Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23P-164-2014.pdf
PDF · 95.76 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/164/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. H., T.. X.X.XXXX, Z. Y., T.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca I.. S.Z. S., T.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho T. O. O. Č.. XX D. Y., za účasti matky V.. N. S., T.. XX.X.XXXX, bývajúcej T. S. O. Č.. X D. Y., zastúpenej Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK spol. s.r.o. so sídlom na Kováčskej ulici č. 21 v Košiciach, v konaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Ruší uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 164/2014 zo dňa 19.1.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/94/2015-173 zo dňa 15.4.2015 o nariadení predbežného opatrenia.
odôvodnenie:
Na tunajšom súde prebieha konanie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom S. H., T.. X.X.XXXX, Z. Y., T.. XX.X.XXXX, na návrh otca detí zo dňa 13.6.2014.
V prebiehajúcom konaní sa otec maloletých detí návrhom doručeným súdu dňa 14.1.2015 domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletého H. S., T.. X.X.XXXX, a maloletú Y. S., T.. XX.X.XXXX, do jeho osobnej starostlivosti s tým, že, ktorý bude oprávnený a povinný sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a v bežných veciach spravovať ich majetok, zároveň, by súd zaviazal matku maloletých detí prispievať na výživu maloletého H. sumou 600 € mesačne a na výživu maloletej Y. sumou 500 € mesačne k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci, styk matky s deťmi žiadal súdom neupraviť až do skončenia konania vo veci samej. Otec návrh odôvodnil tým, že v prebiehajúcom konaní o jeho návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bolo nevyhnutné dočasne upraviť pomery účastníkov konania, nakoľko maloletý H. bol v jeho starostlivosti od októbra 2013 a maloletá Y. od apríla 2014, pričom matka na ich výživu od tejto doby neprispievala a o deti sa osobne nestarala s tým, že maloleté deti boli od septembra 2014 spolu s ním na študijnom pobyte v Španielsku a všetky potrebné záležitosti týkajúce sa tohto pobytu a výdavky s tým spojené hradil výlučne on a matka podmienila súhlas s pobytom detí v Španielsku tým, že sa na týchto nákladoch nemienila nijako podieľať, ďalej uviedol, že tieto náklady od matky nežiadal, avšak deťom bolo potrebné zabezpečovať aj bežné nevyhnutné náklady a to v rovnakej miere, v akej ich zabezpečoval na Slovensku a to výdavky na stravu, zdravotnú starostlivosť, oblečenie, desiatu do školy, lieky, vitamíny, hygienické potreby, internet a podobne, okrem toho zabezpečoval deťom aj športovú aktivitu, nakoľko obidve sa od detstva venovali tenisu s tým, že maloleté deti boli navyše v období intenzívneho fyzického, psychického vývoja, a preto bolo potrebné zabezpečiť im aj plnohodnotnú stravu a výživu, preto mali deti svoje odôvodnené potreby spojené s ich výživou a starostlivosťou bez ohľadu na to, či sa nachádzali na Slovensku alebo v Španielsku; u maloletého H. boli okrem iného zvýšené výdavky v súvislosti s kožnou chorobou - akné vulgaris, na špeciálnu stravu - diétu, vyčíslil nevyhnutné výdavky na maloletého H. v sume 643,89 € mesačne a maloletú Y. 546 € mesačne, poukázal aj na správu kolízneho opatrovníka, ktorý šetrením zistil, že maloleté deti mali konkrétnu predstavu a chceli žiť obe s ním,
svoju vôľu prejavili jednoznačne u kolízneho opatrovníka a potvrdili, že v jeho domácnosti sa cítili lepšie ako u matky, s ktorou mali neustále konflikty, vyjadril názor, že jeho pomery boli v konaní dostatočne prešetrené a nebolo potrebné ich prešetrovať opätovne v Španielsku, ako aj z dôvodu, že matka bola s týmito podmienkami pobytu detí vopred oboznámená a nemala voči uvedenému námietky; vzhľadom na jeho obmedzené finančné a zárobkové možnosti a výrazný rozdiel v príjmoch oboch rodičov a nepomer ich životných úrovní, ako aj s prihliadnutím na jeho osobnú starostlivosť o deti bola nevyhnutná dočasná úprava pomerov účastníkov v podobe nariadenia predbežného opatrenia; zdôraznil, že deti mali právo na výživu aj od ich matky a existencia vyživovacej povinnosti matky sa nedal vylúčiť, ani obmedziť, uviedol, že k rodičovskej dohode ohľadom zverenia detí do jeho starostlivosti nikdy nedošlo, poukázal na priemerný čistý mesačný príjem matky 4.150 € a iné benefity z pracovného pomeru ako diéty, služobné motorové vozidlo, telefón a počítač s tým, že vo výlučnom vlastníctve mala 3-izbový byt kompletne zariadený v centre mesta Košíc, pričom on mal mesačný príjem približne 400 € a okrem podielového spoluvlastníctva k bytu v Španielsku nevlastnil žiadne motorové vozidlo a iné príjmy nemal. K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pripojil fotokópiu zápisnice z jeho informatívneho výsluchu z 5.11.2014, fotokópiu správy kolízneho opatrovníka z 19.8.2014, fotokópiu uznesenia Okresného súdu Košice II z 3.12.2014 o prerušení konania, fotokópiu písomného súhlasu matky s vycestovaním detí z 20.5.2014 a fotokópiu potvrdenia o príjme matky detí.
Uznesením súdu I. stupňa sp. zn. 23P/164/2014 zo dňa 19.1.2015 súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, keďže mal za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, z návrhu nevyplývali žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali potrebe okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov konania, z dovtedy vykonaného dokazovania a z návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia vyplynulo, že rodičia sa na pobyte detí v školskom roku 2014/2015 s otcom v Španielsku vzájomne dohodli, preto neexistovala žiadna reálna obava, že by malo dôjsť k ohrozeniu života, či zdravia maloletých detí, pre ktoré by bol nutný zásah súdu pred rozhodnutím vo veci samej; súd poznamenal, že predbežným opatrením možno dočasne upraviť pomery účastníkov, takéto rozhodnutie je možné i bez návrhu, pričom účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, ale dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, ako to vyplýva aj z tam citovaných zákonných ustanovení, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe, pričom posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahe súdu a je potrebné zo strany súdu skúmať starostlivo všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníkov konania nariadením takéhoto predbežného opatrenia; v danom prípade nebola zo strany otca preukázaná potreba rýchlo a dočasne upravovať pomery účastníkov, otec detí k návrhu nepripojil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov konania pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletým deťom. Zdôraznil, že vyživovacia povinnosť každého rodiča voči dieťaťu je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, túto povinnosť ukladá priamo zákon každému rodičovi a nie je možné ju podmieňovať žiadnymi okolnosťami, predbežným opatrením je síce možné určiť výživné pre rodiča, avšak v nevyhnutnej miere a v tomto prípade, ak by výživa dieťaťa bola vážne ohrozená a bez nariadenia predbežného opatrenia by mohlo dôjsť k ohrozeniu života či zdravia dieťaťa, čo z prebiehajúceho konania ani z návrhu otca nevyplýva.
Na základe odvolania otca voči tomuto uzneseniu Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 7CoP/94/2015-173 zo dňa 15.4.2015 rozhodol tak, že zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a predbežne zveril maloleté deti H. Z. Y. S. do dočasnej starostlivosti otca a matku zaviazal predbežne prispievať na výživu maloletého H. 200 € mesačne a na maloletú Y. 200 € mesačne vždy do 15-dňa v mesiaci vopred otcovi maloletých detí. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu vyplývalo, že otec odôvodnil nevyhnutnosť nariadenia predbežného opatrenia jednak zverením maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, ako aj predbežným určením výživného pre maloleté deti zo strany ich matky, naliehavosť ingerencie súdu do pomerov účastníkov, predovšetkým maloletých detí, nariadením predbežného opatrenia spočívala v záujme maloletých detí zosúladiť faktický stav so stavom právnym, nakoľko z obsahu spisu nepochybne vyplývalo, že dovtedajšia úprava výkonu rodičovských práv a povinností vykonaná rozsudkom Okresného súdu Košice II z 27.10.2008 č. k. 44C 393/2005-286, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí matke maloletých detí sa dlhodobo nerealizovala, keďže maloletý H. žil v domácnosti otca od októbra 2013 a maloletá Y. od apríla 2014, zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov maloletých detí z 19.8.2014 tiež vyplývalo, že úrad vykonal pohovor s maloletými deťmi 18.7.2014, v rámci ktorého maloletý H. uviedol, že žil u otca už skoro rok a bolo mu tam dobre, bol spokojný a chcel
žiť u otca z dôvodu, že keď žil u mamy, nerozumel si s ňou až tak dobre, boli tam hádky medzi ním a mamou, ktorá nebola často doma, bola zaneprázdnená, preto sa jemu ani sestre dostatočne nevenovala tak, ako sa im v tom čase venoval otec; maloletá Y. uviedla, že tiež chcela ostať žiť u otca, pretože v domácnosti otca sa cítila lepšie ako u mamy a to z dôvodu, že s mamou mali problémy v jej domácnosti, hlavne keď niečo neurobili, mama na nich kričala a naopak otec bol pokojný, nekričal, vysvetľoval im, čo od nich požadoval, obidvaja maloletí uviedli, že s matkou sa chceli stretávať neobmedzene po vzájomnej dohode, keď to bude vyhovovať im aj matke; kolízny opatrovník konštatoval, že pri rozhovore maloleté deti boli komunikatívne, vystupovali slušne, spontánne reagovali a odpovedali na kladené otázky bez váhania, formulovali dôvody, pre ktoré sa rozhodli žiť u otca, z ich vyjadrení je zrejmé, že mali jasnú a konkrétnu predstavu, s kým chceli žiť a v koho starostlivosti chceli byť. Odvolací súd poukázal na ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté, názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti, spôsob, akým súd zisťuje názor maloletého dieťaťa, je upravený v § 100 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne, názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa, s prihliadnutím na vek maloletých detí (16 a 13 rokov) je potrebné prihliadať na prejavenú vôľu maloletých detí, ktoré majú jasnú a konkrétnu predstavu o výchovnom prostredí, v ktorom chcú do budúcna zotrvať. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že bolo v záujme maloletých detí dočasná úprava ich výchovného prostredia a to ich dočasné zverenie do starostlivosti otca. Odvolací súd zastával odlišný právny názor ako súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o predbežné určenie vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom, nakoľko otec dostatočným spôsobom osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletých detí aj v tejto časti, z návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia a podaného odvolania vyplývalo, že matka si k maloletým deťom pravidelne, resp. vôbec neplnila svoju vyživovaciu povinnosť minimálne od obdobia, kedy maloleté deti odišli spolu s otcom na študijný pobyt do Španielska (so súhlasom matky), pričom uvedené tvrdenie otca žiadnym spôsobom nevyvrátila, vzhľadom na pomerne vysoké náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb detí, ktoré nespočívali len vo zvýšených výdajoch na študijný pobyt maloletých detí v Španielsku, ktoré v konečnom dôsledku otec ani neuplatňoval, ale aj v nákladoch na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb, športovej činnosti, ktorej sa deti venovali dlhodobo, ako aj v súvislosti so zabezpečením zdravotnej starostlivosti, o výške ktorých má nepochybne vedomosť aj matka maloletých detí, ktorá zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti do ich odchodu k otcovi a s prihliadnutím na príjmy rodičov (u matky bol priemerný čistý príjem v období od januára do augusta 2014 4.805,48 € a u otca za obdobie od júna do augusta 2014 422,56 €, podľa listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise) bolo zjavné, že uspokojovanie nevyhnutných potrieb maloletých detí bolo bezprostredne ohrozené, krajský súd konštatoval, že podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. možno predbežným opatrením uložiť účastníkovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, rozsah vyživovacej povinnosti pri rozhodovaní predbežným opatrením nie je totiž daný kritériami určenými v § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ale iba rozsahom nevyhnutnej miery, ktorú súd posudzuje individuálne v každom konkrétnom prípade, v prejednávanom prípade odvolací súd dospel k záveru, že rozsahu nevyhnutnej miery v tomto prípade zodpovedalo výživné 200 € mesačne pre každé maloleté dieťa, ktoré umožňovalo zabezpečiť potreby maloletých detí spolu s podielom otca na uspokojovaní týchto potrieb v nevyhnutnom rozsahu, v tejto súvislosti krajský súd zdôraznil, že predbežným opatrením nemožno prejudikovať výrok konečného rozhodnutia vo veci samej, preto definitívny rozsah vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom a jej počiatok určí súd v konaní vo veci samej po tom, čo vykoná dokazovanie za účelom zistenia odôvodnených potrieb detí, ako aj schopností, možností a majetkových pomerov rodičov.
Matka maloletých detí svojim písomným podaním doručeným súdu dňa 4.6.2015 žiadala o zrušenie druhého výroku uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/94/2015-173 zo dňa 15.4.2015, ktorým súd predbežne určil matke povinnosť prispievať na výživu maloletých detí. Svoj návrh odôvodnila tým, že súd pri rozhodovaní vychádzal z odôvodnenej potreby zvýšenia výživného maloletých detí a z čistého príjmu rodičov detí, príjem matky v rozhodujúcom období bol vo výške 4.805,48 € mesačne a príjem otca vo výške 422,56 € mesačne, matka uviedla, že dňa 29.5.2015 bola odvolacím dekrétom odvolaná z funkcie riaditeľa u svojho zamestnávateľa a došlo ku skončeniu pracovného pomeru matky v spoločnosti
Y. C., a.s. ku dňu 31.5.2015, matka sa dňa 29.5.2015 stala práceneschopnou a jej súčasným príjmom sú len dávky nemocenského poistenia, okrem toho označila tvrdenia otca detí za nepravdivé, uviedla, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal relevantný záujem detí na dočasnej zmene pomerov a jeho návrh bol motivovaný výlučne len jeho osobnými záujmami, keďže matka nie je schopná uhrádzať zo súčasného príjmu určené výživné, žiadala o zrušenie predbežného opatrenia, aby sa matka neocitla vo veľmi nepriaznivej finančnej situácii, keďže okolnosti na strane matky sa bez jej zavinenia zmenili a jej príjem nekorešponduje s príjmom, ktorý uviedol ako prvostupňový tak aj odvolací súd v odôvodnení rozhodnutí. K návrhu pripojila fotokópiu dohody o skončení pracovného pomeru a rozhodnutie o odvolaní z funkcie riaditeľa Z. C..
Na základe výzvy súdu o predloženie dôkazov o tvrdeniach matky, matka dňa19.6.2015 predložila súdu vo fotokópiách rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 5.6.2015 o nároku matky na nemocenské, potvrdenie o vyplatení odstupného, mzdový list matky za mesiac máj 2015, potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.
Súd návrh matky na zrušenie predbežného opatrenia o určení vyživovacej povinnosti matky voči deťom zamietol uznesením č.k. 23P/164/2014-248 zo dňa 30.6.2015, keďže mal súd za to, že matka neosvedčila svoje tvrdenia o potrebe zmeny nariadeného predbežného opatrenia, naďalej mala príjem, ktorý jej umožňoval prispievať na výživu detí určeným spôsobom a pomery na strane detí sa od predchádzajúcej úpravy nezmenili. Matka voči uvedenému uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté.
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 15.7.2015 súd zistil, že otec sa spolu s maloletými deťmi opätovne nachádza na Slovensku, kde budú i do budúcna, koncom leta majú absolvovať postupné skúšky na školách, na ktoré sa musia pripraviť, od septembra 2015 majú navštevovať školy na Slovensku. Okrem iného z výpovede rodičov vyplynulo, že mali vzájomnú dohodu o študijnom pobyte detí s otcom v Španielsku len na dobu od 9.2014 do 30.6.2015, s tým, že otec výživné na deti zo strany matky za toto obdobie pôvodne nepožadoval. T. č. matka výživné na deti zasielala od 5.2015 na adresu otca.
Podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
Podľa § 75 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje
o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia. Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Navrhovateľ predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. h) môže navrhnúť, aby ten, kto porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie. Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.
Podľa ust. § 77 ods. 2 O.s.p., predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd zrušil nariadené predbežné opatrenie, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a zo strany matky bolo určené výživné, keďže otec sa zo Španielska spolu s deťmi vrátil, študijný pobyt detí bol ukončený, čím dôvody pre ktoré predbežné opatrenie bolo nariadené pominuli. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keďže dôvody, pre ktoré bolo nariadené predbežné opatrenie, zanikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.