Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/249/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: RC Service, s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 336 617, právne zastúpeného: GHS Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti odporcovi: I. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. W., toho času B. B. T., zastúpený opatrovníčkou H. Y., pracovníčkou Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 39,45 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Zrušuje sa Platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č. -11 zo dňa 14.01.2015.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 39,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy od 07.09.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 22,95 eur a iných trov konania v sume 16,50 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na Okresnému súdu Piešťany dňa 28.07.2014 domáhal zaplatenia sumy 39,45 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že odporca sa dňa 07.08.2013 pri cestovaní v mestskej hromadnej doprave spoločnosti Dopravního podniku města Brna, a.s. nepreukázal platným cestovným lístkom.

Súd na základe návrhu navrhovateľa vydal dňa 14.01.2015 Platobný rozkaz č. k. -11, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 39,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy od 06.08.2013 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 39,45 eur.

Súdu sa nepodarilo odporcovi platobný rozkaz doručiť, keďže sa tento v mieste svojho bydliska nezdržiava a inú adresu na doručovanie zásielok sa súdu nepodarilo zistiť. Preto súd odporcovi ustanovil opatrovníčku, zamestnankyňu tunajšieho súdu, a týmto rozsudkom zrušil vydaný platobný rozkaz.

Podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože vo veci ide o drobný spor v zmysle § 115a ods. 2 a podľa názoru súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie zápisom o vykonaní prepravnej kontroly č. XXXXXXXX zo dňa 07.08.2013, Zmluvou o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 28.05.2014, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok a zistil tento skutkový stav veci:

Zo zápisu o vykonaní kontroly č. XXXXXXXX zo dňa 07.08.2013 súd zistil, že odporca dňa 07.08.2013 cestoval v Českej republike v dopravnom prostriedku mestskej hromadnej dopravy Dopravního podniku města Brna, a.s. bez cestovného lístka. Túto prepravu uskutočnila obchodná spoločnosť Dopravní podnik města Brna, a.s.. Zo zápisu súd ďalej zistil, že odporca tento zápis vlastnoručne podpísal a bol zároveň vyzvaný na zaplatenie sumy 1.025 Kč.

Zo Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 28.05.2014 a z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok mal súd preukázané, že Dopravní podnik města Brna, a.s. (ďalej ako postupca) postúpil dňa 28.05.2014 pohľadávku proti odporcovi na navrhovateľa (spoločnosť RC Service, s.r.o.).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka Českej republiky v znení účinnom a platnom ku dňu 07.08.2013 (ďalej len „Občiansky zákonník Českej republiky“), smlouvou o přepravě osob vzniká cestujícímu, který za stanovené jízdné použije dopravní prostředek, právo, aby ho dopravce přepravil do místa určení řádně a včas. (prekl.: „zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.“).

Podľa § 772 Občianskeho zákonníka Českej republiky, podrobnější úpravu osobní a nákladní přepravy stanoví zvláštní předpisy, zejména přepravní řády a tarify. V rámci této úpravy mohou přepravní řády též převzít ustanovení platná v mezinárodní přepravě pro přepravu vnitrostátní; odpovědnost za škodu na zdraví stanovená tímto zákonem nesmí být omezena. (prekl.: „podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.“).

Podľa § 3 ods. 1 až 5 vyhl. Ministerstva dopravy a spojů ČR č. 175/2000 Sb. o přepravním řádu pro veřejnou drážní a silniční osobní dopravu (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy) uzavřením přepravní smlouvy o přepravě osob (dále jen "přepravní smlouva") vzniká mezi dopravcem a cestujícím na základě přepravního řádu, tarifu a vyhlášených smluvních přepravních podmínek závazkový právní vztah, jehož obsahem je zejména závazek dopravce přepravit cestujícího ze stanice nástupní do stanice cílové spoji uvedenými v jízdním řádu řádně a včas a závazek cestujícího dodržovat přepravní řád a smluvní přepravní podmínky a zaplatit cenu za přepravu (dále jen "jízdné") podle tarifu. Přepravní smlouva je uzavřena, jestliže cestující využije svého práva k přepravě z jízdního dokladu tím, že nastoupí do vozidla nebo vstoupí do označeného prostoru přístupného jen s platným jízdním dokladem (dále jen "nástup do vozidla"). Přepravní smlouva je též uzavřena, umožní-li dopravce cestujícímu nastoupení do vozidla bez jízdenky a jízdné cestující zaplatí bezodkladně po nástupu do vozidla. Přepravní smlouva je splněna řádným provedením přepravy ve smluveném rozsahu podle uzavřené přepravní smlouvy. Za splnění přepravní smlouvy se považuje rovněž provedení přepravy v jiném než ve smluveném rozsahu, došlo-li k oprávněnému vyloučení cestujícího z přepravy řidičem nebo průvodčím vozidla nebo osobou dopravce, která se prokáže kontrolním odznakem, nebo jinou osobou dopravce, která se prokáže průkazem dopravce s oprávněním dávat cestujícím pokyny a příkazy, (dále jen "pověřená osoba"). (prekl.: „uzavretím prepravnej zmluvy o preprave osôb (ďalej len „prepravná zmluva“) vzniká medzi dopravcom a cestujúcim na základe prepravného poriadku, tarify a vyhlásených zmluvných prepravných podmienok záväzkovo-právny vzťah, ktorého obsahom je najmä záväzok dopravcu prepraviť cestujúceho z nástupnej stanice do cieľovej stanice riadne a včas spojmi, ktoré sú uvedené v cestovnom poriadku a záväzok cestujúceho dodržovať cestovný poriadok a zmluvné prepravné

podmienky a zaplatiť cenu za prepravu (ďalej len „cestovné“) podľa tarify. Prepravná zmluva je uzavretá, ak cestujúci využije svoje právo k preprave z cestovného dokladu tak, že nastúpi do vozidla alebo vstúpi do označeného priestoru prístupného len s platným cestovným dokladom (ďalej len „nástup do vozidla“). Prepravná zmluva je tiež uzavretá, ak dopravca umožní cestujúcemu nastúpenie do vozidla bez cestovného lístka a cestujúci zaplatí cestovné bezodkladne po nástupe do vozidla. Prepravná zmluva sa považuje za splnenú riadnym vykonaním prepravy v zmluvnom rozsahu podľa uzavretej prepravnej zmluvy. Za splnenie prepravnej zmluvy sa tiež považuje vykonanie prepravy v inom než v zmluvnom rozsahu, ak vodič alebo sprievodca vozidla alebo osoba dopravcu, ktorá sa preukáže kontrolným odznakom, alebo iná osoba dopravcu, ktorá sa preukáže preukazom dopravcu s oprávnením dávať cestujúcim pokyny a príkazy (ďalej len „poverená osoba“).“).

Podľa § 7 ods. 6 vyhl. Ministerstva dopravy a spojů ČR č. 175/2000 Sb. o přepravním řádu pro veřejnou drážní a silniční osobní dopravu (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy) nezakoupil-li si cestující jízdenku podle odstavce 3 nebo podle odstavce 5 a je přepravován bez platné jízdenky, považuje se za cestujícího, který se z příčin na své straně neprokázal platným jízdním dokladem. (prekl.: „ak si cestujúci nekúpi cestovný lístok podľa odseku 3 alebo odseku 5 a je prepravovaný bez platného cestovného lístka, považuje sa za cestujúceho, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom z dôvodov na svojej strane.“).

Podľa § 37 ods. 4 písm. d/ druhá veta zákona č. 266/1994 Sb. o dráhách, pověřená osoba je oprávněna uložit cestujícímu, který se neprokázal platným jízdním dokladem, zaplacení jízdného a přirážky k jízdnému nebo vyžadovat od cestujícího osobní údaje potřebné k vymáhání jízdného a přirážky k jízdnému, pokud cestující nezaplatí na místě. (prekl.: „poverená osoba je oprávnená uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom, zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému alebo vyžiadať od cestujúceho osobné údaje potrebné k vymáhaniu cestovného a prirážky k cestovnému, pokiaľ cestujúci nezaplatí na mieste.“).

Podľa § 37 ods. 6 zákona č. 266/1994 Sb. o dráhách, výši přirážky stanoví dopravce v přepravních podmínkách. Výše přirážky nesmí přesáhnout částku 1 500 Kč. Přirážka za porušení podmínek stanovených přepravním řádem činí nejvýše 1 000 Kč. (prekl.: „výšku prirážky určí dopravca v prepravných podmienkach. Výška prirážky nesmie byť vyššia ako suma 1.500 Kč. Prirážka za porušenie podmienok určených prepravným poriadkom môže byť najviac 1.000 Kč.“).

Podľa § 18a ods. 2 písm. c/ zákona č. 111/1994 Sb. o silniční dopravě (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy), cestující je povinen na výzvu pověřené osoby se prokázat platným jízdním dokladem, neprokáže-li se platným jízdním dokladem, zaplatit jízdné a přirážku, nebo se prokázat osobním dokladem a sdělit osobní údaje potřebné na vymáhání zaplacení jízdného a přirážky; osobními údaji potřebnými na vymáhání zaplacení jízdného a přirážky se rozumí jméno, příjmení, datum a místo narození a adresa pro doručování. (prekl.: „cestujúci je povinný sa na výzvu poverenej osoby preukázať platným cestovným dokladom, ak sa nepreukáže platným cestovným dokladom, je povinný zaplatiť cestovné a prirážku alebo sa preukázať osobným dokladom a poskytnúť údaje potrené na vymáhanie cestovného a prirážky; osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a prirážky sú meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a adresa na doručovanie.“).

Podľa § 18a ods. 3 zákona č. 111/1994 Sb. o silniční dopravě (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy), výši přirážky stanoví dopravce v přepravních podmínkách. Výše přirážky nesmí přesáhnout částku 1500 Kč. (prekl.: „výšku prirážky určí dopravca v prepravných podmienkach. Výška prirážky nesmie byť vyššia ako suma 1.500 Kč.“).

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka Českej republiky, není-li doba splnění dohodnuta, stanovena právním předpisem nebo určena v rozhodnutí, je dlužník povinen splnit dluh prvního dne poté, kdy byl o plnění věřitelem požádán. (prekl.: „ak nie je čas plnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol o plnenie veriteľom požiadaný.“)

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Českej republiky, jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis. (prekl.: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“)

Podľa § 1 nařízení vlády č. 142/1994 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o osm procentních bodů. (prekl.: „výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom prišlo k omeškaniu, zvýšenej o osem percentuálnych bodov.“).

Podľa kapitoly II, oddiel 1, článok 2, bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa bodu 2 článku 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu.

V tomto konaní súd rozhoduje o splnení povinnosti odporcu vyplývajúcej mu zo zmluvného záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy o preprave, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi, ktorí majú obvyklé miesto pobytu, resp. sídla v rôznych členských krajinách Európskej únie, a to Českej republiky a Slovenskej republiky. Súd aplikoval na rozhodnutie a konanie právo Európskej únie, ktoré má prednosť pred právnymi predpismi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami medzi týmito štátmi. V zmysle citovaného Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, má súd právomoc konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa, pretože miesto jeho pobytu je v Slovenskej republike, nejde o výlučnú právomoc súdu iného členského štátu a navrhovateľ sa rozhodol podať návrh v Slovenskej republike (v zmysle článku 5 uvedeného nariadenia je možné žalovať osobu s bydliskom na území členského štátu v druhom členskom štáte, ak ide o zmluvnú vec podľa miesta plnenia, poskytnutia služby, pričom prepravná zmluva sa nepovažuje v zmysle určenia právomoci za spotrebiteľskú zmluvu). V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky je potrebné na záväzkový vzťah medzi odporcom a navrhovateľom, ako právnym nástupcom pôvodného veriteľa, aplikovať právny poriadok Českej republiky. Ide o právny poriadok krajiny obvyklého pobytu, resp. sídla prepravcu, Dopravního podniku města Brna, a.s.. Miesto začatia prepravy ako aj miesto skončenia prepravy odporcu bolo v Českej republike, v Meste Brno. Rovnako je táto otázka upravená aj v zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, a to v ustanovení § 10 ods. 2, podľa ktorého pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, spravidla sa spravujú zmluvy o doprave (zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod.) právom miesta, kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy.

Súd vec právne posúdil tak, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola konkludentným spôsobom, (tým, že odporca nastúpil do dopravného prostriedku, autobusu a cestoval ním až do momentu kontroly cestovných lístkov), uzatvorená zmluva o preprave osôb podľa § 760 Občianskeho zákonníka Českej republiky. Toto ustanovenie českého právneho predpisu je rovnaké ako znenie Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že odporca cestoval bez platného cestovného lístka, svojim konaním porušil ustanovenia zákona o dráhách a zákona o silniční dopravě, ako aj zmluvné podmienky prepravcu, a je preto povinný zaplatiť bežné cestovné vo výške

25 Kč a prirážku k cestovnému vo výške 1.000 Kč, spolu vo výške 39,45 eur (suma 1.025 Kč bola prepočítaná podľa kurzu ČNB ku dňu 07.08.2013).

Tým, že odporca neuhradil splatný peňažný dlh, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Splatnosť dlhu odporcu nastala dňa 07.09.2013, teda 31. deň odo dňa zápisu o prepravnej kontrole. Na túto lehotu splatnosti (30 dní) dlhu bol odporca písomne upozornený v uvedenom zápise. Do omeškania sa tak dostal odporca nasledujúceho dňa, teda 07.09.2013. Nárok navrhovateľa na úhradu uvedeného úroku z omeškania je tak oprávnený. Nariadením vlády Českej republiky č. 180/2013 Sb., ktorým sa mení nariadenie vlády č. 142/1994 Sb. došlo s účinnosťou od 1. júla 2013 ku zmene stanovenia úrokov z omeškania, tak že podľa tohto nariadenia výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sazby stanovenej Českou národní bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu (0,05%), zvýšenej o osem percentuálnych bodov. Takto určená výška úrokov z omeškania tak predstavuje ročne 8,05 %, teda je v súlade s návrhom navrhovateľa a súd mu priznal aj úroky z omeškania. Na základe uvedených skutočností súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania v sume 75,64 eur (pozostávajúcu zo sumy 16,50 eur zaplatenej na súdnom poplatku z predmetu konania a z trov právneho zastúpenia v sume 59,14 eur).

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa jeho právny zástupca vyčíslil správne v sume 59,14 eur, ktorá pozostáva z tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby v sume 16,60 eur v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (2 úkony á 16,60 eur - prevzatie zastúpenia a písomné podanie na súd), z režijného paušálu 2 x 8,04 eur v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a z 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z..

V tejto právnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 a 2 O.s.p. o drobný spor, pričom predmet konania dosahuje len sumu 39,45 eur a uplatnená výška trov konania je v sume 75,64 eur, čo predstavuje skoro jeden násobok voči uplatnenej pohľadávke, teda uplatnené trovy konania navrhovateľa sú neprimerané voči pohľadávke, nakoľko tieto uplatnenú pohľadávku prevyšujú, pričom práve pomer výšky trov konania k výške pohľadávky je rozhodujúcim kritériom v drobných sporoch na uplatnenie ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.. Súd z dôvodu neprimeranosti trov konania voči pohľadávke, navrhovateľom uplatnené trovy konania znížil, a to na výšku uplatnenej pohľadávky tak, aby priznané trovy konania boli primerané pohľadávke a ich výška žalovanú pohľadávku neprevyšovala. Súd pritom prihliadol i na skutočnosť, že zo strany navrhovateľa ide o hromadne uplatňované návrhy s nízkou hodnotou pohľadávky, čím je daná nižšia právna zložitosť a časová náročnosť právnych úkonov právneho zástupcu navrhovateľa.

Súd tak priznal navrhovateľovi v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. trovy konania vo výške 39,45 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 22,95 eur a z iných trov konania (súdny poplatok) vo výške 16,50 eur, pričom na ich náhradu zaviazal odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.