Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K2-48Er-3129-2011.pdf
PDF · 92.21 KB
Case nature
Subarea
K2-48Er/3129/2011
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava 831 04, IČO: 45 869 464 , dňa 9.8.2017 vymazaný z OR SR, proti povinnému: A. B., nar. X.XX.XXXX, C. X, XXX XX B., o vymoženie uloženej povinnosti 1 590,25 eur s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad so sídlom Ľ. Štúra 12, Michalovce, pod sp. zn. EX 4507/2011, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .
II. Exekúciu z a s t a v u j e .
III. P o v o ľ u j e o d k l a d exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
IV. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21.10.2011 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5803 129564 *, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 14.11.2011, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina. Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. v Bratislave, sp. zn. ISC0410052 zo dňa 24.6.2011.
2. Dňa 19.7.2017 doručil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie. Povinný svoj návrh zdôvodnil tým, že exekučný titul – rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 2209899908 uzavretej dňa 2.9.2008 medzi pôvodným veriteľom – Poštová banka, a.s. a povinným. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1 659,70 eur. Právomoc rozhodcu bola daná rozhodcovskou doložkou uvedenou v obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy. Predmetnú zmluvu o úvere možno považovať za spotrebiteľskú, nakoľko povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah. V zmysle Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách neplatné. Za neprijateľnú podmienku považuje rozhodcovskú doložku zakotvenú v úverovej zmluve, ktorú nemohol ovplyvniť a ktorá ho núti podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu. Jej podpisom sa ako spotrebiteľ vzdal vopred svojich práv – možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej v úverovej zmluve, exekučný titul vydaný na jej základe je neplatný a jeho vykonanie nie je možné. Z uvedeného dôvodu povinný žiadal vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastaviť. Zároveň požiadal o odklad exekúcie, nakoľko možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
3. Lustráciou v Obchodnom registri SR súd zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 bola dňa 9.8.2017 vymazaná z obchodného registra na základe rozhodnutia
spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods.3 písm. b) Obchodného zákonníka a jej právnym nástupcom je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava.
4. Podľa ust. § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný.
6. Podľa ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
7. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
8. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený zanikol zlúčením, avšak v súdnom spise sa nenachádza kvalifikovaný návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného. Z citovaného ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku je nepochybné, že súd o zmene účastníka rozhoduje iba na návrh.
9. Podľa § 61 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s. p.“) má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. § 62 C.s.p. stanovuje, že ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky konania). Za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania treba jednoznačne pokladať nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 61 C. s. p..
11. V zmysle ust.§ 7 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka u právnických osôb spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká ich zápisom do obchodného alebo iného príslušného registra a zaniká ich výmazom z neho.
12. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
13. Vo veci vyššie uvedenej, poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že oprávnený stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 67934/B bol z neho dňa 9.8.2017 vymazaný.
14. Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil, pretože oprávnený stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. § 61 C.s.p., čo je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania.
15. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie poukazujúc na neplatnosť a nevykonateľnosť exekučného titulu, ktorým je v danom prípade rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. v Bratislave, sp. zn. ISC0410052 zo dňa 24.6.2011, súd považuje za potrebné uviesť nasledovné: Vo všeobecnosti je úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní len zabezpečovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne. Do jeho kompetencie nespadá skúmanie materiálnej stránky, resp. vecnej správnosti vykonateľných rozhodnutí, ktoré sú exekučným titulom v tom ktorom exekučnom konaní. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je teda nielen oprávnený, ale aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súladom exekučného titulu so zákonom v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na základe neho možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Môže ísť aj o také ustanovenia, ktoré ukladajú exekučnému súdu povinnosť skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom. Pre vyvodenie takýchto záverov musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Pre potreby rozhodnutia o trovách exekúcie v danom prípade je potrebné ustáliť, že zo samotného obsahu exekučného titulu, konkrétne z jeho odôvodnenia, súdu jednoznačne vyplynulo, že príslušný rozhodcovský súd Zmluvu o úvere č. 2209899908 zo dňa 2.9.2008, ktorá bola podkladom pre konanie pred rozhodcovským súdom, posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Vychádzajúc teda z odôvodnenia Rozhodcovského rozsudku ISC0410052 zo dňa 24.6.2011, ale aj po preskúmaní vyššie spomínanej zmluvy o úvere, zastáva exekučný súd názor, že uvedený spor je možné posúdiť ako spotrebiteľský a dá sa naňho aplikovať Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z. z..
16. Podľa ust. § 73 ods. 1 Z. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015 ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
17. Podľa ust. § 52 ods. 3 Z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len "O.Z."), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa ust. § 52 ods. 4 O.Z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa ust. § 52 ods. 1 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
21. Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
22. Podľa ust. § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.
23. Podľa ust. § 70 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi.
24. V článku 3 odsek 7 Zmluvy o úvere je uvedené, že zmluvné strany sa podpisom zmluvy o úvere dohodli, že všetky spory, ktoré z tejto zmluvy vzniknú, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.
25. Po následnom preskúmaní Všeobecných obchodných podmienok súd zistil, že rozhodcovská doložka, od ktorej odvodzoval Rozhodcovský súd svoju právomoc sa nachádza vo Všeobecných obchodných podmienkach v rámci článku 10. „Riešenie sporov a rozhodcovská doložka“.
26. V bode 10.2.2 predmetnej rozhodcovskej doložky je uvedené, že banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné a v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.
27. V bode 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok sa ďalej uvádza, že ak klient (povinný v tomto konaní), najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.
28. Podľa názoru súdu, takto dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 O. z. neplatná. Okrem toho, za nekalú podmienku možno považovať každú takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou.
29. Právna úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).
30. Súd je teda názoru, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť ani exekučným titulom, nakoľko ide o nulitný právny akt. K vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a k jej zastaveniu by teda došlo aj v prípade, ak by oprávnený nestratil spôsobilosť byť účastníkom konania.
31 Vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie sa povinný domáhal aj povolenia odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
32. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
33. Nakoľko je v danej veci možné očakávať, že predmetná exekúcia bude právoplatne zastavená, súd návrhu povinného vyhovel a povolil odklad exekúcie až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
34. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
35. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
36. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
37. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
38. Súd nepriznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, pretože na ich náhradu nie je koho zaviazať nakoľko oprávnený stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a práve on by mal z dôvodov vyššie uvedených trovy exekúcie v danom prípade znášať.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I., II. a III. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Proti IV. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné ( § 357 C.s.p.).