Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-118-2013.pdf
PDF · 121.94 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/118/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľky Bc. X. W. nar. XX.X.XXXX, bytom J. Q. č. XXX/XX, Q., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, zast. Ing. Eliška Ščasná proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zast. obchodnou spoločnosťou MST PARTNERS s.r.o. so sídlom Bratislava, Laurinská 3, IČO: 36 861 545, zast. JUDr. Martinom Timcsákom, advokátom a konateľom o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 3C/690/2012 zo dňa 19.januára 2012.
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 eur na účet Okresného súdu Prievidza, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaným návrhom žiadala zrušiť rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 3C/690/2012 z 19.januára 2012 a žiadala i odložiť vykonateľnosť s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach. Navrhovateľka prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 24.6.2013, teda zákonom stanovenej lehote podala návrh na zrušenie tohto rozsudku. Uviedla, že rozhodcovskú doložku, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľa. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Poukázala na § 53 ods.5 Občianskeho zákona, § 53 ods.4 písm. r/ cit. zákona a § 53 ods.1,2 cit. zákona. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012 sp. zn. 6Cdo 1/2012, v ktorom odôvodnení sa okrem iného uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, lebo bola uzavretá neplatne. Súd konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola dojednaná individuálne a že spôsobovala nevyváženosť v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ... Tiež poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.3.2013 sp. zn. 6Cdo 3/2013, rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 31.5.2011 sp. zn. 20CoE/24/2011, ktorý z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky zastavil exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku v prospech súkromnej životnej poisťovne. Súd neuznal argumenty poisťovne v osobitnom dojednaní rozhodcovskej doložky, práve naopak rozhodol, že spôsob, akým poisťovňa predložila spotrebiteľom zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky, zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorou poisťovňa sledovala vylúčenie zmluvných podmienok spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Súdy SR svojou judikatúrou upravili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Ďalej uviedla, že hoci rozhodcovská doložka, ktorá je uvedená v poistnej zmluve bola súdmi uznaná za neprijateľnú podmienku, teda za neplatnú, odporca sa nezdržal jej používania v zmysle ustanovenia § 53a ods.4 Občianskeho zákona, čím porušil svoju zákonnú povinnosť. Namietal aj nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS so sídlom Petzwalova 12, Nitra oznámilo písomným podaním zo dňa 19.7.2013 vstup vedľajšieho účastníka do konania na stranu navrhovateľky.
Súd uznesením zo dňa 14.novembra 2013 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 3C/690/2012 zo dňa 19.januára 2012 až do právoplatného skončenia konania v predmetnej veci.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na novelizáciu z. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) v rámci z. č. 335/2014 Z. z. bod 49 sa za § 243c vložil nový § 243d, v ktorom je uvedené :
1. „Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor splňujúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1.januárom 2015, možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vydanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať“.
Uviedol, že uvedené ustanovenie je platné a účinné od 1.januára 2015. Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/690/2012, o ktorého zrušenie sa v tomto konaní usiluje navrhovateľka žalobou spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté v tejto právnej norme.
1. Ide o rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor splňujúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1.januárom 2015;
2. Exekučné konanie na jeho základe (a to exekučného titulu v zmysle § 44 ods.2 EP) ani do troch mesiacov platnosti a účinnosti horeuvedenej novely Exekučného poriadku nebolo zo strany odporcu iniciované. Z horeuvedeného vyplýva, že v dôsledku aplikácie dispozície tejto právnej normy (rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať) danej v § 243d Exekučného poriadku sa právne postavenie účastníkov tohto súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku - navrhovateľ nie je viazaný povinnosťou založenou mu rozhodcovským rozsudkom a odporca nemôže uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudkom priznaný. Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že rozhodnutie konečným a záväzným spôsobom upravuje právne pomery účastníkov konania. Skutočnosť, že v dôsledku aplikácie § 243d Exekučného poriadku na uvedený rozsudok prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať znamená, že uvedená novela Exekučného poriadku anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku. Dôsledkom uvedeného je, že obe strany konania bez vlastného zavinenia, resp. pričinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí).
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné dôkazy - rozhodcovský rozsudok č.l.5, poistná zmluva č.l.8 - 9, všeobecné poistné podmienky č.l.10-11, zrušenie PZ č.l. 12, návrh na začatie konania č.l. 13, upovedomenie o začatí konania č.l.15, výpis z registra organizácií č.l.29, oznámenie o vstupe vedľ. účastníka č.l.31, vyjadrenie navrhovateľky č.l.41, uznesenie OS Prievidza č.l.48, odvolanie odporcu č.l. 49, vyjadrenie vedľ. účastníka č.l.54, vyjadrenie navrhovateľa č.l.56, rozhodnutie KS Trenčín č.l.62, pripojený prefotený spis Arbitrážneho súdu Košice č. 3C 690/2012, vyjadrenie odporcu č.l.78 - 79, oznámenie o právnom nástupníctve po advokátskej kancelárií JUDr. Martin Timcsák, výpis z obchodného registra č.l.81, notárska zápisnica č.l.83-84, záznam o požiadavkách č.l.85 a zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa domáhala z dôvodu, že boli porušené jej práva. Nevedela pri podpise poistnej zmluvy, že existuje arbitrážny súd, nikto ju na to neupozornil. Po doručení rozhodcovského rozsudku telefonovala do obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa a.s., lebo vedela, že na poistnom dlh nemá. Písomnú korešpondenciu s odporcom neviedla a telefonicky nič nevybavila. Po doručení rozhodcovského rozsudku s odporcom nekomunikovala ani s Rozhodcovským súdom v Košiciach. Navrhovateľka sa nakontaktovala na Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, ktorý vystupuje na jej strane na ochranu jej práv. Ani pred vydaním rozhodcovského rozsudku ju odporca neupozornil, že má na poistnom dlh. Uviedla, že v roku 2010 mala vo vzťahu k poisťovni všetko zaplatené a dlh nemala. Exekučné konanie na sumu, ktorú má zaplatiť na základe rozhodcovského rozsudku nebolo voči nej vedené. Porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov vidí v tom, že nevedela, že dlžná suma sa môže vymáhať aj arbitrážnym súdom. Túto skutočnosť zistila len prostredníctvom internetu. Nevedela, čo je arbitrážny súd. Navrhovateľka poistné platila, zaplatila tri splátky, následne prišla o prácu a splátky prestala uhrádzať. Poisťovňa jej oznámila zánik poistnej zmluvy dňa 12.9.2008 a dlh na poistnom v tom čase mala 1.212 Sk, ktorý uhradila dňa 21.2.2010 vo výške 40,23 eur, o čom svedčí poštová poukážka, ktorú dala súdu k nahliadnutiu na pojednávaní. Pri uzatvorení poistnej zmluvy obdržala aj poistné podmienky. Iné listiny neobdržala. Nevedela presne uviesť súdu, prečo nebola rozhodcovská doložka platne uzavretá, lebo nepozná význam rozhodcovskej doložky. Pri uzatvorení poistnej zmluvy nikto s ňou nevyjednával poistné podmienky individuálne, len subjekt, ktorý s ňou túto zmluvu uzatváral ju informoval, že bude dobre, ak túto zmluvu uzatvorí, ak by sa niečo stalo. Pri podpise tejto zmluvy si skontrolovala len osobné údaje a nemala možnosť zasahovať do obsahu poistnej zmluvy. Nikto sa jej na nič nepýtal, čo sa týka obsahu zmluvy. Po doručení rozhodcovského rozsudku arbitrážneho súdu, mala pripojenú aj zmluvu, poistné podmienky, zrušenie poistnej zmluvy, návrh na začatie konania, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom. Všetky tieto listiny jej boli doručené spolu s rozsudkom arbitrážneho súdu, ktorého zrušenia sa domáha. Nemala informácie o štatúte, resp. stanovách alebo iných listinách týkajúcich sa Arbitrážneho súdu v Košiciach. Navrhovateľka nebola upovedomená o začatí rozhodcovského konania na rozhodcovskom súde, nebolo jej doručené upovedomenie a tiež ani predvolanie na toto konanie. Navrhovateľka o žiadnej provízií nevedela, ak by mala takúto informáciu o dlhu, dohodla by sa o zaplatení v splátkach. Nevedela prečo ju odporca neupozornil, že má voči nemu nejaký dlh. Nevedela uviesť, čo predstavuje suma 208 eur, dozvedela sa to až z pojednávania. Pracuje ako odborný technik, kontrolór a jej čistá mzda mesačne činí 550 eur. Nemá vyživovaciu povinnosť. Má ukončený prvý stupeň VŠ. Spláca študentskú pôžičku vo výške 123 eur mesačne. Býva s matkou, ktorá t. č. žije v Českej republike. Náklady na bývanie znáša sama. Neuplatnila trovy konania.
Zástupkyňa vedľajšieho účastníka na pojednávaní uviedla, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná s navrhovateľkou, táto je zakomponovaná vo všeobecných poistných podmienkach. Zmluva bola vopred pripravená, predformulovaná a navrhovateľka ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Odporca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, neupozornil navrhovateľku, že v prípade sporu bude riešiť spor rozhodcovský súd. V poistnej zmluve v spodnej časti je uvedené, že súčasťou zmluvy sú i všeobecné poistné podmienky, ktoré navrhovateľka musela prijať, keďže sú súčasťou zmluvy. Rozhodcovská doložka je upravená v článku XV. všeobecných poistných podmienok, táto nebola individuálne dojednaná s navrhovateľkou a navrhovateľka ako klient odporcu musela ju prijať. Uviedla, že suma, ktorú by mala navrhovateľka zaplatiť na základe rozhodcovského rozsudku nie je uvedená v poistnej zmluve a ani vo všeobecných poistných podmienkach, ani v inej listine, preto odporca nemôže túto sumu od navrhovateľky žiadať, lebo o tejto sume sa navrhovateľka dozvedela až doručením rozhodcovského rozsudku. Na základe výsluchu navrhovateľky, z predložených listinných dôkazov navrhla súdu zrušiť rozhodcovský rozsudok, lebo nebolo preukázané, že rozhodcovská doložka bola s navrhovateľkou individuálne dojednaná, preto rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť. Uplatnila aj trovy konania cestovné Nitra - Prievidza a späť, ktoré vyčísli v písomnom vyhotovení. Uviedla, že ak by súd návrh navrhovateľky zamietol, navrhla odporcovi trovy konania nepriznať, lebo zamietnutie návrhu by bolo z dôvodu legislatívy a nie z dôvodu viny navrhovateľky. Navrhovateľka podala návrh včas, ak by ho nepodala, mohol by odporca začať voči nej exekúciu.
Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného stanoviska. Poukázala na novelu Exekučného poriadku z. č. 335/2014 Z. z., v zmysle ktorého stratil platnosť rozhodcovský rozsudok, teda aj účinnosť a preto nie je ani právoplatný. Rozsudok nezaväzuje zmluvné strany a nie je preto ani titul na výkon rozhodnutia. Navrhla návrh zamietnuť a ak by sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou odporcu, poukázal na viacero listín, ktoré navrhovateľka podpísala. Ide o poistnú zmluvu, všeobecné poistné podmienky, teda mala dostatok času si listiny prečítať a opýtať sa, ak niečo nebolo zrejmé. Tvrdila, že poistné podmienky boli individuálne dojednané. Predložila súdu aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý je opatrený podpisom navrhovateľky. Uviedla, že sumu, ktorú má navrhovateľka zaplatiť na základe rozhodcovského rozsudku nie je dlžné poistné, ide o nedoplatok podľa článku XVII. všeobecných poistných podmienok, ide o províziu, na ktorú má odporca nárok porušením poistky. Uplatnila aj trovy konania, ktoré vyčísli v písomnom vyhotovení.
Z predložených listinných dôkazov založených v súdnom spise a z pripojeného spisu Arbitrážneho súdu Košice súd zistil, že Rapid life životná poisťovňa a.s. so sídlom Košice podala dňa 2.1.2012 na Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, Košice návrh na začatie konania o zaplatenie 208,57 eur a návrh na splátkový kalendár. Z obsahu tohto návrhu vyplýva, že navrhovateľovi vznikla osobitná pohľadávka voči odporkyni, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaložením na uzavretie poistenia. Navrhovateľ má nárok voči odporkyni vyčíslený vo výške 208,57 eur, ktorý odporkyňa neuhradila. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi dlžnú pohľadávku vo výške 208,57 eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za konanie, paušálov a správne náklady a paušálne odmeny za právne zastúpenie, spolu vo výške 276 eur. Z ďalších listín vyplýva, že zmluvu o poistnom uzatvorila Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid a.s., Garbiarska 2, Košice s poistníkom V. Spolu poistné činilo 606 Sk, začiatok poistenia 16.4.2008, koniec poistenia 16.4.2033 do zaplatenia poistného 25 rokov. Zmluva bola uzavretá dňa 15.4.2008 a opatrená podpisom oboch zmluvných strán. Súčasťou tejto zmluvy sú i všeobecné poistné podmienky pripojené od časti XVI. - Sadzobník administratívnych poplatkov, časť XVII. - Záverečné ustanovenia. Poisťovňa Rapid oznámila odporkyni listom zo dňa 12.9.2008 zrušenie poistnej zmluvy, nakoľko navrhovateľka nereagovala na urgenciu dlžného poistného dňa 14.8.2008. Dlžné poistné predstavovalo sumu 1.212 Sk, uhradené poistné celkom činilo 2.424 Sk. Túto sumu žiadala uhradiť poisťovňa Rapid life životná poisťovňa do 7-ich dní od doručenia výzvy. Súčasťou spisu arbitrážneho súdu je i príručka obchodnej služby (POS) Rapid life. V tejto príručke sú uvedené sadzby provízií pre jednotlivé druhy poistenia. Návrh poisťovne Rapid life životná poisťovňa a.s. na začatie konania prijal Arbitrážny súd Košice dňa 4.1.2012 sp. zn. 3C/690/2012 proti X. W. - odporkyni o zaplatenie sumy 208,57 eur. Upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom vydal súd dňa 9.1.2012. Súčasťou tohto spisu je aj rokovací poriadok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 10.3.2011. Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19.januára 2012 rozhodcovský rozsudok, ktorým uložil odporkyni X. W., aby do 5-tich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatila navrhovateľovi Rapid life životná poisťovňa a.s. so sídlom Košice peňažnú sumu vo výške 208,57 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur alebo, aby v tejto lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že nezaplatená suma 208,57 eur predstavuje pohľadávku podľa článku XVII. poistných podmienok. Pohľadávka mala vzniknúť z poistenia uzatvoreného dňa 15.4.2008 medzi navrhovateľom a odporkyňou poistnou zmluvou č. 4449500029. Z odôvodnenia tiež vyplýva, že v osobitných dojednaniach rozhodcovská doložka bola krytá samostatne podpisom odporkyne s tým, že táto nebola povinná v rámci poistnej zmluvy ako celku ju podpísať. Odporkyňa mala možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby sa ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu. Mala fakticky možnosť úpravy časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Podľa rozhodcovského súdu je rozhodcovská doložka platná podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákona a neobsahuje žiadne také špeciálne ustanovenia oproti všeobecnej procesnej úprave podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktoré by mali navrhovateľa oproti odporkyne značne zvýhodňovať a tým spôsobovať vo vzájomnom vzťahu značnú nerovnováhu v neprospech odporkyne. Poukázal na § 488, § 494 a § 559 ods.1 Občianskeho zákona, § 29a, § 16 ods.4 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu v Košiciach a § 172 ods.1 O.s.p.. V zmysle tohto ustanovenia môže rozhodcovský súd bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporkyne vydať rozhodcovský rozsudok v skrátenom konaní, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených navrhovateľom.
Navrhovateľka predložila s návrhom súdu poistnú zmluvu, všeobecné poistné podmienky od časti XII. až po osobitné zmluvné dojednania, ktoré boli podpísané oboma účastníkmi konania. Ostatné listiny pripojené navrhovateľkou k žalobnému návrhu sú totožné s listinami Arbitrážneho súdu Košice.
Podľa § 1 ods.2 z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
Podľa § 40 ods.1 cit. zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods.3), b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f/ sa na vydanie rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h/ sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného konania alebo i/ bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený.
Podľa § 40 ods.2 cit. zákona, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok nenadobudne právoplatnosť, dokiaľ o žalobe právoplatne nerozhodne príslušný súd.
Podľa § 43 ods.1 cit. zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu podľa § 40 písm. a/ a c/ pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákona. Zo zmluvy je zrejmé, že odporca ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a navrhovateľka je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozsudku rozhodcovského súdu a ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby navrhovateľka pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené vopred na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.
Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol podaný zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 24.6.2013 a žalobu podala na súd dňa 22.7.2013.
Podľa článku 6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 3 ods.3 Smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods.1 veta prvá Občianskeho zákona nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia Občianskeho zákona o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods.1 veta prvá cit. zákona ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenie § 53 ods.4 cit. zákona obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu doplňovaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.januára 2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľmi boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.
Aj zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.
Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákone je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej republiky ako v členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica 93/13/EHS.
Súd je toho názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods.5 Občianskeho zákona neplatná. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného, teda písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa tejto rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje odporkyni ako poistnému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a musí ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť výlučne rozhodcovskému konania a tým mu odoberať možnosť brániť svoje právo pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na prílohu Smernice 93/13/EHS uvedenú pod písm. q/ bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať v inej zmluvnej strane.
Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.
Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ s vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uloží, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.
Vo vzťahu rozhodcovských doložiek sa zaoberal aj Najvyšší súd SR rozhodnutiami pod sp. zn. 3Cdo 1/2012 zo dňa 21.marca 2012, 5Cdo 61/2012, 6Cdo 13/2013 a to s poukazom na tvrdenie odporcu, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriaci súčasť všeobecných poistných podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi odporcom a poistným spotrebiteľom v časti všeobecné podmienky pod bodom XV. nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časť XV. bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje právo pred všeobecných súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tom fakte podľa súdu nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy, podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formuláru poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV. všeobecných poistných podmienok spôsobovala nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa, keďže ho nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len odporca bez možnosti navrhovateľa podieľať sa na kreovaní. Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach vo vzťahu k dodávateľom a v neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.
Na základe uvedeného preto súd predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a na návrh navrhovateľky v zmysle § 40 ods.2 cit. zákona rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti uznesením zo dňa 14.novembra 2013 a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.
Súd považuje na záver za podstatné uviesť, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že navrhovateľka sa nedohodla s odporcom, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, rovnako nevedela, že v časti XVII., bod 7a je zakomponovaná provízia odmeny, ktorej výška nie je uvedená v jednotlivých listinných dôkazoch, navrhovateľka o tejto provízií, ktorú mala zaplatiť na základe rozhodcovského rozsudku sa dozvedela až jeho doručením. Z obsahu rozhodcovského rozsudku ani z iných listín nie je zrejmé, že takúto sumu odporkyňa mala zaplatiť a odporca ju nevyzval pred začatím rozhodcovského konania na zaplatenie tejto sumy. Keď navrhovateľka neplatila poistné, odporca s ňou zrušil poistnú zmluvu zo dňa 12.9.2008. Dlh zaplatila 21.2.2010, išlo o dlh na poistnom vo výške 1.212 Sk, lebo nemala finančné prostriedky a tým si dlh vyrovnala.
Rozhodcovská zmluva je teda neplatná od začiatku, rozhodca nemohol rozhodnúť na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu.
Súd pre úplnosť uvádza, že od 1.januráa 2015 je v účinnosti z. č. 335/2004 Z. z. - o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý v prechodných ustanoveniach § 73 ods. 1,2,3 uvádza : „Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.januárom 2015 zostávajú zachované“.
Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014; ustanovenie § 46 ods.3 týmto nie je dotknuté.
Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Predmetné súdne konanie začalo dňa 22.júla 2013, pričom platí v zmysle prechodných ustanovení, že zákon sa vzťahuje i na rozhodcovské konanie, ktorých predmetom je spor začatý pred 1.januárom 2015. Rozhodcovské konanie bolo v predmetnej veci ukončené vydaním rozhodcovského rozsudku pred 1.januárom 2015, preto súd posudzoval konanie ako i rozhodcovskú zmluvu v čase konania a uzavretia zmluvy. Okrem toho v zmysle § 45 ods.1 písm. e/, i/, j/ cit. zákona, dôvodom na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku boli i zákonné dôvody uvádzané v tomto novom ustanovení, ktoré sú obsahovo totožné s dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako to citoval už vyššie. Súd však zastáva právny názor, že prechodné ustanovenie § 73 ods.1 veta prvá cit. zákona sa predovšetkým vzťahuje na samotné rozhodcovské konanie, t. j. konanie pred rozhodcovským súdom.
Záverom súd považuje za podstatné uviesť, že zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených vyššie prichádza do úvahy i po 31.3.2015, teda v zmysle § 243d Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1.januárom 2015, možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, čo znamená, že už nie je možné predkladať rozhodcovský rozsudok podľa úpravy platnej do 31.12.2014 ako exekučný titul, a to z dôvodu, že účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je posudzovať spôsobilosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ale ako ochranu odporcu, spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní, ktorý je zaviazaný nezákonným rozhodcovským rozsudkom a to o to zvlášť, že rozhodcovský rozsudok vydáva osoba rozhodcu alebo rozhodcovského súdu na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy.
Súd uvádzal uvedenú právnu argumentáciu z dôvodu, že odporca nielen vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale aj vo svojom prednese na pojednávaní poukázal na toto ustanovenie, § 243d z. č. 233/1995 Z. z., v rámci z. č. 335/2014 Z. z.. Súd sa s argumentáciou odporcu nestotožnil na základe vyššie uvedeného predchádzajúceho zdôvodnenia.
Navrhovateľka bola oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku z návrhu podľa § 4 ods.2 písm. za/ z. č. 71/1992 Zb. - o súdnych poplatkoch v platnom znení, preto súd o zaplatení súdneho poplatku rozhodol podľa § 2 ods.2 cit. zákona, položka 3 písm. c/ a zaviazal zaplatiť súdny poplatok odporcu vo výške 331,50 eur.
Po právoplatnosti rozhodnutie bude vec prejednaná v občianskom súdnom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.