Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/588/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa A., zastúpeného V. proti odporcovi Q., zastúpenému Q., o zaplatenie 412,55 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30. januára 2014, č.k. -90 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25. marca 2014, č.k. -95, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom v spojení s opravným uznesením konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 66,57 Eur a časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7,60 Eur, čo predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 21,90 Eur od 09.07.2009 do 03.06.2011 14,40 Eur, čo predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 43,45 Eur od 09.08.2009 do 03.06.2011, 0,39 Eur, čo predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 1,22 Eur od 09.09.2009 do 03.06.2011 a zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % z každý deň omeškania zo sumy 42,23 Eur od 09.09.20089 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 304,13 Eur od 09.09.2009 do zaplatenia, zastavil. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 93,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 93,03 Eur od 09.09.2009 do zaplatenia v splátkach vo výške 10 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne tento rozsudok právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný cely dlh. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa po pripustení zmeny návrhu domáhal, aby súd rozhodol o uložení povinnosti odporcu zaplatiť mu istinu vo výške 346,36 Eur spolu so sumou 3,75 Eur, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,90 Eur od 09.07.2009 do 03.06.2011, so sumou so sumou 7,10 Eur, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 43,45 Eur od 09.08.2009 do 03.06.2011, so sumou 0,19 Eur, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1,22 Eur od 09.09.2009 do 03.06.2011 a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 42,23 Eur od 09.09.2009 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 304,13 Eur od 09.09.2009 do zaplatenia a zaplatiť náhradu trov konania. Pred otvorení pojednávania navrhovateľ upravil svoj návrh a súčasne zobral návrh späť z dôvodu, že odporca uhradil po začatí konania dňa 03.06.2011 sumu 66,57 Eur, ako aj v časti zaplatenia zmluvnej pokuty. Navrhovateľ uzatvoril dňa 08.09.2008 s odporcom nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXX. Za objednaný a riadne dodaný tovar mal odporca uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 796,62 Eur (23.999,- Sk). Odporcovi bol tovar doručený podľa zmluvy. Odporca sa v zmluve zaviazal uhradiť zálohu nájomného pri podpise zmluvy vo výške 300,- Sk a zaplatiť prvú mimoriadnu splátku vo výške 165,97 Eur (5.000,-

Sk). Medzi účastníkmi bolo dohodnuté finančné navýšenie vo výške 7.480,- Sk. Odporca sa zaviazal zaplatiť zostávajúcu cenu nájomného vo výške 26.179,- Sk v 20. mesačných splátkach vo výške 1.309,- Sk (43,45 Eur). Podľa predložených poštových poukážok odporca uhradil navrhovateľovi celkom 703,59 Eur, a to dňa 17.02.2010 sumu 15 Eur, dňa 15.03.2010 sumu 15 Eur, dňa 15.06.2010 sumu 10 Eur, dňa 19.07.2010 sumu 10 Eur, dňa 09.08.2010 sumu 10 Eur, dňa 23.11.2010 sumu 10 Eur, dňa 15.04.2009 sumu 43,45 Eur, dňa 16.03.2009 sumu 43,45 Eur, dňa 11.05.2009 sumu 43,45 Eur, dňa 12.06.2009 sumu 43,45 Eur, dňa 14.09.2009 sumu 43,45 Eur, dňa 16.11.2009 sumu 43,45 Eur, dňa 30.09.2008 sumu 165,97 Eur, dňa 10.10.2008 sumu 43,45 Eur, dňa 28.11.2008 sumu 43,45 Eur, dňa 16.12.2008 sumu 43,45 Eur, dňa 01.06.2011 sumu 66,57 Eur a dňa 15.06.2010 sumu 10 Eur. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že zmluva o nájme s následnou kúpou prenajatého tovaru, ktorá má zakladať právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy, je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou - zmluvou o spotrebiteľskom úvere a bola uzatvorená medzi dodávateľom, spoločnosťou A. (obchodné meno v čase podpisu zmluvy A.) v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti a odporcom ako spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa v časti istiny vo výške 93,03 Eur je podaný dôvodne, pretože na základe nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 08.09.2009, odporca prevzal tovar „ploténka, nože, sada nádobia, dvd, vozík“ a dňa 08.09.2009 sa navrhovateľovi zaviazal zaplatiť celkovo kúpnu cenu 23.999,- Sk (796,62 Eur) tak, že uhradí 1. mimoriadnu splátku 5.000,- Sk (165,97 Eur) a zvyšnú časť v 20-tich mesačných splátkach po 43,45 Eur (1.309,- Sk). Okresný súd mal preukázané, že doposiaľ odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 703,59 Eur, a preto odporcovi uložil povinnosť zaplatiť 93,03 Eur. S poukazom na skutočnosť, že zmluvu o nájme prenajatej veci s následnou kúpou prenajatého tovaru posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podrobil ju skúmaniu, či obsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, a to najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - neboli rozpísané a chýbala konečná splatnosť, a preto poskytnutý úver v zmysle § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedenej skutočnosti bola odporcovi uložená len povinnosť zaplatiť hodnotu tovaru, ktorý mal zaplatiť postupným splatením a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Okresný súd nepodrobil skúmaniu zmluvu v časti upravujúcej zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvy, pretože v tejto časti bol návrh zobratý späť. Z dôvodu, že odporca riadne a včas neplatil za poskytnutý úver, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu úveru dňom 08.09.2009 (s poukazom na časť II bod 8. všeobecných obchodných podmienok), dostal sa odporca s platením dlžnej sumy do omeškania, a to dňom 09.09.2009. Základná úroková sadzba ECB, platná ku dňu splatnosti, bola vo výške 1 %. Navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z nesplatenej časti úveru, a preto súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 93,03 Eur od 09.09.2009 do zaplatenia. Uloženú povinnosť súd povolil odporcovi zaplatiť v splátkach s poukazom na zistené majetkové pomery odporcu v zmysle § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., pričom vzhľadom na majetkové pomery súd nemohol určiť vyššiu výšku splátky, pretože by nebol schopný uhradiť ani prvú splátku. S výškou splátok navrhovateľ súhlasil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 písm. a), b), § 4 ods. 2 písm. i), j), k), ods. 3 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z., § 5 ods. 1 zákona č. 108/2000, § 588, § 3 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10c, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo a v zostavujúcej časti podľa § 146 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Pri posúdení pomeru úspechu a neúspechu okresný súd posúdil zastavenie konania v časti o zaplatenie vo výške 66,57 Eur ako úspech navrhovateľa, a preto vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu, keď odporca mal len čiastočný úspech, rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Opravným uznesením zo dňa 30.01.2014 súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 164 O.s.p. opravil prvý výrok svojho rozsudku tak, že doplnil na koniec výroku slovo “zastavuje“.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmenil tak, že mu prizná trovy konania tak, ako boli vyčíslené, resp. aby rozsudok v tejto časti - vo výroku o trovách konania zrušil a

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že zastavenie konania v časti o zaplatenie 66,57 Eur posúdil ako úspech odporcu napriek tomu, že v tejto časti bolo konanie zastavené z dôvodu, že odporca uvedenú sumu zaplatil po podaní návrhu na súd a on vzal svoj návrh v tejto časti späť ešte pred začatím pojednávania. Ďalej súdu prvého stupňa vytýkal, že uvedené rozhodnutie o trovách konania nie je riadne odôvodnené a nie je ho možné preskúmať ani v odvolacom konaní, čím došlo k porušeniu zásady na spravodlivý proces a odňatie možnosti konať pred súdom. Poukázal na skutočnosť, že odporca nie je povinný uhradiť mu nič okrem priznaného nároku, a to napriek tomu, že bol úspešný v časti istiny úroku z omeškania. Považoval preto za nepochopiteľné, ako súd dospel k záveru, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je arbitrárne, nepreskúmateľné, a preto nezákonné. Pokiaľ súd nechcel priznať trovy konania úspešnému navrhovateľovi, mal vyčerpávajúcim spôsobom odôvodniť svoje rozhodnutie, prečo trovy nepriznáva.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov - vo výroku o náhrade trov konania a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je v napadnutej časti potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa proti odporcovi domáhal pôvodne zaplatenia sumy 412,55 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Svoj návrh na zaplatenie istiny 66,57 Eur a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vzal späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Po úprave svojho návrhu a pripustení zmeny návrhu sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 346,36 Eur s príslušenstvom. Návrhu navrhovateľa súd prvého stupňa vyhovel v časti o zaplatenie 93,03 Eur s príslušenstvom , konanie v časti o zaplatenie 66,57 Eur s prísl. a zmluvnej pokute zastavil a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Vo výroku, ktorým súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie istiny 66,57 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokute zastavil, vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 93,03 Eur s príslušenstvom a vo výroku, ktorým návrh vo zvyšnej časti zamietol, nebol účastníkmi podaný opravný prostriedok, v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmaval, nakoľko nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že pri posúdení pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní posúdil zastavenie konania v časti o zaplatenie vo výške 66,57 Eur s príslušenstvom ako úspech navrhovateľa, a preto vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu, keď odporca mal len čiastočný úspech, rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd sa s týmto rozhodnutím súdu prvého stupňa o trovách konania stotožňuje.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Princíp zodpovednosti za výsledok (princíp úspešnosti) je zakotvený v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v dôsledku ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Rozhodovanie o náhrade trov konania podľa čiastočného úspechu predpokladá, že sa predmet konania dá vyčísliť v peniazoch. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t. j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch zborových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov sporu, pričom nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť. V prípade neúspechu účastníka v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie súdu o výške plnenia závisle od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, môže súd priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 3 O.s.p.).

Výnimka zo zásady stanovenej v ust. § 142 O.s.p. je upravená v § 146 O.s.p. Podľa tohto zákonného ustanovenia nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. platí náhradu trov konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené (zodpovednosť za zastavenie konania). Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto v otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre správanie sa odporcu, je povinný hradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.).

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia, ako i zistený obsah spisu, je nesporné, že súd prvého stupňa správne v danej veci o trovách konania rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pri čiastočnom úspechu každého z účastníkov a § 146 ods. 2 O.s.p., keď konštatoval, že pre správanie odporcu bol čiastočne vzatý návrh späť v časti o zaplatenie 66,57 Eur s príslušenstvom (aj zmluvnej pokuty), čo považoval za úspech navrhovateľa. Tvrdenie navrhovateľa, že čiastočné zastavenie konania súd prvého stupňa posúdil ako úspech odporcu, nie je pravdivé , takéto tvrdenie nemá oporu v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvého stupňa.

Pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal zo skutočností, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 412,55 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v časti o zaplatenie 93,03 Eur s príslušenstvom (vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý) a ako jeho úspech posúdil i čiastočné zastavenie konania s poukazom na § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. v časti o zaplatenie 66,57 Eur s prísl. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p., odvolací súd nemôže jeho rozhodnutiu nič vytknúť, považuje ho za správne.

Pokiaľ navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie je arbitrárne, nepreskúmateľné, a preto nezákonné, odvolací súd sa s jeho tvrdením nestotožnil. Súd prvého stupňa riadne uviedol zákonné ustanovenia, podľa ktorých posudzoval nárok na náhradu trov konania, tieto správne vyložil i aplikoval na zistený skutkový stav a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Pokiaľ navrhovateľ nesprávne prečítal jeho rozhodnutie, nie je možné jeho odvolaniu vyhovieť.

Pokiaľ navrhovateľ vytýkal, že okrem sumy 93,03 Eur s prísl. mu nebolo nič priznané, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ odvolanie vo veci samej nepodal, rozsudok súdu prvého stupňa je vo veci samej právoplatný, odvolací súd ho preskúmavať nemohol . V konaní bol navrhovateľ úspešný iba v časti o zaplatenie 93,03 Eur s príslušenstvom a z procesného hľadiska i v časti o zaplatenie istiny 66,57 Eur s príslušenstvom. Vo zvyšnej časti bol úspešný odporca, keď návrh navrhovateľa, presahujúci sumu 93,03 Eur s prísl. bol zamietnutý . Nie je možné potom vysloviť, že bol navrhovateľ vo veci plne úspešný a priznať mu náhradu trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Aplikácia ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. súdom prvého stupňa bola v danej veci správna.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách prvostupňového konania ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .