrhovateľ vypovedal zmluvu a vyzval odporcu na vrátenie predmetu leasingu do 5 dní, no odporca predmet leasingu v uvedenej lehote nevrátil v rozpore s bodom 4.4.3 VZP. Navrhovateľ preto dňa 29.12.2005 v súlade s bodom 4.4.4 VZP vyhotovil konečné vyúčtovanie predčasného ukončenia v ktorom si vyčíslil svoj finančný nárok. Odporca predmet leasingu odovzdal až dňa 24.1.2006 a navrhovateľ dňa 23.8.2006 vyhotovil dodatok k finančnému vyúčtovaniu predčasne ukončenej zmluvy, v ktorom
zohľadnil zaistenie predmetu leasingu. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ postupoval v súlade s VZP a vyhotovenie dodatku k finančnému vyúčtovaniu nemožno považovať za rozporný doklad, ako to uviedol rozhodcovský súd vo svojom odôvodnení. Navrhovateľ taktiež nesúhlasil s tvrdením rozhodcovského rozsudku, že navrhovateľovi nevzniklo právo na vyplatenie položky „škoda z predaja“ uvedenej vo finančnom vyúčtovaní zo dňa 23.8.2006, nakoľko túto nepreukázal. Zostatok istiny ku dňu predčasného skončenia zmluvy mal rozhodcovský súd preukázaný v splátkovom kalendári (zároveň mal preukázané ukončenie zmluvy a vstupnú cenu predmetu leasingu). Navrhovateľ vypovedal zmluvu odporcovi dňa 22.11.2005, t.j. po 6 splátke v zmysle splátkového kalendára a súčet splátok počnúc 7. splátkou do konca splátkového kalendára predstavuje zostatok istiny ku dňu predčasného ukončenia zmluvy. Vstupnú cenu mal rozhodcovský súd podľa názoru navrhovateľa taktiež preukázanú, nakoľko ako sám uviedol, k návrhu bola priložená leasingová zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a novým nájomcom Jozefom Hantákom SIMA - SPED zo dňa 16.3.2006, v ktorej sa výslovne uvádza, že predbežná cena predmetu leasingu je vo výške 53.324,80 €. Rozdiel medzi zostatkom istiny 61.274,60 € a vstupnou cenou predmetu leasingu vo výške 53.324,80 € predstavuje škodu z predaja predmetu leasingu vo výške 7.949,42 €. Navrhovateľ poukázal na § 17 zákona 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, článok 47 ods. 3 Ústavy SR, článok 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, na právo každého účastníka na vykonanie každého dôkazu, ktorý môže ovplyvniť výsledok sporu. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovský súd opomenul a nevykonal dôkaz, a to leasingovú zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľom a novým nájomcom Jozefom Hantákom SIMA - SPED zo dňa 16.3.2006, ktorá bola k žalobe pripojená a ktorá mohla ovplyvniť výsledok sporu, porušil zásadu rovnosti účastníkov konania.
Následne dňa 12.3.2010 bol spis postúpený tunajšiemu súdu, ako súdu miestne príslušnému na konanie vo veci samej.
V rámci prípravy pojednávania súd vyzval rozhodcovský súd na predloženie kompletného rozhodcovského spisu pod sp.zn. RsP V-74/2009.
Návrhom doručeným súdu dňa 25.7.2013 navrhovateľ zobral svoj návrh v časti voči pôvodnému odporcovi v 1. rade - Slovenská obchodná a priemyselná komora, Bratislava späť, pričom trval na podanom návrhu iba voči pôvodnému odporcovi v II. rade, t.j. terajšiemu odporcovi. Súd uznesením zo dňa 3.6.2014 č.k. 31Cb/47/2010-105 konanie v časti uplatneného nároku voči odporcovi v I. rade zastavil a nepriznal mu právo na náhradu trov konania.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Pojednávanie konané dňa 24.7.2015 sa uskutočnilo v neprítomnosti odporcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. dňom vrátenia zásielky súdu 2.7.2015 a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd preto pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením pripojeného spisu Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp.z. Rsp. V-74/2009, rokovacím poriadkom tohto rozhodcovského súdu a celým spisovým materiálom.
Z pripojeného spisového materiálu Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp.zn. Rsp. V-44/2008 súd zistil, že na základe žaloby podanej navrhovateľom rozhodol rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom z 9.12.2009 tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi: a) 6.160,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne od 4.10.2006 do zaplatenia na účet navrhovateľa, b) poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 689,75 € s DPH a právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 442,58 €, to všetko do 15 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. c) Vo zvyšku rozhodcovský súd žalobu zamietol.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd mal z predložených dokladov a na základe vykonaného dokazovania preukázaný skutkový stav tak, že medzi účastníkmi bola uzavretá Leasingová zmluva č. F., v zmysle ktorej navrhovateľ prenajal odporcovi formou finančného leasingu
vozidlo zn. VOLVO FH 12 460 Globetrotter XL. Odporca si predmet leasingu prevzal, pričom sa zmluvne zaviazal platiť dohodnutú cenu predmetu leasingu formou splátok. Tým, že odporca neplatil splátky, navrhovateľ ukončil leasingovú zmluvu listom z 1.12.2005 ku dňu 22.11.2005. V liste bol odporca oboznámený, že nezaplatil tri leasingové splátky spolu vo výške 6.160,11 € a že má vrátiť predmet leasingu do 5-tich kalendárnych dní spolu s príslušenstvom. Odporca vrátil predmet leasingu dňa 26.1.2006. Navrhovateľ zaslal odporcovi finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej leasingovej zmluvy a požadoval zaplatenie sumy 67.703,57 €, následne na základe dodatku ku konečnému vyúčtovaniu zaplatenie sumy 16.285,39 €. Táto čiastka pozostávala z nezaplatených splátok vo výške 6.160,11 € a z nezaplateného nároku navrhovateľa v súvislosti s predčasným ukončením LZ:
- pri faktúre č. 0520268801 vo výške 61.314,38 € rozhodcovský súd uviedol, že v prípade náhrady škody podľa 4.4.4.b /VZP/ vo výške 39,78 € navrhovateľ nedoložil rozhodcovskému súdu vznik takejto škody ani jej výšku a ani neuviedol konkrétny dôvod vzniku takejto škody. Pri škode z nezaistenia podľa 4.4.4 d /VZP/ vo výške 61.274,60 € rozhodcovský súd z predložených dokladov - preberacieho protokolu zistil, že predmet leasingu bol navrhovateľovi vrátený a preto si navrhovateľ túto škodu /ak mu vznikla, lebo ju v konaní žiadnym spôsobom nedokladoval/ nebol oprávnený uplatňovať. Navrhovateľ pri tejto sume uviedol, že bola odpočítaná v dodatku ku konečnému vyúčtovaniu.
- pri faktúre č. 0520268802 vo výške 229,08 € rozhodcovský súd uviedol, že ide o duplicitné poistné, nakoľko v doloženej faktúre je uvedené, že ide o rozdiel medzi úhradami poistného uskutočnenými v prospech poisťovne a inkasovaným poistným podľa splátok a dohodnuté poistné ako také už bolo zahrnuté v leasingových splátkach. Navrhovateľ navyše zaplatenie tohto poistného nepreukázal žiadnym dokladom, ktorý by ho oprávňoval požadovať od odporcu zaplatiť uvedenú čiastku.
- pri faktúre č. 0520268803 vo výške 61.274,60 € rozhodcovský súd uviedol, že vôbec nebola doložená.
- pri faktúre č. 0520268804 vo výške 9.856,42 € pri náhrade škody podľa 4.4.4.b /VZP/ vo výške 1.849,71 € navrhovateľ rozhodc. súdu nedoložil vznik takejto škody, ktorú by mu odporca spôsobil a ani neuviedol konkrétne o akú škodu ide. Pri škode z finančných nákladov podľa 4.4.4 f /VZP/ vo výške 33,73 € mal rozhodcovský súd za to, že navrhovateľ žiadnu takúto škodu v konaní nepreukázal a ani nezdokladoval. Pri škode zákonného poistenia podľa 4.4.4. c /VZP/ vo výške 23,18 € rozhodcovský súd uviedol, že navrhovateľ takúto škodu taktiež v konaní nepreukázal a ani nezdokladoval. Pri škode z predaja PL podľa 4.4.4 e /VZP/ vo výške 7.947 € mal rozhodcovský súd za to, že ani túto škodu navrhovateľ nepreukázal a nezdokladoval. Neuviedol zostatkovú hodnotu predmetu leasingu ani cenu za ktorú predmet leasingu predal, nepredložil znalecký posudok na zostatkovú cenu predmetu leasingu.
Rozhodcovský súd ďalej v odôvodnení poukázal na list navrhovateľa zo dňa 27.7.2009 nazvaný ako pokus o zmier, v ktorom požadoval od odporcu zaplatenie úplnej inej čiastky vo výške 12.671,50 € ako predtým a z iných právnych dôvodov. Rozhodcovský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno preukázal len nezaplatenie troch leasingových splátok spolu vo výške 6.160,11 € a ostatné nároky založené na uplatňovaní náhrady vynaložených nákladov, resp. na náhradu spôsobenej škody odporcom nepreukázal. Pri uplatňovaní náhrady škody je potrebné preukázať vznik škody, jej výšku, zavinenie škody a príčinnú súvislosť medzi škodcom a škodou, čo navrhovateľ nepreukázal. Navrhovateľ zároveň sám spochybnil rozpornými dokladmi svoje právne nároky na náhradu nákladov a spôsobenej škody. Trovy rozhodcovského konania súd priznal len v pomernej časti úspechu podľa § 8 ods. 1 a §10 ods. 1 Pravidiel o trovách rozhodcovského konania RS SOPK a § 142 ods. 2 O.s.p.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 24.7.2015 uviedol, že rozhodcovský súd pri svojom konaní porušil ustanovenie § 40 odsek 1 písmeno g/ a to zásadu rovnosti medzi účastníkmi konania. Nepostupoval tak, aby prípadné rozpory bolo možné odstrániť. Navrhovateľ sa zúčastnil pojednávania pred rozhodcovským súdom a predložil všetky dôkazy, ktoré boli potrebné k preukázaniu jeho nároku. Odporca v priebehu rozhodcovského konania nárok nespochybnil, bol pasívny tak, ako v tomto konaní. Rozhodcovský súd ani v zmysle § 100 odsek 1, Osp, nevyslovil svoj predbežný názor vo veci a nepoukázal na rozpory a prípadné nejasnosti v tvrdeniach navrhovateľa. Rozhodcovský súd mal navrhovateľa vyzvať na objasnenie rozporných skutočností, pričom mohol vyhlásiť predbežné právne posúdenie pre súd. Navrhovateľ urobil jediný rozpor v konaní pred rozhodcovským súdom, keď nesprávne označil číslo leasingovej zmluvy, ktorý rozpor ale následne odstránil. Lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola s poukazom na § 105 odsek 4 Osp zachovaná, aj keď nebola podaná na príslušnom súde. I keď leasingová zmluva v rozhodcovskom konaní predložená bola, rozhodcovský súd tento dôkaz nevykonal a neprihliadol na skutočností, ktoré z nej vyplývali, nezohľadnil všetky položky a matematicky sumy nesčítal tak, ako mal a preto nárok navrhovateľa
nesprávne vyhodnotil ako nepreukázaný. Poukazujem na rokovací poriadok rozhodcovského súdu, kde v § 28 odsek 1 si rozhodcovský súd môže vyžiadať, aby účastníci konania poskytli ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 40 ods. 1 písm g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 30.6.2009 (ďalej len „ZoRK“): Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).
Podľa § 41 ods. 1 ZoRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 26 ods. 2 ZoRK rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania. Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy, vždy však tak, aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.
Podľa § 26 ods. 3 ZoRK stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku (§ 14).
Podľa § 24 ods. 4 ZoRK: Účastníci rozhodcovského konania sú povinní spolupracovať s rozhodcovským súdom pri riešení sporu. Účastník rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Ak účastníci rozhodcovského konania nemohli včas a správne vykonať potrebný úkon, rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať ho dodatočne. Nedostatok zákonných či dohodnutých podmienok rozhodcovského konania môžu účastníci rozhodcovského konania namietať len do skončenia ústneho pojednávania, v písomnom konaní do vydania rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 27 ods. 1 ZoRK rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu.
Podľa § 27 ods. 4 ZoRK: Výsledky dokazovania hodnotí rozhodcovský súd nestranne podľa svojej úvahy.
Podľa § 30 ods. 3 ZoRK: Ak sa účastník rozhodcovského konania, ktorý bol riadne upovedomený o čase a mieste rozhodcovského konania, nedostaví na ústne pojednávanie alebo nepredloží listiny alebo predmety, rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené.
Podľa § 34 ods. 1,2,4 ZoRK Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v písomnej forme a je podpísaný väčšinou rozhodcov; dôvod chýbajúceho podpisu treba uviesť. Rozhodcovský rozsudok obsahuje a) označenie rozhodcovského súdu, b) mená a priezviská rozhodcov, c) označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo obchodným menom, alebo názvom, d) miesto rozhodcovského konania (§ 23), e) dátum vydania rozhodcovského rozsudku, f) výrokovú časť, g) odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach (§ 39), h) poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy
medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý. Ak sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie. Podľa § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu: Senát alebo rozhodca môže vykonať len dôkazy navrhované účastníkmi. Účastníci konania sú povinný dokázať okolnosti, na ktoré sa odvolávajú ako na základ svojich nárokov alebo námietok. Senát alebo rozhodca si môže vyžiadať, aby účastníci konania poskytli ďalšie dôkazy.
Podľa § 28 ods. 5 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu: Dôkazy sa vykonávajú spôsobom, ktorý určí senát alebo rozhodca. Uznesením senátu alebo rozhodcu sa môže vykonávanie dôkazov zveriť jednému z rozhodcov. Obdobne postupuje aj Predsedníctvo.
Podľa § 29 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu: Dôkazy hodnotí senát alebo rozhodca a Predsedníctvo nestranne, podľa vlastného uváženia a pritom prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.
Podľa § 31 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu: Po tom, čo senát alebo rozhodca usúdi, že všetky okolnosti spojené so sporom sú dostatočne vyjasnené, vyhlási ústne pojednávanie sporu za skončené a pristúpi k vydaniu rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok musí byť vyhotovený písomne do 30 dní a musí byť preskúmateľný.
Podľa § 37 ods. 1 ZoRK: Účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia). Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia ustanovenia § 6 až 11. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 17 ZoRK: Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa § 51 ods. 3 ZoRK ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.
Podľa § 18 O.s.p. veta prvá a posledná účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Súd primárne skúmal, či je žaloba podaná včas, teda pred uplynutím prekluzívnej procesno-právnej lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 41 ods. 1 ZoRK. Podľa príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať na príslušnom súde (§ 40 ods. 1 ZoRK) v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi, ktorý návrh podáva. To znamená, že pokiaľ má podaná žaloba vyvolať zamýšľané účinky, je potrebné, aby bola žaloba podaná v zákonnej lehote na príslušnom súde. Pod príslušným súdom zákon rozumie súd, ktorý je vecne a miestne príslušný na konanie. Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy (§ 9 O.s.p.). Miestne príslušným súdom na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je podľa § 88 ods. 2 O.s.p. účinného v čase podania žaloby vždy súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Keďže miesto rozhodcovského konania bolo na adrese Gorkého 9, 816 03 Bratislava, súdom príslušným na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je Okresný súd Bratislava I. Právnemu zástupcovi navrhovateľa bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 8.1.2010 a lehota na podanie žaloby na príslušnom súde uplynula dňa 8.2.2010 - pondelok riadny pracovný deň. Navrhovateľ podal žalobu dňa 8.2.2010 na Okresnom súde Bratislava V. t.j. na nepríslušnom súde. Okresný súd Bratislava V vec postúpil tunajšiemu súdu dňa 16.2.2010 - kedy ho vypravil, spis bol doručený Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.3.2010, t.j. až po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty. Pri zaslaní žaloby na ktorýkoľvek nepríslušný súd by sa návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku považoval za podaný včas, len keby ho tento iný súd najneskôr v posledný deň lehoty odoslal príslušnému súdu (ako má na zreteli ust. § 40 ods. 1 ZoRK). V prípade žalôb o zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na uvedené ustanovenie, ktoré predstavuje špeciálnu normu oproti norme všeobecnej, nemožno použiť § 105 ods. 4 O.s.p., nakoľko prichádza do úvahy iba v prípade
žalôb podaných v zmysle § 7 ods. 1,2 O.s.p., t.j. v prípade žalôb kde nie je či už v Občianskom súdnom poriadku, alebo inom špeciálnom zákone vo vzťahu k Občianskemu súdnemu priadku uvedené inak (napr. § 204 ods. 1 O.s.p. keď sa odvolanie podáva taktiež na príslušnom súde pod následkom jeho odmietnutia ako oneskorene podaného). Je teda zrejmé, že žaloba bola podaná oneskorene a preto súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol.
I za predpokladu splnenej podmienky včasnosti podania návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd poukazuje na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku uvedené v žalobe navrhovateľom. Navrhovateľ mal za to, že rozhodcovský súd sa v odôvodnení nesprávne vysporiadal s navrhnutými dôkazmi, resp. ich nesprávne vyhodnotil a navrhovateľ s jeho závermi/tvrdeniami nesúhlasil. Mal za to, že rozhodcovský súd pri hodnotení dôkazov jeden z nich opomenul - leasingovú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a novým nájomcom Jozefom Hantákom SIMA -SPED zo dňa 16.3.2006 a tým porušil s poukazom na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ústavou chránenú zásadu rovnosti účastníkov konania.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že Rozhodcovský súd na pojednávaní dňa 9.12.2009 ponechal dostatočný priestor právnemu zástupcovi na vyjadrenie, upozornil ho a poukázal v súlade s § 24 ods. 4 ZoRK na nezrovnalosti jeho tvrdení s predloženými dokladmi, čím vyjadril aj svoj predbežný právny názor ohľadom spornosti nároku. V nadväznosti na uvedené umožnil navrhovateľovi predložiť ďalšie dôkazy preukazujúce záväzok odporcu, dokonca mu túto povinnosť uložil uznesením na pojednávaní. Ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ nenavrhol vykonať, nepoukázal na prípadne nevykonanie dôkazu/ov, resp. porušenie zákonných alebo dohodnutých podmienok v zmysle § 24 ods. 4 ZoRK, ani nepožiadal o prípadné odročenie pojednávania podľa § 23 ods. 5 ZoRK. V nadväznosti na to, rozhodcovský súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Navrhovateľ nevyužil svoju možnosť objasniť svoje tvrdenia ani v záverečnej reči. Nie je povinnosťou rozhodcovského súdu vyžadovať si iné doklady, než ktoré navrhne účastník rozhodcovského konania. Je to výslovne jeho možnosť, ale v rámci zásady kontradiktórnosti konania je povinný predkladať dôkazy účastník na preukázanie svojich tvrdení. Súd poukazuje pritom nielen na dôkaznú povinnosť, ale i na povinnosť tvrdenia účastníka v zmysle § 42 ods. 3, § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, resp. § 101 ods. 1 Občianskeho poriadku, kedy účastník konania - navrhovateľ je povinný prispieť k tomu, že pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti, označí dôkazné prostriedky a dbá na pokyny súdu. Taktiež § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku navrhovateľovi priamo ukladá povinnosť dokázať okolnosti, na ktoré sa odoláva. Navrhovateľ po usmernení súdom opravil dňa 14.12.2009 svoj návrh na začatie konania a predložil rozhodcovskému súdu leasingovú zmluvu č. F., protokol o prevzatí nákladného vozidla z 23.5.2005, protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla z 24.1.2006. Iné dôkazy nepredložil. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní vychádzal i z dokladov predložených navrhovateľom dňa 14.12.2009, keď na druhej strane rozsudku /posledné dva odseky/ spomína, že navrhovateľ predložil dôkazy v stanovenej lehote. Rozhodcovský súd pri hodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je preukázaný iba z časti. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že po vyhodnotení všetkých dôkazov mal súd aj nárok v zmysle bodu 4.4.4. e VZP za nepreukázaný, z dôvodov neuvedenia zostatkovej hodnoty predmetu leasingu, resp. ceny za ktorú ho predal, nepredloženia znaleckého posudku, nepreukázaní vzniku škody, jej výšky a príčinnej súvislosti. Súd zároveň poukazuje na to, že v bode 4.4.4 e VZP je uvedená prípadná „vstupná cena PL“ a nie predčasná vstupná cena PL ako je uvedené v LZ uzavretej s novým nájomcom. Z uvedenej formulácie sa javí a evokuje pocit, že išlo o cenu, ktorá nebola konečná a časom sa menila. Na rozpor v tvrdeniach navrhovateľa poukázal i rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku na str. 4 v predposlednom odstavci /posledná veta/. Odôvodnenie rozhodcovského rozsudku teda spĺňa náležitosti vyplývajúce z § 34 ods. 1,2,4 ZoRK. Rozhodcovský súd jasne, stručne a zrozumiteľne vymedzil predmet sporu, uviedol dôkazy, ktoré boli pre meritórne rozhodnutie vzaté rozhodcovským súdom do úvahy, uvádza ich hodnotenie a právne posúdenie prejednávanej veci, zdôvodnenie procesného postupu a samotného rozhodnutia, ktorým žalobe v časti vyhovel a v časti zamietol. Rozhodcovský súd pri odôvodnení rozhodnutia vzal do úvahy i dôkazy, resp. tvrdenia uvedené navrhovateľom dňa 14.12.2009. Súd s poukazom na uvedené nezistil, že by bol navrhovateľ v priebehu rozhodcovského konania znevýhodnený alebo diskriminovaný. To, že navrhovateľ nesúhlasí s tvrdeniami rozhodcovského súdu, resp. s jeho hodnotením dôkazov, ešte nezakladá zákonnú možnosť z takýchto dôvodov preskúmať a zrušiť rozhodcovský rozsudok. Ide o právny názor rozhodcovského súdu, ktorý je súčasťou právneho posúdenia veci a nezakladá prípustnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm g) ZoRK. Do práva na spravodlivý
súdny proces rozhodne nepatrí právo, aby sa súd stotožnil s právnymi názormi prezentovanými jednou alebo druhou stranou v konaní. Princíp riadneho chodu spravodlivosti v zmysle článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí (rozsudkov a uznesení); nemôže sa to však chápať tak, že sa vyžaduje podrobná odpoveď na každý argument. Rozsah tejto povinnosti sa preto môže merať podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný vo svetle okolností každého prípadu. Prvostupňový súd však jednoznačne odôvodnil svoje rozhodnutie s prihliadnutím na tvrdenia navrhovateľa, pričom nebolo povinnosťou rozhodcovského súdu vysporiadať sa s každým jedným argumentom, resp. dôkazom navrhovateľa. Súd nezistil v konaní pred rozhodcovským súdom žiadnu procesnú výhodu odporcu v porovnaní s navrhovateľom.
Inštitút zrušenia rozhodcovského rozsudku zároveň nie je možné chápať ako riadny opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Za taký možno považovať jedine preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom v súlade s podmienkami upravenými v § 37 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Bez takejto dohody je preskúmanie rozhodcovského rozsudku vylúčené. V konaní nebolo preukázané, že by si účastníci takýto postup dohodli. Rozhodcovské konanie je spravidla, a to aj podľa zahraničných právnych úprav jednoinštančné. Naša právna úprava umožňuje požiadať príslušný všeobecný súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak len za predpokladu v zákone vymedzených formálnych dôvodov. Nie je možné požiadať súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie hmotnoprávnych predpisov, a teda napadnúť aj vecnú nesprávnosť rozhodcovského rozsudku. Keďže účelom rozhodcovského konania je prenesenie právomoci v určitých typoch konaní zo všeobecných súdov na rozhodcovské súdy, z uvedeného možno vyvodiť záver, že zisťovanie správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci je v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vylúčené. V opačnom prípade by právna úprava rozhodcovského konania stratila opodstatnenie.
Z uvedených dôvodov, na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný oneskorene, pričom je i nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech. Z dôvodu, že odporca si v konaní neuplatnil nárok na náhradu trov konania, súd mu právo na ich náhradu ani nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.