Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/411/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa v právnej veci navrhovateľa I., zastúpeného T. proti odporcovi K. v súčasnosti na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou S., v konaní o zaplatenie 439,86 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. januára 2014, č.k. -40, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného vo výroku o trovách konania m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcu z náhrady trov za zaplatený súdny poplatok 26 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 113,34 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia, k rukám T. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 439,86 Eur s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 42,85 Eur od 20.09.2011 do zaplatenia, s 9,25 %- ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 88,61 Eur od 08.12.2011 do zaplatenia, 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 30,85 Eur od 15.03.2012 do zaplatenia a 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 277,55 Eur od 16.03.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 26 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 24,46 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodil, že odporca odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste A., ČOM XXXXXXX. Navrhovateľ mu zbernými faktúrami vyúčtoval spotrebu elektriny po odpočítaní záloh nasledovne: faktúra č. XXXX XXXX XXXXXXXXX na sumu 42,85 Eur, splatná dňa 19.09.2011, faktúra č. XXXX XXXX XXXXXXXXX na sumu 88,61 Eur, splatná dňa 07.12.2011, faktúra č. XXXX XXXX XXXXXXXXX na sumu 30,85 Eur, splatná dňa 14.03.2012 a faktúra č. XXXX XXXX XXXXXXXXX na sumu 277,55 Eur, splatná dňa 15.03.2012. Uvedené faktúry zo strany odporcu neboli uhradené vo výške 439,86 Eur. Mal za preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom, ktorý je dodávateľom elektrickej energie a odporcom ako odberateľom. V tejto súvislosti konštatoval, že Občiansky zákonník upravuje viacero spôsobov zániku záväzkov. V konaní však nebol preukázaný zánik tohto záväzku, a preto súd zaviazal odporcu na úhradu sumy za spotrebovanú elektrickú energiu tak, ako bola vyfakturovaná navrhovateľom. V odôvodnení rozhodnutia citoval ust. § 488 a § 494 Občianskeho zákonníka. Popri istine navrhovateľovi priznal aj nárok na ročné úroky z omeškania v zákonnej výške k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, do omeškania ktorého sa odporca dostal deň po uplynutí splatnosti jednotlivých faktúr v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 200ea ods. 1, § 150 ods. 2 O.s.p. Konštatoval, že trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle § 100 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 31,54 Eur, paušálnej náhrady režijných výdavkov a DPH. Právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal odmenu za úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania a odvolanie do

výroku o trovách konania vo výške jednej polovice. Priznal mu aj paušálnu náhradu režijných výdavkov a 20 % DPH. Dôvodil, že navrhovateľ má právo na trovy právneho zastúpenia vo výške 122,30 Eur, avšak pri rozhodovaní o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia aplikoval § 150 ods. 2 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že cieľom súdnych konaní v drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a v týchto konaniach nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Súd z úradnej činnosti zistil, že na tamojšom súde prebieha viacero konaní, v ktorých vystupuje totožný navrhovateľ s totožným predmetom konania, a teda zaplatenie úhrady za odobratú elektrickú energiu. V danej veci mal za to, že prejednávaná vec má znaky stereotypnej právnej agendy, keď podania navrhovateľa na súd majú prvky štandardných až automatických postupov, kedy sa spravidla mení iba osoba povinnej osoby a výška úhrady. Ide o administratívnu agendu, ktorá nevyžaduje žiadne sofistikované právne riešenia. A práve stereotypná právna agenda v spojení s nízkou hodnotou sporu je tým dôležitým ukazovateľom, ktorý oprávňuje k aplikácii uvedeného zmierňujúceho ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. S poukazom na uvedené rozhodol, že odporca je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 20 % z čiastky, na ktorú by mal navrhovateľ inak nárok a zaviazal ho na úhradu trov právneho zastúpenia vo výške 24,46 Eur a trov konania, pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 26 Eur.

Proti rozsudku vo výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Poukazoval na tú skutočnosť, že cieľom ust. § 150 ods. 2 O.s.p. bol predovšetkým zabrániť neprimeranej výške cestovného, prípadne náhrady straty času v drobných sporoch, avšak nie úspešného účastníka úplne zbaviť nároku na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia za úkony nevyhnutne potrebné za účelom dosiahnutia úspechu vo veci. Nevidel dôvod na nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi aj z dôvodu, že odporca si bol vedomý existencie svojej pohľadávky, na čo bol upozornený viacerými výzvami. Zastával názor, že svoj nárok si uplatnil dôvodne, nakoľko nedošlo k jeho úplnému zaplateniu ani po uplynutí lehoty na dobrovoľnú úhradu. Vo veci vykonal a následne si uplatnil len úkony nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci, ide teda o náklady vynaložené navrhovateľom, ktoré by nevznikli v prípade splnenia si povinností odporcom. Uviedol, že podobnosť jednotlivých prípadov nemožno spájať s tým, že by zo strany právneho zástupcu navrhovateľa nedochádzalo k príprave, prevzatiu, právnemu posúdeniu a rokovaniam o každom jednotlivom prípade, ktorý má byť žalovaný na súde. Uviedol, že je zrejmé, že správne a účinné vykonanie právneho zastúpenia si vyžaduje už pri prevzatí veci posúdiť, či je vec vôbec možné a rentabilné riešiť prostredníctvom súdneho konania. Právny zástupca navrhovateľa taktiež ku každému prípadu, ktorý mu je odovzdaný navrhovateľom, zriadi zložku a vedie evidenciu za účelom jeho úspešného vyriešenia, pričom skutočnosť, že sa jedná o obdobný spor, nie je v žiadnom prípade relevantná, nakoľko právny zástupcu musí ku každému prípadu pristupovať s osobitnou starostlivosťou. Tomu zodpovedá aj následné spísanie každej žaloby, zabezpečenie kompletizácie dokumentov, predstavujúcich prílohy. S ohľadom na uvedené zastával názor, že trovy právneho zastúpenia, tak ako boli vyčíslené počas konania, sú nepochybne účelne vynaložené trovy konania a sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu v danej veci.

Opatrovníčka odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila. Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa nebol napadnutý účastníkmi, nadobudol právoplatnosť, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Súd prvého stupňa v danom prípade rozhodoval o náhrade trov podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na plný úspech navrhovateľa, ktorým mal podľa meritórneho rozhodnutia vo veci, podľa ktorého bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené. Výsledkom aplikácie citovaného zákonného ustanovenia je, že súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Za účelne vynaložené náklady pritom treba považovať okrem súdnych poplatkov i osobné trovy účastníka a jeho prípadného zástupcu.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa síce správne priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, avšak nesprávne uplatnil na danú vec moderačné právo a znížil náhradu trov konania v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p., čím priznal navrhovateľovi náhradu trov konania len vo výške 20 %, predstavujúcich sumu 24,46 Eur.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp. ich náhradu. Aplikácia tohto ustanovenia je zákonom viazaná na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník konania uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom konania. V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie 439,86 Eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nedosahuje výšku 1.000 Eur a nejde o vec uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená prvá z dvoch podmienok pre aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Druhá podmienka, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník konania uplatňuje, musia byť neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom konania, splnená nebola. V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že náhrada trov konania navrhovateľa v plnej výške predstavovala 122,30 Eur, pričom po uplatnení moderačného práva mu priznal 20 % z tejto sumy, t. j. 24,46 Eur. Vzhľadom na pomer výšky trov konania k sume, ktorá bola predmetom konania, krajský súd nepovažuje za správne uplatniť moderačné právo a má za to, že vedľajšiemu účastníkovi patrí plná náhrada trov konania.

Odvolací súd taktiež dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , v ktorom konštatoval, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia nepriznal, alebo znížil trovy konania, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Pozitívne vymedzený pojem drobného sporu vyplýva z § 200ea ods. 1 O.s.p. V prípadoch drobných sporov je teda na zvážení súdu, či využije ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech buď neprizná, alebo zníži trovy konania. K tomuto kroku môže všeobecný súd pristúpiť len v prípade, ak uplatnené trovy sú neprimerané vo vzťahu k pohľadávke. Neprimeranosť trov by mala v podstate znamenať, že ich výška prekračuje hodnotu pohľadávky. Na druhej strane posúdenie neprimeranosti trov vo vzťahu k hodnote sporu nie je v zákone explicitne vymedzené, je dané na úvahu súdu, ktoré spolu so závermi na to nadväzujúcimi musia byť vždy odôvodnené a celkom legitímne.

Náhrada trov prvostupňového konania navrhovateľa v zmysle uvedeného pozostáva z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby v celkovej výške 113,34 Eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení z hodnoty pohľadávky pri prvých dvoch úkonoch za prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné podanie na súd 439,86 Eur, t. j. 1 úkon á 31,54 Eur, 1 úkon z hodnoty pohľadávky 75,21 Eur - odvolanie proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze á 16,60 Eur, z toho jedna polovica = 8,30 Eur, režijný paušál 2 x á 7,63 Eur, 1 x á 7,81 Eur, 20 % DPH vo výške 18,89 Eur. Navrhovateľ žiadal priznať trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 141,45 Eur, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov prvostupňového konania vo výške, ktorá mu prináleží.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu v časti vo výroku o trovách konania navrhovateľa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a ust. § 224 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov odvolacieho konania, túto nepriznal z dôvodu, že si náhradu trov v zmysle ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. neuplatnil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .