Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/65/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: U., s.r.o., so sídlom O. - mestská časť V. O., W. XXXXX/XXX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Q. S., s.r.o., so sídlom O., O. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. riaditeľstvo W. republiky, so sídlom O. O., J. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. apríla XXXX, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie P. úradu I. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Potvrdeným rozhodnutím správca dane podľa žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl XXXX.

2. Žalobca trval na tom, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXX, ktoré vystavil jeho dodávateľ spoločnosť H. O. s.r.o., O.. Vyššie uvedené faktúry sa týkali dodania služieb, a to pre spoločnosť O., s.r.o. za manipuláciu kartónov, triedenie paliet a spoločnosti Z. Z. E. s.r.o., za triedenie výrobkov. Predmetné služby dodané spoločnosťou H. O. s.r.o. boli následne fakturované odberateľom spoločnosti O. s.r.o. a Z. Z. E. s.r.o..

3. Skonštatoval, že predmet fakturácie bez pochybností existoval. Jeho dodávateľ H. O. s.r.o. mal v apríli 2020 XX zamestnancov, a teda mal možnosť prostredníctvom fakturované práce vykonať. Okrem toho, konateľ dodávateľskej spoločnosti uviedol, že spoločnosť žalobcu pozná a opísal nadviazanie spolupráce, potvrdil dodanie služieb. Nevedel si len spomenúť, či niektoré zo služieb nerealizoval subdodávateľsky cez spoločnosť P. W. s.r.o.. Konkrétne pri službách pre Z. Z. E. s.r.o. potvrdil, že ich realizoval subdodávateľsky. Taktiež všetky faktúry boli riadne uhradené, čo správca dane nespochybňoval.

4. Žalobca sa nestotožnil so závermi správcu dane, ktoré následne prevzal do svojho rozhodnutia aj žalovaný. Mal za to, že zo samotnej výpovede svedka I. F. vyplýva, že služby boli realizované nielen prostredníctvom XX zamestnancov, ale aj subdodávateľsky. Skutočnosť, že dochádzková evidencia jeho dodávateľa bola zrejme chybná, automaticky neznamená, že práce neboli touto spoločnosťou vôbec vykonané. Reálne vykonanie prác potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok W.. Zdôraznil, že ešte pred

začatím spolupráce so spoločnosťou H. O. s.r.o. sa uistil, že má zamestnancov, a teda je schopný objednané práce vykonať v požadovanom rozsahu. Mal za to, že správne orgány vyhodnocovali dôkazy tendenčne a nezmyselne. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a záverom zhrnul, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a zastal názor, že správca dane a žalovaný nevyvrátili jeho tvrdenia.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobné body sú v podstate identické ako námietky v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom poukázal na to, že zotrváva na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný mal za to, že žalobca poukazuje len na formálnu súvislosť predmetu fakturácie medzi prijatými faktúrami od deklarovaného dodávateľa H. O. s. r. o. a faktúrami vystavenými pre odberateľov Z. Z. E., s. r. o. a O. s. r. o. a na možnosť jeho dodávateľa vykonať práce. Zdôraznil, že odberatelia žalobcu Z. Z. E., s. r. o. a O. s. r. o. nepotvrdili dodanie služieb dodávateľom H. O., s. r. o., pričom, ak mali byť práce vykonávané v priestoroch odberateľov, je nelogické, aby odberatelia nemali vedomosť o poskytnutí služieb týmto dodávateľom.

6. K svedeckej výpovedi svedka W. žalovaný uviedol, že verbálne potvrdenie, že bol zamestnanec spoločnosti H. O. s. r. o. a vykonával práce v sklade, O. nemá dôkaznú hodnotu, keďže jeho výpoveď bola nekonkrétna a všeobecná. Ohľadne žalobcom uvádzaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: , žalovaný poukázal na bod 33 predmetného rozsudku, podľa ktorého: „Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt.“ Žalovaný poukázal na to, že vyzýval žalobcu na vysvetlenie a odstránenie pochybností zistených správcom dane, čím došlo k preneseniu dôkazného bremena na žalobcu. Žalobca neposkytol žiaden relevantný dôkaz a žalovanému sa napriek vykonanému dokazovaniu nepodarilo zaobstarať také dôkazy, ktoré by preukázali, že služby boli žalobcovi vôbec poskytnuté. Zdôraznil, že požadoval preukázanie len takých skutočností, ktoré boli plne pod kontrolou žalobcu a vo sfére jeho vplyvu, a ktoré bolo od neho možné v rozumnej miere požadovať v súvislosti s obvyklou obchodnou opatrnosťou. K otázke rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: , podľa ktorého nepostačuje predložiť faktúru, prípadne i zmluvu, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že správca dane vykonával dokazovanie u odberateľov, predvolával svedkov, vyzýval k súčinnosti Sociálnu poisťovňu a žalobcu vyzýval na vyjadrenie len tých skutočností, ktoré boli vo sfére jeho vplyvu. Na záver uviedol, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov a že žalobca mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv a preukázať žalobcove tvrdenia a navrhol, aby súd žalobu ako neodôvodnenú zamietol.

7. Žalobca v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že dodanie služieb spoločnosťou H. O. s. r. o. potvrdil zamestnanec spoločnosti p. W. a aj p. F. ako konateľ tejto spoločnosti. Zopakoval, že svedok F. uviedol, že služby vykonával nielen prostredníctvom svojich zamestnancov, ale aj prostredníctvom subdodávateľa - P. W. s. r. o.. Súčasne uviedol, že nebolo spochybnené dodanie prác žalobcom spoločnosti Z. Z. E. a spoločnosti O. s. r. o.. Žalobca ďalej uviedol, že pred začiatkom spolupráce riadne preskúmal, či mala spoločnosť H. O. s. r. o. zamestnancov, pričom mu konateľom tejto spoločnosti mali byť predložené pracovné zmluvy zamestnancov. Mal za to, že nie je jeho povinnosťou skúmať, či iná spoločnosť má svojich zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni a taktiež, že k takýmto informáciám nemá prístup.

8. K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca poukazuje na zápisnicu o ústnom pojednávaní spísanú so svedkom I. F. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, avšak táto zápisnica nebola predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2020, a preto nie je založená v administratívnom spise správcu dane ani žalovaného. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že mu boli predložené pracovné zmluvy zamestnancov, ktorí mali práce vykonávať, žalovaný poukázal na to, že žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Ďalej žalovaný zotrval na skutočnostiach a svojich záveroch uvedených tak v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadreniach.

9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 07.07.2020 Daňový úrad I., pobočka V. podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2020. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia Protokolu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi dňa 09.08.2021 s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 30 pracovných dní. Po predložení vyjadrenia k protokolu správca dane predvolal žalovaného na ústne pojednávanie, pričom žalovaný ani jeho zástupca sa pojednávania nezúčastnil. Následne rozhodnutím Daňového úradu I., pobočka V. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty. Za zdaňovacie obdobie apríl XXXX správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty úhrnom vo výške XX.XXX,XX eur z dodávateľských faktúr od dodávateľa H. O. s. r. o.:

- faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmet dodania: manipulácia kartónov O. W. od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX v počte XXX.XXX ks; základ dane XX.XXX,- eur, 20 % DPH X.XXX,- eur

- faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmet dodania: triedenie výrobkov na objekte Z. Z. E. v počte X.XXX,Xh; základ dane XX.XXX,- eur, 20 % DPH X.XXX,XX eur

- faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmet dodania: manipulácia kartónov O. W. od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX v počte XXX.XXX ks; základ dane XX.XXX,XX eur, 20 % DPH 3.740,87 eur

- faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmet dodania: triedenie paliet O. W. v počte X.XXX ks; základ dane X.XXX,XX eur, 20 % DPH 880,96 eur.

10. Nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr správca dane neuznal z dôvodu, že žalobca ako platiteľ v rozpore s ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku nepreukázal právo odpočítať daň z preverovaných faktúr podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane vychádzal zo zistenia, že od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol konateľom žalobcu Q. Q., následne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola konateľkou H. V., od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX I. F. a od XX.XX.XXXX je ním B. W.. I. F. pôsobil v zdaňovacom období apríl 2020 ako konateľ dodávateľskej spoločnosti H. O. s.r.o., O.. V zdaňovacom období apríl XXXX mal žalobca XX vlastných zamestnancov. Títo zamestnanci boli väčšinou občania T. s prechodným pobytom na území Slovenskej republiky. Žalobca správcovi dane vysvetlil realizáciu zdaniteľného plnenia prostredníctvom dodávateľa (v danom prípade H. O. s.r.o.) tým, že pokiaľ potrebuje vykonať zdaniteľné plnenie v inom regióne musí na to použiť tretiu osobu, aby neprišlo k porušeniu povinností cudzinca. Na základe predložených dokladov správca dane zistil, že okrem poskytovania služieb v objekte A. V. W. W. a pre odberateľa Y. s.r.o., žalobca faktúroval faktúrou č. XXXXXXXX odberateľovi O. s.r.o. vykonanú prácu v sklade O. W. od XX.XX. do XX.XX.XXXX a odberateľovi Z. Z. E., s.r.o. faktúrou č. XXXXXXXX vykonané práce od XX.XX. do XX.XX.XXXX. Podľa dodávateľských faktúr a preberacích protokolov, deklarovaný dodávateľ H. O. s.r.o. fakturoval žalobcovi manipuláciu s XXX.XXX kusmi kartónov a triedenie X.XXX kusov paliet O. W. a triedenie výrobkov na objekte Z. Z. E. v rozsahu X.XXX,X hodín. Podľa preberacích protokolov priložených k faktúram sa služby realizovali jednak v logistickom centre O. W., ako aj v objekte Z. Z. E. v O. na V. ulici č. 2.

XX. Správca dane zaslal týmto odberateľom žalobcu výzvy na poskytnutie súčinnosti. Odberateľ žalobcu Z. Z. E., s.r.o. v písomnej odpovedi uviedol, že služby boli poskytnuté v jeho objekte v O. na V. ulici č. 2. Nevedel sa však vyjadriť k tomu, či boli služby realizované prostredníctvom vlastných zamestnancov žalobcu alebo subdodávateľsky. Za odberateľa práce koordinovala J. Z. (konateľka), Q. G., J. F., Q. V. a za žalobcu Q. Q.. Fakturácia bola realizovaná podľa odpracovaných hodín. K odpovedi odberateľ priložil mesačný výkaz, ku ktorému bola predložená aj dochádzka osôb podľa dní. Porovnaním tejto dochádzky a pracovných zmlúv a dohôd zamestnancov žalobcu, správca dane zistil, že osoby uvedené v tomto výkaze neboli vo vzťahu k nemu v žiadnom vzťahu a rovnako neboli v žiadnom vzťahu ani k deklarovanému dodávateľovi. 12. Spoločnosť O. s.r.o. na výzvu správcu dane uviedla, že nemá zoznam pracovníkov, ktorí realizovali objednané služby a taktiež nemá vedomosť o tom, že by služby boli poskytnuté subdodávateľsky. Koordinátorom za žalobcu bola B. R. a za koordinovanie činností za O. s.r.o. bol zodpovedný JUDr. I. Q.. Odovzdávanie prác prebiehalo na základe výstupu zo systému, kde mal každý pracovník svoje číslo (a čip), pod ktorým sa mu evidoval počet kartónov skompletizovaného tovaru. Uvedené bolo podkladom pre fakturáciu. Odberateľ službu prevzal preberacím protokolom (JUDr. Q. ), spoločnosť H. O. s.r.o. odberateľ nepoznal.

13. Správca dane dospel k záveru, že odpovede odberateľov žalobcu (O., s.r.o. a Z. Z. E., s.r.o.) neprispeli k preukázaniu, že služby poskytol deklarovaný dodávateľ. Správca dane poukázal na to, že konateľom dodávateľskej spoločnosti je I. F., ktorý bol v minulosti aj konateľom žalobcu. Správca dane vypočul ako svedka p. W., zamestnanca spoločnosti H. O. s. r. o., ktorá mala byť dodávateľom žalobcu. Svedok uviedol, že bol zamestnancom tejto spoločnosti, pričom komunikoval s konateľom p. F. a realizované práce boli vykonávané iba v skladoch O. W.. Ďalšieho svedka, p. F., konateľa spoločnosti H. O. s. r. o. (ktorý bol následne aj konateľom žalobcu) nebolo možné vypočuť, nakoľko sa na predvolanie nedostavil a nepodarilo sa ho ani predviesť. Správca dane sa oboznámil s jeho výpoveďou v inom daňovom konaní. Z tejto výpovede bolo zistené, že spoločnosť má len internetové sídlo, nemá kancelárske ani skladové priestory, nedisponuje žiadnym materiálnym vybavením. Potvrdil vykonanie prác v priestoroch spoločnosti O. s.r.o. v jej skladoch v W.. Svedkovi mal s faktúrami pomáhať kamarát, tento mu povedal, akú sumu má na faktúre uviesť. Vystavoval tiež preberacie protokoly. Správca dane vlastnou činnosťou zistil, že v mesiaci apríl 2020 mala spoločnosť H. O. s.r.o. 11 zamestnancov, z toho boli 7 na dohodu o vykonaní práce a 4 na riadny pracovný pomer. Taktiež bolo zistené, že hneď po prijatí finančných prostriedkov na účet spoločnosti H. O. s.r.o., boli tieto prostriedky vyberané v bankomate. Nebolo zistené, že by boli použité na ekonomickú činnosť spoločnosti. Pokiaľ ide o možného subdodávateľa, spoločnosť P. W. s.r.o., tak táto spoločnosť v rozhodnom období neevidovala žiadnych zamestnancov, a nebola ani evidovaná v registri zamestnávateľov. Spoločnosť mala virtuálne sídlo, jej jediný spoločník a konateľ je občan Y.. Daňové priznanie pre DPH podala táto spoločnosť naposledy za zdaňovacie obdobie marec 2020, kontrolný výkaz DPH za zdaňovacie obdobie august 2018 a daňové priznanie pre daň z príjmov právnických osôb nepodala nikdy. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností správca dane uzavrel, že žalobca ako daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky pre priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty.

14. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil. Podľa odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade s procesnými, ako aj hmotnoprávnymi predpismi, riadne viedol dokazovanie, pričom dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Žalovaný spochybnil dôkazy predložené žalobcom, resp. tieto boli vyhodnotené ako formálne či nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení. Tým, že daňový subjekt neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty.

15. Senát Krajského súdu v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.). Po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní ( S.s.p.). Po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne ( veta prvá S.s.p. v spojení s ) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo ( S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech.

16. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

17. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

18. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

19. Podľa (ďalej len ""), ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu a žalovaného, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného, ako aj správcu dane. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

21. Správny súd konštatuje, že samotná faktúra so všetkými zákonnými náležitosťami a doklady o jej úhrade, sú formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie sú však postačujúce pre priznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté.

22. Platca dane má nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za predpokladu, že splní zákonné podmienky pre úspešné uplatnenie tohto nároku, medzi ktoré patrí práve preukázanie jeho oprávnenosti. Ak správca dane kvalifikovaným spôsobom vyjadrí pochybnosť o tvrdení daňového subjektu, je tento povinný tvrdené skutočnosti preukázať a pokiaľ tak neučiní a nevyvráti pochybnosti správcu dane, neunesie dôkazné bremeno a správca dane je oprávnený daň stanoviť alebo uplatnený daňový odpočet neuznať. Daňový subjekt pritom preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení. Dôkazné bremeno unesie daňový subjekt iba vtedy, ak ním predložené dôkazy zapadajú do rámca objektívne zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ však voči takto zistenému skutkovému stavu takéto dôkazy neobstoja, je na daňovom subjekte, aby predložil iné dôkazy. Pokiaľ tak neučiní, znamená to neunesenie dôkazného bremena so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.

23. V danom prípade bolo v administratívnom konaní realizované dostatočné dokazovanie, ktorým bola preverovaná reálnosť zdaniteľného plnenia, konkrétne, či bolo realizované tak, ako je deklarované na spornej faktúre vystavenej spoločnosťou H. O. s.r.o.. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania potom správne orgány jasne a zrozumiteľne formulovali svoje skutkové závery, keď uzavreli, že v prejednávanej veci nebolo sporné plnenie poskytnuté tak, ako je uvedené na vystavenej faktúre. Správny súd má za to, že správca dane zistil skutočnosti, ktoré kvalifikovaným spôsobom spochybnili vierohodnosť predložených účtovných dokladov. Za tejto situácie bolo povinnosťou žalobcu, aby predložil dôkazy o správnosti, vierohodnosti a úplnosti svojho účtovníctva, poprípade, aby svoje tvrdenia korigoval. Žalobca však neposkytol žiaden relevantný dôkaz. Rovnako sa ani správcovi dane nepodarilo zaobstarať také dôkazy, ktoré by preukázali, že služby boli dodané práve dodávateľom žalobcu, spoločnosťou H. O. s.r.o. tak, ako to žalobca deklaroval predloženými spornými faktúrami. Odberatelia žalobcu síce dodanie služieb potvrdili, ale nevedeli sa vyjadriť k tomu, či boli realizované subdodávateľsky alebo zamestnancami žalobcu, resp. inými osobami. Napriek tomu, že služby sa v oboch obchodných prípadoch realizovali v priestoroch odberateľov (sklad W. alebo O.), nemali prijímatelia služby žiadnu vedomosť o spoločnosti H. O. s.r.o. alebo inej spoločnosti, ktorej zamestnanci (resp. iné osoby v inom vzťahu) by práce vykonávali. V prípade spoločnosti O., s.r.o. neboli osoby prostredníctvom ktorých bol realizovaný záväzok, vôbec stotožnené. Podľa čipových kariet odovzdaných žalobcovi je zrejmé, že ich bolo 19, čo predstavuje vyššie číslo ako počet zamestnancov spoločnosti H. O. s.r.o.. Odberateľ žalobcu Z. Z. E., s.r.o. predložil zoznam osôb, ktoré u neho pracovali, avšak tieto sa nepodarilo stotožniť ani so zamestnancami žalobcu a ani s osobami pracujúcimi pre spoločnosť H. O. s.r.o.. Vykonanie týchto prác inou subdodávateľskou spoločnosťou nebolo riadne preukázané. Spoločnosť P. W. s.r.o., ktorá evenutálne mohla byť takýmto subdodávateľom, nemala v danom období žiadnych zamestnancov, a nebola vedená ani v registri zamestnávateľov. Mala virtuálne sídlo, jej spoločníkom a konateľom bol občan Y.. Nikdy nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby. Daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty podala naposledy za zdaňovacie obdobie marec 2020, kontrolné výkazy za zdaňovacie obdobie august 2018. Konateľ dodávateľskej spoločnosti

p. F. (ktorý bol následne v určitý čas aj konateľom žalobcu) sa na výsluch nedostavil a nepodarilo sa ho ani predvolať. Dodávateľská spoločnosť nepredložila žiadne doklady, ktoré by preukazovali dodanie služieb žalobcovi, resp. existenciu subdodávateľského vzťahu. Rovnako žalobca na výzvu správcu dane nepredložil žiadne doklady, ktorými by kvalifikované pochybnosti správcu dane odstránil.

24. Pre účely § 49 ods. l a 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr). Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od zdaniteľnej osoby. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotno-právne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia dokladu, hoci by aj obsahoval všetky formálne náležitosti.

25. Žalobca opakovane zdôrazňoval, že si svojho obchodného partnera, spoločnosť H. O. s.r.o. preveril, keď si overil, že má personálny substrát na realizáciu zákazky. K uvedenému správny súd uvádza, že dodávateľská spoločnosť mala v mesiaci apríl XXXX celkovo XX zamestnancov, pričom len u odberateľa O. s.r.o. realizovalo služby 19 osôb. Tvrdenie žalobcu, že si teda riadne preveril schopnosť dodávateľa realizovať objednané služby sa nezakladá na pravde. Svoje tvrdenie, že mu boli predložené pracovné zmluvy, žiadnym spôsobom nepreukázal. Konateľ dodávateľskej spoločnosti sa pritom následne stal aj konateľom žalobcu, a preto by sa dalo rozumne očakávať, že žalobca bude disponovať dokladmi na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca však ani nepreukázal komu, kedy a za akých podmienok odovzdal čipové karty pre osoby realizujúce záväzok v sklade spoločnosti O. s.r.o.. Vzhľadom na rozsah služieb, ktoré si u svojho dodávateľa mal žalobca objednať v mesiaci apríl XXXX, mu pritom muselo byť zrejmé, že ich tento dodávateľ nie je objektívne schopný sám zabezpečiť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane uzavrel, že „zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku nezodpovedá konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí dodávateľa z hľadiska jeho dôveryhodnosti, poctivosti a rovnako si ani nepreverí, či tovar alebo služby boli skutočne dodané týmto zmluvným dodávateľom. Ak si sťažovateľ uplatnil nárok na odpočet dane z dodávateľských faktúr, potom musí nespochybniteľne vedieť preukázať, že plnenia, z ktorých vyplýva uplatnenie práva na odpočet dane majú aj reálny základ, teda sa uskutočnili tak, ako je deklarované na faktúrach, a to zároveň tým dodávateľom, ktorý je na nich uvedený.“ K uvedenému v prejednávanej veci nedošlo.

26. K výpovedi svedka p. W. správny súd zhodne so závermi správnych orgánov uvádza, že svedok formálne potvrdil, že vykonával práce pre spoločnosť H. O., s.r.o. v sklade v W. (odberateľ O., s.r.o), avšak nevedel uviesť žiadne konkrétne okolnosti. Nevedel mená ďalších osôb, ktoré tam mali pracovať, opísať okolnosti zadávania práce, kontaktné osoby atď. Za týchto okolností nemá jeho výpoveď takú vypovedaciu hodnotu, aby ňou bolo potvrdené realizovanie prác dodávateľom H. O. s.r.o.. Ako už bolo uvedené vyššie, konateľ tejto spoločnosti (ktorý bol následne aj konateľom žalobcu) v danom daňovom konaní nebol vypočutý, keď sa ho nepodarilo predvolať a ani predviesť. Dodávateľská spoločnosť nepredložila žiadne doklady, bola nekontaktná. Z inej výpovede konateľa, za iné zdaňovacie obdobie neboli zistené také skutočnosti, ktoré by preukázali realizáciu zdaniteľného plnenia tak, ako je uvedená na sporných faktúrach.

27. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na aktuálne závery Súdneho dvora EÚ vyjadrené v rozsudku zo dňa 11.11.2021, vo veci C-281/20 (Ferimet), v ktorom je konštatované, že „ právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením tak hmotnoprávnych, ako aj formálnych požiadaviek. Pokiaľ ide o hmotnoprávne požiadavky, z článku 168 písm. a) smernice 2006/112 vyplýva, že na to, aby sa mohlo priznať uvedené právo, je na jednej strane potrebné, aby dotknutá osoba bola „zdaniteľnou osobou“ v zmysle tejto smernice. Na druhej strane je potrebné, aby tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, boli dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a aby zdaniteľná osoba tieto tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení.“ Ďalej Súdny dvor konštatoval, že „ ....uvedenie dodávateľa na faktúre vzťahujúcej sa na tovary alebo služby, na základe ktorých sa uplatňuje právo na odpočítanie DPH, predstavuje formálnu požiadavku uplatnenia tohto práva. Na druhej strane postavenie dodávateľa tovaru alebo poskytovateľa služieb ako zdaniteľnej osoby patrí, medzi hmotnoprávne požiadavky uplatnenia tohto práva.“ Súdny dvor v tomto rozsudku uzavrel, daňový

úrad sa nemôže obmedziť len na preskúmanie samotnej faktúry. Musí tiež zohľadniť dodatočné informácie, ktoré poskytla zdaniteľná osoba (rozsudok z 15. septembra 2016, Barlis 06 - Investimentos Imobiliários e Turísticos, C-516/14 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI %3AEU%3AC%3A2016%3A690&locale=sk>, EU:C:2016:690 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/ SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A690>, bod 44 <https://eur-lex.europa.eu/ legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A690&anchor=>). Na druhej strane je úlohou zdaniteľnej osoby, ktorá sa domáha odpočítania DPH, preukázať, že spĺňa požiadavky stanovené na jeho priznanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 2018, Vădan, C-664/16 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI %3AEU%3AC%3A2018%3A933&locale=sk>, EU:C:2018:933 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/ SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A933>, bod 43 <https://eur-lex.europa.eu/legal- content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A933&anchor=>). Daňové orgány môžu teda od samotnej zdaniteľnej osoby vyžadovať dôkazy, ktoré považujú za potrebné na posúdenie toho, či možno alebo nemožno priznať požadované odpočítanie dane (rozsudok z 15. septembra 2016, Barlis 06 - Investimentos Imobiliários e Turísticos, C-516/14 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2016%3A690&locale=sk>, EU:C:2016:690 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/? uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A690>, bod 46 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A690&anchor=>. Z toho vyplýva, že zdaniteľnej osobe, ktorá si uplatňuje právo na odpočítanie DPH v zásade prináleží, aby preukázala, že dodávateľ tovaru alebo služieb, na základe ktorých sa toto právo uplatňuje, mal postavenie zdaniteľnej osoby. Zdaniteľná osoba je teda povinná predložiť objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich DPH a v súvislosti s ktorými skutočne zaplatila DPH. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 2018, Vădan, C-664/16 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2018%3A933&locale=sk>, EU:C:2018:933 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/? uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A933>, body 44 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A933&anchor=> až 45 <https://eur-lex.europa.eu/ legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A933&anchor=>).

28. S poukazom na uvedené bolo vecou žalobcu, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, aby preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, čo sa však v danom prípade nestalo. Správny súd má za to, že zistenia správcu dane, jeho skutkové a právne závery boli správne, a preto bola správna žaloba žalobcu ako nedôvodná zamietnutá podľa .

29. Správny súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, a to jednak z dôvodu, že ju nežiadal a súčasne neboli splnené podmienky pre postup podľa .

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).