Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-83-2022.pdf
PDF · 94.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-14P/83/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou F. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov - matka Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. a otec K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Mal. D., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D. sumou 120,- € mesačne od 07.07.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
III. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 07.07.2022 do 30.11.2022 na mal. D. v sume XXX,XX €, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 25,- € mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.
IV. Styk otca s maloletou sa neupravuje, tento sa ponecháva na dohode rodičov, s tým, že otec je p o v i n n ý minimálne 2 dni vopred informovať matku, že chce realizovať styk s maloletou.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 07.07.2022 matka žiadala o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu s tým, že s otcom žili v spoločnej domácnosti asi do 02/2021, potom sa s maloletou presťahoval k svojej matke do rodinného domu. Otec jej prispieval rôzne, za posledné 2 mesiace poslal po 100 €. S otcom má ešte ďalšie dieťa, mal. F., bola však nútená podať návrh na určenie otcovstva, nakoľko otec odmieta uznať otcovstvo.
2. Otec sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.08.2022, v ktorom uviedol, že súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do starostlivosti maky. Nesúhlasí s navrhovanou sumou výživného vo výške 200 € mesačne. Je pre neho nemožné platiť takéto výživné. Potreby dieťaťa neodôvodňujú takúto výšku výživného. Aktuálne platí výživné v sume 120 € mesačne, s platením mu pomáha jeho otec, aby mu nevznikol dlh na výživnom. Matka súhlasila na základe ústnej dohody so sumou 50 € mesačne.
3. Na prvom informačnom stretnutí konanom dňa 31.08.2022 rodičia nedospeli k rodičovskej dohode. Otec navrhol výživné v sume 70 € mesačne. Svoj príjem by si predstavoval aspoň vo výške 1.000 € mesačne, inak sa mu neoplatí pracovať. Rodičia dospeli len k čiastkovej dohode ohľadom zverenia maloletej a úprave styku otca s maloletou.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:
5. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
6. Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, druhá a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
7. Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ZR, ods. 1 - 5
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
10. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Súd mal v danej veci preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, čím boli splnené zákonné podmienky pre úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu súdnou cestou.
Úprava osobnej starostlivosti k mal. dieťaťu
12. Vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. dieťa je nepochybné, že výchovu mal. dieťaťa zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky, pričom otec s uvedeným súhlasí. Preto súd mal.
D. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Úprava výživného na mal. dieťa 13. Mal. D. má 3 roky, je v celodennej starostlivosti matky, ktorá ju zatiaľ nedávala do škôlky, keďže je doma na rodičovskej dovolenke s druhou dcérou. Výdavky na maloletú sú na mlieko 24,- € mesačne (ide o klasické 3,5 % mlieko, ktoré jej dáva), strava 30,- €, plienky jej dáva iba cez noc, čo vychádza nejakých 7,- € mesačne, vitamíny sú 15,- € mesačne, oblečenie 30,- €, hygiena 15,- € a alikvotná čiastka na bývanie za maloletú vychádza 33,33 €. Finančne jej pomáha jej matka tým, že zakúpi potraviny do domácnosti. Výdavok na stravu uvádzaný matkou sa javí ako príliš nízky, okrem mlieka len bežné potraviny ako pečivo, jogurty, ovocie, mäso či cestoviny musia vyjsť pre maloletú minimálne na 50 € mesačne. Súd za adekvátne mesačné výdavky na maloletú považoval výdavky v sume cca 180 €.
14. Ďalej súd prihliadol k tomu, že matka je naďalej na rodičovskej dovolenke s druhým dieťaťom, poberá rodičovský príspevok spolu s prídavkami na 2 deti v sume 340,- € mesačne. Pokiaľ sa týka jej výdavkov, tak prispieva svojej matke na bývanie sumou 100,- €, táto suma zahŕňa príspevok aj na stravu, aj na energie. Mesačne si dobíja kredit za 5,- €. Jej zdravotný stav je dobrý, užíva len lieky od štítnej žľazy, ktoré vychádzajú tak do 2,- €. Pokiaľ sa týka oblečenia alebo iných výdavkov, to kupuje už podľa toho, ako jej to vychádza. U zubára bola tento rok 3x, uhradila za každé jedno ošetrenie okolo 160,- €.
15. Pri určovaní vyživovacej povinnosti však súd vychádzal najmä z príjmových a majetkových pomerov otca, ktorý je evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, prácu si však aktívne nehľadá, pomáha rodičom, ale aktuálne je na práceneschopný, nemocenské dávky nepoberá. Rodičom pomáha takým spôsobom, že chodí ku koňom, šoféruje. Platia mu za to tak, že zaplatia za byt 180 €, zaplatia alimenty a otec mu kupuje cigarety (denne otec vyfajčí 12 až 15 cigariet, fajčí LM-ky modré). Má ukončené iba základné vzdelanie, isté obdobie mal zriadenú živnosť, túto ukončil, lebo málo zarobil. Neoplatí sa mu pracovať ani na miestach, ktoré mu ponúkol úrad práce, pretože nechce pracovať za 600 - 700 €, takúto sumu si vie zarobiť aj u rodičov, keď im pomáha. Výdavky má podobné ako matka.
16. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy mal. detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhláseniam rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej
výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), nemôže byť na úkor oprávnených mal. detí. Rovnakým spôsobom je potrebné posudzovať stratu zamestnania v dôsledku jeho zavineného konania napr. skončenie pracovného pomeru v dôsledku pozitívneho výsledku dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu či nedostatočné plnenie pracovných úloh.
18. Napriek skutočnosti, že otec je evidovaný ako nezamestnaný a v súčasnosti je bez príjmu, jeho zdravotný stav je dobrý (aktuálnu PN súdu nepreukázal, naviac predpokladá sa však len PN krátkodobého charakteru z dôvodov bolesti krížov, pričom v dnešnej dobe na chrbticu trpí zhruba 80 % ľudí) a nič mu nebráni nájsť si zamestnanie tak, aby dosahoval príjem, z ktorého bude schopný riadne platiť výživné na svoju mal. dcéru. Súd pri určení výživného vychádzal z príjmu otca, ktorý by mohol mať, keby sa riadne zamestnal a obnovil by si pracovné návyky. Otec je v podstate v situácii, kedy sa necháva živiť svojimi rodičmi, ale on sám už je otec a mal by zabezpečovať výživu svojho maloletého dieťaťa.
19. Potenciálny príjem otca súd ustálil vo výške minimálne 800 € mesačne v čistom, vychádzajúc zo skutočnosti, že samotný otec tvrdil, že u rodičov by si dokázal zarobiť sumu 700 € a ak by vynaložil úsilie a požiadal by si o dávku v hmotnej núdzi, mal by k tomu ešte sumu 68,80 € (otec na pojednávaní skonštatoval, že on si to vybaviť nevie a je to len nejakých 60 €). Zároveň otec fajčí, pričom ak uvádza, že denne vyfajčí 12-15 ks cigariet, mesačne je to potom cca 20 krabičiek pri cene 4,30 € za krabičku ide o sumu 86 € mesačne. Túto sumu by otec mohol ušetriť, keby prestal fajčiť. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.
20. Otec by sa mal predovšetkým riadne zamestnať, aby mal v prípade choroby nárok na nemocenské dávky či v prípade skončenia pracovného pomeru dávku v nezamestnanosti. Otec však k hľadaniu práce pristupuje veľmi povrchne, má veľké ambície, pokiaľ ide o jeho príjem (na informačnom stretnutí rodičov uviedol predstavu príjmu 1.000 €), ale reálne sa nesnaží nájsť si prácu, uspokojil sa s tým, že ho živia rodičia a osvojil si myšlienku, že keby si mal sám platiť svoje výdavky, tak by sa mu to ani neoplatilo. Otec si musí uvedomiť, že pre jeho dieťa je aj vzorom a ťažko povedať, aké hodnoty chce svojím postojom maloletej vštepiť.
21. Súd má za to, že výživné vo výške 120 € na mal. II., je vo vzťahu k príjmu otca primerané, pričom takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, pričom súd zohľadnil, že nad rámec výživného otec zakúpi jogurty či sladkosti, na žiadosť matky kúpil aj čižmičky a bundičku pre maloletú. Otec sa tak bude podieľať na úhrade cca 3/4 výdavkov mal. dieťaťa, pričom súd zohľadnil, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a rovnako aj bytové potreby mal. dieťaťa.
22. Otec je povinný uvedené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca vopred v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
13. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
14. Vzhľadom k tomu, že počiatok plnenia výživného bol stanovený od 07.07.2022, teda od podania návrhu, otcovi vznikol nedoplatok do 30.11.2022 na mal. D. v celkovej sume 126,77 €. Alikvotná čiastka výživného za 07/2022 predstavuje sumu 96,77 €, za obdobie 08-11/2022, t. j. za 4 mesiace sumu 480 € (4 x 120€), t.j. spolu zročné výživné predstavuje sumu 576,77 €. Otec doteraz uhradil na výživu maloletej sumu 450 € (v júli a auguste po 120 €, a 09-11/2022 po 70 € mesačne), teda celkový nedoplatok predstavuje sumu 126,77 € (576,77 € - 450 € = 126,77 €). Tento nedoplatok súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 25 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.
15. Na styku sa rodičia dohodli ešte na prvom informačnom stretnutí, žiadali, aby tento bol ponechaný na ich dohodu s tým, že otec minimálne 2 dni vopred matke oznámi, že chce realizovať styk s maloletou. Táto dohoda rodičov aj funguje, preto ju súd premietol do svojho rozhodnutia.
16. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
17. Po vyhlásení rozsudku sa matka aj kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Čadca. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.