Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/41/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti o maloletého G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, dieťa rodičov: matky G. G., bytom Q. G., T. XXB, zastúpenej Mgr. Janou Hoksovou, advokátkou so sídlom Volkovce, J. Kalinčiaka 13, a otca O. O., bytom R., D. E. D. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -59 zo dňa 30. apríla 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil svoj predošlý rozsudok č. k. -66 zo dňa 25.08.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitra č.k. -82 zo dňa 21.12.2011 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému G. O. zo sumy 120,- eur na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 01.08.2014, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za dobu od 01.08.2014 do 30.04.2014 v sume 270 eur súd otcovi povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie (ďalej len „OSP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že matka podala na súd návrh dňa 01.08.2014, v ktorom žiadala zmeniť pôvodný rozsudok o výživnom a výživné zvýšiť zo sumy 120 eur na sumu 270 eur mesačne, lebo podľa nej došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane dieťaťa vzhľadom na jeho vek a vývin ako aj na strane oboch rodičov, pričom syn od septembra nastupuje do 8. ročníka základnej školy a náklady má aj v súvislosti s jeho zdravotným stavom; musí chodiť plávať, absolvovať rehabilitačné cvičenia a kúpeľnú liečbu, navštevuje alergologickú ambulanciu, zakupuje mu špeciálnu drogériu, náklady má aj na šport, lebo sa venuje hokejbalu a v čase prázdnin chodí do denných táborov. Vzhľadom na zhoršený zdravotný stav je nezamestnaná, predtým bola dlhodobo práceneschopná a z toho dôvodu pracovný pomer následne ukončila dohodou; poberá len invalidný dôchodok a prídavky na dieťa. Otec nesúhlasil s návrhom a žiadal výživné znížiť na 100 eur mesačne od 01.11.2014, lebo je bez pracovného pomeru, ktorý u posledného zamestnávateľa ukončil výpoveďou zo zdravotných dôvodov a je evidovaný na úrade práce. Aj on má zlý zdravotný stav, lieči sa a má náklady na lieky, naďalej býva u svojej matky v byte, ktorej prispieva na bývanie 250 eur mesačne. S nemocnou matkou navštevuje lekárov, pričom matka poberá dôchodok 531,50 eura. On si zo svojich úspor platí výdavky na svoje potreby, palivo do auta, poistku za auto a telefón okolo 30 eur mesačne. Poukazoval na to, že matka mu neumožňovala styk so synom, čo riešil aj na polícii v roku 2005.

Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -66 zo dňa 25.8.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -82 zo dňa 21.12.2011 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletému G. O. zo sumy 73,03 eura na sumu 120 eur mesačne počnúc dňom 01.04.2011. V tom čase nastupoval do 5. ročníka ZŠ, otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 574,16 eura, matka poberala čiastočný invalidný dôchodok v sume 229,70 eura a dosahovala aj príjem zo zamestnania 389,70 eura. V súčasnej dobe býva matka so synom v byte, za ktorý uhrádza platí za služby spojené s užívaním bytu 100 eur, elektrinu 19 eur, sipo 4 eurá, káblovú televíziu 3 eurá, internet 16 eur. Ďalej platí ročnú poistku za byt 29 eur, daň z nehnuteľnosti 5,66 eura a poplatok za komunálny odpad 34 eur. Maloletý teraz navštevuje 8. ročník ZŠ, matka má výdavky hlavne na šk. potreby, pomôcky, výlety, školu v prírode, kultúrne a športové podujatia, stravné v školskej jedálni, na oblečenie, na lieky a zdravotnú starostlivosť a každodenné potreby pre maloleté dieťa a tiež na jazykovú školu. Matka je v súčasnej dobe nezamestnaná, poberá invalidný dôchodok 247,70 eura mesačne; tvrdila, že po ukončení dlhodobej práceneschopnosti 19.06.2014 zamestnávateľ nemohol upraviť jej pracovný čas, aby sa mohla starať o dieťa a zvládať aj zdravotné obmedzenie, preto pracovný pomer ukončila na vlastnú žiadosť; túto skutočnosť však jej zamestnávateľ nepotvrdil. Počas práceneschopnosti matka poberala nemocenské dávky vo výške 432,60 eura, resp. 418 eur (podľa počtu dní v mesiaci). Matka poberá aj prídavky na dieťa vo výške 23,52 eura mesačne Pokles schopnosti matky vykonávať zárobkovú činnosť je 50 %; navštevuje v akademickom roku 2014/2015 prvý ročník externého bakalárskeho štúdia na UKF v Nitre. Poplatok za toto štúdium je 147,50 eura ročne.

Otec žije aj naďalej v byte svojich rodičov, ktorého sa stal spoluvlastníkom po smrti svojho otca v októbri 2011, a matke platí 250 eur mesačne. Matka otca poberá dôchodok mesačne vo výške 531,50 eura a podľa vyjadrenia otca je onkologickou pacientkou. Od 01.10.2014 bol otec nezamestnaný až do 04.03.2015, následne bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Podľa jeho vyjadrenia od 01.03.2013 robil iba nočné služby a výrazne sa mu zhoršil zdravotný stav. Keďže mu mala byť pridelená ťažšia práca, ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť. Podľa vyjadrenia predchádzajúceho zamestnávateľa otca otec pracoval v noci od 21.00 hod. do 05.00 hod., robil nakládku a vykládku tovaru a práca vodiča v určenom čase. Otec dosahoval pred ukončením pracovného pomeru v tejto spoločnosti priemerný čistý mesačný príjem 694,89 eura. Od 01.10.2014 poberal otec dávku v nezamestnanosti 424,70 eura mesačne. Od 04.03.2015 sa otec opätovne zamestnal a za odpracovaný mesiac marec dostal čistý mesačný príjem 549,51 eura. Otec má tiež zvýšené výdavky v súvislosti so svojim zdravotným stavom, platí mesačne poplatky za telefón 30 eur, tak ako aj matka je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré si zakúpil v auguste 2011 za sumu 5.300 eur.

Rozhodnutie vo veci samej o zvýšení výživného súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 62 ods. 1,2,4,5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré v odôvodnení rozsudku citoval. Návrh matky považoval za čiastočne dôvodný, lebo od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti. K zmene pomerov došlo jednak vývojom životných nákladov ako aj okolnosťami na strane oprávneného dieťaťa, ktoré už navštevuje 8. ročník ZŠ, má zdravotné problémy a v súvislosti s tým aj zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, lieky a podporné prostriedky; matka má aj výdavky na zabezpečenie jeho ďalších potrieb. Matka už nemá príjem zo zamestnania 389,70 eura tak ako v čase poslednej úpravy, pretože zdravotný stav jej neumožňuje vykonávať prácu. Čo sa týka zmeny pomerov na strane otca, tak príjem otca u posledného zamestnávateľa sa oproti príjmu dosahovanému v čase posledného rozhodnutia súdu u tohto istého zamestnávateľa zvýšil zo sumy 574,16 eura na sumu 694,89 eura a z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni vymeriavací základ za marec 2015 bol 697,51 eura a za apríl 2015 už vo výške 828,86 eura. Otec mal možnosť v pracovnom pomere zotrvať a v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by nemohol prácu u tohto zamestnávateľa z vážnych dôvodov aj naďalej vykonávať. Súd preto toto jeho konanie posudzoval v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Navyše sa po smrti svojho otca stal spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej spolu so svojou matkou býva. Možnosti a schopnosti otca umožňujú prispievať na výživu dieťaťa vyššou sumou bez ohrozenia jeho základných životných potrieb. Preto doterajšie výživné zvýšil zo sumy 120 eur na sumu 150 eur. Keďže od podania návrhu vzniklo zročné výživné vo výške 270 eur za 9 mesiacov, súd ju otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 20 eur v zmysle ustanovenia s prihliadnutím na výšku zročného výživného, veku dieťaťa ako aj príjmu otca.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a výživné zvýšiť na sumu 200 eur mesačne. Poukázala na výsledky vykonaného dokazovania, na základe ktorého súd prvého stupňa vyvodil nesprávny právny záver. Stanovené výživné podľa nej nezohľadňuje opodstatnené potreby dieťaťa a nezodpovedá ani možnostiam a schopnostiam otca, ktorý opakovane menil zamestnania v snahe vyhnúť sa plneniu výživného. U nového zamestnávateľa mal za apríl 2015 príjem až 828,86 eura, z ktorého môže platiť výživné 200 eur mesačne. On nemá žiadne ďalšie záväzky a po každom zvýšení výživného si bol schopný z vlastných úspor zakúpiť nové motorové vozidlo. Má teda dostatok finančných prostriedkov, aby platil podstatne vyššie výživné, než aké bolo určené. Matka ďalej uviedla, že jej zdravotný stav nie je dobrý a jediným jej príjmom je len invalidný dôchodok. Otec okrem platenia výživného sa na výchove a výžive dieťaťa nepodieľa. Keďže ona nemôže pre zdravotný stav pracovať, je tu zákonná povinnosť druhého rodiča tieto potreby dieťaťa zabezpečiť.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s odvolaním matky, ktoré je podľa neho plné klamstiev a zavádzania. Uviedol, že on si nikdy nekúpil nové auto, ale len ojazdené. Naopak, matka si kúpila športové auto Opel Tigra. On auto potrebuje kvôli starostlivosti o ťažko chorú matku. Keď si matka myslí, že on sa vzdal dobrej roboty, tak jej odporúča, aby si aj ona našla prácu, kde bude robiť nonstop len nočné služby a koľko to vydrží. Ona sa vyhýba aj denným, len by mala zámienku na pýtanie peňazí od neho. Jeho zdravie je v horšom stave a napriek tomu pracuje. Nejde jej o dobro syna, s ktorým mu od narodenia znemožňovala stretávať sa, za čo jej súd uložil aj pokutu. Navrhol výživné znížiť na 120 eur mesačne. Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu nevyjadril a v konaní zostal pasívny. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania ( ) a po prejednaní veci dospel k záveru, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto podľa a rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predpokladom zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom podľa Zákona o rodine je zmena pomerov podstatného rázu, v dôsledku ktorej treba zmeniť aj výšku výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri určení výšky výživného sa súd riadi ustanoveniami Zákona o rodine, v zmysle ktorých rozhodujúcimi kritériami sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a odôvodnené potreby dieťaťa. Pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Podľa ustanovenia Zákona o rodine súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného; na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, a rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd prvého stupňa zhodnotil možnosti a schopnosti otca ako aj preukázané odôvodnené potreby maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, školskou dochádzkou, zdravotným stavom, nákladmi na zdravotnú starostlivosť ako aj nákladmi na ďalšie aktivity. Pri rozhodovaní dňa 30. apríla 2015 však nemal k dispozícii správu o príjme otca za mesiac apríl 2015, táto bola do spisu zaradená do spisu až 1. júna 2015 a napriek tomu súd v odôvodnení písomného rozsudku s touto správou operoval, čo nebolo správne. Dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku ( ), vo všeobecnosti nie je možné zhodnotiť čo do jeho obsahu a následne uvádzať a vyhodnotiť ho dodatočne len v písomnom rozsudku bez toho, aby sa účastníci mali právo k vykonanému dôkazu vyjadriť. V tomto smere bolo potrebné postupovať v súlade s ustanoveniami a ,

upravujúcimi vykonávanie dôkazov súdom. Okrem zistenia aktuálnych príjmov otca u nového zamestnávateľa bolo vhodné v prvostupňovom konaní podrobnejšie vypočuť najmä matku v súvislosti s jej spôsobilosťou pracovať v nadväznosti na pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %. Jej tvrdenie o nemožnosti pracovať u dovtedajšieho zamestnávateľa tento nepotvrdil a ani jej žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov nebola bližšie objasnená. Nie je tiež zrejmé, či sa matka niekde uchádzala o inú prácu primeranú jej zdravotnému stavu s inou úpravou pracovného času a či prípadne je, resp. bola vedená v evidencii uchádzačov o prácu na príslušnom Úrade práce, rodina a sociálnych vecí. Uvedené okolnosti bude potrebné v ďalšom konaní zistiť podrobnejším výsluchom matky a otca v súlade s ustanovením pri súčasnom zistení čistého príjmu otca u nového zamestnávateľa odo dňa uzavretia pracovného pomeru doposiaľ. V konečnom dôsledku súd opätovne posúdi opodstatnenosť podaného návrhu čo do rozsahu zvýšenia výživného zo strany otca v pomere k príjmom otca za ten - ktorý mesiac odo dňa 01.08.2014 s prihliadnutím aj na možnosti a schopnosti matky. Je zrejmé, že dôvod na zvýšenie výživného existuje už len preto, že nastala matkou opisovaná zmena pomerov na strane dieťaťa, ktoré vzhľadom na fyzický vývin, vyšší vek, zdravotné problémy a iné nepochybne potrebuje na svoju výživu v širšom slova zmysle vyšší objem finančných prostriedkov, než to bolo v čase posledného rozhodovania o výživnom. Možnosti a schopnosti rodičov súd opätovne posúdi po tom, čo zákonným spôsobom doplní dokazovanie. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že pre konečné rozhodnutie o odvolaní matky či už potvrdením napadnutého rozsudku alebo jeho zmenou nemal odvolací súd k dispozícii dostatok podkladov, preto rozsudok podľa a zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie v naznačenom smere, prípadne vykoná aj ďalšie dôkazy, ktorých potreba vyplynie z doplneného dokazovania, a následne vo veci s prihliadnutím na možnosti a schopnosti rodičov a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa opätovne v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine o návrhu rozhodne. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné