Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/39/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú: I. nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Štefánikova tr. 88 Nitra, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov, otca A. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXX a matky U. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXX, zastúpenej. O.. L.. F. G., advokátom so sídlom T. XX D., o návrhoch rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 26. apríla 2022 č.k. -130 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia výživného, zročného výživného a trov konania, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú I. O., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 90 eur mesačne za obdobie od 01. 07. 2021 do 31. 03. 2022 a od 01. 04. 2022 vo výške 130 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca za čas od 01. 07. 2021 do 30. 04. 2022 predstavuje sumu 440 eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur tak, ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v nepárnom týždni v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu vždy v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod. s tým, že si otec maloletú v mieste jej bydliska prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloletú včas a riadne odovzdá. Matke uložil povinnosť maloletú na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jej odovzdanie. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že maloletá I. pochádza zo vzťahu matky U.. a otca A. O., rodičia žili v spoločnej domácnosti do februára 2021. V súčasnej dobe otec dieťaťa žije v obecnom nájomnom byte spolu so svojou matkou, ktorá má hrubý príjem cca 1 300 eur mesačne. 1.1.1. Otec v čase zamestnania jej prispieval sumou 200 eur. Náklady na bývanie sú približne 300 eur, otec má výdavky na telefón v sume 35 eur, splátky úveru 191,56 eura mesačne. V čase rozhodovania bol otec zamestnaný v spoločnosti L. s.r.o. a za mesiac február bol jeho príjem 559,24 eura, mesiac marec o výške 861,77 eura. V spoločnosH. s.ro. bol otec zamestnaný od 04. 10. 2021 do 8. 10. 2021, pracovný pomer skončil z dôvodu, že ho nechceli prijať do riadneho pracovného pomeru, ale iba na dohodu. Za päť dní zarobil 24,83 eura. V ďalšom zamestnaní H. M. EU s.r.o. bol zamestnaný od XX. 05. 2021 do 31. 07. 2021, ako aj od 01. 07. 2020 do 31. 07. 2020, kedy jeho čistý mesačný príjem bol 558,11 eura

zahraničné stravné v sume 1 773,11 eura. V roku 2021 mal príjem 589,81 eura a stravné 1 414,81 eura. Pracovný pomer bol ukončený dohodou strán. Od 15. 03. 2021 do 06. 04. 2021 bol otec zamestnaný na dohodu v spoločnosti S. s.r.o., kde mal príjem 30 a 10 eur. V období od 10. 12. 2020 do 22. 01. 2021 bol otec zamestnaný v spoločnosti G. s.r.o., kde mal príjem 158,17 eura a 231,23 eura. Pracovný pomer bol ukončený na žiadosť otca. V období od 09. 10. 2020 do 11. 11. 2020 bol zamestnaný v spoločnosti D.-trans, kde mal príjem XXX,XX eura a 265,14 eura. Od 12. 08. 2020 do 31. 08. 2020 bol zamestnaný v spoločnosti R. taxi s.r.o. a jeho mzda bola vo výške 39,28 eura.. V spoločnosti N. s.r.o. bol zamestnaný od 28. 02. 2020 do 01. 04. 2020 a od 02. 05. 2020 do 30. 06. 2020, kde mal príjem 696 eur, od 19. 02. 2020 do 29. 02. 2020 bol otec zamestnaný u F. N. RB H., kde mal príjem 16 eur, od 01. 02. 2020 do 27. 04. 2020 bol zamestnaný v spoločnosti F. s.r.o., kde mal príjem za február vo výške 18,19 eura. V období od 16. 08. 2021 do 14. 02. 2020 bol evidovaný na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávku v hmotnej núdzi ani príspevky a štátne sociálne dávky. Je vyučený stolár, túto prácu však nevykonával. 1.1.2. Matka dieťaťa žije spolu s maloletou u svojich rodičov, kde náklady na bývanie predstavujú sumu 123,69 eura za plyn a 40 eur za elektrinu. Rodičia matky dieťaťa sú zamestnaní a majú príjem 470,62 eura (matka) a 1 112,67 eura (otec matky dieťaťa). Matka dieťaťa je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok spolu s prídavkami na dieťa vo výške 403,60 eura mesačne. Platí poistku pre dieťa mesačne vo výške 28,40 eura. Má zvýšené výdavky v súvislosti s dermatitídou, alergiou na laktózu a pšenicu maloletej I., v dôsledku čoho si vyžaduje špeciálnu stravu, ktorá vchádza na dva týždne približne 150 eur. 1.1.3. Otec sa s maloletou I. stretáva poľa nariadeného neodkladného opatrenia, rodičia sa ohľadne styku s dieťaťom na pojednávaní dohodli. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , , , zákona číslo o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zákona číslo (ďalej len „“) a (zákon číslo , ďalej len „CSP“). 1.3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a preto súd zveril maloletú tak, ako zhodne navrhli všetci účastníci konania, do jej osobnej starostlivosti. Výšku vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa určil súd prvej inštancie s prihliadnutím k veku maloletej a k jej aktuálnym výdavkom. Otca zaviazal výživným vo výške 90 eur mesačne za obdobie od 01. 07. 2021 (od mesiaca, v ktorom matka návrh podávala) do 31. 03. 2022 a to z dôvodov, že v tomto období otec ukončil sám pracovný pomer nielen u zamestnávateľa H. s.r.o., kde dokázal dosiahnuť celkový príjem spolu so zahraničným stravným vo výške 1 414,81 eura mesačne bez toho, že by mal zabezpečený iný pracovný pomer, ale aj v niekoľkých ďalších zamestnaniach, v ktorých mohol dosahovať aspoň minimálnu mzdu (rok 2021 508,44 eura netto a rok 2022 525,65 eura netto). Toto konanie otca nemôže byť posúdené v neprospech maloletého dieťaťa. Reálne zárobkové možnosti a schopnosti otcovi umožňovali prispievať na výživu maloletej I. za uvedené obdobie sumou 90 eur mesačne, pretože v prípade, ak by otec mal skutočný záujem pravidelne dosahovať určitý príjem, neukončil by pracovné pomery bez toho, aby mal zabezpečený kontinuálne ďalší pracovný pomer primeraný jeho schopnostiam. U niektorých zamestnávateľov, lustrovaných od narodenia maloletého dieťaťa, otec odpracoval dokonca iba niekoľko dní a pracovné pomery končil napríklad aj z dôvodov, že ho uvedená práca nebavila. Takýto postoj otca k plneniu si jeho primárnej povinnosti rodiča a to vyživovať svoje dieťa, je možné vyhodnotiť ako postoj rodiča, ktorý si svoje základné povinnosti rodiča neplní dostatočne, keď pri plnení si vyživovacej povinnosti v rozsahu 50 eur mesačne reálne bremeno vyživovať dieťa by mala v prevyšujúcej a zásadnej miere matka dieťaťa, ktorej možnosti a schopnosti sú ale aktuálne obmedzené z dôvodu rodičovskej dovolenky za účelom výkonu celodennej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Vzdanie sa príjmu v spoločnosti H. M. EU s.r.o. súd neposudzoval v zmysle ustanovenia ods. X , to znamená v neprospech otca maloletej, nakoľko túto prácu otec vykonával v zahraničí a z tohto dôvodu mal objektívne znemožnený kontakt s maloletou. Z pohľadu súdu nie je možné nikoho nútiť, aby takúto prácu vykonával dlhodobo a aj z pohľadu záujmu maloletého dieťaťa, odlúčenie od svojho rodiča na dlhšiu dobu nie je v jeho záujme. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 90 eur mesačne za obdobie od 01. 07. 2021 do 31. 03. 2022 a to aj za obdobie, kedy bol tento nezamestnaný a bez príjmu, pretože do tejto situácie sa dostal sám, svojim konaním, kedy sa bezdôvodne vzdával pracovných príležitostí a následky nemôžu byť použité v neprospech zabezpečenia riadnej výživy maloletého dieťaťa. Od 01. 04. 2022 súd zaviazal otca výživným vo výške 130 eur mesačne, nakoľko tento sa od 15. 02. 2022 zamestnal

u súčasného zamestnávateľa, z ktorého pracovného pomeru mu začala byť mzda za plný odpracovaný mesiac vyplácaná až v mesiaci apríl 2022. Takéto výživné je primerané príjmu otca, nakoľko tento je schopný zo súčasného príjmu plniť si vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške. 1.4. Určením výživného od mesiaca podania návrhu vzniklo otcovi, po odpočítaní uhradeného výživného po 50 eur mesačne, zameškané výživné spolu vo výške 440 eur ((90 eur - 50 eur = 40 eur x 9 mesiacov = 360 eur) + (130 eur - 50 eur = 80 eur x 1 mesiac)). Uvedenú sumu súd prvej inštancie otcovi povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur tak, ako bežné výživné v zmysle ustanovenia s prihliadnutím k jeho príjmom, výdavkom, výške zameškaného výživného a veku maloletého dieťaťa. 1.5. Na realizácii styku otca s maloletou dcérou sa rodičia dohodli a táto je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa, preto súd prvej inštancie o úprave styku rozhodol v zmysle dohody rodičov. 1.6.O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním otec maloletého dieťaťa, avšak iba v časti určenia výživného a zročného výživného. Nesúhlasí s výškou určenia zročného výživného, ani s určenou sumou 130 eur mesačne. Dôvodí, že súd bol voči jeho osobe zaujatý, celé konanie bolo vedené spôsobom zdiskreditovať jeho osobu. Pre určenie výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť. Súd sa však nedotkol situácie, ktorá pretrváva v posledných rokoch v súvislosti s pandemickou situáciou. Vytýka súdu, že na jeho strane zisťoval pracovnoprávne vzťahy, avšak na strane matky nezisťoval žiadne predchádzajúce pracovnoprávne vzťahy, nezisťoval jej majetok, pomery na strane rodičov. Súd prvej inštancie opomenul tiež spomenúť, že návrh na úpravu jeho rodičovských práv podal on, nakoľko sa s matkou dieťaťa nedalo dohodnúť a počas niekoľkých mesiacov mu odopierala jeho rodičovské práva. Zabudol tiež na konštatovanie, že ak je matka dieťaťa v takej zlej finančnej situácie, z čoho financuje chod a údržbu svojho vozidla. Všetko súd otočil proti nemu a celý rozsudok sa nesie v duchu jedného neschopného a neseriózneho otca. Poznamenal, že v prvom rozhodnutí upravil styk s dieťaťom a výšku výživného na 50 eur mesačne, pričom v rozsudku mu určil výživné 90 eur, hoci na strane otca nedošlo k žiadnej podstatnej zmene, nakoľko až do februára 2022 nemal prácu a žiadny príjem. Zastupuje sa sám, na advokáta nemá peniaze. Súd životnú úroveň a pomery na strane matky ani zďaleka neskúmal, ako tie jeho, na pojednávania bol zhadzovaný a zosmiešňovaný. Vždy posielal na výživné dcéry aj z toho mála, čo mal. Matka dieťaťa neprijala od jeho rodiny ani jeden darček s odôvodnením, že od nikoho z nich nič nepotrebuje. Od začiatku boli zo strany matky len prieťahy a nevôľa, čomu však súd nevenoval žiadnu pozornosť. Zavádzajúce je aj tvrdenie súdu, že návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu bol dôvodný, nakoľko konanie začalo na podnet otca. Nesúhlasí s konštatovaním, že neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky, nakoľko nemá vedomosť o tom, že by bolo vykonané akékoľvek šetrenie. Úver, ktorý súd prvej inštancie v rozsudku spomenul, si zobral v roku 2019, kedy žil s matkou dieťaťa a zabezpečoval životné potreby hlavne matky dieťaťa a následne maloletej I. Ďalej namieta, že od nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým mu súd uložil povinnosť platiť výživné v sume 50 eur nedošlo na strane otca k žiadnej podstatnej zmene, ktorá by opodstatňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 90 eur, v dôsledku čoho mu vznikol dlh na zročnom výživnom vo výške 440 eur. Súd prvej inštancie tak urobil napriek tomu, že úprava výživného sa uskutoční vždy podľa stavu, ktorý je v čase rozhodovania a on v tom období nemal pravidelný príjem. Taktiež sa súd prvej inštancie iba okrajovo vyjadril k výdavkom matky, bez vykonania akéhokoľvek dokazovania, nezisťoval, akú poistku matka platí. 2.1. Navrhuje, v časti výživného zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otec maloletej I. je povinný prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

3. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca iba uviedol, že na pojednávaní on navrhoval výšku výživného v sume 150 eur mesačne. Je toho názoru, že napadnutý rozsudok je vo všetkých bodoch v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a navrhuje ho ako správy potvrdiť.

4. Matka maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( zákona číslo , ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , ) a zistení, že spĺňa náležitosti , neviazaný dôvodmi odvolania ( zákona číslo , ďalej len „CMP“), neviazaný rozsahom odvolania ( ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil

súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

6. Predmetom konania v danej veci bol návrh oboch rodičov maloletého dieťaťa na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I.. Dôvodom boli skutočnosti, spočívajúce v tom, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, matka poberá iba rodičovský príspevok a rodinné prídavky, otec dieťaťa prispieva na výživu na základe nariadeného neodkladného opatrenia. 6.1. Súd prvej inštancie zveril maloletú I. do osobnej starostlivosti matky dieťaťa. otca maloletého dieťaťa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 90 eur mesačne za obdobie od 01. 07. 2021 do 31. 03. 2022 a od 01. 04. 2022 vo výške 130 eur mesačne, ktoré výživné je otec dieťaťa povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred. Zročné výživné za obdobie od 01. 07. 2021 do 30. 04. 2022 predstavuje sumu 440 eur, súd povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. 6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil otec dieťaťa, napadol ho odvolaním iba v časti určenia výživného a zročného výživného. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie neprihliadol na jeho príjem, nakoľko bol nezamestnaný, nemal pravidelný príjem.

7.Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody uvádzané v odvolaní otca dieťaťa, a to predovšetkým s poukazom na viazanosť týmito odvolacími dôvodmi a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. V danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil tak samostatne, ako aj v ich súhrne a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne, tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami a okolnosťami danej veci, ako aj s námietkami a tvrdeniami rodičov detí, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa , iba poukazuje. 8.1. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9.Zákonná povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť deťom vzniká narodením a trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť a uspokojovať svoje odôvodnené potreby. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

9.1.V zmysle , súd pri určovaní výšky výživného prihliada na jednej strane na odôvodnené potreby oprávneného a na druhej strane na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre náležité zhodnotenie schopností, možností a majetkových pomerov na strane povinného, resp. povinných (obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom) je potrebné zistiť predovšetkým okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať oprávnenému výživné, faktické príjmy oboch rodičov, ktoré dosahujú v čase súdneho konania, resp. ich potencionálne príjmy, majetkové pomery rodičov vo všeobecnosti (každého osobitne), s prihliadnutím na jeho životný štandard, počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností každého povinného a tiež ich zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania. Obe kritériá uvedené v , t.j. odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto, ak rodičia majú vďaka svojim schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov vyšší štandard, premietne sa to aj do odôvodnených potrieb detí. Schopnosti a možnosti rodičov posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký zárobok alebo iný príjem môže rodič dosiahnuť.

10.V danej veci súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I. sa vyššie uvedenými zásadami a princípmi, uvedenými v riadil, pričom v tomto smere v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Aplikujúc vyššie uvedené závery na prejednávanú vec, odvolací súd dospel k záveru o správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie aj v tejto časti, t.j. v časti určenia výšky výživného na maloleté dieťa. Posudzujúc príjmové a majetkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, určená výška bežného výživného otcovi v sume 90 eur za obdobie od 01. 07. 2021 do 31. 03. 2022 a v sume 130 eur od 01. 04. 2022, je v jeho možnostiach a schopnostiach, nakoľko sa od 01. 04. 2022 zamestnal a má riadny príjem. Za tejto situácie možno konštatovať, že je v schopnostiach otca mať dostatočný príjem na to, aby dokázal prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Otec dieťaťa nepreukázal žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili v pracovnej schopnosti a v zabezpečení dostatočného príjmu na úhradu vyživovacej povinnosti voči svojmu dieťaťu. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie.

10. Ustanovenie ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami uvedenými v podanom odvolaní. 10.1. Otec dieťaťa podal odvolanie iba v časti určenia vyživovacej povinnosti v sume 90 a 130 eur na maloletú I.. Okrem iného dôvodí aj tým, že neodkladným opatrením mu nariadil vyživovaciu povinnosť v sume 50 eur a následne napadnutým rozsudkom v sume 90 eur a od 01. 04. 2022 v sume 130 eur, pričom sa vôbec nezmenili pomery na jeho strane. 10.1.1. S týmto tvrdením a námietkou otca dieťaťa sa odvolací súd nestotožnil. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že neodkladným opatrením môže súd nariadil výživné v nevyhnutnej miere, nakoľko pri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie nevykonáva žiadne dokazovanie. Až v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súd vykoná dokazovanie, v rámci ktorého zisťuje príjmové, majetkové a výdavkové pomery oboch rodičov dieťaťa a následne rozhodne o konečnej výške výživného. Aj v danom prípade súd prvej inštancie neodkladným opatrením (bez riadneho vykonania dokazovania) určil otcovi dieťaťa výživné 50 eur, pričom v konaní po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov dospel k záveru o primeranej výške výživného v sume 90 eur mesačne za obdobie od 01. 07. 2021 do 31. 03. 2022. V tomto období zohľadnil práve skutočnosť, že otec dieťaťa bol nepravidelne zamestnaný, mal nepravidelný príjem, avšak od 01. 04. 2022 sa riadne zamestnal a má stály príjem. Preto za obdobie od 01. 04. 2022 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 130 eur mesačne. Nie je pravdou, že nedošlo k žiadnej zmene pomerov, zmena pomerov nastala práve na strane otca, ktorý sa zamestnal a má riadny príjem. Už samotná táto skutočnosť je dôvodom na to, aby došlo k zvýšeniu jeho vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Okrem toho bolo nevyhnutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa je na rodičovskej dovolenke, má príjem iba z rodičovského príspevku a maloleté dieťa má zvýšené nároky na stravu v dôsledku jeho zdravotných problémov. Námietky otca, týkajúce sa určenej výšky výživného, sú neopodstatnené, nedôvodné a odvolací súd ich vyhodnotil ako účelové. Za takéto vyhodnotil aj jeho námietky týkajúce sa jeho tvrdení o zaujatosti súdu voči jeho osobe, ako otcovi dieťaťa, námietky týkajúce sa nedostatočného zistenia skutočného stavu veci pri zisťovaní príjmov matky, nakoľko tento príjem z rodičovského príspevku mal súd preukázaný

správou o vyplácaní rodičovského príspevku. Taktiež námietka otca, že súd neprešetril pomery u matky a otca dieťaťa, nie je pravdivá, nakoľko zo strany kolízneho opatrovníka bolo vykonané šetrenie u matky dieťaťa. V starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, ktorú skutočnosť konštatoval aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. K tvrdeniu súdu o častej zmene zamestnania a o krátkosti pracovnoprávnych vzťahov u jednotlivých zamestnávateľov sa vôbec nevyjadril, taktiež sa vôbec nevyjadril k svojmu príjmu za rozhodné obdobie a ani dôvodom, pre ktoré pracovné vzťahy ukončil vždy v krátkej dobe. Naopak, súd prvej inštancie sa týmito skutočnosťami zaoberal a tiež ich aj vyhodnotil. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že námietky otca, ktoré vzniesol v podanom odvolaní, sú v prevažnej miere na základe jeho subjektívneho pocitu a tvrdenia. 10.2.Z týchto dôvodov odvolanie otca odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné a námietky otca ako účelové a nedôvodné.

11.S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa , , potvrdil.

12.O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).