Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/49/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX toho času Detský domov, N. 1, W. O., v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, dieťa rodičov: matka V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. XX, otec R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. N., Z. XX, toho času D. XXX/XXX A. 4, ČR o návrhu V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., A. - B. N. Xa, prechodne bytom O. č.XXX za účasti prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Zámky, o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, o nariadenie ústavnej starostlivosti takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e u maloletej S. R., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť jej umiestnením do Detského domova, N. 1, W. O..

Matka je p o v i n n á na maloletú S. R., nar. XX.XX.XXXX platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc od právoplatnosti rozsudku na účet Detského domova, N. 1, Dedina O..

Otec je p o v i n n ý na maloletú S. R., nar. XX.XX.XXXX platiť výživné vo výške 40,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc od právoplatnosti rozsudku na účet W. domova, N. 1, W. O..

Týmto sa z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica -31 zo dňa 20.11.2002.

Súd návrh V. N. o zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu 10.09.2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by jej maloletú zveril dočasne do náhradnej osobnej starostlivosti. Okrem toho sa domáhala vydania rozhodnutia vo veci samej zverením dieťaťa do svojej náhradnej starostlivosti a zaviazaním rodičov na platenie výživného. Návrh odôvodňovala tým, že naposledy bola maloletá na základe rozsudku OS Banská Bystrica -34 zo dňa 5.6.2003 zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Od uvedeného času starostlivosť o dieťa zabezpečovala matka za rôznych okolností v neprimeraných podmienkach. Jej starostlivosť nebola vyhovujúca. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa rozhodla počas letných prázdnin o dieťa starať, aby si matka mohla nájsť zamestnanie a zmeniť svoj prístup k životu a k výchove. Z toho dôvodu ona od júla 2013 mala v starostlivosti dieťa, od ktorého času však matka o dcéru neprejavila záujem, neoznámila kde sa nachádza a dieťa si neprišla prevziať. Z týchto dôvodov ona ako stará matka maloletej naďalej zabezpečuje starostlivosť a aj keď má trvalé

bydlisko v zahraničí, sa rozhodla zabezpečovať starostlivosť o maloletú v mieste prechodného bydliska. Uviedla, že ani otec nejaví záujem o dieťa, nie je známa adresa jeho pobytu. K návrhu pripojila potvrdenie o návšteve školy, z ktorého vyplýva, že maloletá je v školskom roku 2013-2014 žiačkou 9.B triedy Základnej školy v S.. Ďalej predložila potvrdenie, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka má prechodné bydlisko od 6.9. 2013 do 6.9.2018 na adrese O. XXX.

Súd uznesením -7 zo dňa 13.09.2013 predbežným opatrením zveril maloletú S. R., nar. XX.XX.XXXX dočasne do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke V. N., nar. XX.XX.XXXX. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.12.2013. Následne bol spis z dôvodu príslušnosti postúpený na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý preniesol príslušnosť na tunajší súd a spis vrátil za účelom ďalšieho konania dňa 20.03.2014. V priebehu dokazovania, v rámci ktorého bola dňa 06.05.2014 vo veci vypočutá aj maloletá S. bolo zistené, že táto jednoznačne odmieta vycestovať so starou matkou do zahraničia. Stará matka maloletej napriek tomu, že sa prechodne zdržiava na adrese O. XXX aj podľa posledného vyjadrenia na pojednávaní dňa 18.09.2014 uviedla, že v krátkom čase sa z rôznych osobných dôvodov musí vrátiť do zahraničia, kde má vytvorené všetky podmienky na život s manželom. Z toho dôvodu v súčasnosti nie je v stave naďalej zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Otec maloletej na pojednávaní dňa 18.09.2014 uviedol, že s dcérou od jej dvoch rokov neudržiava žiaden osobný kontakt, v súčasnosti nevie zabezpečiť jej osobnú starostlivosť. Matka maloletej súdu oznámila, že súhlasí s tým, aby maloletá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti jej matke V. N..

Po vydaní vyššie uvedeného uznesenia vzhľadom na zmenu pomerov ktorá nastala v dôsledku zmeny vzájomného vzťahu maloletej a navrhovateľky, súd uznesením zo dňa 18.09.2014 podľa § 81 ods. 1 O.s.p. začal konanie vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti u maloletej S. R. nar. XX.XX.XXXX a zároveň tým istým dňom predbežným opatrením -91 zmenil predchádzajúce uznesenie -7 zo dňa 13.09.2013 a to tak, že navrhovateľke nariadil odovzdať maloletú do starostlivosti Detského domova, N. 1, W. O.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.10.2014 a vykonateľnosť 18.09.2014. Na základe tohto uznesenia bola maloletá dňa 22.09.2014 prijatá do Detského domova W. O..

Matka maloletej uznesenie -91 zo dňa 18.09.2014 prevzala 22.09.2014 a otec dieťaťa ho prevzal 18.09.2014. Ani jeden z rodičov neprejavili námietky voči odovzdaniu dieťaťa do Detského domova W. O., na pojednávania, ktoré boli následne určené na deň 30.04.2015, 09.06.2015 a 23.07.2015 sa nedostavili, zásielky si v odbernej lehote nevyzdvihli, na základe čoho mala matka maloletej doručenie predvolania na posledné pojednávanie na deň 23.07.2015 v súlade s § 47 ods. 2 O.s.p. vykázané dňom 01.07.2015 a otec dňom 06.07.2015. Z týchto dôvodov súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti oboch rodičov.

Kolízny opatrovník vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania s poukazom na nezodpovedný prístup oboch rodičov k výchove a starostlivosti o dieťa, ďalej na odmietavý postoj maloletej k náhradnej osobnej starostlivosti, stanovisko navrhovateľky ako aj predloženú správu z Detského domova mal za to, že v súčasnosti je v najlepšom záujme maloletej, keď bude u nej nariadená ústavná starostlivosť, nakoľko nie je možné ju zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti. Zároveň žiadal oboch rodičov zaviazať na platenie výživného vo výške primeranej veku dieťaťa, jeho potrieb ako aj schopnosti a možnosti oboch rodičov.

Prokurátorka navrhla v predmetnej veci u maloletej nariadiť ústavnú starostlivosť, ktorú s poukazom na výsledky dokazovania považovala za starostlivosť, ktorá sleduje záujem dieťaťa. Uviedla, že v konaní bolo preukázané, že matka maloletej dlhšiu dobu nezabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletú, pričom navrhovateľka v priebehu konania zmenila svoje stanovisko k náhradnej osobnej starostlivosti, zaujala k nemu odmietavý postoj. Čo sa týka otca, taktiež neprejavil záujem o zabezpečenie starostlivosti maloletej, s ktorou neudržiava kontakt od útleho detstva. Na viac poukázala aj na samotné vyjadrenie maloletej, ktorá prejavila záujem na zotrvaní v ústavnej starostlivosti.

Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu Banská Bystrica , výpoveďou navrhovateľky, otca dieťaťa, maloletej, ostatnými na vec s vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -31 zo dňa 20.11.2002 bolo naposledy rozhodované o úprave rodičovských práv a povinností maloletej a to tak, že na základe schválenej rodičovskej dohody bola zverená do výchovy matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 33,19 eur (1.000,- Sk) od 01.04.2002. V čase tejto úpravy súd vychádzal z toho, že matka maloletej je vedená v evidencii nezamestnaných od 01.07.2001, nemá žiaden príjem, poberá len rodinné prídavky v sume 15,93 eur (480,- Sk), otec je zamestnaný s priemerným čistým mesačným zárobkom 212,44 eur (6.400,- Sk). Obaja rodičia boli bez ďalšej vyživovacej povinnosti.

Z vykonaného dokazovania ako aj výsluchu navrhovateľky mal súd preukázané, že navrhovateľka začala zabezpečovať starostlivosť o maloletú od konca mesiaca apríl 2013, potom čo matka dieťaťa si napriek predchádzajúcej dohode dieťa neprišla prevziať a následne od júla 2013 prestala o maloletú javiť skutočný záujem. Navrhovateľka vyvíjala maximálnu snahu o zabezpečenie riadne starostlivosti o dieťa na adrese prechodného pobytu O. XXX. Navrhovateľka uviedla, že má vytvorené všetky podmienky na svoj život spolu s manželom v zahraničí a preto chcela maloletú zobrať so sebou do Talianska, pričom maloletá neskôr začala mať k vysťahovaniu odmietavý postoj. Vzhľadom na uvedené na pojednávaní dňa 18.09.2014 navrhovateľka odmietla zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, poukázala na viac na zhoršené vzájomné vzťahy, hlavne potom čo dieťa bolo predbežným opatrením zverené do starostlivosti Detského domova. Do zápisnice dňa 09.06.2015 výslovne uviedla, že nevidí žiadnu možnosť toho, že by ona osobne zabezpečovala starostlivosť o maloletú a v súčasnosti sa nemá ani v úmysle sa s maloletou kontaktovať. Preto súhlasí s nariadením ústavnej starostlivosti.

Otec maloletej na pojednávaní dňa 18.09.2014 uviedol a zdokladoval, že v súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti so sídlom v Prahe ako vodič od 01.10.2013. Poukázal na to, že na výchove maloletej sa prestal podieľať zhruba od jej 18. mesiacov. Naposledy s ňou bol v osobnom kontakte keď mala 2 roky. Istý čas boli v písomnom styku, zo vzájomnej korešpondencie zistil, že ho maloletá ako rodiča neuznáva. V súčasnosti nie je schopný zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Čo sa týka jeho majetkových pomerov, uviedol, že má len túto jednu vyživovaciu povinnosť, žije 12 rokov v Českej republike. Z predložených potvrdení o výške mzdy za obdobie od septembra 2014 do apríla 2015 mal súd preukázané, že otec u súčasného zamestnávateľa dosahuje čistú mzdu vo výške 380,- eur (10.428,-Kč ).

Maloletá, ktorá bola vypočutá na pojednávaní dňa 06.05.2014 v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 Zákona o rodine a §100 ods. 3 O.s.p. uviedla, že aj keď s navrhovateľkou má vytvorený dobrý vzťah, potom ako ukončí Základnú školu, nechce s ňou ísť do zahraničia, chce nastúpiť na strednú školu tu na Slovensku a preto by chcela ísť do Detského domova.

Matka maloletej podľa oznámenia Úradu práce Banská Bystrica nie je vedená ako uchádzačka o zamestnanie, jej posledná evidencia bola v období od 17.10.2012 do 27.06.2013. Nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, túto naposledy poberala od februára do júna 2013 v sume 103,11 eur. Obec H. súdu oznámila, že podľa vedomosti obce, matka maloletej nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

Detský domov Dedina O. v podanej správe zo dňa 29.01.2015 poukázal na to, že od času odkedy maloletá je u nich umiestnená si zvykla na nové prostredie, rýchlo sa zadaptovala, má kamarátsku povahu. Keďže navštevuje SOŠ v D. R. od novembra 2014 je na internáte v Nových Zámkoch a do Detského domova chodí na víkendy. Bolo zistené, že maloletá má tendenciu klamať, vymýšľať si a manipulovať s ľuďmi, ktorí jej to dovolia. Na druhej strane sa jedná o citovo deprivované dieťa, ktoré sa učí vážiť si samu seba, vníma sa ako týrané, rodinou opovrhované dieťa, ktoré trpí nedostatkom pozornosti. Nemá záujem o starostlivosť zo strany rodiny, vyjadruje sa, že chce zostať v Detskom domove. Vo vzťahu s babkou sa sklamala, nedôveruje jej. Prihliadajúc na záujem dieťaťa, Domov zaujal stanovisko, že aktuálne pre maloletú je prostredie v Detskom domove vhodným miestom poskytujúcim

podporu a citovo neutrálnym miestom, v ktorom po traumatizujúcich skúsenostiach v rodine sa môže upokojiť, získať zručnosti a dôveru v bezpečné rodinné prostredie. V následných správach zo dňa 30.03.2015 a 26.05.2015 Detský domov zotrval na predchádzajúcej správe, od ktorej k podstatným zmenám u maloletej nedošlo s tým, že ani rodina, ani samotná S. nespomínajú náhradnú osobnú starostlivosť, o ktorú nik z rodiny neprejavil záujem.

Podľa § 54 odsek 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Podľa § 54 odsek 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

Podľa § 81 odsek 1, 2 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Podľa § 62 odsek 1, 2, 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona o rodine je zrejmé, že pokiaľ osobná starostlivosť maloletému dieťaťu nie je poskytovaná jeho rodičmi, alebo títo ju nemôžu zabezpečovať, je potrebné, aby starostlivosť dieťaťu bola zabezpečená niektorou z foriem náhradnej starostlivosti, pričom náhradná starostlivosť zabezpečovaná inou fyzickou osobou než rodičom, má spoločne s pestúnskou starostlivosťou jednoznačne prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Jedným z charakteristických znakov náhradnej starostlivosti je jej nevyhnutnosť, čo znamená, že možno ju nariadiť len vtedy, ak rodičia osobnú starostlivosť o dieťa nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť. Neschopnosť alebo neochota rodičov zabezpečiť osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa môže spočívať v objektívnych alebo subjektívnych okolnostiach. Náhradnú starostlivosť môže súd nariadiť až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého štáty ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, sú povinné zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa, obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že bude jednoznačne v záujme maloletej nariadenie ústavnej starostlivosti jej umiestnením do Detského domova, nakoľko v opačnom prípade by bola vážne ohrozená a vážne narušená jej výchova, pretože ani jeden z rodičov jej výchovu a starostlivosť dlhodobo nezabezpečuje. Matka, ktorej bola naposledy maloletá zverená do starostlivosti, prestala o ňu javiť záujem najmenej od júla 2013, čo nepochybne vyplýva aj z jej celkového postoja v rámci tohto konania, keď na žiadnu z výziev súdu, ani na predvolania sa nedostavila. Z dokazovania vyplýva, že navrhovateľka, ktorá v istom období bola ochotná zabezpečovať náhradnú osobnú starostlivosť o

dieťa, zmenila svoje stanovisko. Pre odmietavý postoj navrhovateľky, keď iná vhodná fyzická osoba, ktorá by mohla zabezpečovať starostlivosť o dieťa v rámci konania zistená nebola, iná forma náhradnej starostlivosti neprichádzala do úvahy ako nariadenie ústavnej starostlivosti.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a zároveň v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o rodine zaviazal oboch rodičov na platenie výživného, matku v minimálnej výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa počnúc od právoplatnosti rozsudku na účet Detského domova. Vychádzal z toho, že matka je bez akéhokoľvek príjmu, bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Otec dieťaťa má priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 380,- eur, je bez ďalšej vyživovacej povinnosti, pričom pri zohľadnení nákladov na bývanie je schopný na dieťa platiť výživné najmenej vo výške 40,- eur, ktorú sumu považoval súd za primeranú. Zároveň súd návrh navrhovateľky o zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti zamietol, keď tento návrh stratil svoje opodstatnenie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3

vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.