Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_3T-66-2015.pdf
PDF · 68.15 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/66/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 9.6.2015 v trestnej veci obžalovaného J. U. takto
rozhodol:
Obžalovaný J. U., narodený X.X.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, bytom L., I. XXX/X,
j e v i n n ý , ž e :
hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí a naposledy rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 11P/30/2006 zo dňa 27.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2006, bol zaviazaný platiť na výživu mal. B. U., nar. XX.X.XXXX, sumu 2.000,- Sk (66,38 eur), na mal. I. U., nar. XX.X.XXXX, sumu 1.900,- Sk (63,06 eur) a na výživu mal. O. U., nar. XX.X.XXXX, sumu 1.800,- Sk (59,74) mesačne matke detí T. W., nar XX.XX.XXXX, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, túto povinnosť si v mieste bydliska v Prievidzi a v mieste bydliska poškodenej v Novákoch neplnil od 1.7.2014 do 30.11.2014 tým, že v čase, keď bol zamestnaný, u zamestnávateľa nenahlásil vyživovaciu povinnosť, výživné si neplatil a o zamestnanie prišiel pre porušovanie pracovnej disciplíny, následne po strate zamestnania sa nezaregistroval na úrade práce, čím na výživnom zostal dlhovať oprávnenej sumu 946,- eur,
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného,
t ý m s p á c h a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona,
a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť)
mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 25 (dvadsaťpäť) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona sa obžalovanému p r i k a z u j e zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného J. U. (ďalej len „obžalovaný“) o nepopretí skutku za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv 686/14/3307 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná dokazovanie v rozsahu výroku o treste.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, v spojení s § 138 písmeno j) Trestného zákona.
Súd k výroku o treste vykonal dokazovanie, v rámci ktorého vypočul obžalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi.
Obžalovaný sa k spáchaniu svojej trestnej činnosti priznal, jej spáchanie úprimne oľutoval. Uviedol, že keď bol zamestnaný, vyživovaciu povinnosť si platiť. Mal problémy s alkoholom, vtedy prišiel pre absencie o prácu, aktuálne už nepije, lieči sa, chce si vyživovaciu povinnosť plniť, od 1.8. by sa mal zamestnať a chcel i dlh na výživnom uhradiť.
Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva charakteristika osoby obžalovaného, vyplýva z nich, správa na č. 63, 65, že obžalovaný nebol postihnutý v priestupkovom konaní. Oboznámil sa s odpisom registra trestov č.l. 64, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti opakovane odsúdený pre totožnú trestnú činnosť, vo veci 2T/254/09 trestným rozkazom bol uznaný vinným z prečinu podľa § 207 odsek 2, 3 písmeno a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, bol dňa 29.7.2011 nariadený výkon trestu odňatia slobody a má sa za to, že trest vykonal 18.10.2012, trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/309/2010 bol uznaný vinným z prečinu podľa § 207 odsek 2, 3 písmeno a), b), c) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest vykonal 22.9.2012.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladanie trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac a vzhliadnuc u obvineného jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona - okolnosť, že sa priznal a oľutoval trestnú činnosť, jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona - že bol už bol za trestný čin odsúdený, teda vyrovnaný pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, a tým pri ukladaní trestu použitie ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona, zohľadniac spôsob spáchania činu, berúc do úvahy i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, berúc do úvahy i skutočnosť, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby § 34 odsek 3 Trestného zákona a aj vzhľadom na samotný postoj obvineného k trestnej činnosti, ktorý bol vyjadrený jeho vyhlásením o uznaní viny, berúc do úvahy i ostatné správy k osobe obvineného, potom súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody nepodmienečne, ktorý vo svojej záverečnej reči navrhoval prokurátor, by bol neprimerane prísny a jednoznačne by zbavil obžalovaného možnosti preukázať snahu plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, uhradiť zameškané výživné. Je síce nesporné, že obžalovaný bol v minulosti dvakrát odsúdený pre totožnú trestnú činnosť, bol i vo výkone nepodmienečného trestu, no oproti prokurátora je súd názoru, že trest odňatia slobody mal na obžalovaného výchovný účel, pretože je nesporné, že obžalovaný si po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas plnil, túto si
prestal plniť až s odstupom dlhšieho času a neplnil si ju kratšie obdobie a potom si ju opäť plnil. Súd má za to, že účel trestu vzhľadom na osobu obvineného môže dostatočne plniť i trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, za súčasného uloženia povinnosti v skúšobnej dobe zameškané výživné uhradiť, teda trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 25 mesiacov, za súčasného uloženia povinnosti v skúšobnej dobe zameškané výživné uhradiť.
Takýto trest súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý, trest ktorý bude plniť účel trestu tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.