Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-47-2015.pdf
PDF · 83.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/47/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpený verita s.r.o., so sídlom Bratislava, Karpatská 18, IČO: 35 940 875, proti povinnej: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, N., o vymoženie sumy 309,54 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č.k. 7Er/739/2013-18 zo dňa 4. marca 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, zo dňa 29.04.2013 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 7Er/739/2013, EX 464/2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1 - 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 209/2007 Z.z., § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdnej exekútorky nie je dôvodne podaná. Konštatoval, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IBB12100312 vydaný dňa 05.01.2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave. Za účelom preverenia, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy preskúmal úverovú zmluvu č. 5871976907 zo dňa 27.06.2007, kde v bode 6 bola uvedená rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie bude pre obe zmluvné strany konečné a záväzné.“ Dospel pritom k záveru, že v danom prípade nebolo možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú doložku. Daným spôsobom formulovaná doložka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňovala spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechávala ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinná ako spotrebiteľ bola zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinnou zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Zdôraznil, že podpis na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za
prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom. Povinná sa v tomto prípade bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedené uviedol, že bez platnej rozhodcovskej doložky nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, pričom takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom. Na základe uvedených skutočností žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo sa už prv začalo konanie, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd nesprávne vec právne posúdil. Súdu prvého stupňa vytýkal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd nemal zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Oprávnený ďalej namietal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu bolo podľa neho arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Ďalej namietal vylúčenie možnosti riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov súdom prvého stupňa. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok Poštová banka, a.s., ako právny predchodca oprávneného postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode bola klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Okrem toho argumentoval tým, že exekučný súd v rozpore so zákonom posudzoval uzavretú rozhodcovskú doložku podľa ustanovené § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere Občiansky zákonník taxatívnym spôsobom vymedzoval, na ktoré zmluvné typy sa jeho piata hlava nevzťahuje. Ďalej podľa oprávneného prvostupňový súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, porušil § 153 ods. 1 OSP, pričom absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery súdu uvedené v rozhodnutí. Bolo podľa neho arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konštatovať per se jej neplatnosť z dôvodu, že spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia, v čom má údajná nerovnováha spočívať. Ďalšia námietka oprávneného spočívala v tom, že súd prvého stupňa konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Občiansky súdny poriadok ani Exekučný poriadok, ani Zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej a teda, napríklad, vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Oprávnený namietal tiež aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora súdom prvého stupňa. Ďalšia námietka oprávneného smerovala voči porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj zamietajú. Napokon oprávnený namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Bol toho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Na podporu svojich tvrdení oprávnený v odvolaní poukázal na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného Súdu SR a krajských súdov.
K odvolaniu oprávneného písomné vyjadrenie podané nebolo.
Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinnou bola dňa 27.06.2007 uzavretá zmluva o úvere č. 5871976907, ktorá v čl. 2 bod 6 uvádzala, že „klient svojím podpisom potvrdzuje, že PB si splnila povinnosť v zmysle § 93b ZoB“. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2007), pričom na výzvu súdu doložil oprávnený aj znenie Všeobecných obchodných podmienok (č.l. 14 spisu).
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Ustanovenie § 157 OSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť je preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy. Ak súd pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods.2 OSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa § 44 ods. 2 Ex. poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní má súd povinnosť skúmať rozhodcovský rozsudok podľa hľadísk ustanovených v § 45 ods. 1 cit. zákona už pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak sú tu totiž už v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, tak, by bolo nelogické ( aj nehospodárne), aby exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne exekúciu zastavil. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania a jednou z týchto podmienok je aj vykonateľný exekučný titul.
Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní oprávneného dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce správne preskúmaval exekučný titul, ale jeho právny záver o dojednaní rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, vychádza zo skutkových záverov, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Uvedené má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá vo forme rozhodcovskej doložky v bode 6 úverovej zmluvy, pričom túto v odôvodnení svojho rozhodnutia aj citoval. Znenie čl. 2 bodu 6 predmetnej zmluvy (uvedené vyššie) je však odlišné od znenia, ako ho uvádza súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení. Z odôvodenia rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci, je pritom zrejmé, že medzi účastníkmi mala byť uzatvorená rozhodcovská doložka v bode 11.2 obchodných
podmienok pre úver, z ktorého rozhodcovský súd následne odvodzoval svoju právomoc. Z obsahu spisu nevyplýva, že by sa súd prvého stupňa s predmetnou rozhodcovskou doložkou zaoberal, napriek tomu, že sa predmetné obchodné podmienky pre úver v spise nachádzajú. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa preskúma znenie rozhodcovskej doložky, ktorá má byť uvedená v obchodných podmienkach pre úver v bode 11.2. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude následne posúdiť, či dojednanie rozhodcovskej doložky v danom spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a či to je dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, keďže pokiaľ by právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok by bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému vznikol voči povinnej nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Odvolací súd v závere poznamenáva, že oprávnený podaním zo dňa 21.12.2014, doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.12.2014, t. j. po vydaní uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, požiadal, aby súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastavil a aby mu bol vrátený súdny poplatok. Keďže k zastaveniu exekúcie podľa uvedeného zákonného ustanovenia môže dôjsť len v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom, a nie v prípade zamietnutia žiadosti, súd prvého stupňa a ani odvolací súd o tomto návrhu ako právne bezvýznamnom nerozhodovali. Oprávnený v snahe dosiahnuť zrejme zastavenie konania (nie zastavenie neprebiehajúcej exekúcie) mohol zvoliť postup v súlade s ustanoveniami § 251 ods. 4, § 208 a § 222 ods. 2 OSP, čo sa však v tomto prípade nestalo. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.